Komplexný sprievodca rozmnožovaním akváriových rýb

Rozmnožovanie rýb v akváriu je jedným z najzaujímavejších a najradostnejších aspektov akvaristiky. Hoci mnohé druhy akváriových rýb sa v ľudskej starostlivosti rozmnožia aj napriek rôznym podmienkam, pre úspešný a efektívny chov je dôležité poznať ich špecifické požiadavky. Akvaristika je skvelý spôsob, ako si môžete mať kúsok prírody u seba doma. Chov akváriových rýb je zábavný a vzrušujúci, no začínajúcich akvaristov môže miestami potrápiť. Nemajte však strach, v tomto článku nájdete základné informácie o rozmnožovaní akváriových rýb, aby váš štart v akvaristike prebehol bez problémov a vaše rybičky boli zdravé a šťastné.

Základné princípy a typy rozmnožovania rýb

Ryby sa rozmnožujú iba pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovania rozlišujeme ikernačky a živorodky. Rozmnožovanie rýb má tri fázy: aktivitu, ktorá predchádza treniu, vlastné trenie a rast poteru až do dospelosti. Pre chovateľa je výhodné, ak mu jeho znalosti dovolia odhadnúť pravdepodobný sled udalostí a môže sa na ne pripraviť. Mal by vedieť, akým spôsobom sa ryby trú, ako pre nich zariadiť nádrž a ako sa má starať o ikry a plôdik.

Ikernačky (oviparita)

Kladenie ikier, alebo inak povedané oviparita, je najbežnejšou metódou reprodukcie rýb. Väčšina druhov rýb sa zaraďuje práve do tejto kategórie. Ikernačky kladú ikry - vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky. Ich priemer je od 0,8 mm do 6 mm, v závislosti od konkrétneho druhu. Ikry, a napokon v menšej miere aj plôdik, veľmi často neznášajú svetlo, preto sa ikry často zakrývajú - rozumej celé akvárium. Je to logické - treba si uvedomiť, že v prírode je obyčajne väčšia „tma“ a ikry obyčajne kladú pod list, do rastlín, na dno, do jaskyniek pod skalný strop a pod. Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbelejú, a je ich treba z akvária vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné.

Metódy kladenia ikier:

• Kladenie ikier na povrch: Mnoho druhov akváriových rýb kladie ikry na nejaký povrch, čo môže byť napríklad rastlina, kameň, drevo alebo substrát. Tieto ikry sú obvykle k tomuto povrchu prilepené a veľmi malé. Rodičia ich následne starostlivo strážia a udržiavajú primerané podmienky pre ich vývoj.
• Stavanie hniezd: Labyrintky (bojovnice, guramy, kolizy) na rozmnožovanie využívajú penové hniezda, ktoré postaví samček pred začatím dvorenia. Samček uloží do hniezda ikry, kde ich následne oplodní a stará sa o ne, kým sa poter nevyliahne. Ako podpora preň slúžia napr. plávajúce rastliny Riccia, Salvinia, Myriophyllum, Lemna apod. Hniezdo obyčajne stavia samec, niektoré druhy alebo jedince je treba po trení z nádrže odloviť, iné nie.
• Nosenie mláďat v ústach (papuľovce): Niektoré druhy akváriových rýb, ako napríklad papuľovce, po vytretí nosia ikry v ústach a po mesiaci vypustia vyliahnutý poter. Ich rodičovský inštinkt je však často dosť slabý, je to samozrejme druhovo špecifické. Niekedy sa stane, že ich ešte nejaký čas opäť pozbierajú a tento jav sa môže opakovať, no keď už tak nespravia, ich rodičovský inštinkt ide veľmi rýchlo bokom.
• Rozptýlenie ikier po dne: Existujú aj ryby, ktoré nevyberajú vhodné miesto pre vývoj svojho potomstva. Samička rozptýli ikry počas toho, ako pláva pod dnom, a následne tými istými miestami prepláva i samček a ikry oplodní.
• Zahrabávanie ikier do dna: Druhy, ktoré ikry zahrabávajú, sú domovom tam, kde voda každý rok úplne vyschne. Životnú kontinuitu zabezpečí iba tým, že svoje ikry uloží do bahna. Tie tam prečkajú obdobia sucha a s nástupom dažďov sa vyliahnu. Aby sme týmto rybám umožnili vrodený spôsob trenia, pokryjeme dno nádrže vrstvou rašeliny.

Živorodky (viviparita)

Druhou metódou reprodukcie rýb je viviparita. V tomto prípade sa mláďatá vyvíjajú vo vnútri tela samice, ktorá ich následne porodí. Živorodé ryby sa v akvaristike vyskytujú menej. Ide o ryby, ako sú gupky, mečúne alebo molly. V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii - vajcoživorodosti. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo. Živorodým druhom sa vlastne ikry vyvíjajú v tele, sú rovnakého tvaru, veľkosti ako u ikernačiek, len vývin prebieha dlhšie 20 - 40 dní. U živorodých rýb existujú dva spôsoby vývoja poteru, pričom rozdiel spočíva v tom, ako embryo prijíma výživu, zatiaľ čo sa vyvíja v tele samičky.

Spôsoby vývoja poteru u živorodiek:

• Vývoj poteru v tele samice: Všetky živiny vyvíjajúci sa poter dostáva od samice.
• Oplodnenie ikry v tele samice (ovovivaparózne ryby): K oplodneniu ikier dochádza v tele samičky, kde sa ikra vyvinie. Vývoj poteru prebieha v ikre bez živín od samice. Poter dostáva živiny z výživného žĺtka ikry.

V oboch prípadoch nedochádza k následnej starostlivosti o potomstvo, mladé ryby skôr predstavujú pre dospelých jedincov rýchly zdroj potravy. Mláďatá sú však schopné od prvej chvíle plávať. Živorodky sú schopné množiť sa niekoľkokrát do roka alebo pravidelne, napríklad raz za niekoľko týždňov. Jedno spárenie väčšinou stačí na oplodnenie viacerých vrhov mláďat, pretože samica dokáže uchovať aktívne spermie vo svojom tele. Niektoré druhy však túto schopnosť nemajú a každému vrhu musí predchádzať párenie. Na základe jedného oplodnenia môže nasledovať šesť, niekedy i viac vrhov mláďat bez prítomnosti samca.

Príprava na rozmnožovanie

Ak chcete množiť akékoľvek druhy rýb, musíte začať výberom chovného páru - samca a samice. K treniu vyberáme iba zdravé ryby. Kŕmime ich živou alebo hodnotnou „lyofilizovanou“ stravou. Pre trenie by sme im mali zabezpečiť súkromie. Na trenie by sme mali dozerať, nie preto, aby sme videli, čo sa deje, ale preto, aby sme ochránili samičku alebo ikry.

Výber chovných jedincov a rozpoznanie pohlavia

Táto úloha je značne uľahčená u živorodých druhov, pretože samcova análna plutva je premenená v reprodukčný orgán, nazývaný „gonopodium“. Samičia análna plutva má bežný tvar. Pohlavia vajcorodých druhov odhadneme na základe poznatkov a skúseností alebo pozorovaním správania rýb. Samec je väčšinou štíhlejší a farebnejší a často má predĺžené plutvy. Pohlavie niektorých druhov rýb, najmä tých, ktoré strážia svoje ikry, býva výraznejšie skôr podľa správania ako podľa vzhľadu. Ak sa dve ryby držia stále pohromade a odháňajú ostatné od zvoleného miesta, je jasné, že je to pár.

Určovanie pohlavia u konkrétnych druhov:

• Pancierničky (Corydoras): Samice sú väčšie, zavalitejšie, zatiaľ čo samce sú menšie, štíhlejšie a majú v pomere k telu predĺžené plutvy.
• Prísavníky (Ancistrus): Pohlavie ancistrusov, ak sú už dospelé (aspoň okolo 5 cm), sa dá pomerne ľahko určiť. Samce majú na mohutnom rypáku "rostrum" (fúzy).

Vplyv podmienok na pomer pohlaví

Pohlavie u poteru asi všetkých rýb ovplyvňuje faktorov omnoho viac. Jedným z faktorov je napríklad stárie rýb, dokonca je rozdiel, či jeden z partnerov je výrazne vekovo odlíšený od druhého. Na pomere pohlaví sa podieľa aj voda a jej parametre - tvrdosť, pH, teplota. Je známe, že u niektorých živorodiek, ale aj bet, si akvarista vie pomôcť úpravou vody pre dosiahnutie želaného pomeru pohlaví. Poměr pohlaví v přírodních populacích naprosté většiny živočichů je přímo úměrný. Samci upoutávají pozornost predátorů a tím snadněji převažují poměr naopak ve prospěch samic, protože jsou sežráni.

Zariadenie chovnej nádrže a starostlivosť o poter

V rušnom prostredí spoločenského akvária môže mať rybý pár ťažkosti s vyhľadaním teritória, v ktorom by mohol založiť rodinu. Ikry voľne kladúcich druhov ostatní obyvatelia nádrže privítajú ako potravu. Tiež larvy živorodých rýb bývajú spestrením jedálnička. Mladé ryby potrebujú na prežitie ochranu. Tú poskytuje iba oddelená chovná nádrž. Po vytrení musia byť samce aj samice rýb, ktoré kladú ikry voľne do vody, odlovené z chovnej nádrže. Samce po trení často neprestávajú na samicu útočiť.

Typy chovných nádrží a pomôcok:

• Trenie s trecím roštom: Tetrám sa často, pre ich záujem o ikry, kladie ako prekážka, z nášho chovateľského pohľadu rošt - filter, ktorý oddeľuje ikry od ostatných rýb. Netýka sa to však iba tetier, pre tetry je však použitie trecieho roštu príznačné. Rošt môže byť položený na holom dne po celom obsahu. Počas trenia padajú ikry na dno, kde sa nachádza rošt, ktorý je trochu nadvihnutý nad dno, aby na ikry rodičia nedosiahli.
• Pôrodničky: Pôrodnička je nádoba, uzavretý priestor, prípadne akvárium, v ktorom sa rodí poter. Komerčne sa používa umelá hmota, vhodné sú pre živorodky. Sú konštruované tak, aby napr. gravidná gupka mohla v nej porodiť svoje mladé. Existujú principiálne dva typy: pri prvom narodené rybky opúšťajú telo matky a prepadávajú cez lišty do spodnej časti pôrodničky, kam sa samička nemá šancu dostať, alebo pri druhom rybky opúšťajú matku do voľnej vody - v tomto prípade musí byť samozrejme toto akvárium bez rýb, inak čerstvo narodené rybky čoskoro požerie. Oba typy pôrodničiek na vode plávajú - pohybujú sa na hladine. Ako lepšia alternatíva použitého materiálu ku takýmto pôrodničkám je použitie sieťoviny. Pletivo stačí zošiť napr. saturnou to želaného tvaru a zabezpečiť napr. polystyrénom, aby pletivo nepadlo na dno.

Starostlivosť o poter

Kým sa plôdik nerozpláva, je zásobený živinami z pripojeného žĺtkového vaku. Do tej doby nepotrebuje žiadnu potravu. Ako prvá potrava je vhodné prachové krmivo pre poter. Ako ryby rastú, veľkosť a množstvo ich potravy sa zväčšuje. Pri výmenách by nová voda mala mať podobnú teplotu ako voda v akváriu. Pravidelná výmena 1/3 vody by sa mala robiť raz za týždeň, pri 6 a viac mesiacov zabehnutom akváriu, môže byť aj menej často. Väčšie akvárium nevyžaduje tak častú výmenu vody, pretože je stabilnejšie ako menšie. Záleží to však od viacerých faktorov.

Špecifické požiadavky na rozmnožovanie vybraných druhov

Pancierničky (Corydoras)

Pohlavie pásovcov rodu Corydoras a jeho príbuzných sa dá pomerne ľahko určiť. Samice sú väčšie, zavalitejšie, zatiaľ čo samce sú menšie, štíhlejšie a majú v pomere k telu predĺžené plutvy. Na neres týchto rýb stačí menšie akvárium s objemom 20 - 30 litrov. Do stieracej nádrže ich prenesieme, ak vidíme, že samica je plná ikier a samce ju naháňajú. Ich neres je tiež zaujímavé pozorovať. Samička vždy vypustí niekoľko ikier do vrecúška vytvoreného zo zrastených brušných plutiev. Samec sa potom postaví bokom k nej, pohlavný otvor má pri ústach a s chvením vypúšťa mlieč, ktorý samica nasáva a žiabrami sa približuje k ikrám - tie sú tak oplodnené. Potom ich prilepí na sklo akvária. Umiestňuje ich všade - zvyšuje tak ich šancu na prežitie. Pancierničky sa často vytierajú aj v spoločnom akváriu - mláďatá sa môžu vyliahnuť a niektoré prežijú. Známa je pomôcka ku stimulácii - nitenky a každodenné znižovanie hladiny vody a výmena vody za čerstvú studenú vodu, čo simuluje nadchádzajúce obdobie dažďov - obdobie hojnosti.

Prísavníky (Ancistrus)

Najčastejšie sa v akváriách vyskytujúci prísavník Ancistrus cf. cirrhosus sa rozmnožuje v dutinách, alebo pod kamene. Chovatelia si pomáhajú napr. sklenenou fľašou, novodurovou trubkou a pod. Samček si svoju samičku zvyčajne vyberie. Svoje ikry samec do istého času stráži, avšak nemá toľko prostriedkov ako veľké dravé druhy, ani nie je tak húževnatý. O vajíčka a vyliahnuté mláďatá sa svedomito starajú a strážia ich, kým nevyplávajú, a v malej jaskyni sú prakticky v stopercentnom bezpečí. Ak chceme odchovať mláďatá efektívne, premiestnime úkryt s mláďatami a samcom do chovnej nádrže s objemom asi 30 litrov, kde po prepláchnutí necháme mláďatá osamote. Tu ich kŕmime živočíšnou potravou, ktorá padá na dno (podobne ako pásavce). Poskytujeme im však aj prísun rastlinnej potravy - vo forme kolieska uhorky alebo cukety pripevneného na dne, alebo najlepšie pomocou Tetra Pleco Wafers.

Cichlidy

Rozmnožovanie cichlíd je zrejme jedno z najzaujímavejších medzi rybami. Napr. samička ostriežika purpurového si vyhliadne vhodnú jaskynku, napr. kokosový orech, kde dokáže držať v papuli svoje mladé celé hodiny. Samozrejme predtým prebehlo trenie. Najmä u amerických druhov sa páry musia nájsť samé, často vydržia spolu aj celý život. Niektoré druhy kladú ikry na substrát, napr. na plochý kameň, na podnebie kameňa a pod. Zospodu kladie ikry napr. princezná - Neolamprologus brichardi. Tento druh je pomerne neznášanlivý voči sebe, takže dominantné páry eliminujú svoju konkurenciu, a potom sa plnou silou pustia do rozmnožovania. Ich ikry sú slabo ružové, pomerne veľké, počet ikier je 20 - 100.

Halančíky (Aphyosemion, Nothobranchius)

Tieto ryby žijú vo voľnej prírode v Afrike v tzv. periodických (vysychajúcich) vodách. Aby ryby prežili obdobie sucha, ukrývajú svoje ikry v bahnitom dne. Keď nádrž vyschne, rodičia uhynú, a keď sa rybník po niekoľkých mesiacoch v období dažďov opäť naplní vodou, vyliahnu sa mláďatá, "vylezú" z dna, rýchlo vyrastú, opäť sa vytrú a cyklus sa opakuje. V akváriu, samozrejme, žijú oveľa dlhšie. Na neresenie potrebujú mäkkú, kyslú vodu a na dno malého mopu (asi 15 l) treba dať vrstvu rašeliny. Vďaka tomu sa ikry uchovávajú bez vody. Impulz na vývoj zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí. Čiže po trení v akváriu je nutné ikry vybrať a umiestniť na suchom mieste. Po druhovo špecifickom čase ikry vyberieme, umiestnime do vhodnej nádrže a zalejeme vodou. Vtedy začne pokračovať reprodukcia až po vyliahnutie mladých rýb.

Skaláre (Pterophyllum scalare)

O skalároch - Pterophyllum scalare sa vraví, že vyžadujú tlak vody - vysoký vodný stĺpec. Avšak bolo možné ich odchovávať aj vo veľmi malých nádržiach nie vyšších ako 25 cm. Keďže v domovine sa vytierajú zvyčajne na listy vysoko rastúcich rastlín, môžeme im poskytnúť ako trecí substrát napr. otvorený kus z PET fľaše. Skalár, pokiaľ nakládol ikry, tak ich chráni, aj sa o ne stará, hneď ako sa rozplavávajú mladé, začne ich zvyčajne nemilosrdne požierať.

Živorodky (gupky, mečúne, molly)

Živorodky sú z hľadiska rozmnožovania vhodné pre začiatočníka. Dá sa pre ne pri rozmnožovaní uplatniť vyššie spomínaná pôrodnička, ale aj vlastnými prostriedkami zošité sito. Rozmnožujú sa pri troche snahy veľmi ochotne. Mečovka mexická je takmer vždy voči svojim mladým kanibal, platy sú na tom obdobne, len pávie očká zväčša vlastné potomstvo ušetria. Keď dospejú a začnú sa rozmnožovať, cyklus pôrodov sa opakuje zhruba po 4 - 5 týždňoch ako u väčšiny živorodiek. Gupky a platy môžu mať až 100 mladých, dospelá mečúnka aj 200. Ide o živorodé druhy, takže rodia živé mláďatá, v brušnej časti sa nachádza škvrna plodnosti, ktorá svedčí o pohlavnej zrelosti samičiek. Jedno oplodnenie samcom môže vystačiť aj na 3 - 4 vrhy. Počas dní pred pôrodom sa škvrna zväčšuje a tmavne. Blackmolly - tmavá vypestovaná forma Poecilia shenops je trochu ťažšie odchovateľná rybka, pretože vyžaduje o niečo teplejšiu vodu a nevidno na nej škvrnu plodnosti. Aj pre blackmolly je vhodné sito na ich rozmnožovanie.

Labyrintky (guramy, bojovnice, kolizy)

Labyrintky žijú obyčajne v preteplených oblastiach, kde sa nachádza veľmi veľa súčastí vo vode: rýb, rastlín, organických zvyškov, driev a pod. Dospelé jedince dýchajú atmosférický kyslík. Veľa druhov labyrintiek tvorí penové hniezdo - pri ochrane ikier využijú svoju schopnosť naberať atmosférický vzduch. Penové hniezdo je tvorené čiastočkami vzduchu, ktoré ryby premelú v ústnej dutine. Na vode pláva. To znamená, že hniezdo pre ikry pláva na hladine, nie je vhodné aby v akváriu bolo silné prúdenie vody - to by mohlo poškodiť stavbu penového hniezda. O kolizách - Colisa je známe, že ich poter je jeden z najmenších, preto sa odporúča udržiavať hladinu vody počas jeho vývoja pod 10 cm. Sú veľmi náchylné na zmenu teploty a na chlad, preto je vhodné zabezpečiť výborné utesnenie krycím sklom alebo niečím iným, a udržiavanie rovnakej teploty vody, a vzduchu nad hladinou ak medzi krycím sklom a hladinou je nejaký priestor. Filtrovanie by malo byť veľmi slabé alebo žiadne a prúdenie vody minimálne, alebo žiadne. Kritické obdobie je doba tvorby labyrintu. Dochádza k tomu po 50 dni a toto obdobie je kritické, vtedy je vhodné ešte viac zvýšiť obozretnosť, aby sme prípadné straty minimalizovali.

Akvarijné rastliny a ich úloha pri rozmnožovaní

Rastliny v akváriu plnia veľmi dôležitú rolu, keďže pôsobia ako prirodzené filtračné médium, rybky ich využívajú ako miesta na skrývanie, čo platí nielen pre čerstvo rozplávaný poter, no aj pre bojazlivé druhy, ktoré potrebujú mať pocit bezpečia, rastliny navyše produkujú kyslík a nakoniec pomáhajú rybám, ktoré počas rozmnožovania vytvárajú penové hniezda na hladine tým, že stabilizujú vodnú hladinu. Vytvorenie pekného porastu v akváriu stojí naozaj za to, niekedy sa môže jednať o biotopové akvárium, inokedy zas o zmes rastlín z tropických oblastí celého sveta, no vždy sa snažte o unikátny vzhľad. Taký, ktorý vynikne v pomaly sa pohybujúcej sa vode, s rybami.

Typy a umiestnenie rastlín:

Akváriové rastliny dosahujú rôzne veľkosti a podľa toho sú aj kategorizované - sú kompatibilné s rôznymi umiestneniami v nádrži. Je zrejmé, že vysoké rastliny musia byť umiestnené v zadných častiach akvária. Rastliny, ktoré dosahujú strednú výšku by mali byť osádzané do stredných častí, a rastliny, ktoré dosahujú malého vzrastu, sú vhodné na pestovanie v popredí nádrže. Typickým príkladom rastlín, ktoré sa hodia do pozadia, sú Vallisnerie, ktoré rastú dlhé, majú listy podobné tráve. Rastliny do popredia zahŕňajú napríklad Riccia fluitans, alebo mnoho zakrpatených Cryptocoryne, ktoré sú využívané ako rastlinstvo, ktoré vytvára „koberec“. Plávajúce rastliny sú napríklad: Azolla caroliniana, Hygroryza aristata, Lemna minor, Ludwigia helminthorrhiza, Phyllanthus fluitans, Pistia stratiotes. Takéto rastliny nepotrebujú žiaden substrát, a jednoducho plávajú na hladine. Smerom ku dnu produkujú korene a pomocou nich z vody odčerpávajú nitráty, no taktiež živiny.

tags: #rozmnozovanie #ryb #v #akvariu

Populárne príspevky:

• ako sa starať o izbové rastliny
• Pestovanie Damarovník južný
• Všetko o popínavej hortenzii
• ako pestovať Kalanchoe
• Informácie o pestovaní sóje