Rozmnožovanie stavovcov: základný proces prežitia druhu

Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Tento proces zahŕňa rôzne etologické, fyziologické a morfogenetické deje a prebieha rôznymi spôsobmi, v závislosti od typu živočícha. Rozmnožovanie je základný životný proces, pri ktorom vznikajú nové jedince.

Stavovce majú oddelené pohlavie. Samice sa odlišujú od samcov stavbou a funkciou pohlavných orgánov. Samčie a samičie pohlavné bunky sa tvoria v rôznych jedincoch. Samičie pohlavné bunky, vajíčka, vznikajú v pohlavných žľazách samíc, vo vaječníkoch. V samčích pohlavných žľazách, semenníkoch, sa tvoria samčie pohlavné bunky, spermie. Spermie sa pohybujú pomocou bičíka smerom k vajíčku.

Pohlavné znaky a dimorfizmus

Pohlavné znaky u živočíchov zohrávajú kľúčovú úlohu v ich reprodukčnom správaní a vo výraznom odlišovaní samcov od samíc, čím prispievajú k vzniku pohlavnej dvojtvárnosti (sexuálny dimorfizmus). Mnohé stavovce sa vyznačujú pohlavnou dvojtvárnosťou - jedinci opačného pohlavia sa odlišujú pohlavnými znakmi (veľkosť, tvar, sfarbenie, hriva, parožie, ...). Pohlavná dvojtvárnosť je typická napr. pre kačice, jelene a i.

Pohlavné znaky u živočíchov sa delia na dve skupiny:

Primárne pohlavné znaky: sú priamo spojené s rozmnožovacím systémom. Primárne pohlavné znaky predstavujú základné reprodukčné orgány a štruktúry. Patria sem pohlavné žľazy, ako sú vaječníky u samíc a semenníky u samcov, ktoré produkujú gaméty - vajíčka a spermie. K primárnym znakom patria aj vývody týchto žliaz a prídavné žľazy, ktoré vylučujú látky potrebné pre oplodnenie alebo vývin zárodku.
Sekundárne pohlavné znaky: zahŕňajú rôzne morfologické, anatomické a behaviorálne charakteristiky, ktoré prispievajú k rozmnožovaciemu úspechu, ale nie sú priamo spojené s oplodnením. Sekundárne pohlavné znaky sú rôznorodé a zahŕňajú fyzické a behaviorálne vlastnosti, ktoré odlišujú samce a samice, ale nesúvisia priamo s oplodnením. Patria sem adaptácie na prichytenie samičky pri kopulácii (napr. predný pár nôh potápnika), pomocné orgány na prechovávanie vajíčok a mláďat (napr. vak u vačkovcov), alebo špeciálne orgány na prenos spermií, ako sú gonopódia u žralokov. Zvláštnu úlohu medzi sekundárnymi znakmi zohráva sfarbenie peria alebo srsti, ktoré slúži na prilákanie partnerov alebo zastrašenie konkurentov. Okrídlenosť a bezkrídlosť môžu byť tiež sekundárnymi pohlavnými znakmi, napríklad u niektorých druhov hmyzu, kde tieto vlastnosti súvisia s reprodukčnými úlohami a líšia sa medzi pohlaviami alebo kastami. Sekundárne znaky môžu zahŕňať aj signálne charakteristiky, ako sú pachové žľazy, ozdobné perie samcov vtákov, parohy u samcov cicavcov či sfarbenie samcov rýb v období neresu. Tieto znaky môžu byť trvalé alebo dočasné, objavujúce sa len počas obdobia rozmnožovania (napr. svadobné tance, sezónne zmeny sfarbenia). Vývin sekundárnych pohlavných znakov je u stavovcov ovplyvňovaný hlavne steroidnými hormónmi.

Oplodnenie u stavovcov

Oplodnenie - fertilizácia - je proces, pri ktorom dochádza k splynutiu gamét opačného pohlavného typu, konkrétne vajíčka a spermie. Tento proces vedie k vytvoreniu zygoty, čo je oplodnené vajíčko. Oplodnenie nastane, keď splynie samčia a samičia pohlavná bunka. Stavovce sa pohlavne rozmnožujú väčšinou párením (pohlavným spojením živočíchov).

U živočíchov rozlišujeme dva spôsoby oplodnenia:

Vonkajšie oplodnenie: k splynutiu gamét dochádza mimo tela matky (vodné bezstavovcov, rýb a obojživelníkov).
Vnútorné oplodnenie: gaméty splývajú vo vnútorných pohlavných orgánoch matky (väčšina suchozemských bezstavovcov, drsnokožce, plazy, vtáky, cicavce).

U väčšiny živočíchov, ktoré sa rozmnožujú vnútorným oplodnením, majú samce špecializované kopulačné orgány (napr. hemipenis u niektorých plazov, penis u cicavcov), ktorým prenášajú počas pohlavného aktu (kopulácia, coitus) spermie do tela samice.

Typy vajíčok podľa množstva žĺtka

Vajíčko má zvyčajne guľovitý tvar a patrí medzi najväčšie bunky v tele organizmu. Vo vnútri sa nachádza cytoplazma (nazývaná aj ooplazma), ktorá obsahuje mitochondrie a kvapôčky žĺtka. Žĺtok slúži ako zdroj výživy a stavebný materiál pre vyvíjajúci sa zárodok (embryo). Množstvo žĺtka vo vajíčku sa líši u rôznych živočíchov.

Podľa toho, koľko žĺtka vajíčko obsahuje a ako je v ňom rozložené, delíme vajíčka na:

oligolecitálne a izolecitálne: obsahujú málo žĺtka, ktoré je rovnomerne rozložené po celej cytoplazme (napr. ježovky).
mezolecitálne a heterolecitálne: žĺtok je koncentrovaný na jednom konci - vegetatívny pól (napr. obojživelníky).
polylecitálne a telolecitálne: majú veľké množstvo žĺtka, ktoré je sústredené na vegetatívnom póle, pričom jadro je na animálnom póle (napr. ryby, plazy, vtáky).

Rozmnožovacie stratégie stavovcov

Pri rozmnožovaní živočíchov existujú rôzne stratégie, ako sa mláďatá vyvíjajú a prichádzajú na svet.

Vajcorodosť (oviparia)

Vajcorodosť je spôsob rozmnožovania, pri ktorom samice kladú vajíčka, ktoré sa vyvíjajú mimo tela matky. Mláďatá sa vyliahnu z vajec, často až po určitom čase (väčšina vtákov, plazov, rýb a hmyzu).

Ryby

Ryby sa rozmnožujú vo vode. Majú vonkajšie oplodnenie. Samica kladie do vody vajíčka, ikry, na ktoré samec vypúšťa spermie, mlieč. Z oplodnených ikier vzniká plôdik, z ktorého sa vyvinie dospelý jedinec. Neresiská sú miesta, kde prebieha trenie (vonkajšie oplodnenie). Úhory a lososy prekonávajú veľké vzdialenosti na ceste na neresisko.

Obojživelníky

Obojživelníky sa rozmnožujú vo vode. Z oplodnených vajíčok sa liahnu larvy, žubrienky s chvostom, ktoré dýchajú vonkajšími žiabrami. Dospelé jedince dýchajú pľúcami a žijú pri vode alebo vo vlhkom prostredí.

Plazy

Plazy kladú vajcia v kožovitom obale do teplého piesku, niektoré rodia živé mláďatá.

Vtáky

Vtáky kladú vajcia s pevnou škrupinou do hniezda. Oplodnené vajce postupuje v tele samice vajcovodom. Okolo vajca sa vytvára bielok, papierové blany, vápenatá škrupina a postupne zárodok zo zárodočného disku. Zárodok, ktorý sa vyvíja vo vajci, prijíma živiny zo žĺtka. Zárodok vtáka čerpá živiny krvnými cievami zo žĺtka. Vtáky vajcia zahrievajú a po čase sa liahnu mláďatá. Niektoré vtáky mláďatá kŕmia (kŕmivé vtáky - vrabec, lastovička, ...), iné sa musia kŕmiť samé (nekŕmivé vtáky - sliepka, kačica, ...). Mláďatá kŕmivých (spevavce) vtákov kŕmia rodičia, mláďatá nekŕmivých (kurča, vtáča) vtákov sa živia po vyliahnutí samé.

Živorodosť (viviparia)

Živorodosť je spôsob rozmnožovania, pri ktorom sa mláďatá vyvíjajú priamo v tele matky a sú narodené živé, teda nie v podobe vajec. Matka poskytuje mláďatám živiny počas ich vývinu (väčšina cicavcov, niektoré druhy hadov a jašteríc, žraloky).

Cicavce

Samica cicavcov je po párení a oplodnení vajíčok gravidná. Po oplodnení nastáva gravidita (rôzna dĺžka - od niekoľkých dní až po roky). V maternici vzniká zárodok. Zárodok sa postupne vyvíja na plod, ktorý sa vyživuje pupočnou šnúrou cez placentu. Po určitom čase samica rodí mláďatá. V počiatočnom období života ich kŕmi materským mliekom. Menšie cicavce, napr. králik, pes, mačka, rodia viac mláďat (6-12), väčšie, napr. kôň, krava, rodia 1-2 mláďatá. Menšie cicavce rodia viacej mláďat ako väčšie cicavce.

Rozmnožovanie živočíchov (Tomáš Talán)

Vajcoživorodosť (ovoviviparia)

Vajcoživorodosť je medzistupeň medzi vivipariou a ovipariou, pri ktorom sa vajíčka vyvíjajú a liahnu vo vnútri tela matky, ale mláďatá dostávajú výživu iba z vajíčka, nie priamo od matky. Plazy, vtáky a cicavce sa pária a nastáva vnútorné oplodnenie.

tags: #rozmnozovanie #stavovcov #ppt