Rozmnožovanie stavovcov a ich životné cykly

Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov s dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Stavce vytvárajú chrbticu (osovú kostru tela), ktorá je charakteristickým znakom stavovcov a tiahne sa od hlavy po chvost. Predstavuje hlavnú opornú časť kostry. Na chrbticu je pripojená lebka, lopatkovým pletencom horné končatiny a panvovým pletencom dolné končatiny. Oporu tela tvorí kostra, ktorá určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivými živočíchmi s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra je pevná a zároveň ohybná (vďaka kĺbovým spojom), pripájajú sa na ňu svaly. Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená), ktorá má ochrannú funkciu.

Telo stavovcov tvorí hlava, trup a končatiny, prípadne chvost. Na uchopovanie a spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých stavovcov (okrem kruhoústnic).

Charakteristické znaky stavovcov

• Nervová sústava: Rúrkovitá, sústredená na chrbtovej strane tela, rozšírením miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou.
• Cievna sústava: Centrom je srdce zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa nachádzajú chlopne, brániace spätnému toku krvi.
• Zmysly: Stavovce majú rôznorodé zmysly, ako sú zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, ale aj zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla a gravitácie. Tieto zmysly slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom a ďalšie životné funkcie.

Rozmnožovanie u stavovcov

Stavovce sú oddeleného pohlavia, čo znamená, že existujú samce a samice. Vývin je väčšinou priamy, čo znamená, že mláďa sa vyvíja priamo z oplodneného vajíčka a pri narodení (alebo vyliahnutí) sa podobá dospelému jedincovi, len je menšie a nedosiahlo pohlavnú dospelosť. Príkladom priameho vývinu sú plazy, vtáky a cicavce.

Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa vyskytuje napríklad u kruhoústnic, drsnokožcov, rýb a obojživelníkov. Pri nepriamom vývine prechádza jedinec rôznymi larválnymi štádiami, ktoré sa výrazne líšia od dospelého jedinca morfológiou a často aj spôsobom života (napr. žijú v inom prostredí alebo sa živia inou potravou).

Príklady rozmnožovania u rôznych skupín stavovcov

Rôzne skupiny stavovcov majú špecifické stratégie rozmnožovania a životné cykly:

• Kruhoústnice: Sú to morské stavovce, ktoré tvarom tela pripomínajú úhora. Nemajú čeľuste, ako ústa im slúži prísavkovitý otvor s ostrými zubami. Telo im vystužuje chrupkovitá chorda. Za hlavou majú žiabrové otvory. Chvost majú z bokov stlačený a okrem chvostovej plutvy majú plutvový lem. Telo je bez šupín. Majú slabý zrak. Parazitujú na rybách, živia sa ich tkanivami a krvou. V dospelosti väčšinou žijú v mori. Neresia sa v sladkej vode, po neresení obaja rodičia zahynú, žijú istý čas ako larvy a potom zamieria do mora.
• Drsnokožce (žraloky a raje): Väčšinou žijú v mori - morské predátory, niektoré navštevujú aj sladké vody, niekoľko druhov je výlučne sladkovodných. Vnútorná kostra je z chrupky. Majú plakoidné šupiny, ktoré stavbou a zložením pripomínajú zuby, sú veľmi ostré (chiméry šupiny nemajú). Na rozdiel od rýb nemajú plynový mechúr, namiesto neho majú v pečeni veľa oleja, ktorý ich nadľahčuje. Majú negatívny vztlak, musia neprestajne plávať, aby neklesli na dno. Majú 5-7 žiabrových otvorov, veľmi dobre vyvinuté zmysly (hlavne zrak a čuch). Zvláštny zmysel sú Lorenziho ampule, ktoré slúžia na zisťovanie slabého elektrického poľa vytváraného inými živočíchmi. Majú tiež bočnú čiaru, ktorou vnímajú jemné vibrácie. Sú prevažne dravé, niektoré sa živia aj uhynutými živočíchmi, zdochlinami. Medzi drsnokožce patria žraloky, ktoré majú prúdnicovité telo a tuhé plutvy, a raje, ktoré majú sploštené telo a krídlovité plutvy. Raie žijú pri dne, niektoré sa čiastočne zahrabávajú do usadenín.
• Lúčoplutvovce (ryby): Je to najväčšia skupina stavovcov. Takmer všetky ryby majú plutvy. Väčšina rýb má šupiny, na ktorých býva tenká vrstva kože vylučujúca sliz (odpudzuje cudzopasníky a choroboplodné zárodky). Šupiny poskytujú ochranu a hladké obtekanie vody okolo nich. Typy šupín sú cykloidné a ktenoidné.

Zmysel rozmnožovania

Zmyslom rozmnožovania u stavovcov je vznik nového jedinca. Vaječníky tvoria vajíčka a hormóny v pohlavných žľazách zase podmieňujú vznik druhotných pohlavných znakov.

Pre lepšie pochopenie pohlavnej sústavy, ktorá je kľúčová pre rozmnožovanie, uvádzame jej základné časti:

Pohlavná sústava človeka

Menštruácia u žien približne končí vo veku 45 - 50 rokov. Spermie sa tvoria v semenníkoch.

tags: #rozmnozovanie #stavovcov #test

Populárne príspevky:

• Pestovanie rastliny Tacitus
• Pestovanie zeleniny od výsevu po úrodu
• Zber a využitie repíka lekárskeho
• Oživte svoj domov a auto tancujúcimi prvkami
• Rozmanité podoby ruží