Rozmnožovanie a pestovanie liesky
Liesky pôvodne rástli vo voľnej prírode, avšak začali sa postupne šľachtiť za účelom získania bohatej úrody a väčších plodov. Na Slovensku sa liesky bohužiaľ vo veľkom nepestujú a všetky lieskové orechy v obchodoch sú dovážané z Turecka, Gruzínska alebo Azerbajdžanu. Liesky nachádzajú uplatnenie aj v zmiešaných či jednodruhových voľnorastúcich, ako aj tvarovaných živých plotoch alebo bývajú súčasťou okrasných výsadieb. Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov. Liesky sú naším domácim druhom. Rastú na okrajoch lesov, kde tvoria súčasť lesných podrastov. V týchto lokalitách majú dostatok slnečného žiarenia, ktoré potrebujú, aby sa im darilo. Vyhovujú im teplé a stredne teplé polohy, v mrazových kotlinách sa im nedarí. Na pôdu sú nenáročné, potešia sa však teplým hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočnou zásobou živín a vlahy.
Pestovanie liesky vôbec nie je náročné, keďže ide o odolné a dlhoveké stromy. Lieska dokáže bez problémov rodiť aj 50 rokov a s rodením začína už po 2-3 rokoch od výsadby. Je mrazuvzdorná, nie je náročná na postreky, hnojenie ani na pôdu. Liesky patria medzi pomerne rýchlo rastúce a veľmi odolné dreviny. Majú rady slnko, ktorého lúče sú obzvlášť dôležité pre správne vyfarbenie pestrých odrôd, ale ak im venujete trochu starostlivosti, dobre porastú aj v polotieni. Pokiaľ ide o vhodný podklad, na ten nemajú liesky príliš vysoké nároky. Tolerujú širokú škálu pH, pričom ideálnou voľbou je hlinitá alebo ílovitohlinitá pôda s vyšším obsahom vápnika. Vetrom a mrazom však liesky odolávajú bez väčších problémov. Lieska si vyžaduje teplejšiu, hlinitú až hlinitopiesočnatú, hlbšiu pôdu s dostatkom humusu. Zle znáša studené, ťažké, uliehavé, ako aj veľmi suché pôdy. Na nich ju ľahko poškodzuje mráz.
Liesky možno sadiť od marca do mája a tiež v októbri, predtým, ako udrú prvé mrazy. Lieska turecká má skorú vegetačnú aktivitu, preto by mala byť vysádzaná do konca marca. Prirodzená oblasť rozšírenia liesky tureckej zahŕňa oblasti Malej Ázie, Kaukazu, Afganistanu a Balkánskeho polostrova. Jej výskyt na Balkáne zahŕňa Bosnu a Hercegovinu, Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Macedónsko, Kosovo, Čiernu Horu, Albánsko a Grécko. V týchto oblastiach môže rásť v nadmorských výškach od 100 do 1300 m n.m. Na Kaukaze sa lieska vyskytuje najmä v dubových a bukových lesoch v nadmorských výškach 600 až 1700 m. Vo vhodných podmienkach, kde lieska turecká rastie prirodzene, je charakterizovaná ako teplomilná drevina, ktorá obľubuje teplejšie a slnkom exponované svahy. Lieska má vo všeobecnosti veľmi vysokú odolnosť voči abiotickým a biotickým činiteľom a dokáže prežiť pri krátkodobých teplotných extrémoch -38,2 °C až +40 °C. Lieska turecká má nízke nároky na úrodnosť pôdy. Rastie na širokej škále stanovíšť - od plytkých po hlboké, suché až takmer vlhké, na živiny chudobné aj na živiny bohaté stanovištia. Vďaka silnému, 3 až 4 m dlhému kolovitému koreňa a neskôr aj bočným koreňom (môžu dosiahnuť dĺžku 15-18 m), má lieska vysokú stabilitu a je schopná osídliť aj stanovišťa s kamenistou a plytkou pôdou, preto je vhodná aj na ochranu proti pôdnej erózii. Lieska sa vysádza na jar alebo na jeseň, kedy vonku nepanujú ani prílišné horúčavy, ani veľké mrazy. Ideálne by ste si dopredu mali pripraviť jamu o veľkosti 1 meter na 50 centimetrov, kam následne drevinu umiestnite. Pôdu predtým dobre prekyprite a pridajte uležaný kompost, trochu maštaľného hnoja alebo mykorhízu.
Kvôli vzájomnému opeleniu je nutné vysadiť aspoň dve rôzne odrody liesky vedľa seba, a to s rozostupom zhruba od 2 do 6 metrov (podľa konkrétneho kultivaru). Na jednom strome či kríku totiž je síce samčie aj samičie kvetenstvo, ale tie musia byť opeľované peľom z inej dreviny. Ak túžite po veľkej úrode, pestovatelia dokonca odporúčajú zasadiť k sebe niekoľko rôznych odrôd, čím na záhrade vzniknú menšie lieskový háje. Táto rôznorodosť by mala tvorbu chutných orieškov výrazne podporiť. Jednotlivé kríky pritom vysádzajte zhruba do vzdialenosti 3 až 4 metrov, aby mali dostatok priestoru.
Liesky sú nenáročné na hnojenie. Uspokoja sa so zásobným hnojením, ktoré im treba dopriať už pri výsadbe. V následných rokoch liesky nehnojte. K prihnojovaniu pristúpte až vtedy, keď si to lieska sama „vypýta“, čo spoznáte podľa nedostatkov v raste či porúch na listoch. Ak sa rozhodnete liesku prihnojiť, vhodným hnojivom je maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost. S hnojením však opatrne, pretože ak liesku prehnojíte, začnú rásť nové výhonky a listy na úkor orieškov. V kríkových typoch liesok je po zapestovaní pomerne dobrá odolnosť voči chladnému počasiu a mrazu. Ohroziť by ich však mohli neskoré jarné mrazíky.
Druhy a odrody liesok
Existujú rôzne druhy liesok s červenými a žltými listami, preto sú tiež vhodnou dekoratívnou drevinou do parkov či záhrad. Rastú tiež na okrajoch lesov a vyhovujú im prevažne južnejšie polohy, nájdeme ich však na rozmedzí celého Slovenska.
Lieska turecká (Corylus colurna)
Lieska turecká[2] (Corylus colurna) je opadavý strom z rodu lieska (Corylus) z čeľade brezovité (Betulaceae). Pradávnym domovom liesky tureckej bola veľká časť Malej Ázie, odkiaľ jej areál pokračuje ďalej na východ. Pre svoj vzpriamený vzrast sa často vysádzala aj do alejí a stromoradí. Lieska turecká sa od liesky obyčajnej líši vzpriameným vzrastom, sivastou korkovitou borkou, veľkými široko vajcovitými listami, nápadne dlhými jahňadami a predovšetkým plodmi, orieškami s plodovými obalmi hlboko prečnievajúcimi plod. Lieska turecká je pyramidálne rastúci strom, vysoký až 25 m, s priemerom v prsnej výške 50 až 60 cm, vo výnimočných prípadoch (v závislosti od lokality) môže dosiahnuť priemer až 170 cm a vek do 400 rokov. Listové púčiky sú vajcovité, na vrchu špicaté a zelenohnedé. Listy sú striedavé, jednoduché a začínajú sa rozvíjať v apríli. Čepeľ listu je dlhá 8 až 15 cm, široká 5 až 10 cm, na báze srdcovitá, po obvode dvakrát pílkovito zubatá, na vrchole špicatá. Na hornej strane je sýto zelená, lysá a lesklá, na spodnej strane svetlejšia, páperistá a obvykle má päť až šesť párov mierne vystupujúcich žiliek. Samčie kvety sú jahňady, ktoré rastú na letorastoch už v jeseni a dorastajú do dĺžky 8 až 12 cm. Samičie kvety sú guľovitého tvaru a vyrastajú na starších vetvičkách. V dobe kvitnutia sú uzatvorené v šupinatom obale, z ktorého vyčnievajú iba karmínovo červené nitkovité blizny, semenník je dvojpuzdrový. Plodom je oriešok vyrastajúci v súplodí guľovitého tvaru spoločne s ďalšími piatimi až deviatimi orieškami. Oriešky, veľké do 2 cm, sú guľaté, tmavožlté s pomerne hrubou a tvrdou škrupinou, ktorá ukrýva jedlé jadro. Plodové obaly ďaleko prečnievajú plod. Stromy plodia vo veku 10 rokov a pokračujú každé 2 až 4 roky. Orechy by sa mali zbierať pred úplnou zrelosťou od augusta do októbra. Jeden kilogram semien obsahuje asi 600 orechov. Dospelým sa tento strom stáva vo veku 50 rokov a dosahuje približne výšku 20 metrov a šírku 7 metrov. Tento druh rodí nepravidelne a plody dozrievajú v septembri až októbri. Lieska turecká je nenáročná drevina. V kultúrnych porastoch sa rozmnožuje obyčajne len zo semien. Lieska turecká môže byť poškodzovaná všetkými druhmi voľne žijúcich zvierat. Mladé liesky sú hojne obhrýzané králikmi. Škodlivý hmyz nepredstavuje pre druh vážnu hrozbu.
Lieska odrody Cosford
Lieska odrody Cosford tvorí vysoké, stredne rozložité a zahustené koruny. Ide o jednu z najrozšírenejších odrôd, ktorá ponúka bohatú úrodu veľkých orieškov v tenkej škrupine a jadro vypĺňa úplne celú škrupinu. Liesky plodia už od 3. roku a rodia bohato a pravidelne. Táto odroda rastie v každej záhradnej pôde, ale je citlivá na roztoča lieskového. Plody sú stredne veľké až veľké, cylindrického tvaru s tupým zakončením, po 2 až 3 ks v súplodí. Kvitne pomerne zavčasu a plody dozrievajú v prvej polovici septembra.
Ďalšie odrody
Tento druh liesky väčšinou prináša bohatú úrodu s veľkými, jemne podlhovastými plodmi. Rastie pomalšie a má bohatú korunu. Tento druh má nádherné červené listy, na jar kvitne s červeno-purporovými jahňadami a oriešky, ktoré rodí sú takisto purpurové. Odroda Lombardská biela tvorí silné kry, ktoré vynikajú veľmi silným rastom. Patrí medzi cudzoopelivé odrody, vhodnými opeľovačmi sú Lombardská biela a Webbova. Plody sú stredne veľké až veľké, vajcovité až kužeľovité, umiestnené jednotlivo alebo v zhlukoch po 2 až 3. Majú tvrdú, niekedy mierne zbrázdenú škrupinu a pančušku približne rovnako dlhú ako oriešok. Jadro je veľké, v priemere je podiel jadra na hmotnosti plodu 45 %. Chuť jadra je veľmi dobrá. Dozrieva na prelome septembra a októbra, rodí veľmi dobre. Kry rastú silno, nie však veľmi vysoko, tvoria rozložité, zahustené koruny. Plody sú vysokej akosti, okrúhleho tvaru, najčastejšie po 3 až 5 ks v súplodí. Obalové šupiny sú kratšie ako plody. V čase dozrievania sa krycie šupinky na plode roztvárajú a odkrývajú väčšiu časť plodu. Škrupina je strednej hrúbky, krehká, bronzovej farby. Jadro je chutné a vypĺňa škrupinu. Odroda kvitne stredne skoro, dozrieva v druhej polovici septembra a plody vypadávajú samy. Rastie stredne silno, neskôr až slabšie, tvorí užšie až guľovité menšie kríky. Vzhľadom na slabší rast sa pestuje v hustejšom spone. Odroda je spoľahlivo samoopelivá, pre stabilitu úrod sa odporúča kombinovať ju s inými odrodami. Plody sú stredne, podlhovasto vajcovité, umiestnené v zhlukoch po 4 až 10 ks. Majú stredne hrubú škrupinu a pančušku dvakrát tak dlhú ako oriešok. Jadro dobre vyplňuje škrupinu, jeho podiel na hmotnosti plodu je približne 50 %. Chuť jadra je nasladlá, veľmi dobrá, z hľadiska chuti patrí medzi najkvalitnejšie odrody. Rastie silno, tvorí veľké, vysoké, redšie kríky. Odroda je čiastočne samoopelivá, vhodným opeľovačom je napríklad Hallská obrovská. Plody sú veľké, podlhovasto vajcovité, umiestnené v zhlukoch. Majú stredne hrubú až hrubšiu škrupinu a pančušku o niečo dlhšiu ako oriešok. Jadro je veľké, dobre vyplňuje škrupinu, podiel jadra na hmotnosti plodu je 48 %, v menej priaznivých podmienkach je vyplnenie škrupiny menšie. Chuť jadra je nasladlá, dobrá. U nás ide o najznámejšiu a najviac rozšírenú odrodu liesky s červenými listami. Odroda je charakteristická purpurovočerveným sfarbením listov a obalových šupín. Tvorí nízke kry s rozložitými jemne previsnutými korunami. Plody sú podobné ako u odrody Lombardskej bielej - stredne veľké, podlhovasté, po niekoľko kusov v súplodí. Obalové šupiny sú dlhé, uzatvorené, zelenkavo- alebo tmavočervené. Jadro je chutné, pokryté tmavočervenou dobre sa oddeľujúcou šupinkou. Kvitne stredne skoro. Plody dozrievajú v druhej polovici septembra, opadávajú spolu s obalmi. Odroda charakteristická tmavočerveným sfarbením listov. Rast je slabý, koruna rozložená, stredne zahustená. Plody sú malé až stredne veľké, podlhovasté, po niekoľko kusov v súplodí. Obalové šupiny sú ešte tmavšie ako listy, o dosť dlhšie ako plody. Škrupina je červenobronzovej farby, tenká. Jadro je veľmi chutné, aromatické, veľmi dobre vypĺňa vnútro plodu. Odroda je neskorá, kvitne stredne skoro, dozrieva v prvej polovici októbra. Je veľmi úrodná. Vyžaduje výživné pôdy a tienisté stanovište. Vďaka svojmu sfarbeniu listov a obalovým šupinám je veľmi atraktívna, často využívaná v okrasných výsadbách. Odroda charakteristická svojím červenopurpurovým sfarbením listov a obalov plodov a tiež vynikajúcou chuťou. Rastie stredne silno, tvorí rozložené, zbytočne nezahusťujúce koruny. Plody sú stredne veľké, pri nadúrode menšie, podlhovasté, vyrovnané v tvare i veľkosti, po 2 až 4 ks v súplodí. Jadrá dobre vypĺňajú vnútro plodu. Odroda je úrodná, stredne neskoro dozrievajúca. Časť plodov vypadáva z obalov a časť opadáva spolu s nimi. Odrode vyhovujú výživné pôdy a tienisté polohy. Červenolistá odroda. Rast je pomerne silný, koruna guľatá až eliptická, zbytočne nezahusťujúca. Plody sú strednej až väčšej veľkosti, jemne podlhovasté, po 2 až 5 ks v súplodí. Obalové šupiny sú tmavopurpurovej farby, o dosť dlhšie ako plody, so zúbkatými, hlboko laločnatými okrajmi. Škrupina je tmavobronzová až červená, jemne lesklá, veľmi tenká. Jadro je chutné, jemne sladké, šťavnaté, pokryté tenkou vláknitou šupinkou, dobre vypĺňa vnútro plodu. Kvitne neskoro, dozrieva v druhej polovici septembra. Väčšina plodov opadáva spolu s obalovými šupinami. Vyžaduje dobre pripravenú pôdu a tienisté stanovište.
Rozmnožovanie liesky
Veľa záhradkárov sa zaujíma, ako zložité je pestovanie liesky zo semena a ako vypestovať liesku z orieškov, ktoré majú k dispozícii. Tento spôsob množenia je však zbytočne náročný a zdĺhavý, pričom prvých orechov sa v takom prípade nedočkáte skôr ako za 5 rokov a nie je isté, aké budú mať dané plody vlastnosti. Liesky sa teda dajú množiť výsevom stratifikovaného osiva (v októbri až v novembri), ale záhradníci by si pritom mali dať dobrý pozor na myši a iných škodcov. Ďalším spôsobom je potom rezkovanie. Spoľahlivým spôsobom, ako liesku rozmnožiť, je takzvané vegetatívne množenie pomocou odrezkov. V novembri stačí zo zdravých vetví odrezať približne 30 centimetrov dlhé odrezky, ktoré by nemali byť oveľa silnejšie ako bežná ceruzka. Na jar jednotlivé odrezky začnú rásť a počas nasledujúcich jesenných mesiacov sa už dajú presunúť na trvalé stanovisko. Ďalším vegetatívnym spôsobom množenie liesok je potom hřížení, ktoré podobne ako rezkovanie dokáže zachovať pôvodné vlastnosti danej odrody.
Kríky liesky rozmnožíte spoľahlivejším spôsobom. Skoro na jar odrežete tesne nad zemnou jednu alebo dve krajné vetvy vašej obľúbenej liesky a kýpeť zasypete zeminou do výšky asi 10 cm. V období vhodnom na jesennú výsadbu stromčekov opatrne odhrabte nakopcovanú zeminu a odhaľte jemnú koreňovú sústavu. Z odrezaného kýpťa lieska do boku pustí plytké korene, niekedy aj viac ako tri, a z nich vyrašia smerom hore nové halúzky. Nové sadenice liesok zasaďte tam, kde sa vám to najlepšie hodí. Ak už máte krík liesky rozrastený viac, než ste predpokladali, rez kríka môžete využiť aj na jeho rozmnoženie. Ak ste našli v prírode liesku a radi by ste mali z nej aj vo svojej záhrade, postupujte rovnako. Na jar z košatej liesky zrezala niekoľko krajných vetví pár centimetrov nad zemou a potom tieto kýpte zahrnula jemnou zeminou z kompostoviska. Zo zrezaných koncov vetví sa pod násypom substrátu začali vytvárať jemné korienky a z nich vyrastali nové rastliny. Na jeseň sme zeminu opatrne odhrabali, uvoľnili korienky aj nové rastlinky. Nám sa podarilo takto získať z troch odrezaných vetví päť nových sadeníc liesky. Tri skutočne veľké a dve drobné. Podelili sme sa s našimi susedmi, ktorí nám nedávno dali sadenice prebytočných malín a tri liesky sme si zasadili neďaleko budúceho vinohradu v našej novej záhrade. Na budúcu sezónu už vari budeme lúskať prvé oriešky.
Ako si rozmnožiť ríbezle pomocou odrezkov
Pri výbere odrôd kladieme dôraz najmä na opelivosť odrôd, v ktorej sú medzi lieskami výrazné rozdiely. Poznáme odrody samoopelivé, čiastočne samoopelivé, väčšina odrôd je však cudzoopelivá. Na trhu sa tiež často objavuje množstvo nových odrôd, pri ktorých je vzájomná opelosť s inými odrodami zväčša neznáma.
Starostlivosť o liesku
Po vysadení už tieto dreviny nepotrebujú žiadnu špeciálnu starostlivosť. Ak má lieska sadenice umiestnené na vhodnom stanovišti, kde sa im dostane správne množstvo svetla a vlahy, čorno sa krásne rozrastie. V prvých rokoch po zasadení ju možno prihnojiť a staršie stromy zas omladiť odrezaním jedného alebo viacerých dlhých konárov. Lieska má rada chránené a teplé stanovištia, ideálne na západných a juhozápadných svahoch. Na juhu sa jej darí aj na miernejších svahoch. Darí sa jej aj v čiastočnom tieni. Liesky potrebujú vlahu preto nezabudnite mladé liesky pravidelne zavlažovať. Kríkové typy liesok sú po zapestovaní pomerne dobre odolné voči chladnému počasiu a mrazu. Ohroziť by ich však mohli neskoré jarné mrazíky.
Prerezávanie liesky
Prerez liesky nie je nutný, ale môže výrazne zvýšiť úrodu orechov, a preto pestovatelia dreviny prerezávajú väčšinou na konci zimy. Pokiaľ ide o rez liesky ihneď po výsadbe, na jar je vhodné vybrať 4 až 5 najlepších vetiev, ktoré skrátite nad štvrtým až šiestym očkom. Vďaka tomu v budúcnosti zosilnie a lepšie sa rozvetví. Aby ste zabránili prílišnému rastu lieskového stromu, môžete ho skrátiť až o polovicu, do maximálnej výšky v rozmedzí od 1,6 do 2 metrov. Dôležité je potom vždy odstraňovať mŕtve drevo, všetky vetvy staršie ako 10 rokov, ale aj tie, ktoré zbytočne prekážajú alebo rastú smerom dovnútra. Ak liesku chcete radikálne zmladiť a zrezať ju na peň, aby sa neskôr lepšie rozrástla, nikdy to nerobte tesne pred výkvetom. Ideálna doba na tento rez je v zime, ešte než začne prúdiť miazga, a to približne na 30 centimetrov nad zemou. Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva. Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.
Choroby a škodcovia
Liesky zvyčajne žiadnymi významnejšími chorobami netrpia. Problémom však môžu byť škodcovia, ktorí sú schopní zničiť obrovské množstvo chutných plodov. Pokiaľ ide o to, akých priťahuje lieska škodcov, najznámejšie sú samozrejme veveričky. Na lieskových orieškoch si niekedy pochutnávajú aj vtáky, ale ďaleko väčšiu hrozbu predstavuje škodca menom nosatec lieskový. Tento chrobáčik totiž spôsobuje červivosť plodov. Okrem mrazu patria ku škodcom liesky aj nosánik lieskový a roztoč lieskový. Samička nosánika kladie na začiatku leta vajíčka do ešte nezrelých plodov. Z tých sa neskôr vyliahnu larvy, ktorých potravou sú práve plody. Liesku chránime tak, že budeme pravidelne obrábať pôdu pod stromom, alebo chrobáčiky zo stromu strasieme. Roztoče napadajú puky liesky a tie predčasne pučia. Spôsobujú aj uschnutie konárov. Liesku ochránime tak, že uschnuté konáre odstránime a spálime. Ďalšou častou chorobou liesek je monilióza, v prípade ktorej je potrebné napadnuté plody odstrániť. Z škodcov sa na nich môže vyskytnúť nosánik lieskový, proti ktorému sa zasahuje preventívne obrábaním pôdy pod krami. Pri napadnutí sa odporúča chrobáky sklepávať na plachtu a potom ich zlikvidovať. Mechanickým odstraňovaním napadnutých plodov sa dá chrániť proti moníliovej hnilobe, ktorá počas vlhkého obdobia môže napadnúť plody. Proti nosánikovi i moníliovej hnilobe sa dá zasiahnuť aj chemicky, k tomuto kroku však treba pristúpiť iba v prípade silného napadnutia. Väčšie škody na úrode dokážu narobiť veveričky hlavne v podhorských lokalitách.
Zber plodov
Lieskové orechy sú pripravené na zber vo chvíli, keď sa jednotlivé plody začnú oddeľovať od konárov a padajú na zem, k čomu dochádza na jeseň. Ak ich túžite vyskúšať skôr, môžete si ich vychutnať už v momente, keď ešte len dozrievajú (teda na konci leta). Zrelé lieskové orechy z kríkov a stromov jednoducho opadávajú. Stačí pritom vetvami mierne zatriasť a úrodu môžete chytať napríklad do pripravenej plachty. Rovnako ako v prípade orechov vlašských samozrejme môžete počkať, až orechy samy opadajú. Dajte si však pozor na to, aby ste ich na zemi nenechali vlhnúť príliš dlho. Zberať treba v období, keď oriešky začnú vypadávať z pančušiek. Po usušení sa dajú dlhodobo skladovať. Jadrá obsahujú veľa rastlinných olejov. Popri ich konzumácii v čerstvom stave sa využívajú hlavne v cukrárstve.
tags: #rozmnozovanie #tureckej #liesky