Rozmnožovanie živočíchov a ich vývin: Komplexný pohľad na zachovanie druhu
Rozmnožovanie (reprodukcia) je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Tento proces zahŕňa rôzne etologické, fyziologické a morfogenetické deje a prebieha rozmanitými spôsobmi v závislosti od konkrétneho živočícha.
Individuálny vývin u živočíchov sa nazýva ontogenéza a zahŕňa celý životný cyklus jedinca. Ontogenéza sa začína oplodnením vajíčka a končí sa smrťou. Tento vývin môže u niektorých primitívnych skupín, ako sú napríklad mechúrniky, zahŕňať rodozmenu (metagenézu), kde sa striedajú pohlavné a nepohlavné generácie.
Typy rozmnožovania
Rozmnožovanie živočíchov možno rozdeliť na dva základné typy: nepohlavné (asexuálne, vegetatívne) a pohlavné (sexuálne).
Nepohlavné rozmnožovanie
Pri nepohlavnom rozmnožovaní nedochádza k vzniku špecializovaných pohlavných buniek. Nový jedinec vzniká z materského organizmu mitotickým delením buniek. Potomstvo vzniknuté pri nepohlavnom rozmnožovaní je vždy geneticky zhodné s rodičmi a nazývame ho klony. Tento spôsob rozmnožovania síce nie je výhodný z hľadiska vývoja druhu, pretože nevedie k zvýšeniu genetickej variability, čo obmedzuje schopnosť druhu adaptovať sa na meniace sa podmienky prostredia. Nepohlavné rozmnožovanie je relatívne rýchle, ale neumožňuje genetickú premenlivosť a tým pádom ani adaptáciu na zmenu prostredia. Nepohlavne sa rozmnožujú živočíchy s jednoduchou stavbou tela.
Nepohlavné rozmnožovanie u prvokov
Nepohlavné rozmnožovanie prvokov prebieha primárne prostredníctvom mitotického delenia, pri ktorom sa delí jadro aj cytoplazma bunky. Tento proces zahŕňa reorganizáciu bunkových organel a následné vytvorenie nových buniek. Najčastejšou formou je binárne delenie, kde sa materská bunka rozdelí na dve dcérske bunky, a to buď pozdĺžne (napríklad bičíkovce, červenoočká), alebo priečne (napríklad nálevníky). Okrem binárneho delenia existuje aj polytómia, kedy sa jadro mnohonásobne rozdelí bez okamžitého rozdelenia cytoplazmy.
Nepohlavné rozmnožovanie u mnohobunkových živočíchov
U mnohobunkových živočíchov existuje viacero spôsobov nepohlavného rozmnožovania, ktoré zväčša vychádzajú z ich vysokej regeneračnej schopnosti:
- Delenie a rozpad tela (schizogenéza): Pri živočíchoch s vysokou regeneračnou schopnosťou sa stretávame s delením materského organizmu na dve alebo viac častí, z ktorých dorastú kompletné jedince. Patria sem procesy ako architómia (telo sa rozpadne a časti dorastú) a paratómia (dcérske jedince sa formujú a diferencujú ešte pred oddelením, čím vznikajú reťazce). U obrúčkavcov sa tento proces rozpadu na viacero článkov, z ktorých zregenerujú nové jedince, nazýva aj metamerická disociácia. Špecifickým prípadom je reprodukčná autotómia (napríklad u hviezdoviek a hadovíc), kedy živočích odvrhne časť tela, z ktorej vznikne nový jedinec.
- Pučanie (gemipária): Nový jedinec postupne vyrastá z malej skupiny buniek na tele materského organizmu. Tento proces môže prebiehať na povrchu tela - vonkajšie pučanie (napríklad u polypov a koralovcov), alebo vo vnútri organizmu - vnútorné pučanie. Vnútorné pučanie je typické pre sladkovodné hubky, ktoré na jeseň vytvárajú špeciálne vnútorné púčiky zvané gemule (hibernačné púčiky); tie prežijú zimu a na jar z nich vyrastú nové jedince.
- Strobilácia: Je špecifický typ nepohlavného rozmnožovania charakteristický pre medúzovce.
Pohlavné rozmnožovanie
Pohlavné rozmnožovanie (amfigónia) zahŕňa tvorbu špecializovaných haploidných buniek, ktoré sa spoločne nazývajú gaméty. Väčšina živočíchov sa rozmnožuje pohlavne.
Gaméty vznikajú v pohlavných orgánoch (žľazách) - gonádach po redukčnom delení (meióza), preto sú haploidné, t.j. majú polovičný počet chromozómov. Až ich splynutím (oplodnením) vzniká plnohodnotná diploidná zygota, ktorá kombinuje genetický materiál oboch rodičov a je základom nového jedinca.
Typy gamét
Gaméty môžu byť:
- Nerozlíšené (izogaméty): Morfologicky rovnaké, ale sú medzi nimi fyziologické rozdiely.
- Rozlíšené (anizogaméty): Na samičie - vajíčka (ovum), tiež označené ako makrogaméty a samčie - spermie, tiež označené ako mikrogaméty.
Charakteristika gamét
- Samičia pohlavná bunka (vajíčko, oocyt, u prvokov aj makrogaméta): Štandardne ide o väčšiu, nepohyblivú bunku, ktorá je bohatá na živiny (cytoplazmu) a nesie druhú polovicu genetickej informácie. Vajíčka sa tvoria vo vaječníkoch (ovarium), ktoré sú párovým orgánom rôzneho tvaru a veľkosti (hroznovitý, vajcovitý, guľovitý, fazuľovitý). Vajíčka sú vždy nepohyblivé a obsahujú jadro s DNA. Môžu obsahovať žĺtok bohatý na živiny. Tvorba vajíčok závisí aj od starostlivosti živočícha o potomstvo. Množstvo vytvorených vajíčok záleží na tom, v akom prostredí sa bude vajíčko vyvíjať a aká je jeho pravdepodobnosť prežitia v danom prostredí. Vajíčka majú vždy 1 alebo viac obalov a zabezpečujú ochranu zárodku. Napríklad vajíčka obojživelníkov majú rôsolovité obaly, u vtákov je vajíčko obalené bielkom, papierovitými blanami a škrupinou.
- Samčia pohlavná bunka (spermia, spermatozoid, u prvokov aj mikrogaméta): Štandardne ide o oveľa menšiu, aktívne pohyblivú bunku vybavenú bičíkom. Samčie pohlavné bunky spermie vznikajú v semenníkoch (testes). Spermia má hlavičku - tvorenú jadrom s DNA, krček a u väčšiny živočíchov má spermia aj bičík, ktorý je zdrojom pohybu.
Výživa a štruktúra vajíčka
Vajíčko má zvyčajne guľovitý, ojedinele oválny tvar a spravidla patrí medzi najväčšie bunky v tele organizmu. Vo vnútri sa nachádza cytoplazma (nazývaná aj ooplazma), ktorá obsahuje dôležité mitochondrie a kvapôčky žĺtka. Žĺtok tu slúži ako nevyhnutný zdroj výživy a stavebný materiál pre vyvíjajúci sa zárodok (embryo).
Z evolučného hľadiska platí dôležité pravidlo: množstvo žĺtka priamo súvisí s dĺžkou embryonálneho a larválneho vývinu. Podľa množstva a lokalizácie žĺtka delíme vajíčka na:
- Oligolecitálne a izolecitálne: Obsahujú pomerne málo žĺtka, ktoré je rovnomerne rozložené po celej cytoplazme (napríklad u ježoviek a kopijovcov).
- Mezolecitálne a heterolecitálne: Žĺtok je koncentrovaný na jednom konci, ktorý nazývame vegetatívny pól (jadro je na opačnom, animálnom póle). Tieto vajíčka sú typické pre živočíchy s dlhým larválnym štádiom, ale krátkym embryonálnym vývinom (napríklad obojživelníky, kruhoústnice, dvojdyšníkovce).
- Polylecitálne: Obsahujú veľké množstvo žĺtka. Sú typické pre živočíchy s dlhým embryonálnym vývinom a bez larválneho štádia. Funkčne sa delia na:
- Telolecitálne: Žĺtok zapĺňa dominantnú časť a takmer celé vajíčko, pričom cytoplazma s jadrom tvorí len malý zárodočný terčík na povrchu (typické pre vajíčka drsnokožcov, plazov, vtákov a vajcorodých cicavcov).
- Centrolecitálne: Cytoplazma tvorí len tenkú vrstvu na povrchu vajíčka, pričom jadro s malým množstvom cytoplazmy sa nachádza v strede a medzi týmito dvoma vrstvami je husto uložený žĺtok (typické pre vajíčka hmyzu).
- Alecitálne (druhotne oligolecitálne): Sú vajíčka takmer úplne bez zásobného žĺtka.
Pohlavné rozmnožovanie u prvokov
Hoci sú prvoky jednobunkové, pohlavné rozmnožovanie je u nich veľmi pestré a môže prebiehať troma hlavnými spôsobmi:
- Gametogamia: Organizmus (gamont) vytvára špecializované pohlavné bunky - gaméty, ktoré sa uvoľnia a splývajú s nezávislými gamétami iných jedincov. Podľa vzhľadu spájajúcich sa buniek rozlišujeme izogamiu (splynutie dvoch tvarovo a veľkostne úplne rovnakých pohlavných buniek) a anizogamiu (splynutie morfologicky odlišných buniek, zväčša menšej mikrogaméty a väčšej makrogaméty).
- Gamontogamia: Od gametogamie sa odlišuje tým, že sa pri nej spájajú priamo celé dospelé jedince (gamonty), alebo aspoň ich väčšia časť, a až následne dochádza k výmene gamét alebo jadier. Typickým príkladom tohto procesu je konjugácia u nálevníkov (napr. črievičky). Pri konjugácii si dva jedince dočasne vymenia genetickú informáciu a oddelia sa.
- Autogamia (samooplodnenie): Proces, pri ktorom gaméty alebo pohlavné jadrá, ktoré navzájom splývajú do zygoty, pochádzajú z tej istej rodičovskej bunky. K autogamii dochádza napríklad u dierkavcov, slncoviek či priamo u niektorých nálevníkov.
Pohlavné rozmnožovanie u mnohobunkových živočíchov
Pohlavné rozmnožovanie u mnohobunkových živočíchov prebieha výlučne vo forme oogamie. Pri oogamii sa samičia pohlavná bunka (vajíčko) spája so samčou pohlavnou bunkou (spermiou). Vajíčka sú stacionárne a objemnejšie (bohaté na cytoplazmu a živiny), zatiaľ čo spermie sú malé a vďaka bičíku prispôsobené na aktívny pohyb.
Pohlavné bunky sa spravidla vyvíjajú zo zárodočného epitelu vo vnútri pohlavných žliaz (gonád): spermie v semenníkoch (testes) a vajíčka vo vaječníkoch (ovaria). U najjednoduchších živočíchov, napríklad u hubiek, sa ešte štandardné žľazy netvoria a spermie i vajíčka vznikajú priamo v mezoglei z amébocytov alebo choanocytov, pričom spermie sú k vajíčkam prenášané prúdom vody.
Typy živočíchov z hľadiska pohlavných orgánov
Z hľadiska tvorby pohlavných orgánov a buniek rozlišujeme dva základné typy živočíchov:
- Rôznopohlavnosť (gonochorizmus): Samčie a samičie pohlavné bunky sa tvoria oddelene v rôznych jedincoch (samcoch a samiciach). Väčšina živočíchov patrí medzi gonochoristy. Dokážu sa aktívne pohybovať a vyhľadávať vhodného partnera. Pohlavia sú rozlíšené aj druhotnými - sekundárnymi pohlavnými znakmi, napr. veľkosť a sfarbenie tela, sfarbenie a tvar zobáka. Vzniká tak pohlavná dvojtvarosť - sexuálny dimorfizmus.
- Obojpohlavnosť (hermafroditizmus): Samčie a samičie pohlavné bunky sa tvoria spoločne v jednom jedincovi. Niekedy je dokonca pre obe pohlavia vytvorená spoločná obojpohlavná žľaza nazývaná ovotestis (napríklad u niektorých ulitníkov). Hermafroditizmus predstavuje skôr ekologickú adaptáciu na prostredie. Vyskytuje sa najčastejšie v prípadoch, keď je populácia veľmi riedka, alebo keď majú živočíchy obmedzenú pohyblivosť, prípadne vedú parazitický spôsob života. Z hľadiska dozrievania pohlavných buniek ho delíme na dva spôsoby:
- Postupný (sekvenčný) hermafroditizmus: Jedinec počas života cielene mení pohlavie. Ak funguje najprv ako samec a neskôr sa fyziologicky stáva samicou, nazýva sa to proterandria (protandria). Ak je to naopak a zo samice sa neskôr stane samec, ide o proterogyniu (protogynia). Vyskytuje sa to napríklad u niektorých morských slimákov alebo koralových i akváriových rýb (klauny, mečovky, gupky).
- Súčasný (simultánny) hermafroditizmus: Vajíčka a spermie sa v tele tvoria a dozrievajú naraz. Živočích má však vyvinuté mechanizmy, ktoré aktívne zabraňujú samooplodneniu (využívajú to napríklad ploskulice, dážďovky či slimák záhradný, ktoré si spermie pri kopulácii navzájom vymenia). Pri hermafroditoch pohlavné bunky nedozrievajú naraz.
Osobitné formy rozmnožovania
- Partenogenéza: Je osobitný spôsob rozmnožovania, pri ktorom nový jedinec vzniká z neoplodneného vajíčka. Podľa toho, aké pohlavie sa z vajíčka liahne, rozlišujeme tri typy: telytokia (liahnu sa len samice - napr. vírniky, pakobylky, vošky), arrhenotokia (liahnu sa len haploidné samce - napr. trúdy u včiel) a amfitokia (liahnu sa obe pohlavia). Partenogenéza umožňuje živočíchom rýchlo vytvárať potomstvo bez potreby vyhľadať partnera, čo je biologicky výhodné v stabilnom prostredí.
- Gynogenéza (pseudogamia): Je špecifický typ rozmnožovania, pri ktorom spermia (často iného, príbuzného druhu) vajíčko len stimuluje k vývinu, avšak genetický materiál oboch buniek nesplynie. Potomkovia sú tak vlastne dokonalými klonmi matky (u nás sa takto rozmnožuje ryba karas striebristý).
- Polyembryónia: Je jav, pri ktorom sa z jednej oplodnenej zygoty (vajíčka) nepohlavným rozdelením vytvorí viacero zárodkov. Vznikajú tak geneticky identickí súrodenci - jednovaječné dvojčatá (pravidelne sa to vyskytuje u pásavcov alebo niektorých blanokrídlovcov, nepravidelne aj u človeka).
- Neoténia: Je fylogenetický a fyziologický jav, pri ktorom živočích dosiahne plnú pohlavnú zrelosť (a má vyvinuté pohlavné orgány) už vo svojom larválnom štádiu. Larva sa tak dokáže plnohodnotne rozmnožovať a k premene na dospelého jedinca u nej vôbec nedochádza.
Pohlavné znaky a dimorfizmus
Pohlavné znaky u živočíchov zohrávajú dôležitú úlohu v ich reprodukčnom správaní a podieľajú sa na odlišovaní samcov od samíc, čím priamo prispievajú k vzniku pohlavnej dvojtvárnosti (sexuálneho dimorfizmu). Tieto znaky sa štandardne delia na dve skupiny:
- Primárne pohlavné znaky: Sú priamo spojené s rozmnožovacím systémom a orgánmi. Predstavujú základné reprodukčné štruktúry nevyhnutné pre tvorbu a prenos gamét. Patria sem samotné pohlavné žľazy (vaječníky a semenníky). K primárnym znakom radíme aj vývody týchto žliaz a všetky prídavné žľazy (napríklad prostata), ktoré vylučujú látky potrebné pre bezpečné oplodnenie alebo úspešný vývin zárodku.
- Sekundárne pohlavné znaky: Zahŕňajú rôzne fyzické, morfologické a behaviorálne charakteristiky, ktoré navonok odlišujú samce od samíc. Prispievajú k rozmnožovaciemu úspechu, ale nie sú priamo spojené so samotnou produkciou gamét.
Medzi sekundárne pohlavné znaky (a pridružené kopulačné orgány) patria napríklad adaptácie na prichytenie samičky pri kopulácii (zväčšený predný pár nôh potápnika), pomocné orgány na prechovávanie mláďat (vak u vačkovcov) alebo špecializované orgány na prenos spermií (takzvané gonopódy). Typickým príkladom sú pterygopody u žralokov (premenené brušné plutvy), gonopódium u živorodých rýb (premenená análna plutva), párový hemipenis plazov, alebo hektokotylové rameno hlavonožcov, ktoré sa dokonca môže oddeliť od tela samca. Zvláštnu úlohu medzi sekundárnymi znakmi zohráva sfarbenie peria alebo srsti (napríklad hriva leva, chvost páva), ktoré slúži na prilákanie partnerov alebo na vizuálne zastrašenie konkurentov. Okrídlenosť a bezkrídlosť môžu byť tiež výraznými sekundárnymi pohlavnými znakmi (napríklad u niektorých druhov hmyzu). Medzi ďalšie signálne charakteristiky radíme pachové žľazy, parohy u samcov cicavcov či žiarivé sfarbenie samcov rýb v období neresu.
Oplodnenie
Oplodnenie (fertilizácia) je biologický proces, pri ktorom dochádza k splynutiu gamét opačného pohlavného typu - konkrétne vajíčka a spermie. Tento proces vedie k vytvoreniu zygoty, ktorá predstavuje prvú bunku nového jedinca s kompletnou genetickou výbavou oboch rodičov.
Typy oplodnenia
U živočíchov rozlišujeme dva hlavné spôsoby oplodnenia:
- Vonkajšie (mimotelové) oplodnenie: K splynutiu gamét dochádza voľne vo vonkajšom prostredí (takmer výlučne vo vode) mimo tela matky. Tento spôsob je bežný u vodných bezstavovcov, väčšiny rýb a lúčoplutvovcov, a u obojživelníkov.
- Vnútorné (vnútrotelové) oplodnenie: Gaméty splývajú bezpečne chránené vo vnútorných pohlavných orgánoch matky. Predstavuje dôležitú evolučnú adaptáciu na suchozemské prostredie, typickú pre väčšinu suchozemských bezstavovcov, drsnokožce, plazy, vtáky a cicavce.
U väčšiny živočíchov, ktoré sa rozmnožujú vnútorným oplodnením, majú samce vyvinuté špecializované kopulačné orgány (napríklad párový hemipenis u šupinatých plazov, penis u cicavcov, alebo premenené končatiny ako gonopódy u článkonožcov či pterygopody u drsnokožcov). Prostredníctvom nich prenášajú počas pohlavného aktu (kopulácie) spermie priamo do pohlavných ciest samice.
Niektoré živočíchy s vnútorným oplodnením však pevné kopulačné orgány nemajú. Namiesto toho samce vytvárajú spermatofory. Ide o slizovité, často chitinózne puzdrá a nosiče spermií, ktoré samce umiestňujú buď priamo do tela samice, alebo do vonkajšieho prostredia, odkiaľ si ich samica sama nasaje alebo zavedie do pohlavného otvoru. Využívajú to mnohé druhy pavúkovcov, stonožiek, hmyzu, pijavice, ale aj stavovce ako mloky. Z evolučného hľadiska sa odkladanie spermatofórov do prostredia považuje za dôležitý prechodový stupeň medzi mimotelovým a vnútrotelovým oplodnením.
Špecifickým prípadom sú vtáky. Zväčša nemajú penis a spermie si partneri odovzdávajú len priložením a pritlačením svojich kloák. Po oplodnení vzniká zárodok a začína sa vývin nového jedinca.
Oplodnenie
Vývin mláďat a ontogenéza
Ontogenéza sa začína oplodnením vajíčka a končí sa smrťou. Zahŕňa obdobie od splynutia gamét a vzniku zygoty až po vyliahnutie alebo narodenie nového jedinca. Je to obdobie, ktoré je rozhodujúce pre vnútorné usporiadanie a stavbu tela jedinca.
Embryonálny vývin
Embryonálny vývin je obdobie bezprostredne po oplodnení, kedy nasleduje delenie buniek, tvarovanie embrya (morfogenéza) a procesmi ako gastrulácia či organogenéza vznikajú základy všetkých orgánových sústav.
- Štiepenie (brázdenie): Oplodnené vajíčko sa mitotickým delením postupne brázdi, až vznikne guľovitý útvar - morula (pripomína morušu).
- Blastula: Množením buniek dochádza ku vzniku dutej gule - blastula, ktorej vnútro vypĺňa prvotná telová dutina - blastocél.
- Gastrula: Z jednovrstvovej blastuly vznikne vakovitý, dvojvrstvový útvar - gastrula (vonkajšia vrstva - ektoderm a vnútorná - endoderm). Pri dvojstranne súmerných živočíchoch sa vo vývine célomu medzi ekto a endodermom tvorí aj tretia zárodočná vrstva - mezoderm.
Typy vývinu jedinca
- Nepriamy vývin: Je kratší a prebieha v dvoch formách.
- S neúplnou premenou: Vajíčko - larva - dospelý jedinec (hmyz, obojživelníky).
- S úplnou premenou: Vajíčko - larva - kukla - dospelý jedinec (motýle, chrobáky).
- Priamy vývin: Trvá dlhšie a jedinec sa vyvíja priamo, bez larválneho štádia (napríklad cicavce).
Stratégie vývinu mláďat
Pri rozmnožovaní živočíchov existujú tri základné stratégie, ako sa mláďatá vyvíjajú a prichádzajú na svet:
- Vajcorodosť (oviparia): Je spôsob rozmnožovania, pri ktorom samice kladú vajíčka a vývin zárodku následne prebieha už mimo tela matky. Mláďatá sa vyliahnu z vajec po určitom inkubačnom čase. Je to najrozšírenejší spôsob, typický pre všetok hmyz, všetky vtáky a väčšinu plazov, obojživelníkov a rýb.
- Vajcoživorodosť (ovoviviparia): Predstavuje prechodný medzistupeň. Vajíčka sa vyvíjajú a zárodky v nich rastú chránené vo vnútri pohlavných ciest matky, avšak mláďatá dostávajú všetku svoju výživu iba zo zásob samotného vajíčka (žĺtka), nie z krvného obehu matky. Mláďatá sa liahnu buď priamo v tele matky, alebo krátko po nakladení vajíčok.
- Živorodosť (viviparia): Mláďatá sa vyvíjajú v tele matky a sú narodené živé. Matka poskytuje mláďatám živiny počas celého ich vývinu prostredníctvom placenty alebo iných špecializovaných štruktúr. Tento spôsob je typický pre väčšinu cicavcov, niektoré druhy hadov a jašteríc a niektoré žraloky.
Rozmnožovanie u človeka
Rozmnožovanie človeka je príkladom pohlavného rozmnožovania s vnútorným oplodnením a živorodosťou.
Ženské pohlavné orgány a cyklus
Ženské pohlavné orgány sa skladajú z pohlavných žliaz - vaječníkov (ovárií), ktoré sa nachádzajú v podbrušku a sú párovým orgánom. Funkcia ovárií je zmiešaná, pretože tvoria hormóny (estrogény, progesterón) a pohlavné bunky - vajíčka. Menštruačný cyklus je komplexný proces, počas ktorého sa jedna z folikulárnych buniek začína obaľovať väzivovými bunkami, vytvára mnohobunkový útvar (ochranná, sekrečná funkcia - produkujú estrogény). Estrogény umožňujú rozvoj pomocných pohlavných orgánov, pôsobia na CNS, podmieňujú typicky ženské pohlavné cítenie, vytvárajú sekundárne pohlavné znaky - telesná hmotnosť, menšia štítna chrupka, rozvoj mliečnych žliaz, ochlpenie, rozširovanie panvy a ukladanie tuku v určitých miestach. Mnohobunkový útvar sa delí meiózou, pričom väzivové bunky ustupujú na povrch, čím sa vytvorí dutina vyplnená tekutinou a vzniká tak Graafov folikul. Na mieste Graafovho folikula sa vytvorí žlté teliesko (corpus luteum), ktoré produkuje progesterón, sliznica maternice rastie, hrubne, presakuje tekutinou, ktorá slúži na výživu vajíčka (ak je oplodnené), rozvoj mliečnych žliaz.
Mužské pohlavné orgány
Mužské pohlavné orgány tvoria semenníky (testes) a pomocné pohlavné žľazy. Semenníky sú párový orgán, mimo dutiny brušnej. Nachádzajú sa v miešku (scrotum), kde je teplota o 4°C nižšia. Majú zmiešanú funkciu (tvorba spermií a produkcia testosterónu - sekundárne pohlavné znaky). Tvorba spermií začína asi v 14. roku života a prebieha vo veľkom množstve po celý život. Kým spermia dozrie, prejde 72 dní.
Oplodnenie a vývin zárodku u človeka
V čase ovulácie je pravdepodobnosť oplodnenia najväčšia (cca 24 hodín). Spermie môžu na ovuláciu počkať 4-5 dní. Vajíčko je oplodnené len jednou spermiou, ktorá prejde dovnútra, bičík odpadá a hlavička splýva s jadrom vajíčka. Vzniká zárodok 2n - jednobunkový, ktorý sa mitoticky delí. Na 3-5 deň sa zárodok ako gastrula dostane do maternice (uterus). Zárodok sa vnára do mäkkej, vlhkosťou presiaknutej sliznice - zahniezdenie (nidácia) až ho úplne ponorí. Z trofoblastu sa vytvára vonkajší plodový obal chorion (vytvára výbežky a z nich sa vytvára orgán placenta - plodový koláč). V placente sú cievy matky aj plodu. Prvé mesiace ide o zárodok (embryo), na začiatku 3. mesiaca, kedy už funguje placenta aj niektoré orgány, ide o plod (foetus). S placentou je plod spojený pupočnou šnúrou, kde sú cievy a žily, ktoré vstupujú do placenty, ale krv matky sa s krvou dieťaťa nemieša. Gravidita trvá približne 270 dní a vyžaduje si správnu životosprávu (výživa bohatá na bielkoviny, sacharidy, tuky, minerály).
tags: #rozmnozovanie #zivocichov #prac