Pestovanie maku: od semienka po dozretú úrodu
Mak patrí k obľúbeným plodinám dlhé storočia. Už naši predkovia poznali nielen jeho liečivé účinky, ale aj výbornú chuť a výživovú hodnotu. Na Slovensku sa mak pestoval už počas Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu sa stal významnou olejninou. Po druhej svetovej vojne sa začalo so zhromažďovaním krajových materiálov a so šľachtením maku. V súčasnosti sa záujem oň opäť ožíva a v našich záhradách sa s ním čoraz častejšie stretávame ako s okrasnou, ale aj úžitkovou rastlinou. Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých. Mak je využívaný už niekoľko tisíc rokov - prvýkrát sa najskôr pestoval už v 6. tisícročí pred nl. v oblasti Stredomoria a o tisíc rokov neskôr v Mezopotámii, kde slúžil ako zdroj ópia. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Latinský názov znie Papaver somniferum, čo v preklade znamená prinášať spánok.
Mak dodá ľudskému telu toľko vápnika, koľko nezíska ani vďaka konzumácii mliečnych výrobkov. Nespochybniteľné sú aj jeho účinky na naše zdravie. Lieči chronickú únavu, pomáha odbúravať stres, tlmiť prejavy psychickej a fyzickej námahy. Utlmí bolesť hlavy, podporuje činnosť srdca, pomáha pri liečbe angíny a reume. Mak je plný vitamínov a minerálov. Už naše staré mamy vedeli o upokojujúcich účinkoch maku. Odvar z neho používali ako prírodné uspávadlo pre neposedné deti. Mak je vhodný pri chronickej únave, strese, psychickej i fyzickej námahe, tlmí bolesti hlavy, stabilizuje činnosť srdca, je účinný pri angíne a reumatických ochoreniach. Obsahuje veľa dôležitých minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín, je v ňom dvanásťkrát viac vápnika ako v mlieku, preto je mimoriadne cenený pri prevencii osteoporózy.
Pestovanie maku: Kľúč k úspechu
Na pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Mak je jednoročná rastlina 30-150 cm vysoká, lysá a modrastá. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom, semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté. Mak rastie v pôdach pre plodiny 2. Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé. Dokazuje to nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020. Maku sa darí na území Slovenska skoro všade. Je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok.
Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti, nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní. V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.
Správny čas na sadenie je prelom februára a marca. Siať treba začať koncom februára, začiatkom marca do dobre pohnojenej pôdy zásobenej živinami. Mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Môžete si pomôcť tak, že drobné semená zmiešate s malým množstvom piesku. Zabránite tomu, aby sa semienka v zemi spojili do hrudiek. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní.
Najlepšou voľbou je slnečné stanovište s občasným tieňom. Ideálne miesto je tam, kde bude mať dostatok slnka, prípadne polotieň na otvorenej ploche. Nájsť voľné miesto v malej záhradke môže byť síce problematické, no predídete tak nájazdom vtákov, ktoré s obľubou vyzobávajú mak z makovíc. Samozrejmosťou by mala byť rotácia, na rovnaké miesto zasaďte mak najskôr po troch rokoch. Nikdy ho nesejte na to isté miesto, je potom náchylný na rôzne hubové ochorenia. Plochy striedajte aspoň s trojročným odstupom.
Vysádzame do riadkov vo vzdialenosti cca 30 cm. Po vzídení mak prerieďte na vzdialenosť približne 5 cm a dbajte na to, aby bola na každom výhonku len jedna hlavička. Keď sa na mladých rastlinkách začnú tvoriť pravé lístky, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Ideálne je, keď každá rastlinka má iba jednu hlavičku. Ak mak pretrháte veľmi riedko, začnú sa tvoriť viaceré hlávky, ktoré budú dozrievať postupne a môže sa stať, že kým budete čakať na to, že budú zrelé všetky makovice, vtáky vám vyzobú semienka z tých, ktoré medzičasom dozreli. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín.
Do obdobia kvitnutia polievame minimálne jedenkrát za týždeň, následná zálievka už môže byť striedmejšia. Rastlinky nezabudnite prihrnúť pôdou a okopať. Do kvitnutia ich dobre zavlažujte aspoň raz za týždeň, po odkvitnutí už vlaha nemusí byť taká výdatná. Záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu. Pravidelne ich okopávajte a odburiňujte.
Škodce a choroby maku
Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková - silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny však pri jednotení odstránime. Najčastejším škodcom maku je voška maková (Aphis fabae), ktorej najľahšie predídete pretrhávaním rastlín a odstraňovaním poškodených častí. Ak je porast dostatočne silný, s voškami si poradí. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
Veľmi bežnými škodcami v čase kvitnutia sú rôzne druhy žravého hmyzu, najbežnejší je krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba). Prezimuje v pôde v štádiu dospelých chrobákov, ktoré vyhľadávajú porasty krátko pred kvitnutím. Samičky kladú vajíčka do mladých makovíc, vyliahnuté larvy sa živia semenami. Účinný je ručný zber chrobákov, prípadne chemická ochrana. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺbatka.
Okrem škodcov mak často napáda pleseň maková. Predídete jej tak, že na to isté miesto ho vysievate aspoň s trojročným odstupom. Ak však mak už touto plesňou trpí, napadnuté rastliny čo najskôr odstráňte. Pleseň maková: ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Zo ochorení budete najčastejšie riešiť pleseň makovú. Prevenciou je rotácia maku v záhrade a odstraňovanie napadnutých rastlín.
Zber a uskladnenie
Mak dozrieva koncom júla až v auguste. Zrelosť zistíte tak, že makovice pri zatrasení šuštia. Zrelý mak spoznáte podľa šušťania v makoviciach. Zvyčajne je to prelom júla a augusta. Najlepšie výsledky pri zbere dosiahnete postupným zberaním makovíc. Režte ich aj so stonkou dlhou 10 cm a nechajte dosušiť pod strechou. Makovice odrežte aj s 10 cm stonkou, nechajte ich vysušiť, nožom otvorte makovice, vytraste mak a v tenších vrstvách ho ešte dosušte. Až po dosušení z nich vyberajte semená tak, že makovice narežete pod „korunkou“ a vytrasiete ich. Potom semená nechajte v tenkých vrstvách presušiť.
Pri ručnom zbere zrezávajú porast 0,10 m pod tobolkami, čo má za následok vyšší obsah morfínu oproti konvenčnému mechanizovanému zberu, kedy je zberané väčšie množstvo hmoty. Náročná práca pri zbere sa pretavuje do kvality ponúkaného maku, a to sa odzrkadľuje aj na jeho konečnej cene. Ručný zber ponúka hneď viacero výhod. Pri zbere kombajnom dochádza ku drveniu toboliek, teda aj k poškodeniu určitého percenta semien. To má za následok zhoršenie chuťových vlastností maku, resp. jeho zhorknutie. Po ručnom zbere, kedy za jeden deň dokážu pozberať makovice s približne pol hektára, dochádza k ich mláteniu. Na tento úkon používajú staršiu mláťačku, ktorá makovice nedrví, ale rozrezáva, pričom nedochádza k poškodeniu semien. Tie sú následne vyprané vo vodnom kúpeli a vysušené na plachtách.
Legislatíva a legislatívne požiadavky
Hoci semienka maku zoženiete v obchode úplne bez problémov, jeho pestovanie má aj určité obmedzenia. Platí to v prípade, že mak pestujete na ploche väčšej ako 100 m2. V takomto prípade budete musieť pestovanie ohlásiť. Na dni poľa maku v Šuranoch informoval MVDr. T. Z herbicídov využíva v ozimnom maku len Lentipur pre jeho selektivitu k vzchádzajúcim rastlinám maku. Platí to v prípade, že mak pestujete na ploche väčšej ako 100 m2. V takomto prípade budete musieť pestovanie ohlásiť. Pre obsah alkaloidov v makovine pestovanie maku na výmere väčšej ako 100 m2 totiž podlieha ohláseniu a upravuje ho zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (260/1999 Z. z., 13/2004 Z.
V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Môžeme ho pestovať na okrasu aj na zber makovíc.
Ak urobíte toto, akákoľvek vetva veľmi rýchlo zakorení
tags: #rucne #pestovanie #maku