Rudolf Sloboda a jeho románový debut Narcis: Vznik, obdobie a informácie
Rudolf Sloboda bol častokrát považovaný za jedného zo zakladateľov modernej slovenskej tvorby. Bol neprehliadnuteľný samorast, neľahká povaha s pohnutým osudom. Veľký originál, ktorý sa v duchu svojho nezameniteľného rukopisu nebál prekračovať hranice konformnej literárnej zóny. Pravé enfant terrible slovenskej literatúry, ktorý ukázal smer i niektorým ďalším nasledovateľom.
Zanechal pomerne rozsiahle dielo, ktoré je dlhodobo vydávané vo vynovenej edičnej rade. Pozoruhodný je už jeho románový debut menom Narcis, ktorý pôvodne vyšiel v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia a nesie isté neoddiskutovateľné autobiografické črty.
Vznik a dobové súvislosti románu Narcis
Kuriózne sú už vonkajšie okolnosti vzniku románu Narcis. Na jednej strane je tesne zviazaný s konkrétnou biografickou skúsenosťou autora, čím potvrdzuje blízky vzťah biografie a dokumentu k literárnej fikcii v modernej próze. Na druhej strane je otvorenou výzvou pre posúvanie hraníc literárneho výrazu, ktorý je od objektívne overiteľnej skúsenosti odvrátený a nezávislý.
Dobová literárna kritika (M. Hamada) v Slobodovom debute presne definovala intenzívnu prítomnosť literárneho outsiderstva, ktoré však „vnáša vždy potrebný korektív do imanentného modernizačného procesu“. Román vznikal v dvoch časových obdobiach a s rôznorodým štatútom. Prvá časť kompozície je prepisom kontemplatívneho denníka so štylizovaným rozprávačom a napísaná bola počas Slobodovho brigádnického a neskôr pracovného pobytu v ostravskej bani a ostravských železiarňach v rokoch 1958 - 1964.
Pre knižné vydanie bola pripravená vďaka Slobodovmu priateľstvu a spolupráci s básnikom Ľubomírom Feldekom, ktorý na prepísanie a dopísanie existujúceho textu zabezpečil tvorivé štipendium. V esejistickej knihe spomienok Pokus o autoportrét (1988) Sloboda tento fakt komentuje nasledovne: „mojím prvým čitateľom býval Ľubo Feldek. Neviem, ako poctivo moje zošity prečítal.“
Štruktúra a postavy
Román pozostáva z piatich kapitol: Horúci augustový deň rozpomienok, Intermezzo in D, Pokus o smrť v duši, Nádherné stretnutie s časom, Návrat. Štyri z nich boli dopísané pre knižné vydanie a svojím charakterom nadväzujú na tematické dianie prvej kapitoly.
Základná fabulačná situácia narácie je jednoduchá. Hlavná postava, Urban Chromý, mladý študent Filozofickej fakulty UK, cestuje z domova do neznámeho mesta, kde má pracovať, nadobudnúť istotu, zreteľnú sociálnu pozíciu a získať vedomosti a zručnosti, ktoré mladíka premenia na muža. Opustil štúdium, predal všetky knihy, priatelia mu vrátili dlhy a nikomu nepovedal, že odchádza pracovať do železiarní. Je to nočná bytosť a zrazu: „Keď ráno vstávaI, preblesklo mu hlavou, že dnes by sa mohol zabiť, lebo má veľmi jasnú hlavu a nenašiel nič, čo by ho k životu pútalo. Táto myšlienka vznikla samopohybom slov, nemala nijaké pozadie ani nebola uvoľnením nijakých podvedomých snáh.“
Jeho alter ego, hrdina a rozprávač, je však svojou povahou introvert, sebaskúmač, tak trochu egocentrik a narcis, ktorý vonkajší, objektívne existujúci svet vníma prevažne voluntárne a vždy pod dojmom momentálnych nálad, emócií, bdelých snov alebo náhlych inšpirácií. V chronológii a logickej kauzalite rozprávania to spôsobuje nemalé problémy.
Reálne záznamy udalostí a okolností ostravského pobytu (práca v bani, kolegovia, život v internáte, zoznamovanie sa s neznámym, ale príťažlivým mestom, vzťah k ženám) sa krížia s reflexívnou a kontemplatívnou líniou textu, ktorá odkazuje na sebastrednú, trochu hysterickú a exaltovanú povahu rozprávača.
Urban Chromý a jeho hľadanie
Urban Chromý zanechá v Bratislave štúdiá filozofie. Rozpredá zopár svojich kníh, zbalí kufor a odchádza do Ostravy. V ostravských železiarňach nastúpi na miesto pomocného robotníka. Zvyšok času - to je Urbanova sloboda i prekliatie zároveň. Snaží sa: aj by chcel „zapadnúť“, mať stály okruh dobrých priateľov, s ktorými by si rád rozumel. Ešte viac by stál o spriaznenú ženskú dušu, no osud mu neveľmi žičí.
Prenikavý rozum i prudká vzdorovitá povaha sa v ňom totiž náramne zrazili, to nikdy nerobí dobrú krv. Nejde to ruka v ruke s poslušnosťou. Urban je stále v opozícii, stále s niekým v konflikte, ťažko mu je prispôsobiť sa. Má problémy s okolím (so ženami zvlášť) i problémy osobnostné. Boj so spoločnosťou pomaly prehráva a vie, že musí čosi zmeniť, začať nejako inak, pokiaľ nechce prehrať úplne.
„Náš hrdina“ Urban Chromý je svojou povahou introvert, sebaskúmač, tak trochu egocentrik a narcis, ktorý vonkajší, objektívne existujúci svet vníma prevažne voluntárne a vždy pod dojmom momentálnych nálad, emócií, bdelých snov alebo náhlych inšpirácií. Už s debutom sa v slovenskom literárnom kontexte etabluje poetika fragmentárneho záznamu, ktorý opomína alebo dokonca ignoruje logickú kauzálnu motiváciu prebiehajúcich, dejúcich sa alebo prerozprávaných udalostí.
Na jej miesto nastupuje epický princíp náhlej inšpirácie, náhodnosti, nemotivovanej asociatívnosti, ktorá „realitu diania“ suverénne spája so sujetovým exponovaním motívov sna, predstavy, nepríznakovej spomienky, kontemplácie alebo jednoduchej dekompozície a relativizuje tak možnú kontinuitu príbehu alebo rozprávania. Nie je však zámerná, ostentatívna, a už vôbec nejde o intenciu „autorskej obnovy“ v širších literárnych alebo kultúrnych súvislostiach.
Narcis a Goldmund od Hermanna Hesseho - Knižný rozhovor
Hlavné témy a štýl románu
Slobodov debutový text je veru ťažký. Striedajú sa v ňom akési vnútorné monológy s rozprávaním v -er forme. Celkovo pôsobí hrubým, neotesaným dojmom. O vyčačkanú formu tu naozaj nejde. Sloboda to jednoducho natrieskal na papier tak, ako to cítil: živelne, úprimne, od srdca. Nikomu sa nesnaží za každú cenu zapáčiť. Je v tom poznať rozhnevaný mladý muž, nespokojný so stavom vecí. Sála z toho až nejaká „anarcho revolta“ voči panujúcemu spoločenskému zriadeniu.
Nad tým odporom k pravidelnej pracovnej disciplíne, navyše umocneným v pravde mľandravým ideologickým uvedomením zrejme nejeden súdruh „kultúrny poverenec“ zhrozene krútil hlavou. V tých na pohľad neotesaných vetách je však i veľa emocionálnej sily. Miestami až sebadeštruktívnej či vyložene mizantropickej. Nie je to dva razy veselé, ťažká ruka ich veru písala.
Tie umastené nánosy ale zároveň skrývajú nejednu jagavú perlu, len ju čitateľ musí s istou námahou vydolovať. Sloboda totiž neraz prekvapí výraznou (seba)reflexiou, krehkým jemnocitom či brilantnými postrehmi z bežnej každodennosti. Niet k tomu príliš čo dodávať. Narcis je výborný nekonformný debut jedného z najlepších slovenských autorov, ktorý sa z dnešného pohľadu javí aj ako veľmi presný dobový dokument.
Prehľad kapitol románu Narcis
Románový debut Rudolfa Slobody, Narcis, je komplexné dielo, ktoré sa zaoberá vnútorným svetom mladého muža Urbana Chromého. Jednotlivé kapitoly sú prepojené s jeho životnými skúsenosťami, úvahami a snami.
-
1. Horúci augustový deň rozpomienok
Dej sa začína príchodom Urbana Chromého do Ostravy, kde sa zoznamuje s prostredím, ide sa zahlásiť do práce a ubytovať sa. Neskôr sa prenášame do jeho snov-halucinácií spôsobených úpalom. Dozvedáme sa za akých okolností odišiel z domu: „Predal všetky knihy, priatelia mu vrátili dlhy. . . nikto nevedel, kam cestuje. Rodičom vôbec nepovedal, že nechal školu.“
Nasledujúce premýšľanie už možno nazvať fantastickým. Spomína si na prípravu popravy voči nemu a na uskutočnenie akéhosi zázraku - lietanie. „Urban zatvoril oči, vystrel ruky a po piatich minútach sústredenia sa vzniesol nad prekvapených hostí. Lietal asi minútu. Potom klesol na zaprášenú dlážku a stratil vedomie." Ďalej spomína na prednášku v Bratislave, filozofický rozhovor medzi Spinozom (Urbanom) a Hegelom, vystúpenie na Horu Premenenia a na koniec na vojenčinu.
-
2. Intermezzo in D
V tejto kapitole sa čitateľ zoznamuje s Danou. Je krásny letný deň, Dana má celé doobedie len pre seba až kým neodchádza do poobedňajšej smeny. Premýšľa o svojich bývalých láskach a taktiež o Urbanovi. Dana doma dlho neobsedí a rozhoduje sa ísť do práce o niečo skôr aby sa mohla stretnúť s Urbanom, na (ne)šťastie sa dozvedá, že Urban si vzal dovolenku, vraj kvôli bolestiam hlavy. Druhá časť sa končí odchodom Dany z práce, kde sa stretáva so Soňou.
-
3. Pokus o smrť v duši
Vo vlaku do Ostravy si Urban uvedomí, že si v Žiline na železničnej stanici zabudol batožinu. Opäť sa vrátil k viere v Boha, dokonca aj práca mu ide od ruky: „Čítavanie lzaiáša patrí k najkrajším chvíľam môjho života, napísal si do nového denníka. Zabúdam na obsah a musím sa často smiať.“ Svoj úpadok si veľmi dobre uvedomuje, no nedokáže proti nemu bojovať: „Dni leteli a každú nedeľu si si uvedomil, že márniš čas, že by si mal žiť ináč.“
Nakoniec sa rozhodne ísť na spoveď a skúsiť sa postaviť opäť na nohy. Lenže pri spytovaní svedomia a opakovaní si desatora prichádza na úplne iné myšlienky. Zisťuje, aký v skutočnosti je, nezmyselnosť desiatich prikázaní, a že nenávidí Danu pre jej ošklivosť, neskúsenosť, že by radšej volil skúsenú a prefíkanú Soňu. Chcel by najradšej trpieť a takým smerom sa uberajú aj jeho myšlienky, myslí na vraždu, presnejšie, chcel by zabiť Danu, len aby sa dostal do „chládku“.
Keď sa mu nálada trošku polepší, rozhodne sa ísť na obed, kde stretáva Soňu. Nadviažu rozhovor, a to len s jediným zámerom, zbaviť sa Dany, čo najskôr a najrýchlejšie. V ten istý deň sa teda s Danou po hádke rozchádza. Po obdržaní výplaty Urban a Soňa spolu vydajú na kúpalisko. Cestou sa vášnivo bozkávajú, a Urbanovi to príde tak, že by sa s ňou mohol aj vyspať, len nevie ako by jej to mal navrhnúť. Nakoniec sa toto rýchle vzplanutie končí fiaskom, Soňa a Urban sa pohádajú a Urban sa opäť dostáva do veľmi depresívnych až samovražedných nálad. Rozhodne sa vrátiť k Dane, a tým zmeniť svoj život: „Udobríš sa s ňou a oženíš sa s ňou. Je to dobré dievča, a nie si taký krásavec, aby si si mohol vyberať.“
Po stretnutí s Danou, sa všetko vyjasnilo, Urban sa dozvie, že Soňa náročky utekala do fabriky len aby zvestovala Dane o Urbanovi. Ďalej sa dozvedáme že Dana je tehotná, ale že kvôli Urbanovi si je ochotná dieťatko vziať. Ich dialóg sa končí tak, ako by to nikto z nich nebol predpokladal. Dana zaplesla dvere Urbanovi priamo pred nosom, čím mu vlastne naznačila, že už nemá pre neho v osobnom živote miesto. Tretiu časť knihy uzatvára Urban úvahou nad samým sebou.
-
4. Nádherné stretnutia s časom
Urban stretáva nové dievča, Vieru, vyrastali spolu, a tak si aj teraz majú čo povedať. Nasledujúci deň majú schôdzku a Urban sa stáva dvojitým sprievodcom, najskôr ju sprevádza po Ostrave a neskôr spomínajú na zážitky z detstva. No po dlhšom rozhovore akoby Urban vycítil, že všetko nie je v poriadku a predvída udalosti - rozchod s Vierou. Vadil jej jeho cynizmus. Urban sa rozhodol cestovať, ísť do hôr hľadať pravdu, samého seba. Výstup bol omnoho ťažší ako predpokladal, zvečeralo sa a Urban nechcel riskovať zostup po tme, preto sa rozhodol ubytovať sa v hoteli na úpätí vrcholu.
-
5. Návrat
Prvá kapitola opisuje štyri sestry prichádzajúce za jedným mužom. Tri z nich pobudnú v mužovej blízkosti, náručí len chvíľu a miznú. Štvrtá sestra, Agáta, s ním odchádza do lesa, kde ho vyzve aby spolu zhrešili.
V druhej kapitole autor ilustruje rodinu, ktorá sa prisťahovala do dediny a ktorá pôsobí veľmi tajomne, s nikým nenadväzujú kontakty, dokonca aj deti sa hrávajú samé. Obyvateľom dediny vŕta v hlave kto sú tí neznámi, len čitateľ sa to dozvie - je to nejaký Urban Chromý, ženu si našiel na brigáde v Ostrave, kde údajne prežil búrlivú mladosť. Vydala sa za Petroviča, mala s ním dve deti, a keď muž nešťastnou náhodou zahynul pri zrážke vlakov, vzala si bývalého frajera. Každý deň sa milujúca manželka lúčila s manželom, keď odchádzal do roboty a po práci ho už deti s nedočkavosťou prichádzali vítať.
Jedného dňa to však na Urbana prišlo, opäť upadol do negatívnych nálad a myšlienok. Dana ho raz pristihla ako páli celú svoju minulosť, vysvedčenia a fotografie. Navrhla mu, aby sa zašiel pozrieť domov, k rodičom. Povedal, že práve o tom uvažuje. Tak Dana zistila, že nie je nič stratené - jej veľké dieťa sa len chce cítiť chvíľu slobodné.
Urban necestoval priamo domov, ale najskôr išiel do Ostravy, Dane však nič nepovedal. Počas jeho neprítomnosti sa jej prihodilo nešťastie a v tej chvíli potrebovala len jeho prítomnosť, no keď zistila, že Urban nie je doma ale v Ostrave znepokojilo ju to. Aj po dedine sa začali šíriť reči o tom, aký je nezodpovedný manžel.
Zrazu sa prenesieme o viacero rokov dozadu. Dozvedáme sa, že sny o dievčatách sú už na míle vzdialené od reality, a že Urban hĺbavo premýšľa nad Danou, ako nad svojou nastávajúcou. Lenže ako sa nad tým zamýšľa uvedomuje si, že by musel ostať v Ostrave, a to on predsa nechce. Preto si podáva žiadosť o vysokú školu, ktorá je ale zamietnutá, čo ho načisto presvedčilo, že sa chce stať robotníkom. Už mu neostáva nič iné ako čakať, kým príde desiaty apríl aby sa konečne mohol vrátiť do rodnej obce.
Nastal deň Urbanovho odchodu, poslednýkrát prichádza do fabriky ako zamestnanec, lúči sa so svojimi spolupracujúcimi i známymi. Ani teraz keď má už čistú hlavu ho neprechádza depresívna nálada a myslí na samovraždu. Urban odchádza z Ostravy a spomína na všetky cesty, ktorými chodieval. „Urban si vo vestibule vyhľadal odchod osobného vlaku do Zohoru a pomyslel si, že roky, ktoré prežil mimo domova, sú jeho prehrou.“
Kritické ohlasy a miesto v slovenskej literatúre
Románový debut Rudolfa Slobody aj po rokoch presvedčí, aké dôležité v živote človeka je hľadanie osobnej slobody. V tomto období sa v slovenskom literárnom kontexte etablovala poetika fragmentárneho záznamu, ktorá opomína alebo dokonca ignoruje logickú kauzálnu motiváciu prebiehajúcich udalostí. Na jej miesto nastupuje epický princíp náhlej inšpirácie, náhodnosti, nemotivovanej asociatívnosti.
Rudolf Sloboda bol častokrát považovaný za jedného zo zakladateľov modernej slovenskej tvorby. Zanechal pomerne rozsiahle dielo. Neprehliadnuteľný samorast, neľahká povaha s pohnutým osudom. Veľký originál, ktorý sa v duchu svojho nezameniteľného rukopisu nebál prekračovať hranice konformnej literárnej zóny. Pravé enfant terrible slovenskej literatúry, ktorý ukázal smer i niektorým ďalším nasledovateľom.
tags: #rudolf #sloboda #narcis #obdobie