Rumanček pravý a podobné rastliny: Všestranné bylinky pre zdravie a pohodu

Rumanček kamilkový (lat. Matricaria chamomilla) má dlhú históriu, počas ktorej sa stal jednou zo základných liečivých bylín. Túto jednoročnú bylinku známu svojou aromatickou vôňou poznali už v antickom Grécku. Pre jej balzamovú vôňu ju nazývali „jablkom Zeme“. Poznali ju aj starovekí Egypťania, pre ktorých bol rumanček posvätnou rastlinou boha slnka Ra. V ukrajinskej heraldike rumanček symbolizuje bohatstvo okolitej prírody. V počiatkoch kresťanstva rumanček nazývali „labuťou bylinou“. Rumanček patrí medzi najznámejšie bylinky, ktoré sú často spájané s upokojujúcim čajom.

Rumanček[3] (lat. Matricaria)[2] je neveľký rod rastlín, ktorý zastupuje jednoročné byliny z čeľade astrovité (Asteraceae). Rumančeky sú jednoročné byliny s kolovitým, slabo rozkonáreným koreňom. Listy sú jednoduché, čepeľ je 2 až 3 krát perovito strihaná. Úbory sú jednotlivé, stopkaté, s priemerom od 5 do 25 mm, vytvárajúce vrcholíkové súkvetia. Lôžko úboru je kužeľovité, duté, bez plievok, na vrchole končisté. Vnútorné kvety (terč) sú rúrkovité, obojpohlavné, štyri až päť cípe, vonkajšie jazykovité kvety sú samičie, biele, často nevyvinuté. Tyčiniek je päť, so zrastenými peľnicami. Semenník je holý s dvojramennou čnelkou. Zástupcovia rodu rumanček sú prirodzene rozšírení v Európe, Ázii, severnej Afrike a Severnej Amerike.[3] Na Slovensku rastú dva druhy - prvým je aromatický a liečivý rumanček kamilkový (Matricaria chamomilla) a ďalším je rumanček diskovitý (Matricaria discoidea), ktorý pochádza zo Severnej Ameriky a v Európe zdomácnel až v polovici 19. storočia.

Liečivé účinky a zloženie

Kvety rumančeka sú jedinou časťou rastliny, ktorá sa používa pri liečebných účeloch. Rumanček je už dlho považovaný za univerzálny všeliek, a to oprávnene. Jeho účinky sú preukázateľné pri množstve chorôb a zdravotných ťažkostiach. Kvet bylinky obsahuje silice s bisabolom, flavonoidmi… Priaznivo tak pôsobí pri črevných a žalúdočných poruchách a problémoch ako žalúdočné vredy, alebo hemoroidy. Jeho pitie tiež napomáha obnove črevnej mikroflóry. Vďaka obsahu silíc pôsobí protizápalovo a dezinfekčne.

Podstatnú časť účinku rumančeka kamilkového (Matricaria recutita L.) podmieňuje práve silica, inak éterický olej, a jej zloženie obsahových látok. Jej množstvo v suchých kvetných úboroch, rumančekovej droge (Flos chamomilIae), sa pohybuje od 0,20 do 1,50 percenta. Už v roku 1561 poznal nemecký učenec Joachimus Camerarius (*1500 - †1574) modravú silicu rumančeka a odporúčal ju na liečenie viacerých chorôb. Aktuálne je v rastlinách rumančeka kamilkového identifikovaných okolo stodvadsať chemických látok ako produktov ich sekundárneho metabolizmu. Z tohto počtu je okolo dvadsaťosem terpenoidov (hlavne seskviterpénov: matricín, farnezén, /-/-α-bisabolol, rôzne bisabololoxidy, a pod.); ďalej tridsaťšesť flavonoidov (apigenín, apigenínglukozidy, luteolín, a pod.) a päťdesiatdva chemických látok iného organického pôvodu (en-in-dicykloétery, organické kyseliny, kumaríny, cholín, a pod.), ale aj vitamíny C a A1.

Do 70. rokov 20. storočia sa pri hodnotení produkcie rumančekovej drogy brali do úvahy množstvá silice a jej percentuálny obsah chamazulénu. Najväčšia pozornosť pri výskume jednotlivých obsahových komponentov silice rumančeka sa venovala monocyklickému terciálnemu seskviterpénu: /-/-α-bisabololu, ktorý izoloval v roku 1951 akademik František Šorm (*1913 - †1980) v Ústave organickej chémie a biochémie ČSAV v Prahe. Štúdiom farmakodynamických vlastností sa zistilo, že má výrazný protizápalový, protidráždivý, antioxidačný, protimikrobiálny, protialergický, protikŕčový a protinádorový účinok. Aj chemickú štruktúru chamazulénu, ktorý spôsobuje tmavomodré zafarbenie rumančekovej silice, popísal akademik František Šorm v roku 1953. Silica rumančeka kamilkového obsahuje od desať do dvadsaťpäť percent chamazulénu. Niekedy je ho v nej veľmi málo ( > päť percent) alebo úplne chýba. V kvetných úboroch je však prítomný jeho prekurzor, seskviterpénový laktón, matricín, ktorý je bezfarebný. Významný protizápalový (antiflogistický) účinok tejto modrej prírodnej látky je známy už dlhšie. Novšie výskumy sa zamerali hlavne na stanovenie antioxidačnej aktivity bioaktívnych zlúčenín. Následne sa v izolovanej látke testovala jej oxidačno-redukčná sila, ktorá má v porovnaní s kyselinou askorbovou (vitamín C) a α-tokoferolom (vitamín E) vysokú účinnosť. Pri štúdiu stability obsahu tejto látky sa ukázalo, že pri extrakte zo suchých kvetných úborov počas 10 mesiacov jej množstvo značne pokleslo. Farnezén je seskviterpénový uhľovodík s dvojitými väzbami. Má mierny protizápalový a protikŕčový účinok.

Možnosti pestovania a využitia

Jednotlivé druhy môžeme vysadiť na prázdne miesta v už existujúcom záhone, alebo si vytvoríme nový, samostatný bylinkový záhon. Bylinky nie sú zaujímavé len svojou schopnosťou liečiť, ale aj krásou kvetu. Mnohé z nich obohacujú naše jedlá, pri dotyku príjemne voňajú. Podmienkou výsadby je zohľadniť pôdne nároky, zálievku, množstvo slnka, termín kvitnutia, nápadnosť kvetenstva a tiež to, či je rastlinka trvalkou alebo je jednoročná. Hoci za ideálny termín výsadby sa považuje jar a jeseň, čo stopercentne platí pre voľnokorenné sadenice, rastliny pestované ako kontajnerované, čiže v črepníkoch, možno vysádzať počas celej sezóny, dokonca aj počas najteplejších mesiacov roka.

Ktovie, či na jeseň bude alebo nebude ďalšia covidová vlna, pozitívne je, že takýto záhon si môžeme vysadiť už teraz a pripraviť sa tak na chladné mesiace roka. Ktoré základné rastliny by nemali chýbať v anticovidovom záhone? Určite vysadíme druhy zo skupiny na podporu imunity, doplníme ich rastlinami aktívne podporujúcimi liečbu akútnej infekcie a rastlinami pôsobiacimi uvoľňujúco na psychiku, ktorá má priamy vplyv na silu imunity.

Semená harmančeka možno siať na jeseň alebo na jar. Všeobecne sa odporúčajú skôr jesenné výsevy pred tým, než prídu prvé mrazy. Ideálny čas je od augusta do septembra. Semená stihnú vyklíčiť a zakoreniť a na jar sa dočkáte pomerne skorého zberu. I výnos z jesennej výsadby je vyšší. Semená sa vysievajú na substrát, aby mali dostatok svetla. Dôležitá je taktiež vlhkosť pôdy. Rumanček vyžaduje slnečné stanovisko s ľahkou, priepustnou pôdou. Dôležité je, aby bola pôda vopred dobre pripravená, vyčistená od buriny a zásobená živinami (napr. zrelým kompostom).

Divá forma rumančeka, ktorú možno nájsť v prírode, ponúka podobné liečivé vlastnosti ako kultivovaná odroda. Čaj z rumančeka je obľúbený najmä vďaka svojej schopnosti zmierňovať stres, podporovať spánok a zmierňovať tráviace ťažkosti. Pri zbere rumančeka je potrebné zbierať kvety v období, keď sú úplne rozkvitnuté, pretože v tejto fáze obsahujú najviac účinných látok. Môžete si tiež pripraviť domáce tinktúry alebo extrakty, ktoré vám budú slúžiť nielen na každodenné upokojenie, ale aj ako podpora pri miernejších zápalových procesoch.

Rumanček kamilkový (lat. Matricaria chamomilla) dorastá do výšky 15-50 cm. Dá sa ľahko pomýliť s rumančekom rímskym alebo rumanom poľným, ktorý však na rozdiel od harmančeka nemá duté lôžko. Harmančekový kúpeľ lieči akékoľvek kožné ochorenia od vyrážok až po ekzémy a je citlivý k pokožke, ktorú zanecháva čistú a jemnú. Čaj sa zas používa pri nadúvaní, žalúdočných problémoch a kolikách.

V prírode ho od podobného rumanu rozoznáme podľa dutého kvetného lôžka a príjemnej vône. Vplýva na upokojenie a zlepšuje spánok. Pôsobí pri depresívnych stavoch a úzkosti.

Zbierame kvet. Celé, rozvité úbory s krátkou stonkou. Pomáha pri kŕčoch a bolestiach brucha, vetroch, bolestivých ranách a bolestiach zubov. Je vynikajúci prostriedok pri zápaloch. Účinný je aj pri reume, seknutí v krížoch, ťažkostiach v tehotenstve a črevných ochoreniach. Jeho silu si môžete otestovať pri nádche, zápale čelových dutín, očných spojiviek, kožných nádoroch, vredoch a ťažko hojacích sa vyrážkach. Zápar: 1 kávová lyžička na šálku vody. Pije sa niekoľkokrát denne. Na vonkajšie použitie sa pripravuje zápar z 3 g drogy na 1 dcl vody.

Slovenská republika patrí medzi tie krajiny sveta, kde je veľkoplošná produkcia rumančeka kamilkového založená na vyšľachtených výkonných odrodách s dostatočným množstvom kvetnej drogy a silice, s dôrazom na obsah a stabilitu liečebne najúčinnejších komponentov.

Podobné rastliny a ich využitie

Paruman spanilý (Chamaemelum nobile)

Latinské pomenovanie rastliny je Chamaemelum nobile a patrí do čeľade astrovité ako jeho príbuzný rumanček kamilkový (Matricaria recutita). Na rozdiel od rumančeka, ktorý je letnička a rastie v našej prírode, paruman je trvalka a v našej prírode sa nevyskytuje. Rovnako ako rumanček patrí medzi liečivé byliny a má aj podobné účinky - zmierňuje kŕče (menštruačné, žalúdočné, črevné), upokojuje nervy, zlepšuje trávenie. K výhodám patrí to, že ho väčšinou dobre znášajú aj ľudia, ktorí sú na rumanček alergickí.

Ďalšou výhodou je, že parumanu neškodí, keď po ňom stúpate, navyše sa pritom uvoľňuje sladká, ovocná vôňa. Preto sa s obľubou používa ako náhrada trávnika na slnečných, prípadne mierne zatienených miestach. Kosiť ho netreba. Pestovať ho môžete aj medzi nášľapnými kameňmi, v kamenných múrikoch, rôznych škárach, na okrajoch záhonov a podobne. Výborne sa mu darí aj v nádobách.

Najlepšie rastie vo vlhkej výživnej pôde. Pred vysádzaním by ste mali po povrchu rozhodiť tenkú vrstvu kompostu a zapracovať ju do pôdy. Keďže paruman neznáša sucho, v období bez dažďa ho musíte zavlažovať. Rozmnožiť si ho môžete na jar delením trsov a vysadiť na vzdialenosť okolo 35 cm.

Dorastá do výšky 5 až 10 cm, niekedy aj vyššie, čo závisí najmä od podmienok. Listy má perovité, čiarkovité. Kvitne od júna do augusta až septembra bielymi kvetmi so žltým vypuklým stredom.

Ďalšie bylinky v záhone pre podporu imunity

1. Medovka lekárska

Aromatická, medonosná trvalka. Vyžaduje slnečné miesto a piesočnato-hlinitú pôdu. Stres vplýva na silu imunitného systému a medovka pôsobí upokojujúco na nervovú sústavu.

2. Nechtík lekársky

Je ozdobou záhrady, kvety sú ružovej farby. Je nenáročná, nemá zvláštne nároky na pôdu. Darí sa jej na slnečnom mieste. Kvitne od júla do septembra. Zbiera sa kvitnúca vňať počas plného kvitnutia. Koreň zbierame z dvoj- až trojročných rastlín na jeseň.

3. Nechtík lekársky (pokračovanie)

U nás sa pestuje ako jednoročná rastlina, z priamej sejby na stanovište v apríli až v máji alebo z priesad, ktoré vysádzame v máji. Má rada suchšiu pôdu, priame slnko, primeranú zálievku s občasným preschnutím. Dáme ju na rôzne miesta pre skočky, ktoré ju majú v obľube. Pri silnejšom ataku sa ju v polykultúre podarí čiastočne uchrániť. Celá rastlina je jedlá. Používajú sa kvietky, listy aj semená. Má silné antibiotické účinky pri ochoreniach dýchacích ciest a tiež močového ústrojenstva.

4. Šalvia lekárska

Šalvia má rada pôdu s vyšším obsahom vápnika, znáša sucho a krásne sa rozrastá na slnečnom stanovišti. Podporuje imunitu, má silný antibiotický a antiseptický účinok. Môžeme ju pridávať i do jedál z mäsa alebo piť ako čaj.

5. Monarda

Kvety monardy sú šarlátovo červené, zriedka biele alebo ružovkavé. Rozkvitá v júni a kvetmi teší do augusta. Vyžaduje slnečné stanovište. Zberáme vňať pred kvetom. O kvety neprídeme, rastlina odrezanú časť nahradí. Je aromatická a používa sa podobne ako materina dúška pre obsah tymolu. Okrem dezinfekčných a protizápalových účinkov tiež upokojuje.

6. Ľubovník bodkovaný

Je nenáročný na stanovište, pristane mu priame na slnku. Toto prírodné antidepresívum upravuje zmeny nálad, pomáha pri nespavosti, úzkosti a má aj protizápalové účinky. Nevýhodou sú niektoré obmedzenia v užívaní. Nesmie sa kombinovať s antidepresívami a tiež môže spôsobiť fotosenzitívnu reakciu pri pohybe človeka na slnku. Určitých liekov, vhodné konzultovať.

Príprava oleja z ľubovníka: 150 g čerstvej rozkvitnutej vňate nakrájame a zľahka podrvíme. Zalejeme za studena lisovaným olejom a necháme 5 dní stáť. Potom fľašu uzavrieme a v tme necháme 2 mesiace vylúhovať. Olej nadobudne krásny červený odtieň. Precedíme a uzatvoríme.

7. Rumanček (jednoročný)

Narastie takmer všade a je to letnička. Pestujeme ho z výsevu pod sklom v marci a apríli alebo z priameho výsevu do záhona v apríli až júli. V prírode ho od podobného rumanu rozoznáme podľa dutého kvetného lôžka a príjemnej vône. Vplýva na upokojenie a zlepšuje spánok. Pôsobí pri depresívnych stavoch a úzkosti.

Príprava oleja z rumančeka: Za hrsť mierne zvädnutých kvietkov harmančeka zalejeme za studena lisovaným olejom neutrálnej vône až po okraj fľaštičky. Na slnku necháme macerovať dva týždne. Po scedení uchováme v chlade na tmavom mieste.

8. Tymian

Vyhovuje jej ľahká, piesočnato-hlinitá pôda a slnečné stanovište. Je medonosná a pôdopokryvná. Vyžaduje pravidelný zostrih, pretože časom drevnatie. Silne podporuje imunitu, má antiseptické a antibiotické účinky. Uvoľňuje kŕčovitý kašeľ s ťažkosťami pri dýchaní.

Príprava sirupu z tymianu: 50 g tymianovej vňate zalejeme 250 ml horúcej vody a 10 minút lúhujeme. Cez gázu povytláčame poriadne všetku tekutinu. Pridáme 4 polievkové lyžice medu a šťavu z jedného citróna. Všetko spolu 15 minút povaríme. Užívame tri- až štyrikrát denne.

9. Oregano

Táto medonosná trvalka je nenáročná na pôdu. Znáša sucho. Po odkvitnutí vyžaduje zostrih. Zberáme vňať pred kvetom alebo jednotlivé lístky počas vegetácie.

Príprava čaju z oregana: 1 - 2 lyžice oregana zalejeme 400 ml horúcej vody a prikryté lúhujeme cca 20 minút.

Chemické typy a ich význam

Výraz chemotyp znamená rôzny obsah účinných látok v silici. Podstatnú časť účinku rumančeka kamilkového (Matricaria recutita L.) podmieňuje práve silica, inak éterický olej, a jej zloženie obsahových látok. Obsahy /-/-α-bisabololu a bisabololoxidov v droge sa teda môžu značne odlišovať v závislosti od pôvodu rumančeka a jeho chemotypovej príslušnosti. Impulzom na úplne nové prehodnotenie produkcie rumančekovej drogy bola už spomínaná identifikácia štyroch základných chemických typov podľa kvalitatívneho a kvantitatívneho zastúpenia chemických látok v éterickom oleji.

Medzinárodné sympózium o rumančeku

Medzinárodná spoločnosť pre záhradnícke vedy (ISHS), sekcia liečivých rastlín, so sídlom v Leuvene (Belgicko) oslovila pred pätnástimi rokmi práve Prešovskú univerzitu v Prešove, aby usporiadala 1. medzinárodné sympózium venované výskumu, vývoju a produkcii rumančeka kamilkového. Na uvedenej vedeckej akcii sa v dňoch 7. až 10. júna 2006 zúčastnilo vyše sedemdesiat účastníkov z dvadsiatich dvoch krajín sveta zo všetkých obývaných svetadielov. Veľmi cenná bola účasť všetkých autorít 20. storočia vo výskume a vývoji rumančeka kamilkového, ako aj prof. Dr. Heinza Shilchera a prof. Dr. Chlodwiga Franza, ktorí sa nesporne veľmi zaslúžili o rozvoj poznania v tejto oblasti. Sú všeobecne známi a uznávaní v západnej Európe a na celom svete. Zo Slovenska treba spomenúť prof. Dr. Róberta Hončariva, genetika, šľachtiteľa a biometrika, ktorý dal základ vyšľachteniu slovenských odrôd rumančeka.

tags: #rumancek #pravy #podobne #rastliny

Populárne príspevky:

• Arimex a pestovanie pšenice
• Viac o pestovaní Diviznu
• Sója v záhrade
• Všetko o senegalskom prose
• Starostlivosť o Paulownia Elongata