Rumanček rímsky a rumanček kamilkový: Rozdiely, účinky a využitie

Rumanček patrí medzi jedny z najstarších a najpoužívanejších liečivých bylín na svete. Má naozaj znamenitý farmakologický význam. Je veľkým pomocníkom pri kožných problémoch, tráviacich ťažkostiach či poruchách spánku.

Rumanček kamilkový (Matricaria chamomilla)

Rumanček kamilkový, staršie nazývaný aj rumanček pravý, ľudovo známy ako harmanček alebo kamilka, je druh liečivej byliny z čeľade astrovité (Asteraceae).

Charakteristika rumančeka kamilkového

• Je to jednoročná bylina vysoká 15 až 50 cm.
• Kvetný úbor má žltý terč a kužeľovité, duté lôžko, priemerne 4 - 5 mm vysoké.
• Úbory kvetov má kužeľovité duté lôžko s priemerom 10 až 25 mm a jazykovité biele kvety.
• Je to vzpriamená, rozkonárená, intenzívne voňajúca jednoročná rastlina s listami jemne 2 až 3-krát perovito zloženými.
• Pravý rumanček má klenutý stred kvetenstva s bielymi jazykovitými kvetmi okolo.

Pôvod a rozšírenie rumančeka kamilkového

Pôvodný areál rozšírenia rumančeka kamilkového zahŕňal južnú Európu a oblasť Stredomoria. V priebehu doby sa pestovaním postupne rozšíril i do iných teplejších oblastí Európy i do Ameriky a Ázie. Rastie ako poľná burina, na rumoviskách ale aj na lúkach. V poslednej dobe sa pestuje i v poľných kultúrach.

Použitie a účinky rumančeka kamilkového

V liečiteľstve sa používa sušený kvet. Odvar či čaj z rumančeka pôsobí proti zápalovým chorobám, pri chorobách tráviaceho traktu, znižuje bolesť, hojí rany a bráni tvorbe jaziev. Rumanček pôsobí upokojujúco. Má naozaj všestranné využitie a využíva sa externe i interne.

• Vnútorné použitie:
  • Podporuje normálne trávenie a normálnu funkciu dýchacích ciest.
  • Má antioxidačné účinky, podporuje prirodzenú obranyschopnosť - imunitný systém.
  • Má vynikajúce účinky pri žalúdočných a črevných poruchách, chronických hnačkách a zápaloch močových ciest.
  • Upokojuje myseľ, uvoľňuje organizmus a telo pripraví na odpočinok pri nespavosti, úzkosti či záchvatoch paniky.
  • Jednotlivá dávka 1,5 až 4 g vo forme nálevu (čaju), 3× denne.
• Vonkajšie použitie:
  • Zvonka podporuje normálny stav pokožky (kúpele, obklady alebo vo forme masti).
  • Používa sa pre svoje protizápalové, dezinfekčné, granulačné a protikŕčové účinky, pri ošetrovaní zapálenej sliznice, na výplachy, na kúpele, pri liečení hemoroidov a v liečebnej kozmetike.
  • Urýchľuje reparatívne procesy, znižuje bolesť a bráni tvoreniu jaziev.
  • Užíva sa tiež ako kloktadlo pri chorobách ústnej dutiny a hrtana.
  • Odvar alebo olejový macerát sa používa na zosvetlenie pleti, dokáže dokonca odstrániť aj nepríjemné tmavé kruhy pod očami.
  • Unavené oči osviežia vylúhované a vychladené vrecká čaju.
  • Dermatológovia vyzdvihujú jeho liečivé účinky proti lupienke a rôznym druhom ekzémov.
  • Zmierňuje následky ovčích kiahní alebo zaparenín.
  • Harmanček sa využíva aj pri výrobe vlasovej kozmetiky.

Zber a sušenie rumančeka kamilkového

Z byliny sa využíva jeho kvet, ktorý máme možnosť si nazbierať i samy v čase kvitnutia, od mája do septembra. Všetky účinné látky harmančeka sa sústreďujú hlavne v jeho kvetoch. Sušíme rýchlo na tienistých suchých miestach v tenkých vrstvách (najviac 2 cm) na lieskach alebo na hustých sitách. Pomalým sušením harmanček stráca farbu a obsahové látky. Nesušíme na slnku. V nepriaznivom počasí sa dá dosušiť umelým teplom do 40 °C. Harmanček sa pri sušení neprevracia, lebo sa ľahko drolí. Aj pri ukladaní do obalov (papierové vrecia) zaobchádzame s drogou veľmi opatrne, lebo vydrolené a rozpadnuté úbory zhoršujú kvalitu. Najlepšia kvalita drogy nesmie obsahovať prosev a musí mať čo najkratšie stopky.

Rumanček rímsky (Chamaemelum nobile L.)

Príbuzným druhom je rumanček rímsky alebo rímsky rumanček, známy aj pod menom harmanček rímsky. Je to silná aromatická bylina, ktorá dorastá až do výšky 10-30 cm.

Charakteristika rumančeka rímskeho

• Je to trváca bylina dosahujúca od 5-10 cm do 30 cm, závisí to od podmienok a kultivaru.
• Základný kultivar „Ruman rímsky (Anthemis nobilis L., Chamaemelum nobile L.)“ kvitne totožnými kvetmi, ako náš rumanček pravý.
• Inak sa ruman kobercovito rozrastá.
• Listy sú striedavé, dvakrát delené s nitkovitými vykrojeniami.
• Kvitne od júna do augusta (aj do septembra - podľa roku a výživy).
• Jeho stonky sú chlpaté a belavé zelené listy sú jemne rozdelené do krátkych a úzkych lalokov.
• Plody harmančeka sú žltkasté, malé a rebrované.

Pôvod a rozšírenie rumančeka rímskeho

Táto trvácna rastlina z čeľade Asteraceae rastie takmer všade v Európe, no uprednostňuje pôdy bohaté na oxid kremičitý. Jednoročná bylina domáca pravdepodobne v južnej a východnej Európe, v súčasnosti rozšírená po celej Európe, Ázii, Severnej Amerike a Austrálii. Pestuje sa v mnohých kultivároch v poľných kultúrach.

Pestovanie rumančeka rímskeho

Darí sa mu dobre v slnečných polohách, v humusových, ľahších pôdach. Škodí mu chlad, prílišné vlhko a trvalé sucho. Ruman pestujeme na nezaburinenom pozemku ako troj až päťročnú kultúru. Buriny možno hubiť mechanicky (okopávaním, pletím), chemicky iba totálnymi herbicídmi v medziriadkoch (my tak nerobíme, pretože takéto herbicídy neuznávame, no aj toto je možnosť...), než sa kultúra plne spojí. Potom treba dať pozor, aby nám záhon s rumanom veľmi nezarástol burinou, pretože potom sa veľmi zle vytrháva. Najvhodnejšou predplodinou sú okopaniny, ktoré zanechávajú pozemok čistý. Dobre preležaný starý hnoj zaorieme na jeseň, ak nemáme alebo sme nestihli, na jar zapravíme kompost. Po piatich rokoch sa už môžu vyskytnúť rastlinky s drobným jednoduchým kvetom, taký porast zaorieme a objednáme nový sadbový materiál.

Výsadba

Pred samotnou výsadbou trsy rozdelíme na sadenice, pri rozdeľovaní sadeníc postupujeme veľmi opatrne, aby sme nepoškodili korienky. Ak by sme ruman pestovali vo veľkom, tak vzdialenosť riadkov je 40 - 45 cm, v riadku 20 - 30 cm, na 1 m2 je potreba 8 - 13 rastlín (my odporúčame spon 40 x 20cm - v roku výsadby je aj slušná úroda). Pri sadení používame kolík na sadenie alebo motyčku. Sadíme tak, že rastlinku vložíme do 5 cm hlbokej jamky a prihrnieme a pritlačíme. Po zasadení zalejeme vodou a Lignohumátom (riedenie 0,15 ml na 1 m2 zálievkou, vody podľa potreby), ak nemáme možnosť zaliatia, poriadne pritlačíme. Najvhodnejšia doba výsadby je z jari, niekedy to môže byť už koncom apríla, ale zväčša to býva až okolo 15 - 25 mája. V tomto období sú rastliny už vhodné pre výsadbu. Ruman len veľmi zriedka napádajú vošky.

Zber a sušenie

Zbierať kvety môžeme od júla do neskorej jesene. Zberajú sa úbory plne rozkvitnuté, so stopkou najviac 1 cm dlhou. Ak pestujeme vo väčšom, tak sa môže tiež žať špeciálnym hrebeňom, ale potom musíme materiál preberať a odstrániť puky a iné nečistoty. Medzi jednotlivými zbermi uplynie 7 - 15 dní (podľa vývoja počasia, podľa hnojenia a pod.). Zberáme len za suchého počasia, bez rosy, najlepšie cez poludnie alebo popoludní. Prekvitnuté úbory nezbierame. Ľahko pri sušení zhnednú a znehodnotili by sme si celý zber. Úroda z jedného áru je približne 8 - 18 kg aj viac kg suchej drogy podľa veku kultúry, stavu porastu a počasia v jednotlivých rokoch. Úbory sa ihneď po zbere rozkladajú na sitá alebo na papier do rovnomernej tenkej vrstvy. Sušíme čo najrýchlejšie v tieni v dobre vetraných priestoroch za teplého a suchého počasia. Dobré skúsenosti máme, keď sušíme ruman na povale. Pekné biele dobre vykvitnuté úbory po zbere nesmieme nechať v hrubej vrstve, došlo by k zapareniu. V malom sušíme ruman rímsky na povale, kde je prievan a drevená podlaha (nie je to však podmienka). Najlepšie na položených papieroch vo vrstve 1 - 2 cm. Ruman je nutné sušiť rýchlo, inak žltne a hnedne a tým stráca na kvalite. Pri sušení umelým teplom nesmie teplota prekročiť 35 stupňov Celzia. Usušená droga sa nechá 5 - 8 hodín vydýchať (podľa vlhkosti v manipulačnej miestnosti) a opatrne sa zosypáva do papierových obalov (vrecia, škatule), ktoré sa po naplnení ihneď pevne uzavrú a odošlú do dohodnutej zberne liečivých rastlín. Usušená droga netrpí na rozdiel od harmančeka pravého tým, že by sa rozpadával.

Použitie a účinky rumančeka rímskeho

Esenciálny olej z tejto najstaršej liečivej byliny vzniká parnou destiláciou malých kvetov.

• Ruman má protizápalové, dezinfekčné, posilňujúce a sedatívne účinky.
• Je účinný pre nepokojné deti (ADHD) a pri ťažkých snoch.
• V kúpeli oživuje pokožku spálenú na slnku alebo ošľahanú vetrom.
• Zábal sa používa na ošetrenie rán a ekzémov.
• Droga harmančeka rímskeho sa používa v kozmetike, farmácii a likérnictve (vermút, cordial).
• Drogou možno účinne zasahovať pri dyspepsii s grganím a nadúvaním, pri nauzee = pri zdvíhaní sa žalúdka s nutkaním na zvracanie, pri tehotenskom zvracaní, pri poruchách menštruácie s bolestivými spazmami (kŕčmi), pri flatulancii.
• Podáva sa nálev v obvyklých dávkach 2-4x denne šálku 150 ml.
• Podávanie rumanu rímskeho je možné aj v tehotenstve, pri laktácii, v detskom lekárstve a aj v geriatrii.
• Rumanček rímsky sa používa pri neznášanlivosti a alergických reakciách na rumanček pravý (Matricaria recutita L.).

Zaujímavosti a história

Gréci predpisovali harmanček, ruman pri horúčkach a ženských chorobách. Historicky sa kvety rumančeku používali pri horúčkach, pretože kvety pripomínali slnko, ktoré je symbolom tepla. V minulosti ho však Gréci považovali za všeliek a obzvlášť ho považovali za schopného liečiť maláriu. Z dôvodu jeho vône po čerstvom jablku ho nazývali “jablko zeme”. V strednej Európe ho Francúzi používali pri bolestiach žalúdka, nespavosti, migréne a zápaloch očných viečok. Jeho používanie v rímskom lekárstve indikuje, že bol obľúbený pri gynekologických a ženských problémoch. Rumanček kamilkový bol v starom Egypte považovaný za posvätnú bylinku. Podľa legendy bol darom od boha Slnka. Jeho peľ sa dokonca našiel aj v žalúdku zabalzamovaných faraónov. Prvé zmienky o bylinke hovoria o jej užívaní ako vnútorne, tak i aplikáciou na pokožku a to predovšetkým z náboženských dôvodov. V starých kultúrach patrilo potieranie tela olejom z rumančeka k jedným z najvýznamnejších rituálov. Zároveň sa využíval i v starostlivosti o pokožku a ako jedna z prvých byliniek vôbec sa stal súčasťou krémov či olejov za účelom ozdravenia a skrášlenia pokožky či vlasov. Postupom času sa rumanček stal súčasťou mnohých kultúr. Spoznali ho Gréci, Rimania a celý svet. Mýty o jeho účinkoch sa šíria dodnes. V severoeurópskych bájach sa spomína ako bylinka darovaná ľuďom bohom Odinom s cieľom vniesť do zmätkov pokoj a poriadok a celkové zlepšenie života.

Rozdiely medzi rumančekom kamilkovým a rímskym

Aj keď sú si tieto dve rastliny podobné a obe sa často označujú ako "harmanček" alebo "kamilka", existujú medzi nimi dôležité rozdiely.

tags: #rumancek #rimsky #rumancek #kamilkovy #rozdiel

Populárne príspevky:

• Tipy na starostlivosť o orchidey
• Viac o púpave lekárskej
• Viac o Lekárni Caresatin
• Nastavenie dátumu a času v systéme Windows 10
• Objavte Tuja Smaragd