Ruža: Kráľovná kvetov a jej význam
Ruža (lat. Rosa) je rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade ružovitých. Je to rod polokrov až nízkych stromčekov s tŕnitými, niekedy aj žľaznatými vetvami. Listy sú nepárnoperovité s palistami.
Je známych asi 100 druhov, v strednej Európe asi 25. Pratypom všetkých vyšľachtených ruží je ruža šípová (Rosa canina) s plodmi bohatými na vitamín C.
Ruža ako kvet je symbolom odvodeným z antického mýtu o smrti Adonisa, milenca Afrodity. Z jeho krvi vyrástli prvé červené ruže. Stali sa symbolom znovuzrodenia a lásky, ktorá zvíťazila nad smrťou. Aj farby ruží majú svoju symboliku. Farbou darovaných ruží ľudia prezrádzajú svoju emóciu. Červené ruže symbolizujú lásku, vášne. Oranžové symbolizujú túžbu, žlté žiarlivosť, ružové radosť a šťastie.
Ruža šípová - základ všetkých ruží
Ruža šípová (iné názvy pozri nižšie; lat. Rosa canina) je druh z rodu ruža (Rosa), 1-3 metre vysoký ker. Súčasný slovenský názov tejto rastliny, vyskytujúci sa už od 19. storočia, je ruža šípová. Staršie slovenské názvy sú ruža šípková (toto môže byť aj bohemizmus), šíp divý, ruža obyčajná, ruža divá, ruža planá, ruža psia*, ruža. Staršie názvy a dnes ešte ľudové názvy sú šíp(k)ová ružička (toto je v súčasnosti skôr názov len kvetu tejto rastliny), šíp [resp. šip, šyp] (šíp bol aj starší názov rodu ruža alebo sa používa ako označenie planých ruží), šípka [resp. šipka, šípky, šipky], šípok, šípek (tvary šípka, šípok, šípek alternatívne označujú plod ruže šípovej), psia ruža*, divá ruža (divá ruža alternatívne označuje akúkoľvek ružu, ktorá je divá), planá ruža (planá ruža alternatívne označuje akúkoľvek neštepenú, divú ružu), cirňova ruž(ičk)a.
Je to obvykle statný, obloukovitě rostoucí, hustě větvený opadavý keř, vysoký 1,5-2 metry, může nabývat také charakteru liány opírající se o vyšší okolo rostoucí dřeviny. Ostny jsou silné, hákovité, listy lichozpeřené s 5 alebo 7 lístky, které jsou tuhé, tmavozelené, mírně svraskalé, eliptické nebo vejčité, na spodní straně hustě chlupaté a roztroušeně žláznaté, přičemž silice žlázek voní velmi slabě po jablkách.
Květy jsou v chudých chocholičnatých květenstvích nebo jednotlivé, jsou dosti drobné (průměr 2-3 cm), slabě vonné, barvy většinou čistě bílé, jejich kališní lístky jsou až 2× zpeřené s bohatými přívěsky, po odkvětu se sklánějí obloukovitě (deštníkovitě) podél šípku, kterého se však nedotýkají, následně zasychají a opadávají. Čnělky jsou lysé. Šípky jsou malé, elipsoidního či lahvicovitého tvaru, s velmi úzkým ústím, plodní stopka je lysá nebo jen velmi řídce žláznatá; obsahují jen kolem 10-18 drobných, bělavých nažek.
Vyskytuje sa takmer v celej Európe. Rastie na slnečných stráňach, medziach, v priekopách a na okrajoch lesov. Vyskytuje sa od nížin až do hôr do výšky 1 200 m n. m. Šípová ruža má vzpriamené alebo previsnuté tŕnisté vetvy. Dlhé výhony niekedy šplhajú po blízkych stromoch. Tŕne bývajú hákovito zahnuté. Listy sú tenké, päť- až sedempočetné, s relatívne úzkymi prílistkami a s elipsovitými, tupo končistými, ostro dvojito pílkovitými lístkami.
Kvitne v máji a v júni. Voňavé kvety bohaté na nektár majú ružovú alebo bielu farbu, merajú asi 5 až 6 cm v priemere a vyrastajú po 1-3 na 0,5 až 2 cm dlhých stopkách. Korunné plátky sú 2 až 2,5 cm dlhé. Lesklé červené šípky, ktoré dozrievajú v auguste a septembri, sú 2-3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Semená uložené vo vnútri šípok sú chránené ostrými chĺpkami. Ker má hnedú kôru.
Výskyt a ekológia ruže
Ako väčšina iných ruží je aj táto rastlinou silne svetlomilnou a tiež dosť teplomilnou, znáša suché a na živiny chudobné pôdy, častejšia je v podmienkach bohatých na vápnik. Optimom jej výskytu sú vyššie mezofilné a xerofilné kroviny na medziach, násypoch a výslnných stráňach, v lesných plášťoch, tiež pasienky, opustené polia a lúky, rybničné hrádze a pod.; na vápencovom podloží preniká aj do suchých trávnikov. V ČR sa vyskytuje roztroušene od nížin do podhoria, s jasným ťažiskom v termofytiku a na podšumavských vápencoch; vo vyšších polohách sa objavuje zriedka.
V rámci rodu Rosa patrí do sekcie Caninae a v nej ďalej do okruhu ruže vinné (Rosa rubiginosa agg.). Dosť variabilný druh s niekoľkými ustálenými znakmi (biele kvety, oblúkovito zohnuté a bohato z perené kalíšne lístky) a inými značne premenlivými; na základe ich kombinácie býva ďalej delený do niekoľkých nižších taxónov, ktorým je pripisovaná rôzna taxonomická hodnota od variet cez poddruhy až po samostatné druhy.
Využitie ruže
Predtým sa v ružovej vode zo šípok umývali ruky. Bežné je dnes využitie v gastronómii. Je známy pokrm staršieho dáta rosée, čo bol ochutený kapún plnený okvetnými lístkami šípovej ruže.
Šípky sú jedlé a bohaté na vitamíny, najmä na vitamín C. Varí sa z nich čaj na posilnenie organizmu a vzhľadom na to, že šípky pôsobia aj mierne močopudne, dá sa použiť aj pri ochoreniach močového ústrojenstva alebo obličiek. Zo šípok je možné vyrábať tiež sirupy, zaváraniny, kompóty, domáce víno alebo šípkový likér. Šípkový čaj pôsobí preventívne proti prechladnutiu a infekciám, spevňuje cievne steny a priaznivo pôsobí pri kŕčových žilách.
Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovania našich stránok. Ak sa rozhodnete neakceptovať cookies, nebudete môcť používať niektoré funkcie na našej webovej stránke.