Ruža – kráľovná záhrady: Odrody, pestovanie a starostlivosť

Ruža (Rosa) je rod polokrov a nízkych stromov z čeľade ružovitých, ktorý zahŕňa približne 100 druhov. Na Slovensku nájdeme asi 25 druhov. Ruže majú tŕnité vetvy s nepárnoperovitými listami a palistami. Tieto rastliny sú úzko spojené s našou históriou, v stredoveku sa bežne používali v liečiteľstve a objavovali sa v erboch a cirkevnej symbolike. Obľúbenosť ruží v rôznych kultúrach prispela k ich rozšíreniu a šľachteniu. V roku 2002 sa v 20 najväčších svetových rozáriách nachádzalo 12 358 druhov a odrôd ruží. Aj na Slovensku sa môžete pokochať ich krásou a vôňou v mnohých rozáriách.

Ruže patria medzi najkrajšie kvety a právom sa im hovorí kráľovné záhrad. Záhradníci z nich vytvárajú celé rozária, ale doma vie potešiť aj pár kríčkov. V súčasnosti ich sú už vyšľachtené stovky druhov. Dnešné moderné ruže predstavujú špičku medzi okrasnými rastlinami. Tomu zodpovedajú aj ich vlastnosti. Len ťažko budete hľadať inú rastlinu, ktorá kvitne od júna do prvých mrazov, a ešte s nádhernými kvetmi vo všetkých možných farbách, veľkostiach a tvaroch, často aj s omamnou vôňou.

Rozdelenie druhov ruží

Druhy ruží sa delia do niekoľkých skupín a podskupín, často podľa habitu a použitia vo výsadbe, nie botanicky. Rozdelenie sa môže líšiť podľa pestovateľa a predajcu. Divoké ruže majú zvyčajne jednoduché kvety, ktoré kvitnú od jari do prvej polovice leta. Z niektorých druhov na jeseň zbierame plody šípky, bohaté na prospešné živiny, najmä vitamín C.

Typy ruží

Čajové ruže: Pochádzajú z ruží rosa gigantea a rosa chinensis, majú vôňu čierneho čaju, ohybné stonky a kvety s lupienkami stáčanými smerom von. Sú menej odolné voči mrazu.
Biele ruže (Rosa alba): Najstaršie historické ruže pochádzajúce z rosa arvensis. Tieto ťahavé ruže s bielymi alebo naružovelými voňavými kvetmi kvitnú koncom jari a začiatkom leta.
Damascénske ruže: Typické výraznou vôňou kvetov a rozpínavým vzrastom. Letné kvitnú v lete, jesenné aj na jeseň.
Stolisté ruže (Centifolia): Pochádzajú zo 17. storočia z Holandska, sú plnokveté.
Bourbon ruže (Réunion): Pochádzajú z ostrova Bourbon, majú fialové stonky, silný popínavý vzrast a opakovane kvitnú.
Portland ruže: Pomenované po vojvodkyni z Portlandu, majú predkov v ruži galskej a damascénskej. Sú nižšie, kríkovité a kvitnú v lete a menej v jeseni.
Čínske ruže: Pochádzajú z východnej Ázie, z rosa chinensis. Sú citlivejšie na chlad, opakovane kvitnú, ale majú slabšiu vôňu.
Hybridy perpetual: Krížence čínskych a európskych ruží, odolné voči chladu.
Polyantha ruže: Mnohokveté, ťahavé alebo nižšie kompaktné kríky s malými kvetmi (cca 2,5 cm) v bielej, ružovej alebo červenej farbe. Sú odolné voči chorobám a kvitnú takmer celú sezónu.
Floribunda ruže: Nízke kríky s opakovane kvitnúcimi kvetmi väčšími ako polyanthy. Dorastajú do väčšej šírky a majú menej kompaktný vzrast.
Grandiflora ruže: Vyššie kríkové ruže s 3-5 veľkými kvetmi na stonke v bielej, žltej, ružovej alebo červenej farbe. Dorastajú do výšky 1,5-2 m a sú odolné voči mrazu.
Čajové hybridy: Majú veľké kvety na pevných, málo olistených, vzpriamených stonkách, po jednom kvete. Sú obľúbené do kytíc, ale majú nízku toleranciu mrazu a sú náchylné na choroby.
Anglické ruže: Podobné historickým ružiam, viacnásobne kvitnú väčšími kvetmi v rôznych farbách. Majú menšiu toleranciu mrazu a väčšiu náchylnosť k chorobám.
Kanadské ruže: Opakovane kvitnú kvetmi v rôznych tvaroch a farbách.
Ťahavé ruže: Nemajú úpony, dlhé a ohybné stonky. Climber dorastajú do výšky 2-6 m a opakovane kvitnú veľkými kvetmi. Rambler dorastajú do výšky 6-10 m a kvitnú raz ročne malými kvetmi v bohatých súkvetiach. Oba druhy potrebujú oporu.
Miniatúrne ruže: Niekoľkokrát kvitnú počas sezóny v rôznych tvaroch a farbách. Kríkové dorastajú do výšky 15-100 cm, ťahavé do 2 m. Sú vhodné do kvetináčov na balkóny a terasy, ale nie ako izbové rastliny.
Pôdopokryvné ruže: Nízke kríky rozložitého habitu, dorastajú do výšky 60 cm. Vyžadujú minimálnu starostlivosť, rez a sú odolné voči škodcom a chorobám. Opakovane kvitnú kvetmi v širokom spektre farieb a vôní.
Stromčekové ruže: Rôzne druhy ruží naštepené na špeciálnej zdrevnatenej ružovej stonke, ktorá vyzerá ako kmeň miniatúrneho stromu. Majú rôzne tvary a farby kvetov, opakovanosť kvitnutia, mrazuvzdornosť a odolnosť voči chorobám.

Všeobecné zásady pestovania ruží

Ruže sú dlhoročná stálica okrasných výsadieb, ktorá spája dekoratívny vzhľad s relatívne jednoduchým pestovaním. Od výberu stanovišťa, cez výsadbu, rez, výživu a ochranu, o ruže sa proste treba vedieť postarať.

Stanovisko a pôda

Vo všeobecnosti ruže vyžadujú slnečné, pred vetrami chránené stanovisko. Niektorým druhom vyhovuje mierny polotieň. Nevhodný je úplný tieň, ale ani celodenné intenzívne slnko, najmä v teplejších lokalitách. Ideálne je miesto so 6-8 hodinami priameho slnka, najlepšie ranného. Dôležitá je aj pôda. Ruže neznášajú ťažkú, ílovitú pôdu. Prúdenie vzduchu je dôležité, ale miesto by nemalo byť silne veterné. Ruže obľubujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu, ľahko kyslastú (5,5 až 6,5 pH), ale rozhodne nie kyslú.

Zálievka a hnojenie

Dospelé rastliny majú hlboké korene, vďaka čomu zvládnu dlhšie sucho. Ak neprší, doprajte im raz týždenne zálievku. V období kvitnutia a počas horúceho leta potrebujú zálievky viac. Mladé a čerstvo vysadené ruže zalievajte trikrát týždenne. Pri slnečnom počasí je ideálne polievať skoro ráno alebo neskoro večer vlažnou vodou. Polievajte priamo na zem okolo koreňov.

Jak sázet prostokořennou růži

Ruže vyžadujú veľké množstvo živín, preto ich po jarnom reze výdatne pohnojte. Po prvom kvitnutí opäť pohnojte a počas leta podľa potreby. Použite kvalitne vyzretý kompost, ktorý je potrebné poriadne zapracovať do pôdy. Existuje veľký výber hnojív pre ruže, minerálnych aj organických. Organické hnojivo Hnojík s repelentným účinkom na škodcov je výborná voľba. Môžete ho aplikovať posypom, zálievkou alebo postrekom. Dodáva kvalitné vyvážené živiny vhodné v každej fáze rastu a kvitnutia. Vyhnete sa tak poruchám vstrebávania živín, fyziologickým ochoreniam a náchylnosti na vírusové a bakteriálne ochorenia a znížite odolnosť voči škodcom. Pre zálievku si vyrobte výluh - 1 čajová lyžička Hnojíka na 1 liter vody. Pri výskyte ochorenia alebo napadnutia škodcami Hnojík pomôže vďaka chitínu, ktorý obsahuje. Pomocou postreku aplikujte Hnojík na napadnuté rastliny.

Na začiatku vegetácie pridajte do pôdy organo-minerálne hnojivo s obsahom rohoviny. Ružiam tiež prospieva kostná múčka a pravidelné doplňovanie kompostu. Uvítajú aj dobre uležaný alebo granulovaný hnoj. Za vegetácie dopĺňajte základné živiny dusík, fosfor a draslík kvapalným hnojivom na ruže v dvojtýždňových intervaloch. Od začiatku augusta nepoužívajte dusíkaté hnojivo, maximálne niektoré s vyšším obsahom draslíka; prehnojené ruže ľahko namŕzajú. Neprekračovať udané množstvá hnojív! Prehnojenie nepriaznivo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu a suchu. Prehnojené rastliny sú tiež viac napádané škodcami. Zdravý rast podporuje záhradná zem obohatená rašelinovým múľom.

Príprava pôdy a výsadba

Sadenice je vhodné vysádzať na jar alebo na jeseň. Od polovice októbra do polovice novembra je ideálna doba pre výsadbu všetkých druhov ruží, zvlášť kríkových. Ak to z akéhokoľvek dôvodu nestihneme, je vhodnejšie ich vysadiť až na jar počas marca až apríla; u stromčekových ruží je jarný termín dokonca vhodnejší. Kontajnerové rastliny po celý rok. Pri výsadbe v lete viac dbajte na primeranú zálievku a ochranu pred slnečným úpalom.

Prvým krokom je príprava pôdy minimálne do hĺbky 0,6 m. Odstráňte buriny a prekyprite ju. Ak je ťažká, primiešajte piesok alebo zeolit. Ak je príliš kyslá, zapracujte mletý vápenec. Pre dostatočnú výživu zapracujte kvalitne vyzretý kompost alebo použite Hnojík, ktorý postupne uvoľňuje živiny.

Pri skupinových výsadbách prispôsobte vzdialenosť výsadbových jám druhom ruží. Pre floribundy a čajové hybridy je vhodná vzdialenosť 0,4-0,5 m. Výsadbová jama by mala byť dostatočne veľká, aby korene neboli ohnuté (spravidla stačí hĺbka 0,5 m). Poškodené korene odstráňte. Ružu vložte do jamy tak, aby okolie bolo 5 cm nad úrovňou koreňového kŕčka. Postupne zasypávajte koreňový bal.

Pri voľnokorenných sadeniciach jemne potraste nimi zhora nadol, aby sa zemina dostala medzi korienky a nevznikli vzduchové kapsy. Pri výsadbe drevín bez zemného balu sa korene skracujú, rastliny potom rýchlejšie vytvoria nové korene. Poškodené časti koreňov sa úplne odstránia. Jama pre rastlinu musí byť dostatočne veľká a pri zahrňovaní treba dbať na to, aby zem bola rovnomerne rozdelená okolo koreňov. Dosiahne sa to tým, že rastliny pri zasypávaní podržíme trocha nižšie a pred ušľapaním ich vytiahneme do správnej výšky. Sadíme tak hlboko, aby horné korene boli 2 prsty pod zemou. Po zasypaní sa zem okolo rastlín musí dobre ušliapať, aby sa korene dobre spojili so zemou a tým aby k nim mala dobrý prístup podzemná voda. Pôdu okolo rastlín upravíme tak, aby sa voda z dažďa a zo zavlažovania zadržiavala v okolí koreňov. Pri jarnej výsadbe, alebo ak je pôda pomerne suchá, doporučujeme výsadbu do zemitej kaše - bahna.

U kontajnerových ruží stačí len tesne pred výsadbou celý kontajner ponoriť na pár minút do vedra s vodou. Potom sadenicu vyklepnite z kontajnera a vložte do vopred pripravenej jamy. Pre kontajnerové sadenice by mala byť dvakrát tak široká a hlboká ako bal, pre voľnokorenné nachystajte jamu aspoň 60 cm hlbokú, dostatočne širokú a myslite na vodu. Sadenice umiestnite tak hlboko, aby miesto štepenia (odkiaľ vyrastajú výhony) bolo asi 5 cm pod úrovňou okolitého terénu. Pri všetkých spôsoboch prelejte substrát okolo čerstvo vysadenej ruže vodou a v prvých dňoch ho udržujte vlhký, aby rastlina dobre zakorenila.

Strihanie ruží

Strihanie sa odporúča niekoľkokrát počas roka. Prvý je radikálny jarný rez, ktorý ružu nabudí a vyženie výhony, na ktorých bude kvitnúť. Ďalší rez je „kozmetický“ po odkvitnutí, kedy odstraňujeme odkvitnuté kvety či súkvetia.

Najväčším orieškom pre začiatočníkov býva rez, ktorý sa týka hlavne kríkov na záhonoch. Sadové alebo popínavé ruže stačí upraviť odstránením starého dreva a skrátením veľmi prerastených výhonov. Radikálnym rezom ich upravujte iba vtedy, keď málo kvitnú a strácajú silu. Ak ste si však kúpili záhonové a zakrpatené ruže, tak je rezom upravte každú jar. Odstráňte všetky zmrznuté aj suché výhonky a zároveň aj tie, ktoré sa krížia alebo vedú dovnútra kríku. Ostatné skráťte na 3 až 5 očiek.

Presvetľovací rez zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky (priaznivý účinok pre násadu kvetov). Presvetľovacím rezom sa pomocou obojručných nožníc, ručnej pílky alebo nožníc na ruže odstránia výhonky staršie ako 3 roky. Dreviny pripravujú kvetné púčiky už v predchádzajúcom roku, kvitnú teda na dvojročnom dreve, nie na jednoročných výhonoch. Pre prirodzený a typický rast pre tú ktorú rastlinu nie je nutný žiadny rez. Má význam, ak ním sledujeme nejaký cieľ - ak je treba prispôsobiť silnejší vzrast malému priestoru, podporiť určité vlastnosti (kvety, hustota) alebo vytvoriť určitú formu (živý plot). Každý rez je však účinný len vtedy, ak zohľadňuje zákony rastu rastliny. Zásadný rozdiel je medzi presvetľovacím rezom a zrezaním starých výhonov. Zmladzovací rez sa prevedie presvetlením starých výhonov asi od 4. až 5. roku na stanovišti. Rez vždyzelených listnatých drevín sa riadi tými istými pravidlami ako u opadavých drevín.

Prezimovanie

Prezimovanie je individuálne podľa odrôd a kultivarov. Hoci sa veľa ruží šľachtí ako mrazuvzdorné, pred zimou radšej okolo nich prihrňte zeminu do výšky asi 20 cm, v chladných oblastiach ešte pridajte čečiny. Odporúča sa na zimu zabezpečiť miesto očkovania (koreňový kŕčok) nakopcovaním kompostu, opadaného lístia, zakrytím čečinou z ihličnatých stromov a pod. Vyhnite sa nepriedušným materiálom. U ťahavých odrôd je vhodné zabaliť ich priamo na opore napríklad hrubou tkaninou, jutou, bielou netkanou textíliou a pod. V oblastiach so silnými mrazmi môžete tieto materiály vyplniť senom, slamou či drevitou vlnou pre lepšiu tepelnú izoláciu. Kmienky stromčekových a spodnú časť kríkov popínavých ruží obaľte priedušnou netkanou textíliou. Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny (asi okolo 1. decembra), príp. opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v extrémne dlhých obdobiach mrazov alebo pri krátkodobej zmene teplôt (extrémne nočné a denné teploty).

Choroby a škodcovia

Ruže patria k rastlinám náchylným hneď na niekoľko chorôb a škodcov. Výskyt chorôb i škodcov závisí aj od počasia. Choroby ruží delíme na hubové, vírusové a bakteriálne. Na škodcov účinkuje Hnojík, ktorý vďaka chitínu pomáha ružiam brániť sa. Pri ochoreniach ruží je dôležitá prevencia. Silná imunita rastlín zabezpečí odolnosť voči chorobám. Na silnú imunitu rastlín a boj s patogénmi je odporúčané pravidelné používanie Hnojíka.

Vošky: Vysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek spôsobuje sucho. Ochrana: Doporučuje sa striedanie postrekov, aby sa predišlo rezistencii. Použite domáci postrek z mydlovej vody. Môžete taktiež vysadiť levanduľu v ich blízkosti, ktorá odpudzuje vošky.
Húsenice: Pri silnejšom napadnutí obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V prvom vývojovom štádiu sa nachádzajú v hniezdach na končekoch výhonkov, alebo zvinuté okolo nich. Ochrana: Najzdravšie, najlacnejšie a najúčinnejšie je odrezanie a spálenie výhonkov.
Larvy: Na listoch orgovánu a cezmíny sa objavia zažltnuté, neskôr nahnedlé požerové chodbičky, alebo ako 20 hal. veľké ostrovčeky požerú vo vnútri listu žijúcich lariev, ktoré vedú pri silnom napadnutí až k opadávaniu listov. Pri prvom napadnutí asi v polovičke mája ošetriť systémovým ochranným prostriedkom proti hmyzu. V predjarí ošetriť preventívne.
Plesňové ochorenia (múčnatka a chrastavitosť): Dbajte na to, aby listy zostávali suché. Používajte fungicídy alebo postreky s obsahom síry.

Pestovanie ruží na balkóne

Okrasné kríky môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť črepníka: obsah od 50 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Pokiaľ by ste chceli zvoliť vhodný spôsob upevnenia kmienku, existuje jednoduché riešenie. Použite 3 bambusové tyče, ktoré sú o niečo vyššie ako rastlina v črepníku, ako klenbu po kraji črepníka. Na vrchu ich pevne spolu zviažte. Tak vznikne podpera, ktorá nie len dobre vyzerá, ale aj dokonale plní svoj účel. Hnojenie: použite hnojivo určené na okrasné kríky a trvalky. Získate tak zdravý rast, krásne farby a robustnú rastlinu. Rez: režu sa len ľahko do formy. Zavlažovanie: v črepníku potrebujú veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne. Zimná ochrana: črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Ruža vráskavá (Rosa rugosa)

Ruža vráskavá (Rosa rugosa) sa zaraďuje medzi sadové ruže a vzhľadom pripomína ružu šípovú. Je to nenáročná odroda, ktorá sa často využíva na očkovanie iných odrôd. Kvety môžu byť sýtoružové, fialové, lilavé alebo biele. Často sa pestuje ako živý plot, menej často ako solitér. Zvyčajne kvitne raz do roka a má plody - šípky. Na jeseň sa jej zelené listy sfarbujú do žlta alebo oranžova a počas októbra a februára opadávajú. Rosa rugosa je husto zarastený ker, čo platí aj o jej podzemnej časti. Ruža vráskavá je nenáročná okrasná rastlina, ktorá si pri správnej výsadbe nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Obľubuje akúkoľvek pôdu, okrem nepriepustnej a premočenej. Je nenáročná na pestovanie, darí sa jej všade okrem podmáčaných a vápenatých pôd. Má jedlé kvety aj plody, zaujímavé listy a krásne kvety. Živý plot bude prirodzený a pôsobivý. Vhodný do bio záhrad alebo záhrad vidieckeho typu. Rastlina pochádzajúca z Japonska a Číny. Vyrastá do výšky 1-1,5 metra, no široko košatie. Výhonky sú silné, obsypané ostňami. Kvitne od mája až po prvé mrazy. Veľké, jednoduché voňavé kvety sú biele, ružové, červené. Môžeme ju vysádzať do živých plotov alebo do skupín s inými kríkmi. Hoci je veľmi ostnaná, je to mimoriadne dekoratívna, vďačná, nenáročná rastlina. Len málo rastlín v našej záhrade dokáže to, čo tento ker. Od jari do prvých mrazov bohato kvitne, od polovice leta sa môžeme okrem kvetov kochať aj v milých plodoch, ktoré môžeme obdivovať aj pod zimnou námrazou. Nároky na vlahu sú priemerné, za zavlažovanie sa odvďačí. Pôda je citlivejšia na vápnik, inak je na pôdu nenáročná.

Ruža jabĺčková (Rosa villosa ‘Karpatia’)

Ruža jabĺčková, prípadne dužnoplodá, je pestovaná pre svoje veľké plody využiteľné na kuchynské spracovanie. Pochádza z južnej časti strednej Európy. V roku 1973 bola do zoznamu povolených odrôd zapísaná odroda Karpatia, ktorá je najdostupnejšia a najviac rozšírená. Táto odroda rastie veľmi bujne, má vzpriamený rast, v období rodivosti mierne rozložito. Jednoročné výhony sú hrubé, vzpriamené, červené a len riedko ostnaté. Listy sú nepárno perovité s dvoma radmi tmavozelených lístkov, na rube matné chlpaté. Koncom mája kvitne veľkými ružovými kvetmi, ktoré sú odolné voči neskorým mrazíkom a chladnému počasiu. Plody sú veľké, guľovité až hruškovité, červenej farby v priemere až 5 cm. Sú jemne porastené chĺpkami a vyrastajú v skupinách po 2-3. Jedná sa o veľmi úrodnú odrodu. Plody dozrievajú na prelome augusta a septembra, v závislosti od oblasti pestovania. Úroda z jedného kríka v dospelosti je až niekoľko kilogramov kvalitných plodov. Plody po prezretí mäknú a klesá aj obsah vitamínu C.

Na pestovanie je pomerne nenáročná, nemá žiadne špeciálne požiadavky na pôdu. Môžeme ju úspešne pestovať takmer vo všetkých klimatických oblastiach Slovenska, pretože je dostatočne mrazuvzdorná. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, dostatočne vlhkých pôdach na slnečnom stanovišti. Zakúpené výpestky sadíme najlepšie na jeseň, pretože pomerne skoro na jar pučí. Rozmnožujeme výhradne vegetatívne, a to koreňovými výmladkami. Tie oddelíme od materskej rastliny a vysádzame samostatne. Ďalej je možné zakoreňovanie pomocou potápania, alebo očkovaním na podpník rôznych druhov ruže. Okrem úžitkovej hodnoty ruže jabĺčkovej sa jedná aj o výnimočnú okrasnú rastlinu.

Využitie ruží

Ruže sú považované za symbol lásky a krásy už od staroveku. Okvetné lístky ekologicky vypestovaných ruží sú jedlé a používajú sa do nápojov, pečiva a sirupov. Celé ružové púčiky alebo kvety môžete vysušiť a použiť ako ozdobnú vonnú zmes. Šípky sú bohaté na vitamín C a používajú sa na prípravu čajov, džemov, sirupov a omáčok. Zo semien sa lisuje olej používaný v starostlivosti o pleť. Vyznačujú sa veľmi vysokým obsahom vitamínu C. Z tohto dôvodu boli šípky už odpradávna súčasťou ľudového liečiteľstva. Z tohto dôvodu boli šípky už odpradávna súčasťou ľudového liečiteľstva. Zo šípok môžeme pripravovať džemy, marmelády, sirupy a údajne aj najlahodnejšie ovocné víno. Svoje miesto si nájdu aj v kuchyni, napríklad pri príprave šípkovej omáčky. Je ich možné jesť aj surové, ale v tomto prípade treba venovať veľkú pozornosť odstráneniu jemných chĺpkov na vnútornej strane dužiny. Zo semien sa priemyselne lisuje olej používaný v starostlivosti o pleť. Okrem šípok sa občas na zdobenie, ale aj ďalšie spracovanie používajú lupene z kvetov.

tags: #ruza #rolna #vyrasta #z #okrasnej