Pestovanie a rozmnožovanie ruže šípovej: Kráľovná záhrady s liečivými plodmi

Ruža patrí medzi najobľúbenejšie okrasné rastliny. Okrem krásnych kvetov, ktoré potešia oko aj čuch, dokáže ponúknuť aj plody - šípky. Tie nielenže oživia záhradu na jeseň a v zime, ale zároveň poskytujú množstvo vitamínov a sú dôležitým zdrojom potravy pre vtáctvo. Ak chcete svojej záhrade pridať viac farieb a zároveň mať niečo užitočné, pestovanie šípkových ruží je ideálnou voľbou.

Prečo sa zamerať na šípky?

Šípky sú plody, ktoré dozrievajú na jeseň, keď väčšina iných rastlín už odkvitla. Ich jasné farby dokážu rozžiariť aj inak pochmúrnu jesennú záhradu. Tieto plody nie sú len estetickým doplnkom - sú aj mimoriadne užitočné. Obsahujú množstvo vitamínu C, ktorý je až desaťnásobne vyšší ako v pomarančoch. Okrem toho šípky lákajú vtáky, ktoré ich jedia a pomáhajú šíriť semená. To znamená, že pestovaním šípkových ruží prispievate k biodiverzite vo vašom okolí.

Zber šípok je ideálny tesne po prvých mrazoch. Vtedy sú plody mäkšie, ale stále pevné a intenzívne sfarbené. Ak ich však pestujete, nezabudnite ponechať časť úrody vtákom, ktoré si ich veľmi cenia ako prirodzený zdroj potravy počas zimy.

Ktoré odrody ruží si vybrať na pestovanie šípok?

Nie všetky ruže vytvárajú šípky rovnakých rozmerov či farieb. Botanické druhy a určité vyšľachtené odrody sú na tento účel najvhodnejšie. Prinášajú veľké množstvo výrazných plodov a zároveň sú nenáročné na údržbu. Sú ideálne nielen na samostatné pestovanie, ale aj na živé ploty či na ozvláštnenie divokejších častí záhrady. Tu sú niektoré z najlepších odrôd:

• Ruža bedrovníkolistá (Rosa spinosissima): Táto odroda je známa svojimi jemnými, kapradinovitými listami a bielymi kvetmi, ktoré kvitnú skoro na jar. Je nenáročná na pestovanie, odoláva rôznym typom pôd a na jeseň prináša čierne guľaté šípky, ktoré sú pastvou pre oči.
• Ruža vráskavá (Rosa rugosa): Táto odroda je výnimočná svojimi veľkými, rajčinám podobnými červenými šípkami. Okrem plodov vás poteší jednoduchými kvetmi s intenzívnou vôňou a nápadnými žltými tyčinkami. Šípky zostávajú na kríkoch dlho, kým ich neobjavia vtáky.
• Ruža ‘Francis E. Lester’ (Rosa ‘Francis E. Lester’): Tento rambler je ideálny na pestovanie pozdĺž plotov, múrov alebo stromov. Na jeseň vás odmení množstvom malých červených šípkov, ktoré vynikajú v kombinácii s jeho jemnými, voňavými kvetmi.
• Ruža virginská (Rosa virginiana): Táto odroda pochádzajúca zo Severnej Ameriky sa vyznačuje nielen krásnymi ružovými kvetmi, ale aj šarlátovými šípkami, ktoré vydržia na kríkoch až do jari. Na jeseň sa jej lesklé listy sfarbujú do žlta, čo pridáva záhrade ďalší estetický rozmer.
• Ruža šípková (Rosa canina): Domáca šípková ruža je klasika, ktorú si môžete dopriať aj vo forme neformálneho živého plota. Jej červené, vajcovité šípky sú neprehliadnuteľné a jej nenáročnosť robí z nej ideálnu voľbu pre každého záhradkára.
• Ruža ‘Fru Dagmar Hastrup’ (Rosa ‘Fru Dagmar Hastrup’): Táto nízka kerová ruža je ozdobou každej záhrady. V lete kvitne jemne ružovými kvetmi s vôňou klinčekov, zatiaľ čo na jeseň vás poteší malými oranžovočervenými šípkami, ktoré pripomínajú cherry paradajky.
• Ruža Moyesova (Rosa moyesii): Nazývaná aj mandarínová ruža, tento robustný ker dorastá až do troch metrov. Kvety má sýto červené a jednoduché, pričom na jeseň sa menia na originálne džbánkovité šípky červeno-oranžovej farby.
• Ruža filipes ‘Kiftsgate’ (Rosa filipes ‘Kiftsgate’): Táto mohutná popínavá ruža je skutočnou dominantou záhrady. Jej krémovo biele kvety nahrádza na jeseň záplava drobných červených šípkov, ktoré sú ideálne na dekoráciu.

Botanický opis ruže šípovej (Rosa canina)

Ruža šípová (lat. Rosa canina) je druh z rodu ruža, ktorý tvorí ker vysoký 1 až 3 metre. Tento opadavý ker alebo malý strom, dosahujúci výšku od 1 do 3 metrov, má rozkonárenú korunu s tenkými vetvami a trnmi. Je známy svojou odolnosťou a dekoratívnym vzhľadom, najmä počas kvitnutia a zberu plodov. Ruža šípová sa vyskytuje takmer v celej Európe, ako aj v Ázii a severnej Afrike. Rastie na slnečných stráňach, medziach, v priekopách a na okrajoch lesov. Vyskytuje sa od nížin až do hôr do výšky 1 200 m n. m. Preferuje otvorené slnečné miesta a lúčnaté svahy.

Charakteristika

• Vetvy: Šípová ruža má vzpriamené alebo previsnuté tŕnisté vetvy. Dlhé výhony niekedy šplhajú po blízkych stromoch. Tŕne bývajú hákovito zahnuté.
• Listy: Listy sú striedavé, tenké, päť- až sedempočetné, s relatívne úzkymi prílistkami a s elipsovitými, tupo končistými, ostro dvojito pílkovitými lístkami. Na spodnej strane môžu byť chlpaté alebo hladké. Listy sa na jeseň sfarbujú do žltooranžova.
• Kvety: Kvety sú veľké, ružové alebo biele, s piatimi okvetnými plátkami, voňavé a bohaté na nektár. Ich priemer je asi 4 až 6 cm. Vyrastajú jednotlivo alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach na 0,5 až 2 cm dlhých stopkách. Korunné plátky sú 2 až 2,5 cm dlhé. Kvety sú pravidelné, obojpohlavné, päťpočetné. Z horného okraja dutej vajcovitej čiašky vyrastá 5 kopijovitých, rozstrapkaných výbežkov kališných lístkov (po odkvitnutí sa ohýbajú dozadu a čoskoro opadajú). Kvety majú veľa tyčiniek a viac piestikov, ktoré vyčnievajú z čiašky. Kvety sú príťažlivé pre včely a iný hmyz.
• Plody: Lesklé červené šípky, ktoré dozrievajú v auguste a septembri, sú 2-3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Sú guľovité alebo mierne zploštené, veľkosti asi 1-2 cm. Semená uložené vo vnútri šípok sú chránené ostrými chĺpkami.

Plody a ich využitie

Šípky sú jedlé a mimoriadne bohaté na vitamíny, najmä na vitamín C. Na 100 g plodov obsahujú až 1200 mg vitamínu C, čo je oveľa viac ako iné známe zdroje ako čierne ríbezle, rakytník, kapusta alebo citrusové plody. Táto prírodná „vitamínová bomba“ pomáha pri rôznych ochoreniach. Najviac sa to prejavuje pri chrípke, nachladnutí, cievnych ochoreniach, paradentóze, zlej zrážanlivosti krvi a na celkovom posilnení organizmu. Preventívne pôsobí na zvýšenie odolnosti voči infekciám, úpravu činnosti kapilár, normalizuje zrážanlivosť krvi a priaznivo pôsobí aj pri reume a ischiasi. Stimuluje obranné reakcie pri výskyte a pôsobení mikróbov v období rastu u detí.

Nutričné hodnoty a prínosy

Vitamíny a minerály prijímané zo šípok nemožno predávkovať, preto ich môžeme konzumovať v rôznych formách bez obmedzenia. Šípky sú bohaté na vitamín C, flavonoidy, triesloviny a ovocné kyseliny, ktoré posilňujú imunitný systém, majú protizápalové vlastnosti a stimulujú trávenie. Energetická hodnota zrelých šípok dosahuje takmer 230 kcal. Okrem vysokého podielu cukru, pektínu a vlákniny obsahujú menší podiel bielkovín. Sú bohaté na vitamín C, A, K a na vitamíny skupiny B. Z minerálnych látok sú zastúpené vápnik, fosfor, horčík, draslík a železo.

Tradičné a moderné využitie

• Čaje a nápoje: Varí sa z nich čaj na posilnenie organizmu a vzhľadom na to, že šípky pôsobia aj mierne močopudne, dajú sa použiť aj pri ochoreniach močového ústrojenstva alebo obličiek. Šípkový čaj pôsobí preventívne proti nachladnutiu a infekciám, spevňuje cievne steny a priaznivo pôsobí pri kŕčových žilách.
• Kulinárske výrobky: Zo šípok je možné vyrábať tiež sirupy, zaváraniny, kompóty, domáce víno alebo šípkový likér. Šípkový likér je doslova nabitý vitamínmi, takže sa skvele hodí k podpore imunity v chladných obdobiach.
• Kozmetika a farmaceutiká: Z kvetov sa získaval ružový olej, ktorý bol dôležitou súčasťou vonných kúpeľov. Dnes sa tento olej používa na výrobu mydiel, parfémov, krémov na pleť alebo balzamov na pery. Ružový olej obsahuje radu účinných látok, napríklad veľmi potrebný vitamín C, ale i vitamíny skupiny B a vitamín A či K alebo flavonoidy. Vďaka úžasnej schopnosti regenerácie pleti sa odporúča aj ako prírodná starostlivosť o starnúcu pokožku, pretože ju vyživí a omladí.
• Liečebné účely: Ruža obsahuje 9 antivírusových látok, ktoré obmedzujú množenie vírusov a má priaznivý vplyv na posilnenie tela pri astme, chrípke, nádche a prechladnutí. Užíva sa pri bronchitíde, TBC a iných pľúcnych problémoch.

Pestovanie ruží na šípky

Pestovanie šípkovej ruže môže byť jednoduché, pokiaľ dodržujete niekoľko základných krokov. Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní.

Vhodné podmienky pre pestovanie

• Svetelné podmienky: Ruže sú svetlomilné rastliny, ktoré si vyžadujú 6 až 8 hodín priameho slnka. Najdôležitejší je pritom dostatok ranného slnka, ktoré rýchlo osuší listy ruže od rosy alebo dažďa, čo je z dlhodobého hľadiska prevencia proti chorobám. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod.
• Pôda: Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj.
• Zavlažovanie: Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Staršie ruže majú hlboké korene, a tak si dokážu poradiť aj s dlhšie trvajúcim suchom, no počas kvitnutia a horúcich letných dní im doprajte občasnú zálievku. Polievame zavčas rána, neskoro večer alebo pri oblačnom počasí. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Polievanie by malo byť skôr zriedkavejšie a hlboké ako časté s menším množstvom vody.
• Teplota a prostredie: Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže.
• Hustota výsadby: Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Popínavé ruže sa sadia vo vzdialenosti 1,2 m až viac ako 3 m.

Výsadba

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Sadiť môžeme voľnokorenné sadenice ruží alebo ruže z kvetináčov.

Príprava sadeníc

Voľnokorenné sadenice ruží necháme na 12 hodín namočené vo vode a pred výsadbou skrátime tenké korene o tretinu a hrubším len konce (aby sme obnovili rezné rany). Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov.

Postup výsadby

Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny.

Zálievka a ochrana po výsadbe

Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.

Rezanie

Rezanie šípkovej ruže je dôležité pre udržanie jej tvaru a podpory zdravého rastu. Rez sa musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Pravidelný rez pomáha ružiam sústrediť svoju energiu na kvitnutie a udržiavať ich tvar v požadovanom tvare. Ruže spravidla striháme po posledných mrazoch v jarnom období, keď sa im nalejú puky. Výnimkou sú ruže, ktoré kvitnú len raz ročne alebo ruže ktoré kvitnú na starom dreve.

Typy rezu

• Veľkokveté ruže: Zrezávajú sa na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej.
• Popínavé ruže: Režú sa tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí, keď sa odstránia prestarnuté výhonky.
• Sadové ruže: Väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
• Miniatúrne ruže: Režú sa až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
• Stromčekovité ruže: Režú sa tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.

Letný rez

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Starostlivosť o pôdu

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprením sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.

Hnojenie

Šípkové ruže môžu byť hnojené na jar, kedy začínajú rásť, a neskôr v lete. Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost. V období od apríla do júla je vhodné ruže hnojiť raz mesačne hnojivom s postupným uvoľňovaním. V júli alebo v auguste naposledy prihnojte ruže, aby všetky výhonky do jesene vyzreli. Určite vám odporúčame, aby ste sa vyhli dusíkatým hnojivám. Použiť môžete také, ktoré majú vysoký obsah draslíka. Ten podporí dobré vyzretie pletív a ruže prezimujú bez poškodenia.

Ochrana pred mrazom

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšina pestovaných ruží sa musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Ružiam môžeme pomôcť prekonať zimu pridaním dodatočnej izolácie k základni rastliny a to nakopcovaním zeminy alebo kompostu do výšky 20 cm, prípadne aj následným prikrytím čečinou alebo slamou. Týka sa to najmä ruží citlivých na nízke teploty (čajové hybridy, floribundy a iné menšie moderné ruže).

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pravidelne kontrolujte ružu na škodcov a choroby. Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Rozmnožovanie ruží

Rozmnožovanie šípok je jednoduchá a dostupná úloha, ktorú zvládne aj začínajúci záhradkár. Šípky môžete pestovať zo semena a pozorovať celý proces jeho vývoja. Jednoduchšie je však využiť potomstvo rastliny.

Rozmnožovanie zo semien

Výsev je najlepšie vykonať na jeseň (september až október) alebo na jar (marec až apríl). Keďže semená potrebujú na klíčenie obdobie chladu, odporúča sa najmä jesenný výsev. Semená zasejte asi 1 cm hlboko do zmesi na kvitnutie alebo kokosového vlákna a jemne ich prikryte zeminou. Nádobu prikryte priehľadnou plastovou fóliou a vetrajte 1 - 2 hodiny denne, aby ste predišli plesniam. Nádobu umiestnite na svetlé miesto, ale nie na priame slnečné svetlo, s teplotou medzi 15 a 20 °C. Pôdu udržiavajte stále vlhkú, ale nie mokrú.

Pri výseve semien je dôležité použiť výsevný substrát s nízkym obsahom hnojív, ako je zmes na pestovanie semien alebo kokosové vlákno. Komerčne dostupná zemina do kvetináčov často obsahuje príliš veľa hnojivových solí, ktoré môžu brániť klíčeniu a poškodiť mladé sadenice. Kokosové vlákno je ekologickou alternatívou k rašeline, ktorá je udržateľným a klimaticky neutrálnym zdrojom.

Rozmnožovanie odrezkami

Najpraktickejším a najpoužívanejším spôsobom, ako si vytvoriť nové rastliny, je rozmnožovanie ruží pomocou odrezkov. Ideálnym obdobím na odoberanie odrezkov ruží je počas ich najrýchlejšieho rastu (prelom jari a leta). Vyberieme si zdravú časť stonky (vhodnejšie sú stonky z hornej časti rastliny a z vonkajšej strany - stonky zo stredu rastliny majú menšiu pravdepodobnosť prijatia) s minimálne 3 listami a odoberieme z nej 10 - 15 cm odrezok, ktorý kvôli zväčšeniu zakoreňovacej plochy zrežeme zospodu v uhle 45°. Väčšina odrezkov zakoreňuje lepšie, ak je tento rez tesne pod listom. Odrezok môžeme kvôli väčšej úspešnosti namočiť do rastového hormónu a zasadíme do hĺbky 5 cm do výsadbového substrátu.

Potomstvo by sa malo vyberať zo silných rastlín s dobrým výnosom skoro na jar alebo koncom jesene. Potomstvo by malo mať dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý sa pred výsadbou oreže, pričom ponechajú korene asi 5 cm.

Šípky je možné rozmnožovať aj pomocou zelených odrezkov. Zelené odrezky sa zbierajú v júni zo zdravej a produktívnej rastliny starej štyri až sedem rokov. Dĺžka odrezkov by mala byť asi 15 cm. Pripravené zelené odrezky je lepšie zasadiť do skleníka a po vytvorení koreňov ich premiestniť na trvalé miesto.

Očkovanie

Veľkou výhodou tzv. očkovania je, že z ušľachtilej ruže nám bude stačiť púčik. Podpníky si môžete ľahko zadovážiť v obchode s rastlinami alebo si ho môžete vypestovať zo semien šípových ruží. Ak sa rozhodnete, že si ich kúpite, tak si ich zasaďte na jar alebo na jeseň do záhonu. V tomto prípade sa používa ruža šípová alebo ruža mnohokvetá.

Ruže sa očkujú do koreňového kŕčka. Najprv ho treba dôkladne vyčistiť od obrastu do výšky 5 až 7 cm. Potom len handričkou ho stačí očistiť od hliny a iných nečistôt. Teraz prejdeme na koreňový kŕčok podpníka. Spravte doň ostrým nožom čo možno najnižšie nad zemou rez do tvaru písmena T. Ten by mal byť dlhý 3 až 3,5 cm. Z vybranej ruže, ktorú budeme množiť, si odoberte vrúbeľ zo strednej časti letorastu. Mal by byť odkvitnutý a dobre vyzretý. Z vrúbľa zoberte vyzretý púčik, teda očko, aj s kúskom dreva až tesne pred očkovaním. Púčik je dobre vyzretý, ak má ružovkasté sfarbenie a tŕne sa odlupujú bez akéhokoľvek poškodenia kôry. Z púčika vylúpnite drevitú časť stonky. Takto pripravený púčik zasuňte do rezu, ktorý sme si spravili do písmena T na podpníku a treba ho ešte upraviť podľa veľkosti reznej plochy. Miesto operácie - teda očkovania zaviažte lykom, gumičkou alebo PVC páskou.

Pokiaľ má púčik priaznivé podmienky, tak by sa mal zrásť spolu s podpníkom približne po 2 - 3 týždňoch. Pokiaľ použijete PVC pásku, nezabudnite ju uvoľniť. Ak ste správne postupovali, zistíte až na budúcu jar. Ak tomu tak bude, tak púčik sa chytí a začne pučiť, čím sa stane základom novej rastliny. Potom už len stačí časť podpníka zrezať a to nad púčikom a v lete výhonok skrátiť asi na polovicu, čím sa podporí jeho rozkonárenie.

Liečivé recepty zo šípok

Šípkový čaj

Dve lyžice zmesi šípok necháme hodinu macerovať v ½ l vody. Potom zmes zohrejeme asi na 70 stupňov C, prikryjeme a necháme 20 minút vylúhovať. Precedíme, vytlačíme do nej šťavu z pol citróna a osladíme medom. Druhý recept: Šípky rozdrvíme, zalejeme studenou vodou a necháme ich lúhovať asi 1 hodinu. Potom ich privedieme do varu a asi 2 minúty varíme. Necháme ich 10 minút odstáť a následne ich precedíme cez sitko tak, aby sme odstránili nepríjemné chĺpky, ktoré sú súčasťou plodu. Nepoužívame kovové sieťky, pri ich použití totiž dochádza ku strate vitamínu C. Čajík si potom pripravíme tak, že 1 čajovú lyžičku zmesi prelejeme 250 ml vriacou vodou a všetko necháme 15 minút lúhovať.

Šípkový likér

Šípky umyjeme a odstránime z nich čierne bubáky a stopky. Potom šípky po dĺžke prekrojíme a presypeme do dostatočne veľkého a čistého zaváracieho pohára. Zalejeme ich čerešňovicou, ku ktorej pridáme kúsok škorice a pomarančovú kôru. Pohár zatvoríme a jej obsah necháme pri izbovej teplote 3 týždne lúhovať na tmavom mieste. Obsah pohára nakoniec prelejeme cez jemné plátno a zmiešame s vychladnutým cukrovým sirupom. Ten si pripravíme tak, že zvaríme cukor a vodu - je dôležité, aby sa cukor úplne rozpustil. Hotový likér ešte premiešame, prelejeme do fliaš a necháme ešte cca mesiac odležať.

Šípková marmeláda

Šípky očistíme, prepolíme ich napoly a zalejeme vodou tak, aby boli úplne ponorené. Následne ich privedieme do varu a varíme je cca 30 minút do mäkka. Potom šípky zomelieme v mlynčeku na mäso a znovu ich prepasírujeme cez veľmi jemné sitko, aby sme ich zbavili všetkých kôstok a chĺpkov. Získanú zmes prevážime a na každý kilogram použijeme 1 kilogram cukru. Potom zmes vrátime späť na platňu, pridáme klinčeky a všetko varíme cca 20 minút do zhustnutia.

Krém na tvár

Vo vodnom kúpeli rozpustíme včelí vosk, mangové maslo a mandľový olej. Akonáhle bude všetko v tekutom stave, zložíme zmes z platne a necháme ju chvíľku vychladnúť. Potom pridáme šípkový olej a esenciálny olej. Zmes potom dáme do chladničky asi na 20 minút, aby vychladla a trochu stuhla a potom ju šľahačom alebo tyčovým mixérom vyšľaháme do krémovej konzistencie.

tags: #ruza #sipkova #pestovanie #a #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Využitie veroniky lekárskej
• Adenium obesum
• Symbolika a význam horeca
• Umelá kytica na stôl
• Pestovanie Aloe Vera