Všetko o popínavých ružiach: Krása, starostlivosť a pestovanie

Popínavé ruže sú známe svojou ohromujúcou krásou a elegantnými kvetmi. Ich ťahavý charakter umožňuje využitie vertikálneho priestoru v záhrade a pridáva záhradným štruktúram nový rozmer. Tieto ruže majú jedinečnú schopnosť rásť pozdĺž stien, pergol a mreží. Pôsobivé závesy kvetov a romantické oblúky dodávajú vašej záhrade pôvabný a romantický vzhľad. Ak ste milovníkom ruží, nesmie na vašej záhrade chýbať ani romantická popínavá kráska. Ťahavé ruže majú nadanie zdobiť vertikálne plochy a tým prinášajú nový rozmer záhrady a pridávajú atmosféru do každého prostredia. Ich schopnosť popínať sa po pergolách, múroch alebo plotoch vytvára nádherné živé steny, ktoré pútajú pozornosť a zároveň tvoria oázu súkromia. S pestrou paletou farieb odvážnych červených po jemné pastelové odtiene ponúkajú ruže skutočnú rozmanitosť, aby uspokojili každý vkus a výzdobný štýl.

V tomto článku sa dozviete, ako správne vybrať miesto pre popínavé ruže, akú pôdu uprednostniť a ako sadiť ruže tak, aby skrášlili váš domov. Okrem toho vám poskytneme užitočné rady, ako úspešne pestovať ťahavé ruže v kvetináčoch.

Čo sú popínavé ruže

Medzi popínavé ruže patria ruže s bohatými výhonkami a ruže rambler. Ramblery kvitnú len raz do roka, no dosahujú výšku až 10 m. Ruže s bohatými výhonkami, ktoré kvitnú viackrát, rastú kompaktnejšie. Robustné popínavé ruže spoznáte podľa pečate kvality ADR (Všeobecný nemecký test nových odrôd ruží). Popínavé ruže nemajú úponky, preto treba výhonky priviazať.

Popínavé ruže, dosahujú výšku 250 - 300 cm. Pnúci kultivar ruže, ktorý v dospelosti dorastá do výšky až 2,5 m. Stredne rastúca, popínavá ruža, dorastá do výšky približne 150 cm. Nádherná anglická pnúca ruža. Dorastá do výšky 2-3 metrov a šírky okolo 1,2-1,3 metrov. Popínavá ruža, dorastajúce do výšky okolo 180 cm a 70 cm šírky. Popínavá ruža, dorastajúca do výšky až 2,5 - 3 m. Pôvabná popínavá ruža dorastajúca do výšky 2 m a šírky 70 cm. Krásne pnúci kultivar, dorastajúci do výšky okolo 2,5 m. Zaujímavá popínavá ruža dorastajúca do výšky približne 250 cm. Krásny kultivar pnúci ruže, ktorý sa pýši predovšetkým svojimi nádhernými kvetmi. Očarujúce kultivar pnúce ruže, ktorý krásne poslúži takmer v každom type záhrady. Pnúca ruža s jasne žltými kvetmi, ktoré sú 8 -10 cm veľké. Krásna pnúca ruža, dorastajúce do výšky 150-300 cm. Bujne rastúca, pnúca ruža, ktorá sa v dospelosti dorastá do výšky až 2,5 m. Popínavá ruža dosahujúca do výšky okolo 300 cm. Kvety sú väčšie a poloplné. Romanticky vyzerajúca pnúca ruža, ktorá dorastá do výšky okolo 3 m. Okúzľujúci kultivar popínavej ruže, ktorý sa pýši predovšetkým svojimi nádhernými kvetmi. Pnúci kultivar ruže, ktorá v dospelosti dorastá do výšky až 2,5 m. Veľmi atraktívna drobnokvetá ruža, ktorá sa skvele hodí do každej záhrady. Odolná, bohato kvitnúca odroda popínavej ruže. Obľúbená popínavá ruža dorastajúca do výšky až 250 cm. Popínavý kultivar dorastajúci do výšky približne 2,5 m. Popínavá ruža, ktorá dosahuje výšku 250 - 300 cm. Atraktívny kultivar popínavej ruže dorastajúci do výšky približne 200 cm a šírky 80 cm. Popínavá a opakovane kvitnúca ruža v tmavoružových až fialových tónoch. Dorastá do výšky 2,5 metra. Atraktívny kultivar pnúci ruže, ktorý sa vyznačuje výraznými fialovými až purpurovými kvetmi. Krásna popínavá ruža, dorastajúca do výšky až 3 m. Nádherná popínavá ruža, ktorá medzi ostatnými vyniká svojou atypickou farbou kvetu.

Ak chcete dodať záhrade poetický nádych, teraz je ideálny čas na vysádzanie popínavých ruží.

Výber správneho miesta a pôdy

Ruže potrebujú slnečné a teplé miesto, kyprú a humusovú pôdu. Malo by ísť vždy o miesto s dostatočným prúdením vzduchu, nikdy nie tienisté. Na svahovitých pozemkoch sa darí ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria.

Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Popínavé ruže milujú slnečné stanovisko. Popínavé ruže preferujú na živiny bohatú a dobre odvodnenú pôdu.

Výsadba popínavých ruží

Ideálnym termínom na výsadbu ruží je jeseň, prípadne jar. Jeseň je vhodnejšia na výsadbu voľnokorenných ruží. Tieto rastliny však musíme vysadiť hneď po kúpe, korene sú citlivé na zaschnutie. Pred výsadbou ich vždy namáčame do vedra s vodou. Kontajnerované ruže vysádzame až dovtedy, kým nie je pôda zamrznutá. Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne.

Samotné pestovanie popínavých ruží môžete začať buď na jar, alebo na jeseň. V oboch prípadoch odporúčame používať sadenice v bezlistom stave. Jednotlivé sadenice sa vysádzajú do vopred vyhĺbenej jamy, do ktorej ich umiestnite v takom náklone, aby ruže rástli smerom k podpore. Na uchytenie výhonkov môžete používať tyčky alebo napríklad praktické plastové úchytky.

Čo sa pôdy týka, ruže sa najviac vyžívajú v piesočnatohlinitej pôde s priepustnou spodnou vrstvou. Obsah humusu by sa v tejto pôde mal pohybovať v rozmedzí od 5 do 7 %. Ruže vyžadujú slabo kyslú až neutrálnu pôdnu reakciu (to znamená pH pôdy 6 až 7).

Pre zdravý rast je dôležité zvoliť aj vhodné stanovište. Popínavej ruži sa bude dariť najmä na stanovisku, ktoré smeruje k juhovýchodu či juhozápadu. Dôležité je zaistiť ruži ochranu pred vetrom. U menších rastlín tieň nevadí, avšak vyrastené ruže potrebujú na vykvitnutie slnečný svit.

Postup pri výsadbe:

Z povrchu substrátu odstránime suché listy, burinu a mach.
Odstránime všetky suché, choré a poškodené výhonky. Žiaden iný rez netreba.
Na niektorých rastlinách, ktoré teraz vysádzame, môžu byť ešte plody - šípky. Odstránime ich.
Na plánovanom mieste výsadby vykopeme rýľom dostatočne veľkú jamu. Jama by mala byť aspoň 40 cm hlboká aj široká. Jej dno rýľom ešte prekyprime.
Ružu vyberieme z kontajnera a skontrolujeme koreňový bal.
Na dno výsadbovej jamy nasypeme kvalitný záhradnícky substrát.
Na dno nalejeme krhlu vody.
Koreňový bal vložíme do pripravenej jamy.
Koreňový bal zasypeme substrátom, do ktorého pridáme mykorízne huby.
K vysadenej a dobre zaliatej ruži nakopcujeme zeminu. Nič iné netreba. Nerežeme ani neaplikujeme hnojivá.

Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhonky a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.

Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných. Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale (teda akýkoľvek druh ruže z našej ponuky), máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňoch v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.

Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.

Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrica. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Áno, popínavé ruže možno pestovať aj v kvetináčoch, ale vyžadujú väčší a stabilnejší kvetináč, aby mali dostatok miesta pre rast. Pri výbere kvetináča je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne a s drenážnou vrstvou.

Popínavé ruže v záhrade

Keď vysádzate popínavé ruže v záhrade, potrebujete oporu na popínavé rastliny. Vďaka nej môžete zeleňou ozdobiť budovu aj iné rastliny. Môžete ju použiť napríklad ako ochranu pred neželanými pohľadmi na plotoch, oblúkoch z ruží, altánkoch, mrežovaných zástenách a obeliskoch. Na to sú ideálne popínavé ruže, ktoré dorastajú do výšky 3 až 5 m a majú hustý a kompaktný rast. Voňavé odrody ako „Jasmina“ sú ideálne na miesta na sedenie a altánky. Na stenu domu, ktorá je chránená pred dažďom, nasaďte odrodu „Elfe“. Tieto popínavé ruže dorastajú do výšky 3 m. Majú nezvyčajné, zeleno-žlté plné kvety, ktoré by sa však nemali udržiavať príliš vlhké, aby sa nezlepili.

Pomôžte im pevnou oporou. Popínavé ruže sa nedokážu samy šplhať, lebo nemajú zodpovedajúce orgány ako prísavné korienky alebo ovíjavé úponky, aké majú napríklad popínavé hortenzie, divý vinič alebo plamienky. Na správny rast potrebujete tento typ ruží opornú konštrukciu. Mriežková konštrukcia na stene musí byť predovšetkým silná a stabilná. Zohľadňovať treba najmä hmotnosť ružových výhonkov zaťažených snehom alebo dažďovou vodou. Opornú mriežkovú konštrukciu ukotvite na múr tak, aby od neho mala odstup najmenej osem centimetrov. Medzi murivom a olistením musí byť dosť miesta na prúdenie vzduchu. Takéto prirodzené vetranie zabraňuje napadnutiu múčnatkou a roztočcami. Omriežkovaná plocha by mala byť už na začiatku dostatočne veľká, lebo neskoršie zväčšovanie je spravidla problematické.

Ak chcete zasadiť popínavé ruže do črepníka, zvoľte nádobu so šírkou a hĺbkou minimálne 40 cm, aby mali korene dostatok miesta.

Používajte súbory cookie, aby sme vám umožnili pohodlné prehliadanie webovej stránky a vďaka analýze neustále zlepšovali jej funkcie, výkon a použiteľnosť.

Používame súbory cookie, aby sme vám umožnili pohodlné prehliadanie webovej stránky a vďaka analýze neustále zlepšovali jej funkcie, výkon a použiteľnosť.

Ak chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových. Každý druh ruže sa zastriháva iným spôsobom. Aj pred zimou je potrebné rastlinu dostatočne poliať, aby nevyschla. Pokiaľ vám to okolitý priestor dovolí, skyprite pôdu ruže a pohnojte alebo zakryte napríklad mulčom z listov či lesnou hrabankou. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné, napr.

Áno, popínavé ruže je vhodné pravidelne hnojiť, aby sa podporil ich zdravý rast a kvitnutie. Hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu je ideálne, pretože podporuje tvorbu pukov a kvetov.

Frekvencia polievania závisí od klimatických podmienok, pôdy ale aj od veľkosti ruží. Všeobecne platí, že popínavé ruže potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v horúcich letných mesiacoch, aby sa zabránilo vyschnutiu koreňov.

Starostlivosť počas roka

Jarná starostlivosť

Ružiam na jar, keď už nehrozia dlhotrvajúce mrazy, odstráňte zimné kryty a nakopcovanie. Odstrihnite všetky suché, poškodené a polámané výhonky aj suché listy, v ktorých by sa mohli ukrývať prezimovaní škodcovia. Podľa veľkosti kra ponechávajte aj počet výhonov. Stred by mal zostať voľný. Výšku výhonov upravte na 4 - 5 očiek. Plochu, kde sú vysadené, udržiavajte v stave bez buriny. Počas suchého obdobia zalievajte. Ruže hlboko korenia, potrebujú dostatok vlahy, ale pozor na trvalé zamokrenie, to neznášajú. V apríli začnite s hnojením a výživou. Zvoliť môžete hnojenie na koreň alebo listy. Podporíte tým rast, tvorbu pukov a následné kvitnutie.

Letná starostlivosť

Toto obdobie je typické kvitnutím pre väčšinu ruží. Ruže určené na rez odstrihávajte ešte v puku, dlho vydržia vo váze. Stonky nerežte zbytočne dlhé. Pravidelne odstraňujte odkvitnuté súkvetia, aby ste podporili následné dlhé kvitnutie. Ruže tak nebudú všetku silu dávať do tvorby plodov, ale na tvorbu nových pukov a kvetov. Nájdite si čas raz za týždeň odstrániť všetky odkvitnuté kvety. V júli skráťte silné výhony o 15 cm. Slabé výhony môžete skrátiť viac. V tomto období ruže inak nerežeme. Môžete robiť len menšie estetické úpravy. Pravidelne a hojne zalievajte a prihnojujte. Zvoľte hnojivá s obsahom dusíka a fosforu. Dusík je prvok, ktorý podporuje rast a fosfor podporuje násadu pukov a bohaté kvitnutie.

Jesenná starostlivosť

Hnojivá na tejto báze aplikujte do augusta. Zároveň kontrolujte výskyt chorôb a škodcov. Ruže stále môžete prihnojovať do konca septembra hnojivom s vyšším obsahom draslíka, ktorý pôsobí na vyzrievanie pletív. Tým chránite čiastočne aj kry proti namŕzaniu v zimnom období. Počas suchého obdobia ruže zalievajte. Neustále a včas odstraňujte odkvitnuté kvety, aby sa ruže nevysilili tvorbou plodov. Koncom jesene ruže začnite pripravovať na zimu. Ku koreňom môžete dať kvalitný kompost. Vysoké ruže - mnohokveté a veľkokveté môžete zrezať o tretinu. Pohrabeme všetky listy popadané a poškodené, očistíme porasty a plochu výsadby ruží. Nastáva obdobie pokoja. Všetky rastliny aj ruže sa pripravujú na zimu vyzretím pletív a dreva. Dobré prezimovanie bude výsledkom budúcoročného rastu a kvitnutia.

Zimná starostlivosť

V období bez mrazov môžete ruže počas dňa mierne zaliať. Pokiaľ je zima bez snehu, je to pre ruže horšie. Niektoré zle znášajú holomrazy a studený vietor. Pred mrazom ich môžete ochrániť aj nakopením snehu okolo rastliny.

Popínavé ruže potrebujú vhodnú zimnú ochranu. Za týmto účelom na jeseň nahrňte zeminu na základni a potom spodnú časť zakryte 2 m rákosovou rohožou. Karimatka chráni nielen pred mrazom, ale aj pred vetrom a slnkom. Zaveste pytlovinu cez dlhé výhonky.

Rez popínavých ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov.

Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Po vysadení vykonajte povýsadbový rez, aby ruža mala dostatok energie na rast. Od tretieho roku vykonávajte na jar udržiavací rez. Popínavé ruže opatrne presvetlite a odstráňte poškodené alebo choré konáriky. Ak ruža kvitne častejšie, zrežte nerozvetvené konáriky, aby ste stimulovali tvorbu výhonkov. Odstrihnite výhonky striedavo v spodnej časti, v strede a na konci starého konára. Potom pretiahnite všetky zostávajúce výhonky cez oporu a tam ich upevnite. Ak je rastlina príliš veľká a už sa nezmestí pod ochranu na zazimovanie, na jeseň ju zrežte. Nerobte žiadne veľké rezy, len odstráňte to, čo je potrebné. Keď vyrastie z podpníka divý výhonok, odstráňte ho ihneď pri koreni. Zabránite tak tomu, aby divý výhonok ušľachtilú ružu udusil.

Aby mali viac kvetov. Nezriedka vidno staršie exempláre popínavých ruží kvitnúť iba na najvrchnejšom „poschodí“, v niekoľkometrovej výške. Je to preto, že ak sa výhonky týchto ruží cielene nesmerujú, majú tendenciu rásť iba do výšky. Usilujú sa ťahať za svetlom a na ceste nahor vytvárajú málo kvitnúcich vedľajších výhonkov. Preto treba prúty popínavých ruží už od začiatku viesť vodorovne. Horizontálne vyväzovanie spôsobí, že v konárikoch sa hromadí miazga a tá podporuje tvorbu vedľajších výhonkov - podobne ako na ovocných stromoch. Vysádzajte preto popínavé ruže, ktoré sa majú ťahať po stenách domu, pod okenné rámy a nie medzi ne. Potom budete môcť smerovať ohybné mladé výhonky tak, aby v neveľkej výške od koreňa rástli šikmo a mali kvitnúce vedľajšie prúty.

Popínavé ruže kvitnú bohato začiatkom leta, niektoré odrody aj neskôr v lete druhýkrát, i keď menej. Popínavé ruže, podľa odrody, kvitnú raz alebo dvakrát za rok. Striháme ich hneď po odkvitnutí. Popínavú ružu zmladzujeme tak, že celkom odstránime najstarší drevitý výhon až pri báze rastliny. 1. Identifikujeme staré zdrevnatené stonky a tú najstaršiu odrežeme až pri báze pomocou pílky alebo pomocou pákových nožníc. Odviažeme ju z opory a odstránime. Niekedy je nutné stonku rozstrihať na menšie kusy a tak vybrať. 2. Z výhonkov vyrastajúcich zo stoniek odstránime odkvitnuté časti. 3. Vyberieme silné, mladé a vitálne nové stonky (šľahúne) a uviažeme ich k opore.

Ak sa chceme o popínavé ruže naozaj dobre postarať, zameriame sa na každý krok a na detaily. Špagát zvolíme prírodný, no zároveň pevný. Plastové bývajú pevné, no po rokoch sa rozpadajú, strapkajú a plastové čiastočky znečisťujú pôdu. Nevýhodou prírodných je, že zvyčajne rýchlejšie degradujú vplyvom počasia. Stonky nepriväzujeme k opore príliš tesne, obzvlášť tie mladé, pretože sa špagát do nej pri raste zareže. Šľahúne - dlhé výhony -, ktoré priväzujeme na treláž, rozmiestnime rovnomerne. Mnohé drevité rastliny, ktoré pestujeme ako popínavé, nemajú vlastné úchytové výhonky, preto ich musíme opakovane priväzovať k opore. Raz za čas ich výraznejšie zmladíme.

Kyprenie a mulčovanie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.

Hnojenie

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým m...

Choroby a škodcovia

Popínavé ruže sú napádané typickými chorobami ruží. Patria sem škvrnitosť listov, múčnatka, sivá pleseň, hrdza ružová a čierna škvrnitosť. Škodcovia, ktorí napádajú popínavé ruže, sú vošky, nosánik ryhovaný a roztoče. Použite proti nim prirodzených nepriateľov, ako sú larvy lienok a hmyz z čeľade zákernicovitých.

Medzi ďalších často sa objavujúcich škodcov popínavých ruží sa radí múčnatka ružová. Poznáte ju podľa toho, že sa na listoch a výhonkoch objavujú šedé povlaky. Ďalšou nepríjemnou chorobou je hrdza ružová, ktorú rozpoznáte podľa červených výčnelkov a hrdzavých kôpok na listoch. V oboch prípadoch je na mieste pristúpiť k páleniu napadnutých výhonov a použitiu vhodného prípravku.

Pnúcu ružu môže potrápiť aj čierna škvrnitosť na listoch a výhonkoch, ktorá vytvára nevzhľadné čierne a žlto orámované škvrny.

Tipy na odrody ruží

Medzi obľúbené druhy popínavých ruží patria napríklad popínavá ruža Rosa 'Cairo', ktorá na prvý pohľad zaujme svojimi ružovými kvetmi. Ruža 'Coral Dawn' je krásna popínavá rastlina, ktorá sa pýši ružovými kvetmi strednej veľkosti (zhruba 8 cm).

Z ďalších odrôd stoja za zmienku ruže 'Crimson Glory'. Tie vytvárajú pomerne dlhé výhony pre ľahké upínanie na mreže, ploty či stromy. Pýšia sa krásnymi purpurovými kvetmi. Ruža 'Don Juan' kvitne opakovane a vašu záhradu sfarbí do tónov tmavočervenej farby. Ruža 'Kimono' zaujme stredne veľkými kvetmi v ružovej farbe, pričom táto odroda dobre znáša aj polotieň.

Ďalšou opakovane kvitnúcou popínavou ružou je ruža 'Parade' s ružovými kvetmi. Hodí sa na tvorbu stien i porastov na oblúky, treláže či pergoly. Atraktívna ruža 'Paul Scarlet' ponúka šarlátovo červené kvety, pričom vytvára veľmi bujný porast. Kvety v tomto prípade kvitnú v rovnakom čase.

Ruža 'Sutter's Gold' poteší záplavou pestrých žltých až zlatých kvetov. Z ďalších žltých odrôd možno spomenúť ružu 'Goldenfinger', ktorá vytvára majestátny stĺp plný žiarivých kvetov. Ruža 'Ilse Krohn Superior' vyniká svojimi bohatými bielymi kvetmi. A pokiaľ zatúžite po popínavých ružiach v oranžovej farbe, odporúčame kultivar 'Westerland Orange'.

Špeciálnou ružou je ruža „Ghislaine de Féligonde“. Má oranžové puky, z ktorých vznikajú svetlé kvety. „Maria Lisa“ nemá takmer žiadne tŕne a má ružové kvety, ktoré kvitnú raz za rok. Skombinujte ich s plamienkom. Vhodné odrody sú napríklad „Niobe“ a „Blue Belle“. Anglická ruža „Teasing Georgia“ je síce kríková ruža, no vďaka opornému prvku môžete rast smerovať nahor.

Ako sa správne starať o ruže (NOVÁ ZÁHRADA)

TIP: Premýšľate, s čím budú ladiť ruže vo vašej záhrade? Prečítajte si aj náš článok zameraný na to, s čím tieto rastliny kombinovať.

tags: #ruza #tahava #drobnokveta