Pestovanie húb: Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovateľských vreckách a druhoch húb
Huby nás od pradávna lákajú vôňou, chuťou, vzhľadom, ale aj svojou tajuplnosťou. Rastú na skrytých miestach, akoby sa s nami hrali na schovávačku. Možno preto, že „hubačka“ - hľadanie húb, svojim charakterom pripomína poľovačku, priťahuje čoraz viac ľudí. Záujem o huby však narastá aj vďaka pribúdajúcim informáciám o ich gastronomických a dietetických, ale aj liečebných vlastnostiach.
Dôkladné znalosti o prirodzenom prostredí, ktoré podporuje, resp. podmieňuje výskyt a rast húb nám umožňujú pestovať ich aj v umelo vytvorených podmienkach.
Huby si získali obrovskú popularitu ako prísada do jedál po celom svete. Ich odroda ponúka jedinečnú paletu chutí pre každý druh. Keďže čerstvé huby nie sú neustále dostupné počas celého roka, mnohí jednotlivci sa rozhodli pre ich pestovanie sami.
Vrecká na pestovanie húb: Prečo sú najlepšou voľbou
Existuje mnoho rôznych typov vriec na pestovanie húb k dispozícii, ale vrecká na pestovanie húb s filtračnou náplasťou a vstrekovacím portom sú najlepšou voľbou na pestovanie húb.
Filtračná náplasť
Filtračná náplasť na vrecku na pestovanie húb je dôležitou súčasťou tašky. Filter umožňuje, aby oxid uhličitý unikol z vrecka a zároveň chránil pred nečistotami. Je to dôležité, pretože mycélium húb potrebuje na svoj rast kyslík. Filtračná náplasť tiež zabraňuje prenikaniu plesní a baktérií do vrecka. Počas procesu pestovania môže dôjsť ku kontaminácii a zničeniu celej plodiny.
Vstrekovacie porty
Hríbové vrecká s injekčnými portami sú inovatívnou konštrukčnou funkciou, ktorá umožňuje pridávať sterilné živné roztoky bez otvárania vrecka. Je to dôležité, pretože otváranie vrecka so sebou nesie riziko kontaminácie. Injekčné porty tiež umožňujú pridanie spór húb do vrecka, čo poskytuje jednoduchý spôsob spustenia procesu pestovania.
Vrecia na pestovanie húb predstavujú pohodlný spôsob pestovania húb bez potreby špecializovanej pestovateľskej plochy. Tašky možno skladovať na rôznych miestach, vrátane skríň, pod posteľami a dokonca aj v nevyužitých priestoroch vo vašej domácnosti. Vrecia na pestovanie húb s filtračnou náplasťou a vstrekovacím portom sú najlepšou voľbou pre pohodlné a efektívne pestovanie húb. Filtračná náplasť zaisťuje, že kyslík môže vstúpiť do vrecka a zároveň zabraňuje vniknutiu kontaminantov. Injekčný port uľahčuje pridávanie živných roztokov a spór húb do vrecka bez rizika kontaminácie.
Vlastnosti pestovateľských vreciek
- Rozmery výrobku: 23 x 15 x 2 cm; 150 gramov
- Spôsob spracovania: Hladké
- Množstvo: 20 kusov sáčkov na pestovanie húb
- Materiál: Polypropylén (PP)
- Farba: Průhledná
- Zvláštnosť: Opakovane použiteľné
- Štýl: Interiérový kvetináč
Podmienky pre rast húb
Okrem Antarktídy sú huby rozšírené takmer po celej Zemi. Na severnej pologuli rastú aj v nezvyčajných zemepisných šírkach - napr. v Grónsku. Hoci sa väčšina druhov obmedzuje iba na isté geografické oblasti, existujú aj druhy, ktoré sú „kozmopolitné“ a vyskytujú sa na všetkých kontinentoch. Podmienky výskytu istých konkrétnych druhov húb sú veľmi komplikované a napriek intenzívnemu výskumu nie sú pri mnohých druhoch stále dokonale známe. Niektoré druhy húb vyhľadávajú vápenaté pôdy, iné zasa kyslejšie a ich vývin sa úzko viaže na rozličné špecializované spoločenstvá zelených rastlín (tzv. mykoríza).
Navyše huby potrebujú pre svoj rast primeranú teplotu vzduchu a pôdy, dostatok vlahy na istý dlhší čas a pokojné povetrie. Za veterného počasia rastú málo. Po krátkom, málo výdatnom daždi za teplých slnečných dní sa objavia na rôznych miestach niektoré druhy húb, avšak dlho nerastú. Za trvalého suchého počasia sa nájdu veľmi zriedkavo iba určité druhy húb, a to len vo vlhkých tienistých údoliach, na brehoch potokov a na svahoch orientovaných na sever. Zložitosť a komplikovanosť podmienok vývoja plodníc húb v prírodnom prostredí neumožňovala ich širšie využitie vo výžive a produkcii potravín.
Domáce pestovanie húb
Bez toho, aby sme si to uvedomovali, často pestujeme doma mnohé huby, ktoré majú minimálne nároky na životné podmienky a zároveň majú schopnosť upravovať potravinový poloprodukt na dieteticky či chuťovo priaznivejšiu formu. Od pradávna tieto jednobunkové huby fermentovali syry, kvasili chlieb, víno, pivo i mlieko, ale aj kapustu, uhorky či inú zeleninu. Pestovanie niektorých domácich húb sa vo všeobecnosti zdôvodňuje aj schopnosťou produkovať liečivé látky - napríklad populárna kombucha, alebo tzv. morské kryštály a pod. Kultúry týchto húb (počítať k nim môžeme aj napríklad kefírové a kumysové zrná) môžeme kúpiť v špecializovaných predajniach orientovaných na bio-výživu, resp. ekologické produkty.
Umelé pestovanie húb: História a súčasnosť
Umelé pestovanie húb (domestifikácia) je vlastne iba na začiatku svojej histórie. Podľa dostupných údajov (A. Ginterová, 1991) bolo do roku 1975 najviac rozšírené pestovanie pečiarok tzv. „šampiňónov“ (vyše 1 milión ton ročne), po nich nasleduje Húževnatec šitake (250 000 t/r), pošvovec (65 000 t/r), peniazovka (60 000 t/r), rôsolovec (46 000 t/r), hlivy (40 000 t/r), Šupinačka nameko (17 000 t/r), ďalej uchovce, golierovky, hľuzovky a iné.
Na amatérske pestovanie sú vhodnejšie menej náročné drevokazné huby napr. hliva ustricovitá, golierovka slamomilná a pod.
Pestovanie pečiarok
Na navlhčenie hnoja potrebujeme čistú betónovú plochu vyspádovanú do jamy, aby sme mohli zachytiť a opakovane využiť všetku tekutinu, čo nám pri zvlhčovaní z hnoja vytečie. Zmes uložíme do tvaru hranolu s výškou minimálne 1 - 1,5 m a šírkou 1 m. Dĺžku hroble upravíme podľa množstva substrátu. Materiál v hromade sa činnosťou baktérií zahrieva, čím sa začne proces fermentácie substrátu. Aby sme fermentáciu usmernili, musíme hromadu na 5., 9. a 13. deň prehodiť, resp. premiešať. Vychladnutý substrát rozprestrieme na záhony do výšky 18 - 25 cm, alebo nasypeme do PE vriec do výšky 40 cm a na povrch rozmiestnime sadivo. Substrát so sadivom premiešame a povrch urovnáme. Spotreba sadiva je asi 1 liter sadby na 1 - 4 m2. Ak použijeme väčšie množstvo sadby, dosiahneme rýchlejšie a istejšie prerastanie. Po štrnástich dňoch od očkovania prekryjeme substrát 3 cm vrstvou rašeliny premiešanej s mletým vápencom v pomere 1 : 1. Povrch od naočkovania udržiavame vlhký (kropením), nesmieme ho však premáčať. Po 2 - 3 týždňoch sa začínajú objavovať plodnice. Zberovú veľkosť dosahujú o 4 až 6 dní. Plodnice vykrúcame a jamky ihneď zasypeme rašelinou, aby sme zabránili prenikaniu hmyzu do podhubia. Fruktifikácia - rodenie prebieha v 2 - 3-týždňových intervaloch, trvá 2 - 3 mesiace. Skladovateľnosť sadiva je približne 2 mesiace od dátumu výroby pri teplote 4 ºC. Pre amatérskych pestovateľov však niektorí dodávatelia prichádzajú s novinkou - predajom hotového šampiňónového substrátu (8 - 10 kg vrecia). Prisľúbená úroda z tejto dávky je 3 až 6 kg.
Pestovanie hlivy ustricovej
Základný spôsob pestovania hlivy - tzv. polienkový - využíva jej prírodný životný princíp - schopnosť spracovávať pre svoje životné potreby odumreté drevo. Výťažnosť je asi 15 % z hmoty použitého dreva. Plodivosť je v niekoľkých vlnách (najmä po ochladení) počas 2 - 3 a viac rokov. Pri polienkovom spôsobe pestovania si z neolúpaných stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme polienka 30 - 40 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo zo stromov zoťatých od jesene do jari - maximálne 5 mesiacov starých (aby neboli infikované inými konkurenčnými hubami a plesňami). Polienka očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubú vrstvu očkovacieho sadiva a priložíme naň ďalšie polienko. Postupujeme do výšky 3 - 4 polienok, pričom spodný a horný koniec polienkového stĺpika naočkujeme podobne, konce prekryjeme asi 5 cm hrubým dreveným kotúčikom. Naočkované polienka vložíme do uzavretého vreca z polyetylénu, alebo ich ovinieme polyetylénovou plachtou a umiestnime na tienisté a vlhké miesto. Vhodná je napr. pivnica alebo zatienená jama. Koncom augusta polienka prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a zasadíme ich do hĺbky 10 - 15 cm do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované polienka najlepšie rodia pri teplote okolo 15 ºC a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby bola okolitá pôda vlhká. Najkvalitnejšie sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté plodnice. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z klátika. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Za rok môžeme z 1 m3 dreva zozbierať priemerne asi 200 kg plodníc. Polienka dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.
Zjednodušený spôsob pestovania hlivy na substráte vo vreciach
Omnoho jednoduchšie a menej náročné je pestovanie na substráte umiestnenom v polyetylénových (alebo - pri golierovke - textilných) vreciach. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania hlivy balíky slamy namočíme do horúcej vody alebo ich ňou dôkladne popolievame v igelitových vreciach s odstrihnutými rožkami, aby mohla voda odtiecť. Po vychladnutí (max. 30 ºC) balíky očkujeme podhubím rozdrobeným na kúsky veľkosti orecha. Vrece voľne zaviažeme a otvory prekryjeme gázou alebo vatou. Vrecia uložíme na chladnejšie (15 - 20 ºC) tienisté, resp. tmavé, dobre vetrané miesto. Slamu v priebehu 6 - 8 týždňov poprerastá biele podhubie. Vrece na viacerých miestach opatrne narežeme tak, aby sme nepoškodili podhubie. V chladnejšom období (jar - jeseň) sa na balíkoch v miestach rezu tvoria plodnice, ktoré odrežeme alebo opatrne vykrútime. V období plodenia hlivu síce chránime pred priamymi slnečnými lúčmi, ale zabezpečíme dostatok svetla, aby plodnice neboli deformované.
Pestovanie golierovky slamomilnej
Na pestovanie golierovky použijeme žihľavové alebo textilné vrece, ktoré natlačíme slamou (prípadne iným lignosubstrátom), postavíme do vane a dôkladne poprelievame čo najhorúcejšou vodou. Vrece necháme odkvapkať a vychladnúť. Potom do vreca po obvode nasypeme rozmelnené sadivo (asi 0,5 l na vrece), vrece zaviažeme a necháme 2- 3 týždne v čistej tmavej miestnosti. Keď sa na povrchu vreca začnú objavovať biele prerastajúce fľaky mycélia, prevezieme ho na tienisté miesto do záhradky (prípadne aj na balkón) a pokryjeme 5 - 10 cm vrstvou krycej zeminy. Mycélium prerastá do krycej zeminy asi 10 až 14 dní a po ďalších asi 14 dňoch sa začne objavovať prvá úroda plodníc. Najväčšie úrody prináša prvá a druhá vlna, ale zber môže pokračovať až do mrazov. Plodnice zberáme vtedy, keď sa klobúk pootvorí a velum (plachtička) odlúpi od lupeňov. Prezreté plodnice s vyvráteným okrajom klobúka a čiernymi lupeňmi sú už nechutné.
Výživová hodnota húb
Aj umelo pestované huby obsahujú relatívne veľa minerálnych látok - asi 10 % zo sušiny. Veľmi zaujímavý je však obsah biologicky aktívnych látok - lektínov, ktoré zvyšujú obranyschopnosť organizmu. V hubách sa nachádzajú vitamíny B2 a B12, menšie množstvo vitamínu C a organických kyselín: škoricovej, vanilínovej, kumarovej a iných. Značné množstvo glykogénu (energetickej zásobnej látky živočíchov), nestráviteľného mykochitínu - balastnej látky, ktorá podporuje črevnú peristaltiku a lecitínu - majú vplyv na odbúravanie cholesterolu a znižovanie hladiny cukru v krvi. Japonským vedcom sa podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok v húževnatci jedlom (shitake) a v hlive ustricovej. U nás je dostupný napríklad aj výťažok z hlivy - imunoglukán.
tags: #sacky #na #pestovanie #hub