Včely a opeľovanie jabloní: Kľúč k bohatej úrode

Opeľovanie je základným procesom, prostredníctvom ktorého sa rastliny rozmnožujú. Je to prenesenie peľu z jednej časti kvetu - tyčinky na druhú časť - bliznu piestika. Včely pri zbieraní nektáru z kvetov zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov prilepí na ich lepkavú bliznu. Vtedy nastane opelenie.

Rastliny sa opeľujú aj vodou, vetrom, či iným hmyzom a živočíchmi. Oproti opeľovaniu včelami je to však veľmi malá časť. Včely opeľujú až 86% rastlinných druhov na Zemi. V Európe to predstavuje približne 76% celej produkcie potravín. Okrem toho majú včely oproti ostatným hmyzom opeľovačom podstatnú prednosť. Zimu prečká celé včelstvo a hneď skoro na jar je tak k dispozícii množstvo výkonných opeľovačov.

Väčšina ovocia, zeleniny a orechov, vrátane paradajok, slnečnice, uhoriek, kešu, cibule, kapusty, mandlí, citrusových plodov a bobúľ, je opeľovaných včelami. Výnosy kávy, sójových bôbov a bavlny sú na nich priamo závislé. Včely sú v prvej línii potravového reťazca a udržujú pri živote tiež divoké vtáky a zvieratá, ktoré sa živia semenami a plodmi rastlín.

Význam opeľovačov pre jablone

Jablone sú cudzoopelivé a hmyzomopelivé. V praxi sa vyskytujú odrody diploidné a triploidné, ktoré majú nízku klíčivosť peľu. Vzhľadom na vysoký podiel mutácií v svetovom sortimente treba zohľadniť fakt, že nie sú schopné vzájomného oplodnenia medzi sebou a s materskou odrodou. Čiastočná samoopelivosť bola pozorovaná napríklad pri odrodách ´Golden Delicious´ a ´Ontario´. V širšom sortimente odrôd sa vyskytuje inkompatibilita (fyziologicky podmienená sterilita).

Na 1 ha sadu jabloní sa odporúčajú 3 úle (včelstvá). Ak nám apríl prinesie skoré letné teploty a sucho, čas kvitnutia sa skráti a stromy produkujú menej nektáru. Koreňovú oblasť by ste preto mali výdatne zalievať až do začiatku kvitnutia. Mimochodom, aj samoopelivé ovocné stromy ako višne alebo broskyne sú náchylnejšie na cudzokrajný peľ, a preto lepšie plodia, ak sú v záhrade dva exempláre. V prípade pochybností má väčší zmysel vysadiť dve menšie jablone ako jednu veľkú, pokiaľ nemá opeľovača. Tieto druhy potrebujú v blízkosti inú odrodu, ktorá kvitne v rovnakom čase, pretože svoje kvety nedokážu samoopeliť.

Faktory ovplyvňujúce opeľovanie

Aby mohol hmyz splniť svoju úlohu, rozhodujúce je počasie počas kvitnutia plodov. Či už jablone, čerešne, alebo ríbezle, takmer všetky ovocné stromy a bobuľoviny sú závislé od opeľovania včelami, čmeliakmi a iným hmyzom.

Chladné počasie a hmyz

• Ak je na jar v období kvitnutia veľmi chladno a hmyz sa príliš zdráha prebudiť zo zimného spánku, miera opelenia ovocných kvetov je otázna.
• Divoké a medonosné včely začínajú hľadať nektár až pri teplotách vyšších ako 12 stupňov.
• Čmeliaky sa odvážia vyliezť z úľa už od 7 stupňov. Lietajú až 18 hodín denne, včely sú vonku maximálne 14 hodín.

Ochrana pred mrazmi

S nízkymi teplotami sa dá urobiť len málo - no aj tak dbajte na to, aby sa spomínané druhy cítili vo vašej záhrade príjemne a našli dostatok potravy. Ak hrozia neskoré mrazy, skorý začiatok kvitnutia na niektorých ovocných stromoch niekedy možno oddialiť hrubou vrstvou nástielky v koreňovej oblasti. Tie sa otvárajú už v marci, keď je nebezpečenstvo neskorých mrazov stále vysoké. Začiatok kvitnutia možno oddialiť pokrytím koreňovej oblasti hrubou vrstvou mulču, aby sa spomalilo otepľovanie pôdy. Keď hrozia mrazy, postrek zriedeného extraktu z kvetov valeriány lekárskej do otvorených kvetov ovocných stromov môže zvyčajne zabrániť úplnému zlyhaniu zberu. Istú úroveň ochrany pred mrazom ponúka aj vztýčený zavlažovač.

Úbytok opeľovačov a jeho dôsledky

Včelári vo viacerých krajinách za posledné roky zaznamenali prudký úbytok včiel. V Európe sa tento problém najviac vyskytoval v západných krajinách - Francúzsku, Belgicku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Taliansku, Španielsku a Holandsku. Ide však o celosvetový problém, včiel ubúda aj v USA, Rusku a Brazílii. Táto téma pritiahla veľkú pozornosť verejnosti, keďže včely a iné opeľovače sú nesmierne dôležité pre naše ekosystémy.

Čo sa stane, ak opeľovače vyhynú?

• Len veľmi málo rastlín sa opeľuje samo, ostatné k opeleniu a vytváraniu semien potrebujú buď živočíchy, vietor alebo vodu.
• Keďže včiel, ktoré sú najdôležitejšími opeľovačmi, ubúda, farmári v niektorých krajinách, napríklad v Číne, opeľujú svoje ovocné stromy ručne.
• Úbytok opeľovačov so sebou môže priniesť úbytok alebo vyhynutie niektorých rastlín spoločne so zvieratami, ktoré na nich závisia. Do veľkej miery od nich závisí produkcia našich potravín.

Európska iniciatíva na ochranu opeľovačov

Európska komisia v záujme riešenia tohto problému predstavila v roku 2018 Európsku iniciatívu na ochranu opeľovačov. Ide o prvú komplexnú stratégiu na úrovni EÚ, ktorá sa sústreďuje na divoko žijúci opeľujúci hmyz. Jej cieľom je zvyšovať povedomie o význame opeľovačov a riešiť príčiny ich úhynu. Európsky parlament prijal 18. decembra k tejto stratégii uznesenie, kde poslanci žiadajú cielenejšie opatrenia na ochranu divoko žijúcich opeľovačov. V Európe sú okrem včiel najčastejšími opeľovačmi pestrice, motýle, osy a niektoré druhy chrobákov.

Ohrozenie opeľovačov

Opeľovači sú vystavený rôznym faktorom, ktoré môžu mať kumulatívne dopady. Medzi tieto hrozby patrí poľnohospodárstvo alebo urbanizácia, ktoré vedú k strate a degradácii prírodných biotopov. Intenzívne hospodárstvo má za následok homogénnu krajinu, zaniká kvôli nemu rôznorodá pôvodná flóra a s ňou aj potrava a zdroje na hniezdenie. Opeľovače môžu zabíjať aj pesticídy a iné znečisťujúce látky.

V samotnej EÚ závisí od opeľovania živočíchmi 84% druhov plodín a 78% druhov voľne rastúcich kvetov. Bez opelenia nemôžu vytvárať semená.

Charakteristika včiel a ich význam

Vďaka včelárstvu sú včely jediným hmyzom, ktorý produkuje potravu pre človeka. Včelstvo má prepracovaný systém s určenou delením práce, takže včely rovnakého veku pracujú vždy na jednom úlohe pre včelstvo. Včely nikdy nespia. Priemerná teplota v úli je 34 °C. Včely spotrebujú asi 3,5 kg medu na výrobu 0,5 kg včelieho vosku. Ročne spotrebuje včelstvo až 100 kg medu na svoje potreby. Včelstvo dokáže zhromažďovať nektár a peľ zo zdrojov väčšieho kruhu, teda okolo viac ako 5 km.

Druhy včiel a ich úlohy

Včelia matka

• Včelia matka žije 3-5 rokov.
• V období snúšky kladie včelia matka až 2 000 vajíčok denne.
• Jedenkrát za život uskutoční včelia matka tzv. svadobný let s trúdmi. Počas tohto letu sa spojí až s 10 trúdmi.
• Včelia matka si potom uchová spermie trúdov na celý svoj život a čerpá z tejto zásoby.
• Priemerná váha matky zodpovedá váhe približne 1 500 vajíčok. Ročný výkon kladúcej matky sa odhaduje na 150 000 až 200 000 vajíčok.
• Nemá orgány na zber medu ani hltanové žľazy, musí byť kŕmená včelami.
• Začiatok kladenia je pomerne variabilný, teda 5 až 17 dní po párení.
• Ak matke dojde zásoba spermií v semenom váčku, začne klásť iba neoplodnené vajíčka, to vedie k zániku včelstva. Včely to však vedia "vycítiť" a obyčajne si včas vychovajú novú matku.
• Matka sa počas snubných letov postupne pári so 6 až 10 trúdmi. Ich sperma si uchováva v semenom váčku po celý život, keď sa už rozkladala, už sa nepáruje.

Včely robotnice

• Včely robotnice obstarávajú všetky práce v úli.
• Včely robotnice, ktoré sa líhnú na jar, žijú cca 6 týždňov. Robotnice, ktoré sa líhnú po letnom slnovrate, sa dožívajú až 9 mesiacov.
• Tri týždne strávia v úli a tri týždne zberaním nektáru a peľu.
• V prírode zberajú vodu, peľ, nektár a medovicu.
• Sladké šťavy konzervujú vo forme medu a peľ vo forme plástového peľu, ktorého konzervácia je veľmi podobná spôsobom konzervácie hlávkového kapusty.
• Z pastvy v čase snúšky prinášajú naraz 40 mg nektáru alebo medovice, prípadne 15 mg peľu v peľových rouskách na zadných končatinách.
• Ak nie je vo včelstve matka, môže robotnice klásť neoplodnené vajíčka, hovorí sa jej trúdnica.
• Dĺžka života letnej aj zimnej generácie robotníc závisí na množstve vykonanej práce. Ak včelstvo stratí všetky lietavky, čiastka úlových včiel sa rýchlo preorientuje na túto činnosť bez ohľadu na vek. Letné včely sa rýchlo upracujú k smrti. Zimné včely sa rodia z vajíčok nakladených v auguste a neskôr. Matka klade menej, každú larvu krmí viac krmcičky.

Trúd

• Trúd je včelí samec, rodící sa partenogeneticky z neoplodnených vajíčok.
• Trúd nemá žihadlo.
• Vo včelstve žije podľa sily včelstva 500 až 2 000 trúdov.
• Jedinou úlohou trúda je oplodnenie matky. Trúd oplodňujú matky za letu na zhromaždisku trúdov vo výške 10 až 30 metrov.
• Matka sa pári priemerne s 8 až 10 trúdmi v jednom až troch výletoch.
• Po oplodnení matky padá trúd mŕtvy na zem. V úli trúd žijú nečinne, sú kŕmení včelami.

Delenie práce vo včelstve

1. čistička - v prvých 3 dňoch života čistí bunky.
2. ivcelarskepotreby.sk - 4. až 6. deň kŕmi 4-dňový a starší plod medom, peľom a vodou.
3. kojnica - 7. až 12. deň kŕmi najmladší plod a matku krmnou kašičkou.
4. staviteľka - 13. až 17. deň spracováva výlučok voskotvorných žliaz a stavia plásty.
5. strážkyňa - 18. až 20. deň chrání česno a orientačne sa zalietáva.
6. lietavka - od 21. dňa nosí do úľa vodu, peľ, nektár a medovicu.

Zaujímavé včelie štatistiky

• Včely lietajú priemernou rýchlosťou okolo 21-24 km/h a mávajú krídlami frekvenciou 180 mávnutí za sekundu.
• Bzučanie je spôsobené teda rýchlym mávaním krídel až 11 400 krát za minútu.
• Jedna včela nazbierá za život suroviny na cca 9 gramov medu.
• Včely z jedného úľa navštívia denne cez 225 000 kvetov.
• Včela nevidí červené svetlo a červenú farbu vníma ako čiernu, ale vníma ultrafialové lúče a polarizované svetlo.
• Robotnica váži okolo 100 mg, tzn. 10 000 včiel váži cca 1 kg.

Komunikácia a orientácia včiel

Včelstvo komunikuje pomocou feromónov:

• pohlavný feromón - matečná látka láka rojenie trúdnice, pôsobí na potláčanie rozvoja vaječníkov robotníc.
• poplašný feromón - vyvoláva útočnosť.
• značkovací feromón - značkovanie česna, aby neblúdili, značkovanie nájdeného zdroja snúšky.
• shromažďovací feromón - feromón matky vytvára súdržnosť a chod včelstva.
• povrchový feromón - voňavné látky na poznávanie sounáležitosti.
• plodový feromón - stimulácia prínosu peľu a nektáru do úľa.

Včelie matky vylučujú chemickú látku - feromón, obsahujúcu kyselinu 9-oxo trans-decenovú a 9-hydroxy-decenovú. Této látke včelári hovoria „matečia látka“. Matky ju v pevnom skupenstve predávajú pomocou mladušiek všetkým robotniciam v úli, čím ich zakrnelé pohlavné orgány neschopne a sú aj naďalej zablokované. Robotnice sú po užití tejto látky pokojnejšie, súdržnejšie a pracovitějšie. Ak im chýba táto látka, môžu samé klásť, ale jat neoplodnené vajíčka.

Včela má očí celkom päť. Prvé dve sú tzv. zložené oči a ďalšie tri očička sú jednoduchá, vložené medzi tie zložené. Zložené oči sú zaostrené na nekonečno a napríklad zložené oči trúdov sa skladajú až z 9 tisíc očiek. Ostatné tri jednoduché oči sú zaostrení len na krátkou vzdialenosť. Miesto rias majú včely medzi očkami zložených očiek jemné chĺpky. Vidia farebne ako človek, ale spoločnú majú iba šírku spektra farebného videnia, v oblasti vln krátkych, tzv. ultrafialových.

Orientácia včiel je závislá na slnku. Za dlhé storočia si preto vyvinuli svoj systém, ktorý však bez slnka absolútne zlyháva. Ide o to, že včela dokáže registrovať uhol dopadu polarizovaných rovnobežných lúčov na svoje zložené oči. Keď včela letí rovno, lieta stále tak, aby na jej zložené oči dopadajúce lúče boli stále pod rovnakým uhlom.

Opeľovanie inými druhmi hmyzu a samotárskymi včelami

Včely zbierajú peľ a nektár z práve kvitnúcich rastlín. Tieto kvety slúžia v skutočnosti ako lákadlo pre opeľovače všetkých druhov, z ktorých sú včely najpočetnejšie, najuniverzálnejšie a tým pádom aj najužitočnejšie. Dobrá produktivita a kvalita plodov sú u väčšiny hmyzosnubných rastlín závislé na včelách, pretože konštrukcia ich tela je pre vniknutie do kvetu a jeho opeľovanie jedinečná. Aj technika včiel pri opeľovaní je jedinečná. Napríklad jeden druh včely - čalúnnica materínka, je jedinečný pre dobré opeľovanie lucerny. V Čechách prevládajúci druh včely, včela medonosná, kraňská, dokáže lucernu opeliť iba z 1-2 %. Systém piestika tejto rastliny je totiž vytvorený do takého „vystreľovacieho“ mechanizmu, ktorý, akonáhle sa včela do kvetu snaží dostať, sa uvoľní a včelu o neho dostane prudkú ranu o sile 10-krát väčšej ako je jej hmotnosť.

Naše samotárky nám pomáhajú v opeľovaní ovocných sadov aj za horšieho počasia. Ak máte záujem o predobjednávku kokónov samotárskych včiel OSMIA CORNUTA alebo OSMIA RUFA pre vaše včelie hotely, môžete využiť náš rokmi osvedčený systém na množenie samotárskych včiel.

Náš Osmia Attractant v praktickom rozprašovači slúži na prilákanie samotárskych včielok. Funguje na princípe prchavých látok pripomínajúcich feromóny /Osmia/. Ponúkame aj prírodné bambusové dutinky v dĺžke á 140-150mm.

Oplodňovacie pomery jednotlivých ovocných druhov

Jablone

Sú cudzoopelivé, hmyzomopelivé. V praxi sa vyskytujú odrody diploidné a triploidné (´Mutsu´, ´Jonagold´, ´Boskoopske´), ktoré majú nízku klíčivosť peľu. Vzhľadom na vysoký podiel mutácií v svetovom sortimente treba zohľadniť fakt, že nie sú schopné vzájomného oplodnenia medzi sebou a s materskou odrodou. Čiastočná samoopelivosť bola pozorovaná napríklad pri odrodách ´Golden Delicious´ a ´Ontario´. V širšom sortimente odrôd sa vyskytuje inkompatibilita (fyziologicky podmienená sterilita). Na 1 ha sadu sa odporúčajú 3 úle (včelstvá).

Hrušky

Sú cudzoopelivé, vyskytujú sa odrody diploidné i triploidné (´Lucasova´, ´Pastornica´). Pomerne častým javom je partenokarpia (Williamsova), v našich podmienkach však nemá väčší hospodársky význam. Pri hruške hruškolistej sa vyskytujú samoopelivé odrody. Pri hruškách je zložitejšie zabezpečovať opelenie, keďže pre včely sú kvety hrušiek menej atraktívne. Je potrebné tak ako pri jabloniach dodržať zhodu času kvitnutia.

Dula, mišpuľa

Pestované odrody sú samoopelivé.

Čerešne

Čerešne sú diploidné (2n=16), cudzoopelivé, samoneplodné. Samoopelivé odrody sú: Halka, Lapins, Stella, Summit, Sunburst. Inkompatibilná skupina čerešní (také, ktoré medzi sebou sa neopeľujú) je napr. Karešova, Troprichterova, Van, Granát, Kordia, Napoleonova, Starking, Hardy Giant.

Višne

Višne sú tetraploidné (4n=32 chromozómov), majú dobrú klíčivosť peľu. Takmer všetky dnešné odrody sú samoopelivé, existujú však aj čiastočne samoopelivé a cudzoopelivé odrody (Vackova). Opelenie višní môže byť zabezpečené i peľom čerešní. Vyššie úrody možno docieliť podporou 1 včelstva na 1 ha výsadby (pri cudzoopelivých 4 včelstvá).

Slivkoviny

Európske slivky sú hexaploidné (6n=48 chromozómov), spravidla majú dobrú klíčivosť peľu. Vyskytujú sa odrody samoopelivé (Domáca veľkoplodá, Čačanská lepotica, Čačanská rodna, Nancyská, Opal, Hanita, Herman, Jojo, Katinka, Presenta, Stanley, Valjevka, Wangenheimova), čiastočne samoopelivé (Čačanská raná, Gabrovská, Wazonova ringlota,) i cudzoopelivé (Althanova, Zelená ringlota, Carpatin, Čačanská najbolja, President). Vyskytuje sa aj morfologicky podmienená sterilita (´Tuleu Gras´) i fyziologicky podmienená sterilita. Slivky je vždy vhodné kombinovať s vhodnými opeľovačmi kvitnúcimi v zhodnom termíne. Opelenie včelami je potrebné pri samoopelivých odrodách 2-3 včelstvá na 1 ha, pri cudzoopelivých odrodách (3-4 včelstvá na 1 ha).

Marhule

Sú väčšinou samoopelivé, čiastočne samoopelivá je odroda ´Veecot´. Cudzoopelivé sú napr. ´Vesna, ´Goldrich´... Pri odrode ´Vegama´ a ´Rakovského´ sa vyskytuje postupné kvitnutie kvetov. Pri cudzoopelivých odrodách je potrebné zabezpečiť opeľovačov, ktoré ale kvitnú v tú istú dobu. Je treba si uvedomiť, že aj keď je väčšina marhulí samoopelivá, vyššie výnosy bývajú vtedy, ak sú k dispozícii opeľovače (ak sú k dispozícii aj iné odrody). Marhuľa je diploidná (2n=16 chromozómov). Marhule kvitnú skoro a sú preto často poškodzované jarnými mrazmi (kvety sú poškodzované už pri teplote nižšej než -2,5 °C a malé plôdiky pri poklese teploty pod 1 °C).

Broskyne

Sú väčšinou samoopelivé, vyskytuje sa i morfologicky podmienená sterilita (´J. H. Halle´). Pri súčasnom kvitnutí môžu zabezpečiť aj opelenie mandlí. Kvety kvitnú 4-5 dní, kvitnú skoro, takže sú náchylné na poškodenie jarnými mrazmi.

Mandle

Sú cudzoopelivé, zriedkavo čiastočne samoopelivé. Pri poklese teploty pod -3 °C mráz kvety zničí úplne. Mandle kvitnú po dobu 11 - 13 dní, kvety sa vytvárajú na 2-3 ročnom dreve. Včelami sú kvety veľmi vyhľadávané. Slaboopelené kvety predčasne opadávajú.

Orech kráľovský

Orechy sú vetromopelivé, bežne sa pri nich vyskytuje proterandria a protogýnia (rôzny čas kvitnutia samičích a samčích kvetov). U niektorých sa vyskytuje apomixis (vznik plodov bez opelenia). Orech je diploidný (2n=32 chromozómov) s odrodami samoopelivými i cudzoopelivými. Je jednodomý, kvety má jednopohlavné.

Gaštan

Väčšina odrôd je cudzoopelivá, vyskytujú sa inkompatibilné skupiny, vyskytuje sa protogýnia a proterandria. Gaštan je cudzoopelivý, vetromopelivý.

Lieska

Lieska je samoopelivá, diploidná (2n=28 chromozómov), jednodomá, vetromilná (anemofilná) drevina. Jahňadá kvitnú 3-7 dní, piestikové (samičie) kvety 20-30 dní.

Maliny a malinoostružiny

U nás pestované odrody malín sú diploidné, samoopelivé. Malinoostružiny sú samoopelivé.

Černice

Vyskytujú sa samoopelivé i cudzoopelivé odrody.

Ríbezle, egreše

Červené ríbezle sú samoopelivé, čierne ríbezle majú rôzny stupeň samoopelivosti, čo sa odráža v spŕchaní plodov. Egreše sú samoopelivé, vyskytuje sa pri nich i partenokarpia.

Jahody

U nás pestované odrody majú obojpohlavné súkvetia a sú samoopelivé, v svetovom sortimente sa však vyskytujú odrody so samičími kvetmi a s kvetmi s nedostatočne vyvinutým peľom (morfologicky podmienená sterilita).

Aktinídia

Je dvojdomá, vyskytujú sa jednodomé odrody.

Moruša

Vyskytujú sa jedince s obojpohlavnými i jednopohlavnými kvetmi, prípadne dvojdomosť.

Typy opeľovania

Opelenie (pollinatio) je prenesenie peľu z tyčinky na bliznu piestika. Ak je peľ prenesený z tyčinky na piestik toho istého kvetu jedná sa o samoopelenie (autogamia). Ak je peľ prenesený na cudzí kvet je to cudzoopelenie (allogamia).

Vyskytujú sa nasledovné varianty opelenia:

1. samoopelivosť (autofertilita) - schopnosť po opelení vlastným peľom vytvoriť plody so semenami, pričom peľ môže pochádzať z toho istého kvetu alebo z iného kvetu tej istej rastliny, prípadne z kvetu iného jedinca rovnakej odrody. Opelenie a následné oplodnenie môže byť v tomto prípade zabezpečené i peľom inej odrody, čo často dáva lepšie výsledky. Samoopelivé odrody sú istejšie v úrodách, lebo opelenie môže nastať i pri nedostatku opeľovačov v čase kvitnutia. Špecifickým prípadom samoopelenia je kryptogamia (skrytoopelivosť), pri ktorej dochádza k opeleniu ešte v púčiku, teda ešte pred tým ako kvet rozkvitne.
2. cudzoopelivosť (autosterilita) - neschopnosť vytvoriť plody so semenami po opelení vlastným peľom. V prípade, že sa i v po samoopelení vytvoria plody, môže ísť o čiastočnú samoopelivosť, stimulatívnu partenokarpiu (v dôsledku samoopelenia) alebo inú alternatívu (z nižšie uvedených).
3. partenokarpia - je tvorba plodov bez oplodnenia. Partenokarpia sa vyskytuje pri hruškách a zriedkavejšie pri jabloniach a višniach. Apomixis - je tvorba plodov bez predchádzajúceho opelenia, avšak plody majú vyvinuté semená. Môže sa tu vyskytnúť aj partenogenéza - kedy embryo vzniká z neoplodnenej haploidnej alebo neredukovanej diploidnej vaječnej bunky.

Prenájom úľov na opeľovanie

Ak máte záujem a radi by ste využili našu službu opeľovania, tak nás prosím kontaktujte. Našu službu možno využiť požičiavaním minimálne 20 úľov na istú dobu, minimálne na 2-4 týždne, v okolí južného Slovenska. Cena nezahŕňa dopravu úľov. Podmienkou presťahovania rodín je primerané a bezpečné oplotenie záhrady, aby sa predišlo krádeži a iným škodám.

Cena jedného úľa je od 50 do 100 Eur na 2- 4 týždne v závislosti od typu kvetov.

tags: #sadla #vcielka #na #jablonku #na #vonavy

Populárne príspevky:

• ako funguje Kvet života
• Ideálny kvetináč pre váš domov a záhradu
• prečítajte si nášho sprievodcu prekladom
• ako spevniť svah brečtanom
• Krása a praktickosť po celý rok