Pestovanie šalátu: Od pôdy až po zber

Šalát je jednou z najobľúbenejších listových zelenín na svete, pestovanou pre svoju ľahkosť pestovania a rýchly rast. Je bohatý na vitamíny, minerály a vlákninu, čo ho robí výborným doplnkom do každého jedla. Viete, že v jedinom liste šalátu sa ukrýva celý komplex vitamínov a minerálnych látok? Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény. Hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam.

Šalát má krátke vegetačné obdobie, môžete ho preto pestovať ako predplodinu, medziplodinu i následnú plodinu. Šalát odoláva aj nižším teplotám, dopestovať si ho preto môžete aj vo vyšších polohách a na jar. Dariť sa mu bude v hlinitopiesočnatej, piesočnatohlinitej až piesočnatej pôde. Potrebovať bude dostatok živín, nemá rád priame hnojenie maštaľným hnojom. Podmienky na pestovanie sa líšia podľa jednotlivých druhov šalátu.

Okrem klasického hlávkového šalátu možno v záhrade úspešne dopestovať i ľadový šalát, rímsky šalát, vybielené listy endívie či drobnú rukolu. Rozšírme si repertoár jarnej listovej zeleniny. Kým hlávkový, ľadový a rímsky šalát pripravujeme v kuchyni aj samostatne, endíviu a rukolu pre ich intenzívnejšiu chuť pridávame do jedál v menšom množstve. Vyhovujú im hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité a piesočnaté pôdy. Keďže majú menší, slabší koreňový systém, vyžadujú dostatok pohotových živín v pôde, i keď celková potreba živín je nízka.

Druhy šalátov a ich špecifiká

Hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata)

Hlávkový šalát patrí medzi najstaršie pestované rastliny, historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie. Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres. Kým najchutnejšie sú čerstvé, svetlozelené, chrumkavé listy šalátu, najzdravšie sú tmavozelené, z ktorých možno pripraviť aj kyslé polievky či prívarky.

Listy zavinuté do hlávky, ktorá dosahuje hmotnosť 300 až 500 g, sú rôzne skučeravené, strihané, laločnaté, bublinaté, svetlo-, tmavozelené až červenkasté. Jarné odrody s krátkym časom vegetácie, od výsevu po zber okolo 60 - 75 dní, sú výrazne dlhodenné a rýchlo vybiehajú do kvetu, doslova zo dňa na deň. Odrody na letné pestovanie sú k dĺžke dňa neutrálne, dopestujeme ich za 75 - 90 dní.

Šalátu hlávkovému vyberieme slnečné miesto. Jarné odrody znášajú krátkodobý pokles teploty do -2 až -5 °C. Optimálna teplota na tvorbu hlávok je 12 až 15 °C. Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá s pH 7 - 8. Zavlažujeme ho pravidelne, ku koreňom, nie na listy, najlepšie ráno alebo v podvečer.

Predpestovanie priesad trvá cca 4 až 9 týždňov v závislosti od termínu výsevu. Jarné odrody vysievame už koncom januára a vo februári nahusto do výsevných debničiek, s následným rozsádzaním vo fáze minimálne jedného až dvoch pravých listov do zakoreňovačov.

Priesady s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon koncom marca až do apríla, do sponu 25 × 25 až 30 cm. Parenisko, skleník či fóliový tunel skrátia vegetačné obdobie aj o 3 týždne.

Priamo na záhon do jemne spracovanej pôdy vysievame koncom marca a v priebehu apríla, a to do riadkov s hĺbkou asi 1 cm, vzdialených od seba cca 30 cm. Semienka sypeme redšie, aby porast nebol príliš hustý. Vo fáze prvých dvoch pravých listov jednotíme na vzdialenosť 25 až 30 cm v riadku.

Pri zbere rukou vyskúšame pevnosť a tvrdosť hlávky.

Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead)

Ľadový šalát patrí medzi najobľúbenejšie druhy šalátu najmä vďaka svojej chrumkavej štruktúre a sviežej chuti. Tvorí kompaktné guľovité hlávky s pevnými, šťavnatými listami, ktoré si dlho zachovávajú čerstvosť. Pochádza z USA, kde bol vyšľachtený. V Európe je veľmi obľúbený a nemal by chýbať ani vo vašej záhrade. Prednosťou ľadového šalátu, oproti tomu klasickému, je najmä to, že výborne toleruje vyššie teploty a nevybieha rýchlo do kvetu. Poskytne množstvo chutných, chrumkavých listov a lahodné listové srdiečko. Pestovanie ľadového šalátu je pritom veľmi jednoduché, zvládnete to aj bez veľkých pestovateľských skúseností.

Pomenovanie ľadový dostal pre sklovitý povrch listov, ktorý vyzerá akoby bol pokrytý vrstvou ľadu. Iným dôvodom je, že pri jeho preprave sa používa drvený ľad. Pôvod má v Spojených Štátoch Amerických, kde ho vyšľachtil J.C. Jagger z odrody šalátu hlávkového. Viedol ho k tomu fakt, že šalát hlávkový má tendenciu vybiehať do kvetu v teplejších oblastiach.

Existujú tri typy ľadového šalátu. Svetlejší zelený tzv. Lubľanský, typ s červeným nádychom listov Babana a typ s tmavo-zelenými listami, ktorý sa pestuje predovšetkým v USA.

Ľadový šalát nie je náročná plodina. Bude mu vyhovovať rôzne prostredie, nemá rád len priveľmi studené a zamokrené pôdy. Potrebné je slnečné miesto s mierne vlhkou a výživnou pôdou, obohatenou o kompost. Šalát sa značne darí v bohatej, ílovitej pôde, ktorá zahŕňa množstvo organického materiálu. Pred sadením môžete použiť vidličku na nahnojenie pôdy. Dobre sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH pôdy v rozsahu od 6.0 do 7.0. Pôda by mala byť neustále navlhčená. Potrebovať bude dostatok živín, nemá rád priame hnojenie maštaľným hnojom.

Ľadový šalát má rád chladné prostredie. Pri nepravidelnej zálievke a teplom počasí sa môže stať, že vnútorné listy ďalej nerastú a hlávka praskne. Nie je ideálny na horúce leto, pretože pri vysokých teplotách rýchlo vybieha do kvetu. Pozor je potrebné dávať na teploty pri pestovaní - nemali by klesať pod - 1 °C. Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 stupňoch Celzia, najmä ak je chránený. Niekoľko dní pri 32 stupňoch Celzia šalát síce zaťaží, ale pravdepodobne ho nezničí. V skleníku/fóliovníku udržiavajte počas celého dňa teplotu v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Ak sa vonku oteplí, otvorte dvere, aby sa vzduch v interiéri ochladil. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia.

Šalát vyžaduje denné svetlo. Umiestnite svoj fóliovník/skleník na miesto, kde sa každý deň dostane aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla, alebo môžete investovať do osvetľovacej súpravy.

Šalát vyžaduje dostatočné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb. Odporúča sa zavlažovať priamo ku koreňom, nikdy nie na listy, pretože by to mohlo viesť k hnilobe listových srdiečok.

Priamy výsev: Priamo do pôdy ho môžete vysievať od marca do augusta. Treba počítať s tým, že čas na jeho dopestovanie je dlhší o 14 dní oproti hlávkovému šalátu. Semená rozmiestnite na pôdu v semennej tácke. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou. Vysievajte na jar a na jeseň, keď sú teploty nižšie. Na opakovaný zber vysievame každých 14 dní. Medzi radmi necháme 20 centimetrov, prebierkou rastliny vyjednotíme na 3 až 5 centimetrov.

Predpestovanie priesad: Istejšie sú predpestované priesady, ktoré by sa mali do voľnej pôdy dostať približne v polovici apríla. Je to práve pre nižšiu toleranciu k nízkym teplotám. Priesady sú vhodné na výsadbu, keď majú 4 až 5 pravých listov. Sú vhodné na presadenie, keď dosiahnu veľkosť 4 - 5 pravých listov. Na ich predpestovanie budete potrebovať mesiac až mesiac a pol času pred plánovaným sadením. S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári. Budete potrebovať dostatočne veľké črepníky alebo debničky a substrát. Vyberte miestnosť s dennými teplotami okolo 15 °C, v noci by mali klesnúť približne na 10 °C. Vysievajte nahusto, keď budú mať rastlinky po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov.

Výsadba priesad: Spon je závislý na odrode. Svetlozelené odrody môžete umiestniť do užšieho sponu 0,3 x 0,3 m a tmavšie do 0,4 x 0,3 až 0,4 m. V prípade, že ihneď po výsadbe použijete netkanú textíliu a necháte ju na poraste približne jeden mesiac, urýchlite si zber hlávok. Navyše znížite riziko výskytu hniloby a dosiahnete vyššiu hmotnosť hlávok. Vysádzajte plytko, nie veľmi hlboko. Vždy tak, aby mali jednotlivé rastliny dostatok miesta na rozrastanie, nie veľmi nahusto. V nasledujúcich dňoch po výsadbe nezabúdajte najmä na pravidelný prísun vlahy. Aby mal dostatok priestoru, vysádzajte v spone 30 x 30 cm. Odrody, ktoré dosahujú väčšiu veľkosť, až do 40 cm. Po výsadbe prekryte netkanou textíliou na 4 týždne, čím urýchlite rast. Textília slúži tiež ako ochrana pred škodcami.

Ľadový šalát je pevnejší ako hlávkový a vydrží dlhšie v chladničke. Od marca si môžeme v parenisku, fóliovníku alebo skleníku predpestovať priesady, ktoré koncom jari vysadíme na stanovište. Možný je aj priamy výsev von na záhon, a keď budú mať mladé rastliny 2 až 4 pravé listy, rozsadíme ich do rozstupov cca 30 × 35 cm. Porast pravidelne zavlažujeme. Pri odrodách rastúcich otvorenejšie môžeme listy približne týždeň pred zberom zviazať, vnútorné listy tak budú jemnejšie.

Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia)

Rímsky šalát sa u nás pestuje málo. Dejiny však hovoria, že ho konzumovali starí Gréci i Egypťania. Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu.

Vyhovujú mu teplé nížinné oblasti s dostatkom zrážok. Potrebuje kypré, humusové pôdy s neutrálnou reakciou.

Na skoré jarné pestovanie si dopestujeme priesady. Pestovanie je podobné ako v prípade šalátu hlávkového. Osivo vysievame koncom februára do debničiek v zakrytých priestoroch. Priesady vo fáze 2 až 3 pravých listov vysádzame plytko po 15. - 20.

Pôdu v medziradoch kypríme a zavlažujeme podľa potreby. Keď sú hlávky dostatočne vyvinuté, môžeme ich v hornej tretine na obdobie 7 až 10 dní zviazať motúzom, aby vnútorné listy zostali biele, jemnejšie, krehké. V tomto čase už nepolievame, aby sa voda nedostala dovnútra a nespôsobila hnitie.

Prvé hlávky zbierame prebierkou, odrezaním v polovici mája.

Rímsky šalát je charakteristický svojou podlhovastou hlávkou. Má príjemnú chuť, listy sú o niečo pevnejšie a chrumkavejšie ako pri hlávkovom šaláte. Bude potrebovať dostatok vlhkosti, kyprú, humóznu, piesočnato-hlinitú alebo hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. V ťažkej a kyslej pôde vybieha do kvetu. Vo fáze priesad odoláva teplotám až do - 6 °C, počas zakladania a dozrievania hlávok potrebuje teploty okolo 15 - 20 °C, nemali by klesnúť pod 0 °C. Aj rímsky šalát môžete pestovať z priesad i výsevom. Semienka na pestovanie priesad môžete vysievať už od polovice februára až do polovice marca. Od polovice až tretej dekády marca môžete priesady vysadiť do záhrady. V tomto čase by mali dosahovať veľkosť 2 - 3 pravých listov. Vysádzajte plytko v spone 30 x 30 - 40 cm. Rímsky šalát môžete pestovať počas celej vegetačnej sezóny, nevysádzajte však neskôr ako v polovici augusta. Rovnako, ako ostatné druhy šalátov, aj šalát rímsky potrebuje vlhkú pôdu, zalievajte až do vyvinutia hlávok.

Endívia (Cichorium endivia)

Za pôvodnú domovinu endívie (Cichorium endivia) sa označuje India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku.

Tvorí bohaté listové ružice s neuzavretým alebo slabo zavinutým vegetačným vrcholom.

Delí sa podľa tvaru listov na 2 základné skupiny: endívia kučeravá (C.e.var. ...).

Žiada kypré, výživné pôdy s dostatkom humusu a teplú, slnečnú polohu chránenú pred vetrom.

Pestujeme ju predpestovaním priesad, podobne ako pri šaláte hlávkovom.

Možný je i postupný priamy výsev do voľnej pôdy v marci až júli na postupný zber. Vzdialenosť medzi radmi je 30 cm, hĺbka výsevu 1 - 1,5 cm. Dva až tri týždne pred zberom endíviu bielime, aby jej listy boli jemné.

Zbierame postupne v októbri až novembri, odrezávaním nožom. Hlávky majú byť čisté, nepoškodené.

Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa)

Rukola pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé ich používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál. Staršie listy upravujeme tepelne.

Rukola je na podmienky nenáročná, znáša mrazy do cca -4 °C.

Pestujeme ju na jar alebo na jeseň z priamej sejby. Vysievame ju na jemne spracovaný záhon od apríla do septembra každých 14 dní na postupný zber.

Jednotíme na vzdialenosť 5 cm. Porast môžeme zakryť netkanou textíliou na ochranu proti skočkám.

Listy zbierame 5 - 8 týždňov po výseve, keď dorastú do výšky 10 - 15 cm.

Dá sa pestovať podobne ako žerucha na buničine.

Podmienky pre úspešné pestovanie

Pôda a hnojenie

Šalát vyžaduje dobre priepustnú, humóznu pôdu bohatú na organické látky. Pred výsevom je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo organické hnojivo, aby si zabezpečil dostatok živín. Ideálna je hlinitopiesočnatá až piesočnatá pôda s dostatkom humusu. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom.

Dobre sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH pôdy v rozsahu od 6.0 do 7.0. Pôda by mala byť neustále navlhčená.

Pri pestovaní šalátu je dôležité poznať pH pôdy. Väčšine rastlín pestovaných na záhradke najlepšie vyhovuje neutrálna až slabo-kyslá zem. Samotná pôdna reakcia závisí od množstva voľného vodíka v pôde, preto sa v chemických rozboroch označuje tzv. vodíkovým číslom a značkou pH. Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.

Na úpravy pH pôdy k rastlinám môžete použiť multibakteriálne pôdne hnojivo NovaFerm Multi, ktoré obohacuje pôdnu mikroflóru a prispôsobuje pH pôdy podľa potreby rastlín. Tiež zvyšuje a sprístupňuje množstvo dusíka, draslíka a fosforu v pôde a zvyšuje odolnosť a zdravie vašich rastlín.

Prirodzený upravovateľ pH na neutrál je dážďovka, ktorá pôdu neutralizuje. Tiež kompost a vermikompost od dážďoviek nám pomôže neutralizovať pôdu. Ak chceme pH zvýšiť, tak pridávame postupne vápno. Pridávaním vápna znižujeme kyslosť pôd. Ak chceme pri zásaditej pôde pH naopak znížiť, pridávame viac humusu a podporujeme život v pôde. Vysoké pH obyčajne napovedá o nedostatku mikroorganizmov v pôde a nedostatku humusu.

Teplota a svetlo

Šalát je chladnomilná plodina, ktorá sa najlepšie darí pri teplotách medzi 10-18 °C. Vysoké teploty môžu spôsobiť, že šalát začne predčasne kvitnúť, čo znižuje jeho kvalitu.

Šalát preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň, najmä v teplejších oblastiach. Vysoké teploty môžu spôsobiť, že šalát začne predčasne kvitnúť, čo znižuje jeho kvalitu.

V skleníku/fóliovníku udržiavajte počas celého dňa teplotu v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Ak sa vonku oteplí, otvorte dvere, aby sa vzduch v interiéri ochladil. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia.

Zavlažovanie

Šalát potrebuje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. Polievanie je obzvlášť dôležité počas horúcich dní. V horúcom a suchom počasí kvitne šalát skôr, takže v lete dbajte na pravidelné zavlažovanie. Rastliny v nádobách sú obzvlášť zraniteľné, pretože kompost môže rýchlo vyschnúť, preto ich pravidelne kontrolujte. Najlepší čas na zalievanie je skoro ráno, aby sa rastliny dobre pripravili na deň.

Odporúča sa zavlažovať priamo ku koreňom, nikdy nie na listy, pretože by to mohlo viesť k hnilobe listových srdiečok.

Metódy pestovania

Priamy výsev

Priamo do pôdy ho môžete vysievať od marca do augusta. Treba počítať s tým, že čas na jeho dopestovanie je dlhší o 14 dní oproti hlávkovému šalátu. Semená rozmiestnite na pôdu v semennej tácke. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou. Vysievajte na jar a na jeseň, keď sú teploty nižšie. Na opakovaný zber vysievame každých 14 dní. Medzi radmi necháme 20 centimetrov, prebierkou rastliny vyjednotíme na 3 až 5 centimetrov.

Priamy výsev na záhon: Semená sejte natenko do vlhkej, 1 cm hlbokej cestičky. Semená jemne prikryte zeminou alebo záhradníckym vermikulitom (lepšie klíčia pri troche svetla). Medzi rastlinami ponechajte 20-30 cm medzeru a 30-45 cm medzi riadkami. Hustá výsadba zníži tlak buriny.

Pre skorú úrodu môžete začať so sejbou v interiéri už začiatkom februára a v marci presadiť do záhrady, ideálne pod ochranu (zvony alebo plastové tunely). Letný/jesenný zber - sejte vonku od konca marca do konca júla. Skorý zimný zber - sejte vonku začiatkom augusta a od konca septembra zakryte rastliny uzavretými klobúčikmi.

Pri letnom výseve myslite na to, že vysoké teploty môžu niektorým kultivarom brániť vo vyklíčení. Takže v horúčavách sejte večer, zalievajte studenou vodou a poskytnite im trochu tieňa, aby ste udržali nízke teploty.

Predpestovanie priesad

Istejšie sú predpestované priesady, ktoré by sa mali do voľnej pôdy dostať približne v polovici apríla. Je to práve pre nižšiu toleranciu k nízkym teplotám. Priesady sú vhodné na výsadbu, keď majú 4 až 5 pravých listov. Sú vhodné na presadenie, keď dosiahnu veľkosť 4 - 5 pravých listov. Na ich predpestovanie budete potrebovať mesiac až mesiac a pol času pred plánovaným sadením. S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári. Budete potrebovať dostatočne veľké črepníky alebo debničky a substrát. Vyberte miestnosť s dennými teplotami okolo 15 °C, v noci by mali klesnúť približne na 10 °C. Vysievajte nahusto, keď budú mať rastlinky po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov.

Výsev do semenných tácok alebo nádob: Semená rozmiestnite na pôdu v semennej tácke. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou. Bezpečný prístup k elektrickej energii je veľmi dôležitý.

Výsadba a starostlivosť

Výsadba priesad

Spon je závislý na odrode. Svetlozelené odrody môžete umiestniť do užšieho sponu 0,3 x 0,3 m a tmavšie do 0,4 x 0,3 až 0,4 m. V prípade, že ihneď po výsadbe použijete netkanú textíliu a necháte ju na poraste približne jeden mesiac, urýchlite si zber hlávok. Navyše znížite riziko výskytu hniloby a dosiahnete vyššiu hmotnosť hlávok. Vysádzajte plytko, nie veľmi hlboko. Vždy tak, aby mali jednotlivé rastliny dostatok miesta na rozrastanie, nie veľmi nahusto. V nasledujúcich dňoch po výsadbe nezabúdajte najmä na pravidelný prísun vlahy. Aby mal dostatok priestoru, vysádzajte v spone 30 x 30 cm. Odrody, ktoré dosahujú väčšiu veľkosť, až do 40 cm. Po výsadbe prekryte netkanou textíliou na 4 týždne, čím urýchlite rast. Textília slúži tiež ako ochrana pred škodcami.

Priesady nechajte dorásť do veľkosti 4 - 5 pravých listov, sú potom dosť veľké na presadenie na záhon. Aby mali dostatok miesta, vysádzajte do sponu 30 x 30 cm, prípadne až 30 cm pri hlávkovom šaláte. Srdiečkovému šalátu s hustým stredom vo všeobecnosti trvá až tri mesiace, kým dosiahne veľkosť zberu. Najlepšie sa pestuje v zemi, keďže zaberá viac miesta, ale dobre sa mu darí aj vo veľkých kvetináčoch.

Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko, dôležité je hlavne sadenice i s balom opatrne vybrať zo sadbovača, ktorý pre ľahšiu manipuláciu môžete nastrihnúť. V priebehu pestovania šalát nikdy nenecháme zarásť burinou, vždy je dobré jemne ho okopať, ale vskutku jemne - nadrobiť trocha hliny v jeho okolí.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Šalát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo molicami. Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Húsenice kapustovitých motýľov vyžierajú diery v listoch rastlín a môžu sa prežrať až do srdca rastliny.

V chladnom a vlhkom lete môže pleseň sivá spôsobiť hnitie šalátu. Okamžite odstráňte všetky vyblednuté listy a rastliny prerieďte, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Zabezpečte dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, aby sa znížilo riziko plesňových ochorení.

Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu.

Množstvo šalátov citlivo reaguje na zbytky herbicídov v pôde, pri kontaminácii herbicídmi šaláty vôbec nerastú.

Zber a skladovanie

Šalát môžete zbierať od konca jari až do zimy, ak si ho pravidelne vysievate vhodnými sezónnymi odrodami. Šaláty rastú najrýchlejšie v teplom počasí, pričom odrody s voľnými listami sú pripravené na zber už za štyri až šesť týždňov.

Šalát zbierajte podľa možnosti ráno, keď sú listy svieže a šťavnaté. Odrody s voľnými listami je možné zbierať hneď, ako sú listy dostatočne veľké na to, aby sa ich oplatilo jesť (keď sú vysoké asi 10 cm). Zberajte vonkajšie listy, aby ste nechali vnútorné pokračovať v raste.

Hlávkový šalát je pripravený na zber, keď sú hlávky pevné a kompaktné. Listový šalát môžete zberať priebežne. Rímsky šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov.

Konzumujte šalát čo najskôr po zbere, pretože listy rýchlo vädnú, najmä počas teplého počasia. Listy oddeľte, potom ich len dobre umyte v studenej vode a osušte.

Pretože šalát je najlepší jemný, odporúča sa zber tesne pred dosiahnutím úplnej zrelosti. V prípade rímskeho šalátu a maslovej odrody šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov. Občas treba pôdu v okolí rastlín prekypriť odburiniť a samozrejme priebežne treba šalátové hlávky zberať. Hlávky zberajte celé odrezaním od koreňa, takto vám v chladničke vydržia niekoľko dní. Ak ich chcete skladovať dlhšie, vyberajte celé rastliny aj s koreňom, tie vložte do nádoby s pieskom a jemne zavlažte. Pri nízkej teplote tesne nad nulou a vysokej vzdušnej vlhkosti vydrží odrezaná hlávka dva týždne. Konzumujeme ho v čerstvom stave.

Šalát listový môžete pestovať priamym výsevom aj z priesad. So zberom môžete začať približne o dva mesiace. Rastlinu zmerajte celú odrezaním od koreňa najlepšie v skorých ranných hodinách, čím dosiahnete dlhšiu čerstvosť.

💡 5 tipov, ako správne skladovať potraviny v chladničke | Jednoduché tipy a triky | Lidl Slovensko

tags: #salat #pestovanie #oblubuje #kyslu #podu