Ruža šípová: Prírodná celaskónová bomba pre vaše zdravie a krásu
Ruža šípová (lat. Rosa canina), známa aj ako šípka, je opadavý ker alebo malý strom. Dosahuje výšku od 1 do 3 metrov. Má rozkonárenú korunu s tenkými vetvami a trnmi. Je známa svojou odolnosťou a dekoratívnym vzhľadom, najmä počas kvitnutia a zberu plodov.
Pochádza z európskych oblastí a je pôvodná v strednej Európe. Je to tradičný divoký ker s dlhoročnou históriou využitia. Vyskytuje sa prirodzene v Európe, Ázii a severnej Afrike. Rastie na suchých a slnečných miestach, na okrajoch lesov, lúkach či skalnatých svahoch. U nás je najrozšírenejšia a vyhľadáva otvorené slnečné miesta a lúčnaté svahy. Vyskytuje sa od nížin až do hôr do výšky 1 200 m n. m.
Šípová ruža má vzpriamené alebo previsnuté tŕnisté vetvy. Dlhé výhony niekedy šplhajú po blízkych stromoch. Tŕne bývajú hákovito zahnuté. Celá rastlina má ostré ohnuté ostne. Ker má hnedú kôru.
Listy a kvety
Listy sú striedavé, tmavozelené, lesklé a zložené zo 3 až 7 eliptických alebo kopijovitých lístkov s jemne pilovitým okrajom. Na spodnej strane môžu byť chlpaté alebo hladké. Listy sú tenké, päť- až sedempočetné, s relatívne úzkymi prílistkami a s elipsovitými, tupo končistými, ostro dvojito pílkovitými lístkami. Na jeseň sa sfarbujú do žltooranžova.
Kvitne v máji a v júni. Voňavé kvety sú veľké, ružové alebo biele, s piatimi okvetnými plátkami. Ich priemer je približne 4-6 cm a vyrastajú po 1-3 na 0,5 až 2 cm dlhých stopkách. Korunné plátky sú 2 až 2,5 cm dlhé. Sú príťažlivé pre včely a iný hmyz. Kvety vyrastajú na konci tohtoročných konárikov jednotlivo alebo vo vrcholíkovitých súkvetiach. Sú pravidelné, obojpohlavné, päťpočetné. Z horného okraja dutej vajcovitej čiašky vyrastá 5 kopijovitých, rozstrapkaných výbežkov kališných lístkov (po odkvitnutí sa ohýbajú dozadu a čoskoro opadajú.) Kvety majú 5 korunných, ľahko opadavých, ružových a vnútri bielych, zriedka úplne bielych lupienkov, veľa tyčiniek a viac piestikov, ktoré vyčnievajú z čiašky.
Plody: Šípky - poklad pre zdravie
Plody sú červené šípky, guľovité alebo mierne zploštené, veľkosti asi 1-2 cm, dozrievajúce v auguste a septembri. Lesklé červené šípky sú 2-3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Semená uložené vo vnútri šípok sú chránené ostrými chĺpkami. Nažky sú husto štetinato chlpaté. Sú bohaté na vitamín C a majú kyslú chuť. Šípky sú jedlé a bohaté na vitamíny, najmä na vitamín C, B, A, E, K, minerálne látky, vlákninu, sacharidy a stopové prvky, ako sú vápnik, železo alebo horčík. Konzumácia šípok práve vďaka tomuto zloženiu zlepšuje imunitný systém a trávenie, odvodňuje a detoxikuje naše telo a zlepšuje celkovú rovnováhu organizmu. Hodnota obsahových látok šípok je v rastlinnej ríši ojedinelá.
Obsah vitamínu C
Na 100 g plodov obsahujú až 1200 mg vitamínu C. Pritom ďalšie dobré zdroje, ako čierne ríbezle, rakytník, kapusta alebo citrusové plody, nedosahujú ani polovicu tejto hodnoty. Takáto prírodná celaskónová a vitamínová „bomba" preto pomáha pri všetkých chorobách. Najviac sa to prejavuje pri chrípke, nachladnutí, cievnych ochoreniach, paradentóze, zlej zrážanlivosti krvi a na celkovom posilnení organizmu. Preventívne pôsobia na zvýšenie odolnosti voči infekciám, na úpravu činnosti kapilár, normalizuje zrážanlivosť krvi a priaznivo pôsobí aj pri reume a ischiasi. Stimuluje obranné reakcie pri výskyte a pôsobení mikróbov v období rastu u detí. Vitamíny a minerály prijímané zo šípok nemožno predávkovať, preto môžeme tieto vzácne plody konzumovať v rôznych formách bez obmedzenia.
Použitie šípok a ich výrobkov
Šípky sa používajú na výrobu čajov, sirupov, marmelád či štiav pre vysoký obsah vitamínu C. Využíva sa aj v ľudovom liečiteľstve na posilnenie imunity a liečenie prechladnutí. Varí sa z nich čaj na posilnenie organizmu a vzhľadom na to, že šípky pôsobia aj mierne močopudne, dá sa použiť aj pri ochoreniach močového ústrojenstva alebo obličiek. Z okvetných lístkov sa zase kedysi získaval ružový olej, ktorý bol dôležitou súčasťou vonných kúpeľov.
Šípkový čaj
Šípkový čaj pôsobí preventívne proti nachladnutiu a infekciám, spevňuje cievne steny a priaznivo pôsobí pri kŕčových žilách. Pri problémoch s močovými cestami odporúčame piť šípkový čaj. Šípka totiž podporuje ich funkciu a je skvelý aj na zlepšenie stavu čriev a ľadvín. Mnohí z nás už na jar zbierame kvetné lupienky, ktoré si pridávame do čaju pre ich príjemnú chuť a liečivosť. Šípky rozdrvíme, zalejeme studenou vodou a necháme ich lúhovať asi 1 hodinu. Potom ich privedieme do varu a asi 2 minúty varíme. Necháme ich 10 minút odstáť a následne ich precedíme cez sitko tak, aby sme odstránili nepríjemné chĺpky, ktoré sú súčasťou plodu. Nepoužívame kovové sieťky, pri ich použití totiž dochádza ku strate vitamínu C. Samotný čajík si potom pripravíme tak, že 1 čajovou lyžičku zmesi prelejeme 250 ml vriacou vody a všetko necháme 15 minút lúhovať.
Šípkový čaj | Sušenie a príprava
Šípkový sirup a zaváraniny
Zo šípok je možné vyrábať tiež sirupy, zaváraniny, kompóty, domáce víno alebo šípkový likér. Šípky očistíme, prepolíme ich napoly a zalejeme vodou tak, aby boli úplne ponorené. Následne ich privedieme do varu a varíme je cca 30 minút do mäkka. Potom šípky zomelieme v mlynčeku na mäso a znovu ich prepasírujeme cez veľmi jemné sitko, aby sme ich zbavili všetkých kôstok a chĺpkov. Získanú zmes prevážime a na každý kilogram použijeme 1 kilogram cukru. Potom zmes vrátime späť na platňu, pridáme klinčeky a všetko varíme cca 20 minút do zhustnutia. Šípky opláchneme, očistíme a rozdrvíme. Potom ich zalejeme vodou a necháme cca 24 hodín lúhovať v chladnom prostredí. Druhý deň ich precedíme cez jemné plátno a do výluhu pridáme cukor spolu so šťavou z pomaranča a citrónu.
Šípkový likér
Šípkový likér je doslova nabitý vitamínmi, takže sa skvele hodí k podpore imunity v chladných obdobiach. Šípky umyjeme a odstránime z nich čierne bubáky a stopky. Potom šípky po dĺžke prekrojíme a presypeme do dostatočne veľkého a čistého zaváracieho pohára. Zalejeme ich čerešňovicou, ku ktorej pridáme kúsok škorice a pomarančovú kôru. Pohár zatvoríme a jej obsah necháme pri izbovej teplote 3 týždne lúhovať na tmavom mieste. Obsah pohára nakoniec prelejeme cez jemné plátno a zmiešame s vychladnutým cukrovým sirupom. Ten si pripravíme tak, že zvaríme cukor a vodu - je dôležité, aby sa cukor úplne rozpustil. Hotový likér ešte premiešame, prelejeme do fliaš a necháme ešte cca mesiac odležať.
Využitie v kozmetike a pre krásu
Dnes sa ružový olej používa na výrobu mydiel, parfémov, krémov na pleť alebo balzamov na pery. Ružový olej obsahuje radu účinných látok, napríklad veľmi potrebný vitamín C, ale i vitamíny skupiny B a vitamín A či K alebo flavonoidy. Vďaka úžasnej schopnosti regenerácie pleti sa odporúča aj ako prírodná starostlivosť o starnúcu pokožku, pretože ju vyživí a omladí. S prichádzajúcou jeseňou je potrebné dať našej pleti poriadnu dávku výživy, pretože s chladnejšími dňami sa viac vysušuje, šúpe alebo sa nám tvoria malé šupinky. Vo vodnom kúpeli rozpustíme včelí vosk, mangové maslo a mandľový olej. Akonáhle bude všetko v tekutom stave, zložíme zmes z platne a necháme ju chvíľku vychladnúť. Potom pridáme šípkový olej a esenciálny olej. Zmes potom dáme do chladničky asi na 20 minút, aby vychladla a trochu stuhla a potom ju šľahačom alebo tyčovým mixérom vyšľaháme do krémovej konzistencie.
Názvoslovie a historické zaujímavosti
Súčasný slovenský názov tejto rastliny, vyskytujúci sa už od 19. storočia, je ruža šípová. Staršie slovenské názvy sú ruža šípková (toto môže byť aj bohemizmus), šíp divý, ruža obyčajná, ruža divá, ruža planá, ruža psia, ruža. Staršie názvy a dnes ešte ľudové názvy sú šíp(k)ová ružička (toto je v súčasnosti skôr názov len kvetu tejto rastliny), šíp (šíp bol aj starší názov rodu ruža alebo sa používa ako označenie planých ruží), šípka (tvary šípka, šípok, šípek alternatívne označujú plod ruže šípovej), šípok, šípek, psia ruža, divá ruža (divá ruža alternatívne označuje akúkoľvek ružu, ktorá je divá), planá ruža (planá ruža alternatívne označuje akúkoľvek neštepenú, divú ružu), cirňova ruž(ičk)a.
Ruža šípová bola obľúbená už v starovekom Grécku a Ríme a jej kvety bývali oddávna symbolom lásky, túžby, nežnosti, ale tiež mlčanlivosti a mladosti. Už aj liečitelia v staroveku vedeli o povzbudzujúcich účinkoch, ktorými sa šípová ruža môže pýšiť. O používaní šípok svedčia nálezy v kolových stavbách vo Švajčiarsku. Na liečebné účely ich používali Dioscorides a Galenos, vrelo ich odporúčala aj abatiša Hildegarda. Predtým sa v ružovej vode zo šípok umývali ruky. Bežné je dnes využitie v gastronómii. Je známy pokrm staršieho dáta rosée, čo bol ochutený kapún plnený okvetnými plátkami šípovej ruže.