Pestovanie zamiokulkasu: Nenáročná krása pre každý interiér

Zamiokulkas (Zamioculcas zamiifolia), známy tiež pod názvom rastlina ZZ alebo „klenot zo Zanzibaru“, je veľmi odolná izbová rastlina, ktorá pochádza z východnej Afriky, predovšetkým z oblastí Tanzánie, Kene a Zanzibaru. V prírode rastie v suchých a kamenistých oblastiach, kde musí prežiť dlhé obdobia sucha. Práve preto si vytvoril schopnosť uchovávať vodu vo svojich listoch, stonkách aj koreňoch. Patrí do čeľade áronovité (Araceae), do ktorej patria napríklad aj filodendron, lopatkovec, antúrium či aglaonema. Zamiokulkas je stálozelená kvitnúca rastlina, ktorá je obľúbená pre svoj voskový povrch a listy v tvare dukátikov.

Táto bezúdržbová izbová rastlina je atraktívna najmä vďaka netradičným dužinatým stonkám a lesklým listom, no aj vďaka jej malým nárokom na starostlivosť. Zamiokulkas je prakticky nezničiteľná rastlina, ktorá vydrží aj dlhšie sucho, nedostatok svetla, nešetrné zaobchádzanie a nie je napádaná takmer žiadnymi škodcami, vďaka čomu je vhodný aj pre začínajúcich pestovateľov a ľudí, ktorí majú málo času na starostlivosť o izbové rastliny. Túto izbovú rastlinu stačí v podstate iba občas poliať a z času na čas utrieť prach z jeho listov.

Zamiokulkas v dospelosti dorastá do 1 až 1,2 metrovej výšky a rovnakej šírky. Zamioculcas zamiifolia je jediný zástupca rodu Zamioculcas.

Druhy zamiokulkasu

Existuje niekoľko kultivarov, ktoré sa líšia vzhľadom:

Zamioculcas zamiifolia (klasický zamiokulkas): Tento druh je najznámejší a najčastejšie pestovaný. Má tmavozelené, lesklé listy, ktoré rastú na vzpriamených stonkách.
Zamioculcas zamiifolia 'Raven': Táto varianta zamiokulkasu je známa svojimi tmavými, takmer čiernymi listami, ktoré dodávajú interiéru dramatický a moderný vzhľad.
Zamioculcas zamiifolia 'Zenzi': 'Zenzi' je kompaktná varianta, ktorá má husté, menšie listy a rastie pomalšie.

Základné podmienky pre pestovanie zamiokulkasu

Pestovanie zamiokulkasu je jednoduché a predstavuje ideálnu voľbu aj pre úplných začiatočníkov. Vďaka vysokej prispôsobivosti sa rýchlo aklimatizuje na rôzne podmienky, a to aj pri občasnej zmene umiestnenia. Dobre znáša nedostatok slnečného svetla a tienisté prostredie, rovnako ako nepravidelnú zálievku.

Svetlo a stanovisko

Zamiokulkas sa vie prispôsobiť rôznym svetelným podmienkam, vrátane tienistých miest, no ostré priame slnko by mohlo túto rastlinu spáliť, a preto volíme skôr stanoviská s nepriamym rozptýleným svetlom. Najviac mu však vyhovuje svetlé miesto bez priameho slnka. Pri dlhodobom pestovaní v tmavých kútoch síce prežije, ale rast bude pomalší a listy menej výrazné. Veľmi dôležité je tiež chránené miesto bez prievanu. Zamioculcas celkom dobre znáša aj prievan a prekvapivo aj blízkosť radiátora alebo klimatizácie.

Teplota a vlhkosť

Zamiokulkas obľubuje teplotu medzi 21ºC až 30ºC. Optimálna teplota pre jeho rast je medzi 18 až 26 °C. Minimálna teplota by nemala klesnúť pod 10 - 12 °C. Čo sa týka vzdušnej vlhkosti, postačuje bežná izbová vlhkosť. Rosenie nie je nevyhnutné, no ak zamiokulkas občas jemne zvlhčíte, pozitívne na to zareaguje. Ak je pri radiátore, musíme ho častejšie polievať a zvlhčovať vzduch.

Zálievka a hnojenie

Zamiokulkas vydrží aj niekoľko mesiacov bez vody, no neznáša premočenú pôdu. Zamiokulkas je do určitej miery podobný sukulentom, keďže vodu si ukladá do svojich dužinatých listov a podzemkov. Pri zálievke preto platí jednoduché pravidlo - menej je viac. Zamiokulkas zalievajte vždy až po preschnutí substrátu. Frekvencia zálievky závisí aj od vzdušnej vlhkosti a teploty v miestnosti. Počas vykurovacej sezóny je spravidla potrebné zalievať o niečo častejšie. Zalieva sa až vtedy, keď je pôda úplne suchá - zvyčajne raz za 2-3 týždne v lete, v zime ešte menej. Voda v miske by nikdy nemala stáť. Príznakom častého polievania tejto rastliny sú žltnúce listy.

Zamiokulkas nevyžaduje veľa hnojenia. Hnojenie nie je pre zamiokulkas nevyhnutné, no počas aktívneho rastu (jar a leto) mu prospieva občasné prihnojenie - približne raz za mesiac. Použiť možno hnojivo na zelené izbové rastliny s vyváženým obsahom dusíka, fosforu a draslíka. Počas jesenných a zimných mesiacoch hnojenie úplne vynechajte, keďže rastlina v tomto období spomaľuje svoj rast a nepotrebuje dodatočné živiny.

Pôda a presádzanie

Zamiokulkas nie je náročný na zloženie pôdy, no v každom prípade by mal byť substrát maximálne priepustný a kvetináč by mal byť vybavený drenážnymi odtokmi. V opačnom prípade hrozí hniloba koreňovej sústavy rastliny. Najvhodnejšia pôda je priepustná, ľahká a dobre odvádzajúca vodu. Vhodná je napríklad zmes univerzálneho substrátu s pieskom, perlítom alebo kaktusovým substrátom. Dôležité je zabezpečiť drenáž na dne kvetináča (napr. keramzit).

Zamiokulkas rastie pomaly (najmä ak nie je prihnojovaný) a nie je ho potrebné často presádzať. Zamiokulkas sa presádza približne každé 2 - 3 roky. V prípade intenzívneho rastu alebo prerastania koreňov cez drenážne otvory kvetináča je však vhodné presadiť ho aj skôr. Nový plastový kvetináč použijeme iba o malý kúsok, 1 - 2 centimetre väčší od predošlého. Mal by mať drenážny otvor na dne, aby mohla prebytočná voda odtekať. Na spodok je dobré vytvoriť drenážnu vrstvu, použiť môžeme keramzit. Na sadenie odporúčame kvalitný substrát na izbové rastliny.

Ako presádzať rastlinu ZZ | Presádzanie rastlín ZZ | Rastlina ZZ | Zanzibarský drahokam | Zamioculcas zamiifolia

Kvitnutie zamiokulkasu

Aj zamiokulkas občas vyprodukuje kvet, ktorý sa podobá kvetom filodendronu alebo monstery. Zamiokulkas kvitne zriedkavo, najmä v interiéroch. Ak sa tak stane, objaví sa nenápadný kvet v tvare klasu, obklopený bledozeleným listom - podobne ako pri lopatkovci. Kvitnutie podporuje dlhodobo dobrá starostlivosť a dostatočné množstvo svetla.

Množenie zamiokulkasu

Túto rastlinu môžeme namnožiť rozdelením, prípadne zasadením odrezkov stoniek alebo listov. Zamiokulkas veľmi pomaly rastie, takže počítajte s tým, že pri zasadení odtrhnutého listu môžete čakať na vypučanie aj niekoľko mesiacov, priemerne pol roka, no môže to trvať aj vyše roka. Množenie odrezkami je náchylné na hnilobu, preto je najvhodnejší spôsob rozmnožovania zamioculcasu delenie hľúz. Pri presádzaní jednotlivé hľuzy od seba oddelíme a zasadíme zvlášť.

Žltnutie listov

Žltnutie listov je varovným signálom pri všetkých izbových rastlinách. Medzi najčastejšie príčiny patrí nadmerná zálievka, ktorá vedie k hnilobe podzemkov a následnému úhynu rastliny. V takýchto prípadoch listy blednú a rastlina sa nadmerne naťahuje za svetlom. Ak polievame príliš málo, listy budú schnúť a opadávať.

Škodcovia a choroby

Zamiokulkas je vo všeobecnosti odolný voči škodcom aj chorobám. Občas sa však môžu objaviť problémy so škodcami, ako sú roztoče, molice alebo štítničky. Tieto škodce môžete odstrániť mechanicky alebo pomocou insekticídneho mydla. Hlavným problémom však zostáva nadmerná zálievka, ktorá môže viesť k hnilobe koreňov.

Je zamiokulkas jedovatý?

Áno, zamiokulkas je jedovatá rastlina pre ľudí aj domáce zvieratá. Jeho listy a stonky obsahujú kryštáliky šťavelanu vápenatého, ktorý pri konzumácii spôsobuje podráždenie, zažívacie problémy, kŕče, problémy s dýchaním a pri vysokých dávkach je aj životu nebezpečný. Zamiokulkas je jedovatý len pri konzumácii stoniek a listov alebo dráždivý, ak jeho šťavy prídu do kontaktu s pokožkou. Pri manipulácii s rastlinou sa preto odporúča nosiť rukavice.

tags: #skleneny #kvetinac #vysoky #zamiokulkas