Škoricovník cejlónsky: Pestovanie a využitie voňavého korenia
Škoricovník patrí do čeľade vavrínovitých (Lauraceae), rovnako ako vavrín či gáfrovník. Všetky druhy škoricovníka patria do rodu Cinnamomum. Tvrdé svetlohnedé zvitky, ktoré poznáme ako škoricu, sú v skutočnosti usušenou kôrou vždyzeleného stromu škoricovníka. Existujú dva hlavné druhy: škoricovník čínsky (Cinnamomum aromaticum) a škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicum), známy aj ako škoricovník pravý. Škoricovník cejlónsky je považovaný za kvalitnejší, vyznačuje sa jemnejšou vôňou pripomínajúcou kombináciu škorice s klinčekmi a jeho kôra je stočená do dvojrúrky.
Škorica bola cenená ako korenie už od antických čias, s dôkazmi o jej používaní v Egypte 2000 rokov p.n.l. Cejlón si dlho udržiaval monopol na jej produkciu. V stredoveku bol obchod so vzácnymi koreninami dôležitou hnacou silou geopolitiky v juhovýchodnej Ázii, kde sa vystriedalo viacero mocností. Neskôr sa produkcia rozšírila do ďalších tropických oblastí. Dnes sa okrem hlavnej produkčnej oblasti, ktorou je Srí Lanka, škorica komerčne pestuje aj na Seychelách, Madagaskare, v Číne, Indii a Vietname.
Pestovanie škoricovníka
Škoricovník je tropický vždyzelený strom. Vo svojej domovine dorastá do výšky až 15 metrov, no komerčne pestované rastliny sú zvyčajne vysoké 2-3 metre. Listy sú v mladosti výrazne červenkasté. Kvitne zvyčajne raz do roka drobnými bielo-zelenými kvetmi, z ktorých sa tvoria plody - čierne bobule s jedným semenom. Ako korenie sa používa vnútorná časť kôry.
Keďže ide o tropickú rastlinu, vyžaduje si celoročne teplotu nad 16°C (ideálne nad 20°C) a vysokú vzdušnú vlhkosť, čo sa dá v našich podmienkach dosiahnuť častým rosením. Pre pestovanie je potrebný priepustný substrát, ktorý udržujeme stále vlhký. Škoricovníku vyhovuje kyslá reakcia pôdy, preto je vhodná zmes rašeliny s perlitom a záhradným substrátom. Rastlina neznáša vápenaté a zasolené pôdy, preto umelé hnojivá používame obmedzene a v nižšej koncentrácii. Počas zimy obmedzíme zálievku, rastlinu umiestnime na čo najsvetlejšie miesto a naďalej ju rosíme.
Rastlina dobre znáša rez, čo umožňuje jej tvarovanie. Rozmnožovanie je pomerne jednoduché - zakorenením odrezkov, vzdušným potápaním alebo výsevom semien. Semená si zachovávajú klíčivosť len krátko, preto je potrebné vysievať len čerstvé semená. Úspešnosť zakorenenia odrezkov je vysoká.
Zber a spracovanie kôry
Kôra sa získava odrezaním konárikov, ktoré sa očistia od vrchnej vrstvy a následne sa olúpu. Získaná kôra sa nechá sušiť na slnku, čím vzniká korenie škorica. Pri zbere pravej škorice sa spracováva približne 1 cm hrubá vrstva vnútornej kôry z osemročných stromov. Tá sa suší, kým sa nezačne sama rolovať do typických lastúr. Nasušené tyčinky sú maximálne 1 cm hrubé, svetlohnedé a veľmi krehké, zložené z niekoľkých tenučkých plátkov zvinutých do seba.
Pri iných druhoch škorice sa zbiera celá vrchná kôra, čo vedie k nižšej kvalite. Usušené zvitky sú v tomto prípade tmavohnedé, duté a tvorené jednou hrubšou vrstvou kôry. Po zbere a sušení sa zvitky škorice triedia podľa akosti, jemnosti, farby a sily. Následne sa balia alebo spracúvajú na mletú škoricu či silicu.
Druhy škorice a ich vlastnosti
Existujú rôzne druhy škorice, pričom najznámejšie sú cejlónska a čínska. Cejlónska škorica (Cinnamomum zeylanicum) je kvalitnejšia, má jemnejšiu chuť a vôňu a obsahuje minimálne množstvo škodlivého kumarínu. Čínska škorica (Cinnamomum cassia), známa aj ako kasia, je tmavšia, pevnejšia, s ostrou a menej sladkou chuťou. V obchodoch sa prevažne stretávame práve s touto menej kvalitnou, ale lacnejšou verziou.
Významným rozdielom medzi druhmi je obsah kumarínu, látky, ktorá môže pri vyššej konzumácii poškodzovať pečeň. Cejlónska škorica obsahuje len stopy kumarínu, zatiaľ čo iné druhy, ako napríklad vietnamská (Cinnamomum loureiroi), ho majú v značnom množstve.
| Druh škorice | Strom | Obsah kumarínu (mg/kg) |
|---|---|---|
| Cejlónska škorica | Cinnamomum zeylanicum | ~0.017 |
| Čínska škorica | Cinnamomum aromaticum | ~0.31 |
| Indonézska škorica | Cinnamomum burmanni | ~2.15 |
| Vietnamská škorica | Cinnamomum loureiroi | ~6.97 |
Využitie škorice
Škorica sa používa nielen ako korenie do sladkých jedál, ako sú koláče, pečivo, varené víno či punč, ale má aj významné liečivé účinky. V ľudovom liečiteľstve sa využíva pri tráviacich problémoch, bolestiach hrdla, prechladnutí, na podporu chuti do jedla a zlepšenie látkovej výmeny. Má antibakteriálne a antivírusové účinky.
Vďaka svojej príjemnej vôni a chuti sa škorica uplatňuje aj vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle. Ako izbová rastlina môže škoricovník obohatiť interiér svojimi dekoratívnymi listami.
tags: #skoricovnik #cejlonsky #pestovanie