Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku: tradícia, výzvy a budúcnosť
Sladovnícky jačmeň je jednou z najvýznamnejších poľnohospodárskych plodín pestovaných na Slovensku a slad patrí medzi najvýznamnejšie komodity slovenského agropotravinárskeho priemyslu. Tradícia pestovania sladovníckeho jačmeňa a výroba sladu má na Slovensku dlhú históriu. Slovensko je 12. najväčším výrobcom sladu na svete a 6. v Európe. V exporte sladu patríme medzi európsku špičku, pričom vysoký dopyt je aj z krajín mimo Európskej únie, napríklad z Číny. Celková priemerná výroba sladu na Slovensku sa aktuálne pohybuje na úrovni okolo 242 tisíc ton ročne. Z celkového množstva sladu, vyrobeného na Slovensku stačí iba necelá pätina na pokrytie potrieb slovenských pivovarníkov. Zvyšok je exportovaný na zahraničné trhy. Slad vyrábaný na Slovensku spĺňa najprísnejšie kvalitatívne parametre a je dlhodobo naším konkurencieschopným vývozným artiklom na svetových trhoch.
Slovenské sladovne zvyšujú spracovateľské kapacity, preto je predpoklad, že súčasná ročná spotreba 380 tisíc ton jačmeňa čoskoro prekročí 400 tisíc ton. Z toho vyše 100 tisíc ton musia žiaľ sladovne nakúpiť v zahraničí. Množstvo dovezeného jačmeňa sa snažia sladovne minimalizovať a preferovať najmä slovenských pestovateľov. Slovenskí sladovníci prioritne využívajú jačmeň z domácej produkcie. Napriek tomu, že dopyt po jačmeni je vysoký, osevné plochy klesajú.
Súčasný stav a dôležitosť sladovníckeho jačmeňa
Slad - významná exportná komodita potravinárskeho priemyslu. Na jeho výrobu je potrebná základná surovina - sladovnícky jačmeň, ideálne z domácej produkcie. Napriek dopytu zo strany spracovateľov, za posledné roky zaznamenávame pokles plôch osiatych jačmeňom. Vývoj osevných plôch jačmeňa má za posledných desať rokov u nás klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2012 predstavovala plocha so sladovníckym jačmeňom takmer 70 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už len 50 tisíc hektárov, čo je pokles o viac ako 25 %. V roku 2016 dosiahli osevné plochy iba 115,4 tisíca hektárov. Dôvodom sú najmä riziká vychádzajúce zo zmeny klímy, ktoré sa často negatívne najviac dotýkajú práve jarín. Problémy spôsobuje najmä extrémne horúce počasie v čase nalievania zŕn, ktoré dokáže drasticky znížiť kvantitu a kvalitu dopestovanej produkcie.
Ceny sladovníckeho jačmeňa patrili za uplynulé desaťročie k najstabilnejším spomedzi poľnohospodárskych komodít. To sa však zmenilo a ceny sladovníckeho jačmeňa z úrody v roku 2021 v druhej polovici roka vzrástli. Ovplyvnila ich slabá úroda najmä v západnej Európe, Nemecku a Francúzsku, ale aj v strednej Európe. Práve Francúzsko s Nemeckom patria k najväčším exportérom sladovníckeho jačmeňa na svete. Európsky trh s jačmeňom ovplyvnilo aj zlé počasie v Severnej Amerike a obrovský dopyt z Číny, ktorý stále rastie. Situácia s jačmeňom a sladom je na trhu naďalej veľmi zložitá. V roku 2022 sa výkupná cena sladovníckeho jačmeňa pohybovala na úrovni 300 až 370 eur/t. Vzhľadom na klimatické zmeny je v súčasnosti potrebné nielen podporovať lokálnu produkciu, no i neustále hľadať nové odrody sladovníckeho jačmeňa.
Požiadavky na sladovnícky jačmeň
Na dosiahnutie najvyššej kvality a výhodnej ceny jačmeňa je potrebné splniť prísne kritériá. Sladovnícky jačmeň neodpúšťa žiadnu chybu pestovateľa. Sladovne uprednostňujú odrody ľahko a rýchlo rozlúštiteľné, ktoré zaisťujú kvalitné prekvasenie. Preferujú odrody, ktorých zrná rýchlo klíčia a strácajú čo najmenej výživných látok (napr. Kangoo, Malz, Overture, Odyssey či Sunshine). Zrno musí byť zdravé, čisté a mať vyrovnaný tvar. Plevy by mali byť jemne zvrásnené, tenké a jemné, aby bol jačmeň schopný prijímať vodu v procese sladovania a pri klíčení prerastal. Podiel zŕn nad sitom 2,5 x 20 mm by mal byť aspoň 85 - 90 %, aby väčšie, škrobnatejšie zrná dali viac extraktu v slade. Hmotnosť tisíca zŕn by sa mala pohybovať medzi 44 - 52 g, pričom optimálna objemová hmotnosť kvalitného sladovníckeho jačmeňa je 680 - 720 g.l-1. Obsah dusíkatých látok by mal byť medzi 9,5 - 11,5 %. Všetky parametre nájdete v STN 46 1100-5.
Odrodový sortiment a novinky
Slovenské sladovne aktuálne najviac preferujú jarné odrody s výberovou sladovníckou kvalitou, ktoré poskytujú viac látok potrebných pre kvalitný slad. Pomer dopytu slovenských sladovní predstavuje 75 % jarných oproti 25 % ozimných odrôd spracovaného jačmeňa. Najviac sa využíva jarná forma, kde sa odporúča odroda Overture alebo KWS Amadora. V minulom roku bola na Slovensku najpestovanejšou odroda Overture, s podielom takmer 37 percent. Túto odrodu preferujú všetky veľké sladovne a je tiež zaujímavou exportnou komoditou, žiadanou vo všetkých okolitých krajinách. Stabilitu odbytu majú pestovatelia aj pri odrodách Odyssey, Laudis 550, Kangoo a Malz. Základom pre „Levický slad“ svetlého plzenského typu, navyše s chráneným zemepisným označením, je nová slovenská odroda IS Maltigo určená pre pestovateľov vo vybranej oblasti Slovenska. Do portfólia spoločnosti Limagrain pribudli aj dve novinky - odrody jarného sladovníckeho jačmeňa Tango a LG Tosca. Odroda Tango má výberovú sladovnícku kvalitu, s najvyšším možným bodovým hodnotením (USK 9 bodov). Je novo zaradená na Zelenej listine v spoločnosti Heineken a v prevádzkovom skúšaní ďalších sladovní. LG Tosca predstavuje najhorúcejšiu novinku v ponuke Limagrain na Slovensku.
Medzi ozimnými jačmeňmi si môžete vybrať dvojradové odrody Wintmalt a KWS Scala alebo aj šesťradovú odrodu Etincel. Na sladovnícke účely sa u nás pestuje prevažne jačmeň dvojradový, najčastejšie jarný. V meniacich sa klimatických podmienkach s častejším výskytom sucha je výber odrody kľúčový.
Na Slovensku vyrábame najlepší slad na svete
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa
Pestovanie sladovníckeho jarného jačmeňa, po ktorom je najväčší dopyt, nie je vôbec jednoduché, práve naopak, vyžaduje si dobré podmienky a keďže počasie nie je možné vopred naplánovať či odhadnúť, pestovatelia nedokážu predpovedať, aká veľká a kvalitná úroda nakoniec bude. Sladovnícky jačmeň je náročný na pôdne a klimatické podmienky, ale tiež na správny čas sejby. Problém predstavuje príliš suché počasie, ale tiež dlhé tropické dni s teplotami nad 30 stupňov. Po vypestovaní je nutné prihliadať aj na čas a technológiu zberu a skladovania. Pestovanie sladovníckeho jačmeňa si teda vyžaduje dôkladnú starostlivosť od sejby až po jeho samotné spracovanie a uchovanie.
Podmienky pestovania
Jarný jačmeň je náročnejší na pôdne prostredie než iné obilniny. Vyžaduje hlinité, piesočnato-hlinité a ílovito-hlinité pôdy, dostatočne humózne, s dostatkom vápnika a priaznivým vlhkostným stavom. Vyhovuje mu slabo kyslá až neutrálna pôdna reakcia (pH 6,2 - 7,5). Jarný jačmeň je schopný využiť zásoby zimnej vlahy, neskôr znesie aj sucho, no opäť má zvýšené požiadavky na vlahu vo fáze steblovania a klasenia. Kvôli krátkemu vegetačnému obdobiu má na jačmeň značný vplyv svetlo - je rastlinou dlhého svetelného dňa.
Predplodina a príprava pôdy
Začať treba od predplodiny. Najmenej vhodnou je zrnová kukurica a pšenica, ani po repke nedosiahne jačmeň dobré výsledky. Najvhodnejšími predplodinami sú okopaniny (s možnosťou hnojenia maštaľným hnojom) alebo strukoviny, napr. hrach či strukovinoobilné miešanky ako medziplodina. Po zbere predplodiny je treba pozemok dôkladne odburiniť už na jeseň. A platí to pri použití akejkoľvek technológie prípravy pôdy. V konvenčnom spôsobe vykonajte podmietku diskovým podmietačom a prípadne zavalcujte, podľa vlhkostného stavu pôdy. Následne zorte do hĺbky 0,25 - 0,28 m, aby pôda dobre zachytila zimnú vlahu. Len čo to na jar dovolí stav pôdy a počasia, použite smyk na urovnanie brázd a pred sejbou prípadne ešte kombinátor pre zjemnenie štruktúry hrudiek pôdy a zapravenie hnojív.
Či už sa rozhodneme pestovať jačmeň siaty ozimný klasickým systémom s využitím orby, alebo s použitím minimalizačných technológií, vždy by sme sa mali sústrediť na hospodárenie s vlahou. Z hľadiska uľahnutia pôdy je pre jačmeň siaty ozimný optimálny odstup orby od sejby 3 - 4 týždne. Hĺbka orby by nemala presiahnuť 22 cm. Spojením pracovných operácií, ktoré umožňujú moderné sejacie stroje s aktívnym náradím na spracovanie pôdy, je možné obdobie medzi zberom predplodiny a sejbou skrátiť, čo je u jačmeňa siateho ozimného vzhľadom na skorú sejbu veľkou výhodou. Predsejbová príprava pôdy sa vykonáva do hĺbky 4 - 6 cm tak, aby bolo osivo uložené v hĺbke 2 - 4 cm. Preverené a odskúšané osivo je jedným z rozhodujúcich parametrov dosiahnutia dobrých výsledkov. Používanie certifikovaných osív naberá na význame najmä v posledných rokoch. Väčšina odrôd jačmeňa siateho ozimného nie je náročná na predplodinu a môže sa pestovať aj po obilnine (napríklad po pšenici letnej). Z dôvodu prenosu chorôb medzi jarnými a ozimnými jačmeňmi (choroby päty stebiel, škvrnitosť) by sa jačmeň siaty ozimný nemal siať aspoň 2 roky po sebe. Celkový podiel jačmeňov v osevnom postupe by nemal presiahnuť 25 %. Najvyššie úrody a tiež kvalitu (HTZ, podiel predného zrna) docielime pestovaním jačmeňa siateho ozimného po strukovinách. Jačmeň siaty ozimný je schopný vyrovnať sa aj so zhoršenými pôdno-klimatickými podmienkami, s nižšou hladinou živín, krátkodobými prísuškami, niektoré odrody dokonca tolerujú aj „horšie zaobchádzanie“.
Sejba
Zvoľte optimálny termín sejby. Aj napriek skorej jarnej sejbe nesmieme jačmeň vysiať do mokrej, nevyzretej pôdy, aby nedošlo k „zamazaniu osiva“. Mohlo by to negatívne ovplyvniť vzchádzanie, a tým aj konečnú výšku úrody. Oneskorená sejba však znižuje aj úrodu zrna o 40 - 50 kg za každý deň oneskorenia a tá by teda mala prebehnúť najneskôr do 25. marca. V najproduktívnejších oblastiach je najvhodnejší termín sejby v III. dekáde februára (na ľahších pôdach) až III. dekáde marca. Výsevok určujeme podľa predplodiny a termínu sejby, zvyčajne sa pohybuje od 350 do 500 klíčivých zŕn na m2, podľa podmienok a odrody. Optimálna hĺbka sejby jarného jačmeňa je 30 - 50 mm. Jačmeň klíči pri teplote 1 - 3 °C, čo umožňuje skorú jarnú sejbu. No po vzídení by už nemalo dôjsť k dlhšiemu obdobiu chladu. Pokiaľ to hrozí, lepším tepelným podmienkam pomôžete utlačením pôdy po sejbe použitím valcov.
Kľúčovým faktorom prezimovania porastov je termín sejby. V repárskej výrobnej oblasti sa odporúča siať od 20. do 30.09., v zemiakarskej oblasti od 10. do 20.09. a v kukuričnej výrobnej oblasti od 25.09. do 05.10. Vzhľadom na klimatické zmeny a s nimi spojené globálne otepľovanie, je možné posunúť termín sejby aj na neskôr, i keď podľa štatistiky VZÚ Kroměříž sejba oneskorená o sedem až desať dní znížila úrody jačmeňa siateho ozimného z 7,38 na 6,69 t/ha. Jačmeňu siatemu ozimnému nevyhovujú predčasné výsevy (pred 10.09.) a pri normálnom priebehu zimy ani príliš neskoré výsevy (po 05.10.). Veľmi dôležité je dodržanie optimálneho výsevného množstva. Jednou z možností, ako predísť rizikám súvisiacim s počasím, je sejba jačmeňa jarného na jeseň. Pestovatelia by termínom sejby mali zabezpečiť, aby jačmeň vstupoval do zimy s jednou až dvomi odnožami. V prípade neskoršieho termínu sejby by rastliny do zimy vstupovali veľmi slabé a prípadné zmrznutie časti rastliny by už jačmeň na jar nedokázal kompenzovať. Naopak, u príliš veľkých rastlín by počas zimy mohlo dôjsť k predrasteniu.
Výživa a hnojenie
Jarný jačmeň citlivo reaguje na všetky pestovateľské zásahy vrátane hnojenia. Plytký koreňový systém a krátke obdobie, počas ktorého musí prijať pomerne veľké množstvo živín, je treba zohľadniť pri výžive. Hnojenie dusíkom treba prispôsobiť odrode a najmä dĺžke a pevnosti stebla, aby porast nepoliehal. Ak nevyužijete organické hnojenie, doprajte jačmeňu dávku 60 - 80 kg N.ha-1, podľa kvality pôdy. Vzhľadom na to, že jarný jačmeň má krátke obdobie výživy, dusík sa aplikuje jednorazovo pred sejbou. Pre rovnomerné dozrievanie zrna, odolnosť voči poliehaniu a kvalitu úrody jačmeňa je potrebné zabezpečiť aj dostatok fosforu a draslíka. Odporúča sa použiť napr. NP roztoky s možnosťou súčasnej aplikácie herbicídov. Podľa plánovanej úrody treba rátať s dávkou 25 kg P.ha-1, resp. 57 kg P2O5.ha-1 a 100 kg K.ha-1, resp. 120 kg K2ha-1. Dávku vo forme draselných solí alebo PK kvapalných hnojív je možné zapracovať do pôdy orbou v jeseni. Alebo ju rozložte tak, že 2/3 dávky PK zapravíte na jeseň orbou a 1/3 pri predsejbovej príprave pôdy na jar, aj s celou dávkou dusíka. Veľmi pozitívnu úlohu tu môže zohrať aj zelené hnojenie, teda prípadné zaradenie medziplodín.
Jačmeň siaty ozimný patrí medzi obilniny, ktoré majú vďaka dobre vyvinutému koreňovému systému predpoklady pre dobré využitie živín. Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vychádzame zo zásady, že nimi hnojíme pôdu. Fosforečné a draselné hnojivá zapracujeme do pôdy pred sejbou pri základnej príprave pôdy v podobe superfosfátu a draselnej soli. Z pohľadu sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného sa fosfor podieľa na zlepšovaní kvality zrna, predovšetkým pre podporu rovnomernosti dozrievania a zvýšenia podielu predného zrna. Dostatok fosforu v pletivách v čase odnožovania a steblovania pôsobí priaznivo na obsah škrobu, a tým aj obsah extraktu v slade. Draslík taktiež pôsobí na zvyšovanie obsahu škrobu v zrne, ďalej zlepšuje kyprosť endospermu a jemnosť plevy.
Jačmeň siaty ozimný dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom, a preto odporúčame, najmä po obilninách, aplikovať tretinu celkovej dávky (do 30 kg/ha dusíka) spolu so základným hnojením fosforu a draslíka. Pri vyšších dávkach hrozí riziko prerastania porastov a horšieho prezimovania. Základné hnojenie realizujeme obzvlášť pri kŕmnom jačmeni siatom ozimnom, hnojením sledujeme nielen dosiahnutie dobrej úrody, ale aj vysokej kŕmnej akosti. Je známe, že pri sladovníckom jačmeni siatom ozimnom je možné od základného jesenného hnojenia dusíkom upustiť a prihnojiť rastliny dusíkom v jarnom období. Súčasné poveternostné podmienky so suchým a teplými jarnými mesiacmi, resp. teplou zimou, však čoraz častejšie nastoľujú potrebu hnojenia aj sladovníckych jačmeňov siatych ozimných dusíkom už v čase zakladania porastu.
Rozhodujúcu úlohu vo výžive jačmeňa siateho ozimného zohráva regeneračné hnojenie, či už pri kŕmnom, alebo sladovníckom jačmeni siatom ozimnom. Toto hnojenie je potrebné vykonať čo najskôr, ako to podmienky dovolia. Dávky sa pohybujú v rozmedzí 30 - 60 kg/ha. Pri kŕmnom jačmeni siatom ozimnom a v priaznivejších podmienkach pestovania sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného je možné dusík aplikovať jednorazovo, v horších podmienkach a pri zle prezimovaných porastoch je lepšie dávku rozdeliť na dve časti. Ideálne je dodať dusík vo forme liadku amónneho. Najmä z pohľadu zvýšenia kvality zrna sladovníckeho jačmeňa siateho ozimného odporúčame s dusíkom aplikovať aj síru, ideálne s prvou, prípadne druhou dávkou dusíka. Pri produkčnom hnojení dusíkom je možné využiť aj granulované formy priemyselných hnojív, avšak v suchom počasí veľmi rýchlo klesá úrodový efekt a zvyšuje sa riziko negatívneho vplyvu na poliehanie a zvýšený obsah dusíkatých látok v zrne. Z tohoto pohľadu je vhodnejšie pre korekciu výživného stavu v rastovej fáze steblovanie používať kvapalné hnojivá aplikované predovšetkým na list. Neskoré, tzv. kvalitatívne hnojenie je dávkou navyše, aplikuje sa vo vegetačnej fáze klasenie. Na zvýšenie úrody táto dávka výrazný vplyv nemá, zvyšuje však obsah bielkovín v zrne a tým aj kŕmnu hodnotu produktu. Hnojenie je účinné iba pri dostatku vlahy a odporúča sa využívať iba v systéme hnojenia kŕmneho jačmeňa siateho ozimného. Výborné výsledky sa dosahujú pri liadku amónnom s vápencom. Pri sladovníckom jačmeni siatom ozimnom sa toto hnojenie neodporúča, zvyšuje totiž riziko poliehania, predĺženia vegetácie, nevyrovnaného dozrievania a častejšieho výskytu tzv. dusíkatých látok.
Ochrana porastov
Zaradenie jarného jačmeňa v osevnom postupe výrazne ovplyvňuje výskyt chorôb, čo je možné regulovať správnou organizáciou osevného postupu, plnohodnotnou výživou a použitím odolných odrôd. Porast najčastejšie postihuje hnedá škvrnitosť jačmeňa, múčnatka trávová, prašná sneť jačmenná, hrdza jačmenná či černanie báz stebiel. Pri ich výskyte včas použite adekvátny ošetrujúci prostriedok. Obrábanie pôdy zasa zohráva významnú úlohu v regulácii zaburinenosti, a preto si dajte záležať na preventívnej kvalitnej príprave pôdy. Konkurenčne je schopný potlačiť buriny len kompletný, kondične silný porast. Herbicídy použite len v nutnom prípade alebo zvoľte cielenú aplikáciu po vzídení jačmeňa podľa prognózy výskytu burín. Postrek bude efektívnejší, ak použijete mäkkú vodu, kvalitnú postrekovú techniku, koľajové riadky a obmedzíte ho na lokálnu, ohniskovú časť postihnutej parcely. Škodcovia jarného jačmeňa sa viac vyskytujú v suchom a teplom jarnom počasí. Opäť platí, že prevencia je lepšia ako riešenie následkov, a preto si dajte záležať na dôkladnom zaoraní rastlinných zvyškov predplodín a osevnom postupe a vždy použite morené osivo. Jačmeň je citlivý aj na dostatok vzduchu v pôde, preto na ťažších pôdach pri nadmerných zrážkach rozrušujte pôdny prísušok bránením.
Veľmi dôležitou súčasťou systému zvyšovania intenzity pestovania sú morforegulátory rastu. Väčšina odrôd registrovaných v SR má odolnosť voči poliehaniu dobrú a morforegulátor nevyžaduje. Jeho využitie sa však u väčšiny odrôd jačmeňa siateho ozimného ukazuje ako vysoko rentabilné. U skoro poľahnutých porastov môže dôjsť k veľmi výraznej redukcii HTZ, a teda k poškodeniu výšky a kvality úrody, preto sa pri silne rastúcich porastoch aplikácia morforegulátora rastu tesne pred klasením odporúča. Naopak, použitie morforegulátora u slabšie rastúcich porastoch bez navýšenia dávky dusíkatých hnojív, môže spôsobiť zníženie úrody. Taktiež predčasný termín aplikácie alebo príliš vysoká dávka môžu spôsobiť zníženie úrody v dôsledku skrátenia klasov. U jačmeňa siateho ozimného sa dosahujú dobré výsledky pri morforegulátoroch na báze etefónu. Morforegulátory možno väčšinou aplikovať zároveň s fungicídom.
Vošky napádajúce porasty jačmeňa siateho ozimného možno považovať za štandardných škodcov. Ich výskyt môžeme s určitosťou očakávať, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf virus - BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 - 18 °C cez deň. Odporúčame sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie jačmeňa, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15 °C porasty ošetriť. Symptómy napadnutia sú zaostávanie v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov do červenofialova a vzpriamovanie listov. Sfarbenie postupne prejde do chlorózy až nekrózy. Ochrana porastov proti virózam aplikáciou insekticídov proti prenášačom viróz je jedným z opatrení, ktoré eliminuje virózy na najnižšiu mieru ekonomického prahu škodlivosti.
Do porastov jačmeňa siateho ozimného je zväčša potrebné použiť aspoň jeden herbicíd. Predovšetkým proti lipkavcu, bodliaku a harmančekovitým burinám. Termín aplikácie závisí od cieľového druhu buriny a zvoleného prípravku. Pri zvýšenej intenzite pestovania je nutné vykonať aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením. Je vhodné použiť aj fungicíd proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania. V oblastiach výskytu ramuláriovej škvrnitosti (Ramularia collo-cygni) je ošetrenie pred klasením nutnosťou aj pri základnej intenzite pestovania, keďže odrody jačmeňa siateho ozimného nemajú proti tejto chorobe dostatočnú odolnosť.
Zber a pozberová úprava
Sladovne majú vysoké nároky na zrno zdravé, zrelé, mechanicky nepoškodené a bez prímesí. Preto buďte pri zbere jačmeňa, ktorý je menšieho vzrastu a pri dozrievaní tzv. „háčkuje“, osobitne opatrní. Správny termín zberu zvoľte podľa vlhkosti zrna (vykupuje sa pri 14 %) a stavu porastu. Dajte si záležať na dobre nastavenom mlátiaco-separačnom ústrojenstve. Obvodová rýchlosť bubna by nemala prekročiť 20 m.s-1, inak sa zrno poškodí. Vstupná medzera pri výmlate by mala byť 16 - 24 mm a výstupná 6 - 12 mm. Nastavenia prispôsobujte aj pri zmene klimatických podmienok počas zberu. Dosúšanie, čistenie zrna a mechanická manipulácia zrnom ho môže tiež poškodiť.
Klimatické zmeny a udržateľné poľnohospodárstvo
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku je primárne v dôsledku klimatickej zmeny v ohrození. Pestovatelia, ale aj pivovarníci, pre ktorých je jačmeň jednou zo základných surovín, bijú na poplach. Spoločne s odborníkmi na agrolesníctvo hľadajú riešenia, ktoré majú za cieľ eliminovať dopady zmeny klímy a oživiť tak vymierajúcu tradíciu. Naša planéta sa rýchlo mení a s ňou i spomínané počasie a podmienky pre pestovanie, na ktorých sú poľnohospodári doslova závislí. Klimatické zmeny v spojení s ďalšími náročnými podmienkami tak pre lokálnych farmárov zužujú možnosti pestovania sladovníckeho jačmeňa - pre sladovne a pivovary nenahraditeľnej suroviny. Aj preto je do budúcna mimoriadne dôležité nastolenie zodpovedného a udržateľného poľnohospodárstva.
Jedným z kľúčových negatívnych faktorov sú praktiky zavedené v období kolektivizácie, ktoré viedli k sceľovaniu plôch do veľkých lánov. Tie bez krajinárskych prvkov, ktoré by do prostredia priniesli rozmanitosť, už v aktuálnych klimatických podmienkach neobstoja. Vedú ku zníženiu schopnosti pôdy zadržiavať vodu a tiež ku zvýšenej citlivosti na eróziu, ktorá vedie k odplaveniu tej najúrodnejšej vrstvy.
Pivovary preto spolupracujú najmä s lokálnymi poľnohospodármi s cieľom dodávať sladovnícky jačmeň z lokálnych zdrojov. Podpora miestnych pestovateľov má okrem rozvoja komunity aj ďalší, nemenej významný rozmer - znižovanie celkovej uhlíkovej stopy, ku ktorej sa zaviazali viaceré spoločnosti. Líder na slovenskom pivnom trhu HEINEKEN Slovensko nakúpil v roku 2021 viac ako 50 % sladovníckeho jačmeňa z udržateľných zdrojov, čo je o približne 20 % viac v porovnaní s rokom 2020. Zároveň sa hurbanovská sladovňa - najväčšia v strednej Európe - stala súčasťou celosvetového projektu, ktorého cieľom je podporiť udržateľné pestovania jačmeňa.
Projekty na podporu pestovania
Na akútny problém s ubúdajúcimi osevnými plochami sladovníckeho jačmeňa smeruje projekt PRE JAČMEŇ, s ktorým prichádza Plzeňský Prazdroj Slovensko spoločne s Nadáciou Ekopolis a odborníkmi z Národného lesníckeho centra. Tento projekt na podporu udržateľného pestovania jačmeňa na Slovensku pomáha lokálnym farmárom, ale aj okolitej prírode. Je postavený na princípoch agrolesníctva, teda pestovania poľnohospodárskych plodín v kombinácii s drevinami na tej istej ploche. Cielene podporujú výsadbu drevín v lokalitách, kde budú mať najväčší dopad na posilnenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, zabránia pôdnej erózii a odnosom najúrodnejších častíc pôdy a humusu a zároveň prispejú k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov. Vraciame sa k princípom, ktoré sa osvedčili už našim starým mamám. V minulosti neboli aleje alebo remízky na slovenskom vidieku žiadnou výnimkou. Okrem podpory pestovania jačmeňa majú vysadené stromy obrovský prínos aj pre regeneráciu poľnohospodárskej pôdy. Prostredníctvom agrolesníckych postupov chcú predchádzať degradácii pôdy a podporiť zlepšovanie jej úrodnosti, znížiť riziko povodní, ale aj nedostatku vody pre poľnohospodárov a pre krajinu. Stromy totiž plnia významnú úlohu. Zmierňujú klimatické extrémy, sú schopné zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrovať ju do podzemia. Výsadba v PD Radošinka sa týka dohromady 150 kusov sadeníc topoľov, dubov, brestov, plánok jabloní a hrušiek, a tiež moruší a líp.
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku dokáže významne pomôcť k viazaniu uhlíka do pôdy. Zároveň kompletné spracovanie sladovníckeho jačmeňa od poľa až do pohára zabezpečí maximálnu pridanú hodnotu pre krajinu a jej obyvateľov. „Sladovnícky jačmeň je už teraz pestovaný aj v slovenských podmienkach nielen uhlíkovo neutrálne, ale dokonca môže viazať viac uhlíka z atmosféry do pôdy, ako sa spotrebuje pri jeho pestovaní. Sedem sladovní a viac ako stovka pivovarov spracovávajú pritom túto komoditu na slad priamo na Slovensku. Vytvárajú po celom území Slovenska pracovné miesta a významne prispievajú do štátneho rozpočtu. Je preto dôležité, aby aj štát hľadal spôsoby, ako sladovnícko-pivovarnícku vertikálu a poľnohospodárov pestujúcich sladovnícky jačmeň podporiť. V rámci spoločného projektu SZVPS a ÚKSÚP vysiali celkovo 22 rôznych odrôd jarného i ozimného sladovníckeho jačmeňa.
tags: #sladovnicky #jacmen #pestovanie #v #sr