Slávik a ruža: Porovnanie literárnych diel Oscara Wilda a Alexandra Sergejeviča Puškina

Rozprávka „Slávik a ruža“ Oscara Wilda je súčasťou zbierky „Šťastný princ a iné rozprávky“, ktorá vyšla v roku 1888. Táto zbierka obsahuje päť próz, vrátane „Slávika a ruže“, ktoré sa vyznačujú jednoduchým, no zároveň náznakovitým dejom, veľkou dávkou fantázie a romantizmu, vytriezveným a priezračným štýlom a dôrazom na melódiu jazyka. Námety v týchto rozprávkach sú na prvý pohľad prosté a naivné, no sú založené na symboloch a alegórii. Rôznymi literárnymi postupmi rozvíjajú základné otázky o umení, citoch a spoločnosti. Oscar Wilde sa v nich inšpiroval Hansom Christianom Andersenom a rozvíja jeho motívy. Rozprávky Oscara Wilda patria medzi literárnu klasiku a klenoty svetovej literatúry.

V centre deja Wildovej rozprávky „Slávik a ruža“ stojí mladý študent, ktorý je plný ilúzií o láske. Na druhý deň má byť u princeznej ples a ona mu sľúbila, že s ním bude tancovať, iba ak jej prinesie červenú ružu. Študent je však nešťastný, pretože v jeho záhrade žiadna taká ruža nerastie. Skloní tvár do dlaní, uľahne do trávy a začne plakať. Jeho nárek začuje slávik, ktorý hniezdi na blízkom dube. Mladý poeta si zoufá, neboť si chce na plese zatančit s dívkou svého srdce, jenže ta se mu prý bude věnovat pouze pod podmínkou, že ji obdaruje rudou růží. Tu ale mladík v zahradě nemá, a proto pláče.

Študent si uvedomuje, aké dôležité sú maličkosti, na ktorých závisí šťastie. Hoci prenikol do záhad filozofie a pochopil mnohé múdrosti, teraz mu stojí v ceste chýbajúca červená ruža. Slávikovo srdce pookreje, pretože on sám každú noc vyznáva svoju lásku hviezdam a túži po skutočnom milencovi, ktorého teraz konečne vidí. Mladík však stráca ilúzie o nádhernom tanci s milovanou.

Slávik mu je ľúto a rozhodne sa mu pomôcť. Odletí k ružovému kra a prosí ho o červenú ružu výmenou za svoju najkrajšiu pieseň. Krík však má len biele ruže. Posiela slávika za svojím bratom, ktorý rastie pri starých slnečných hodinách. Ani tento krík však nemá červené ruže, ponúka len žlté. Napokon je slávik poslaný k tretiemu bratovi, ktorý rastie pod študentovým oknom. Tento krík kedysi mal červené ruže, ale zima mu zmrazila cievy, mráz spálil púčiky a búrka polámala konáre. Slávik je zarmútený, keď sa dozvie, že existuje len jeden spôsob, ako získať červenú ružu: musí kríku spievať celú noc s tŕňom v srdci, a tak sa jeho krv stane krvou kríka.

Slávik si spočiatku myslí, že smrť je príliš vysoká cena za jediný kvet. Spomína na krásu života, na pozorovanie slnka a na omamné vône prírody. Nakoniec však dospeje k záveru, že láska je cennejšia ako život a ľudské srdce je dôležitejšie ako srdce vtáka. Slávik odletí za mladým študentom a oznámi mu, že dostane svoju červenú ružu. Za mesačného svitu ju stvorí z hudby a zafarbenú svojou krvou. Od študenta žiada len to, aby bol verným milencom, pretože láska je múdrejšia ako filozofia. Študent ho však príliš nechápe, pretože poznal len to, čo je napísané v knihách. Dub mu však rozumie a slávika si veľmi obľúbi. Prosí ho, aby mu naposledy zaspieval, a slávik mu vyhovie. Študent si vtedy pomyslí, že ide o sebectvo umenia bez pravej úprimnosti.

Keď ruža nebude hotová, krík zopakuje svoju žiadosť a tŕň prenikne slávikovmu srdcu. Slávik cíti bolesť a spieva o láske, ktorá neumiera ani v hrobe. Na druhý deň študent otvorí okno a zaraduje sa z krásnej červenej ruže. S ružou sa ponáhľa k domu dievčaťa svojich snov.

Dievča mu však namietne, že sa jej nehodí k šatám. Študent jej ponúkne drahokamy, ale ona povie, že drahokamy sú cennejšie ako kvety. Študent je veľmi rozčarovaný dievčinou ľahostajnosťou a nevďačnosťou, uvedomujúc si, že láska je neskutočná hlúposť.

V básni „Slávik a ruža“ Alexandra Sergejeviča Puškina sa stretávame s témou neopätovanej lásky. Hlavnými postavami sú lyrický hrdina - básnik a slávik, ktorí obaja vyznávajú city, ktoré im nie sú opätované a nie sú pochopené. Puškinovo dielo je charakteristické združeným rýmom (aabb), sylabickým veršovým systémom s dvanásťslabičným veršom a rytmicko-syntaktickým paralelizmom, kde jeden riadok zodpovedá jednej vete alebo myšlienke. Využíva epitetá ako „noci jarnej“, „v sade skrytom“, „milá ruža“, „hymny jemné“, personifikáciu „milá ruža drieme“ a metaforu „v hĺbke noci jarnej, v sade do tmy skrytom“. Básnická otázka „Pre koho ty, básnik, pachtíš sa a stlievaš?“ podčiarkuje váhu vnútorného prežívania.

Alexander Sergejevič Puškin (1799 - 1837) bol ruský romantický básnik, prozaik, dramatik, kritik, historik, publicista a zakladateľ modernej ruskej prózy. Je považovaný za jedného z najväčších ruských básnikov. Jeho tvorba je žánrovo bohatá a zahŕňa lyrickoepické skladby, romány, poviedky a tragédie. Medzi jeho najznámejšie diela patria „Ruslan a Ľudmila“, „Kaukazský jazdec“ (poémy), „Eugen Onegin“ (román), „Kapitánova dcéra“ (novela) a „Boris Godunov“ (tragédia).

Oscar Wilde (29. októbra 1854 - 30. novembra 1900) bol anglický dramatik, prozaik, básnik a esejista írskeho pôvodu. V mladosti sa zoznámil s dekadentnými názormi, ktoré na neho mali veľký vplyv. Bol známy svojimi názormi na umenie, ktoré často obhajoval ako formu estetického pôžitku. Wilde bol ženatý s Constance Lloydovou a mal dvoch synov. Jeho život bol poznamenaný aj intímnym priateľstvom s lordom Alfredom Douglasom, ktoré viedlo k jeho odsúdeniu a uväzneniu.

Julius Kalaš, skladatel, pedagog a pianista (1902 - 1967) byl na pražské konzervatoři ve skladbě žákem Jaroslava Křičky a Josefa Bohuslava Foerstra, na mistrovské škole pokračoval u Josefa Suka. Vyučoval na Filmové fakultě AMU (obor zvuk a hudba ve filmu), spolupracoval s Pěveckým sdružením učitelů kocourkovských, kde působil jako umělecký vedoucí, skladatel a klavírista od roku 1925 do roku 1953. S tímto osmičlenným sdružením vytvořil nový typ satiry. Rozsáhlou část jeho díla tvoří písňová tvorba, operety a hudební komedie. Proslul především ve filmové hudbě, na níž spolupracoval většinou s Kocourkovskými učiteli. Ve své tvorbě artificiální navázal na podněty svého učitele Josefa Suka. V roce 1956 komponuje symfonickou báseň pro flétnu a orchestr podle Oscara Wilda Slavík a růže.

V centre deja Wildovej rozprávky „Slávik a ruža“ stojí mladý študent, ktorý je plný ilúzií o láske. Na druhý deň má byť u princeznej ples a ona mu sľúbila, že s ním bude tancovať, iba ak jej prinesie červenú ružu. Študent je však nešťastný, pretože v jeho záhrade žiadna taká ruža nerastie. Skloní tvár do dlaní, uľahne do trávy a začne plakať. Jeho nárek začuje slávik, ktorý hniezdi na blízkom dube. Slávikovo srdce pookreje, pretože on sám každú noc vyznáva svoju lásku hviezdam a túži po skutočnom milencovi, ktorého teraz konečne vidí.

Mladík však stráca ilúzie o nádhernom tanci s milovanou. Slávikovi je ho ľúto a rozhodne sa mu pomôcť. Odletí k ružovému kra a prosí ho o červenú ružu výmenou za svoju najkrajšiu pieseň. Krík však má len biele ruže. Posiela slávika za svojím bratom, ktorý rastie pri starých slnečných hodinách. Ani tento krík však nemá červené ruže, ponúka len žlté. Napokon je slávik poslaný k tretiemu bratovi, ktorý rastie pod študentovým oknom. Tento krík kedysi mal červené ruže, ale zima mu zmrazila cievy, mráz spálil púčiky a búrka polámala konáre.

Slávik je zarmútený, keď sa dozvie, že existuje len jeden spôsob, ako získať červenú ružu: musí kríku spievať celú noc s tŕňom v srdci, a tak sa jeho krv stane krvou kríka. Slávik si spočiatku myslí, že smrť je príliš vysoká cena za jediný kvet. Spomína na krásu života, na pozorovanie slnka a na omamné vône prírody. Nakoniec však dospeje k záveru, že láska je cennejšia ako život a ľudské srdce je dôležitejšie ako srdce vtáka.

Slávik odletí za mladým študentom a oznámi mu, že dostane svoju červenú ružu. Za mesačného svitu ju stvorí z hudby a zafarbenú svojou krvou. Od študenta žiada len to, aby bol verným milencom, pretože láska je múdrejšia ako filozofia. Študent ho však príliš nechápe, pretože poznal len to, čo je napísané v knihách. Dub mu však rozumie a slávika si veľmi obľúbi. Prosí ho, aby mu naposledy zaspieval, a slávik mu vyhovie. Študent si vtedy pomyslí, že ide o sebectvo umenia bez pravej úprimnosti.

Keď ruža nebude hotová, krík zopakuje svoju žiadosť a tŕň prenikne slávikovmu srdcu. Slávik cíti bolesť a spieva o láske, ktorá neumiera ani v hrobe. Na druhý deň študent otvorí okno a zaraduje sa z krásnej červenej ruže. S ružou sa ponáhľa k domu dievčaťa svojich snov. Dievča mu však namietne, že sa jej nehodí k šatám. Študent jej ponúkne drahokamy, ale ona povie, že drahokamy sú cennejšie ako kvety. Študent je veľmi rozčarovaný dievčinou ľahostajnosťou a nevďačnosťou, uvedomujúc si, že láska je neskutočná hlúposť.

tags: #slavik #a #ruza #partitura

Populárne príspevky:

• Fikus: Tipy na úspešné rozmnožovanie doma
• Porovnanie Aloe vera gélu a šťavy
• ako zazelenať betónovú džungľu
• Registrácia a program Májového kvetu
• Pestovanie netýkavky plnokvetej