Pestovanie sójových bôbov: Všetko, čo potrebujete vedieť
Sója fazuľová (Glycine max) je jednou z najvýznamnejších komerčne pestovaných plodín na svete, ktorá je strategickou komoditou na svetových trhoch. Jej strategický význam spočíva v tom, že je cenným a lacným zdrojom kvalitných bielkovín (38 - 40 %) s priaznivým pomerom esenciálnych aminokyselín, a tým mnohorakým využitím pre ľudskú výživu a výživu hospodárskych zvierat. Pre svoje celkové obsahové zloženie je aj požadovanou surovinou pre priemysel. Vzhľadom na potreby rýchlo rastúcej svetovej populácie sa jej požadovaná produkcia vo výhľade do roku 2050 odhaduje až na 500 mil. ton, čo predstavuje veľkú výzvu pre pestovateľov.
Botanicky patrí sója do čeľade bôbovitých a biologicky je kategorizovaná ako strukovina, ale pre vysoký obsah tuku (18 - 22 %) aj ako olejnina, preto je štatisticky vykazovaná v skupine olejnín. Sója je rastlina, ktorej pestovanie si na Slovensku získava čoraz väčšie uznanie. V posledných rokoch sme zaznamenali pôsobivý nárast záujmu o túto rastlinu, a to ako zo strany poľnohospodárov, tak aj spotrebiteľov. Produkcia sóje vo svete rastie pôsobivým tempom a Slovensko nezaostáva - zaznamenávame dynamický rozvoj produkcie a záujmu o sójové semená. Podľa údajov Štatistického úradu SR v období rokov 1997 - 2018 pestovanie sóje zaznamenalo na Slovensku mimoriadny nárast. Zberové plochy sóje sa v tomto období pohybovali v širokom rozmedzí od 965 ha (rok 1997) až do rekordných 45 304 hektárov s rekordnou produkciou 104 525 ton (rok 2018). Trendovo je zberová plocha sóje za celé hodnotené obdobie trvalo narastajúca, len s miernymi až strednými poklesmi v niektorých rokoch.
Na Slovensku v pestovaní sóje stále výrazne dominuje Košický kraj, ktorý má v celom sledovanom období 39 - 63 % zastúpenie z celkovej zberovej plochy. Za ním v odstupe nasledujú Banskobystrický, Nitriansky a Prešovský kraj. Na tieto štyri kraje pripadalo v ostatných troch rokoch až 89 - 90 % z celoslovenskej zberovej plochy sóje. Dosiahnuté priemerné úrody sóje v SR v ostatnom období sa už približujú k celosvetovému priemeru, ktorý je 2,4 t.ha-1 a v niektorých rokoch ho už presahujú. Dobrí pestovatelia u nás v súčasnosti dosahujú úrodu za celú podnikovú pestovateľskú plochu nad 3 t.ha-1.
Výber odrody a optimálne podmienky
Dobrá úroda závisí aj od výberu tej správnej odrody a kvalitného osivového materiálu. Sója je plodinou, ktorá je citlivá na poškodenie semien pri zbere, deformovanie klíčkov a variabilitu klíčivosti. Keďže má každý pestovateľ k dispozícii iný typ pôdy a podnebné podmienky, pri výbere odrody by ste mali zvážiť aj tieto faktory. V južnejších oblastiach je lepšie siahnuť po stredne skorých odrodách, severnejšie oblasti, kde sú drsnejšie podmienky, vyžadujú odolnejšie a výnosnejšie odrody dozrievajúce veľmi skoro. V prípade upršanej jesene je problematické dozrievanie sóje. Ak nie je dozretá a pripravená na zber do polovice októbra, tak už nedozreje vôbec. Preto sú lepšie veľmi skoré odrody, aby ste sa vyhli slabej úrode.
Klimatické požiadavky sóje sú vo všeobecnosti približne rovnaké ako pre kukuricu. Územie Slovenska z hľadiska vhodnosti jej pestovania sa však považuje už za okrajovú oblasť. Bezpečne tu dozrievajú odrody skupín s prijatým označením „OOO“ a „OO“, prípadne aj „O“. Ultraskoré odrody „OOO“ majú veľmi krátku vegetačnú dobu 80 - 100 dní, veľmi skoré odrody „OO“ 100 - 120 dní a skoré „O“ 110 - 130 dní. Bezpečnosťou dozrievania rozumieme, že odroda dozrie aj v menej priaznivom roku najneskôr do polovice septembra, aby sa dala pozberať za ešte priaznivých podmienok. Pre normálny rast a vývin potrebuje sumu vegetačných teplôt 2000 - 3000 °C. Optimálne stanovištné podmienky pre pestovanie sóje sú v oblastiach s priemernou ročnou teplotou 8 - 10 °C. Sója začína klíčiť, keď teplota pôdy v hĺbke sejby dosahuje okolo 10 °C. Vzchádzanie trvá v priemere od 4 do 14 dní, v závislosti od pôdnej vlhkosti, teploty pôdy a hĺbky sejby. V priebehu vegetačného obdobia vyžaduje sója denné teploty 18 - 20 °C, z hľadiska tvorby strukov a semien sú rozhodujúce teploty od rastovej fázy kvitnutia do rastovej fázy dozrievania, kedy sú považované za optimálne teploty 20 - 25 °C.
Pre pestovanie sóje sú optimálne kukuričné a teplé repárske oblasti. Suma vegetačných teplôt činí 2 - 3 tis.°C. Pri 14 °C sa rast zastavuje. Náročnejšia na teplo je rastlina od obdobia kvitnutia až vytvorenia semien. Sója je rastlina krátkeho dňa. Z hľadiska svetelných pomerov, najvyššie nároky na svetlo má sója v rastovej fáze kvitnutia a nasadzovania strukov až do vytvorenia semien. Na Slovensku v čase letného slnovratu okolo 21. júna, ktorý približne korešponduje s rastovou fázou začiatku kvitnutia sóje, je dĺžka dňa okolo 16 hodín. To znamená, že u odrôd senzitívnych na dlhú fotoperiódu je už potláčaná rastová fáza kvitnutia. V našich podmienkach sú vhodné kanadské, americké a európske odrody, vyšľachtené v severnejších zemepisných šírkach, ktoré menej reagujú na dĺžku dňa, čiže sú menej fotoperiodicky citlivé.
Sója je plodina veľmi náročná na vlahu, čo je často obmedzujúcim faktorom pri rozširovaní jej pestovania do nových potenciálnych oblastí. V oblastiach s nedostatočnými a nevhodne rozloženými zrážkami, aj za vhodnej teploty, je produktívnosť sóje nízka a voda sa stáva limitujúcim faktorom jej pestovania. Veľké nároky na vlahu má už v období klíčenia. V letných mesiacoch využije sója viac ako 100 mm zrážok mesačne. Obzvlášť je citlivá na nedostatok vlahy v priebehu kvitnutia a v priebehu tvorby strukov a tvorby semien. Ak je v tomto období dostatok zrážok, dosahujú sa dobré úrody. Vodný stres v priebehu tvorby semien redukuje úrodu semena sóje zrýchľovaním starnutia listov a skracovaním rastovej fázy tvorby semien. Sója priaznivo reaguje na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu, hlavne v období tvorby kvetných púčikov, kvitnutia a tvorby strukov, preto nie je vhodné jej pestovanie vo výsušných oblastiach.
Pre pestovanie sóji sú veľmi vhodné pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou, stredné, humózne, výhrevné s dostatkom živín. Sója neznáša pôdy ťažké, kyslé a zamokrené. Ideálne pH je 6,2 - 6,8. V prípade veľmi kyslej pôdy je aktivita hrčkotvorných baktérií nízka a sója potrebuje priemyselné hnojivá. Vápnením sa zas vytvárajú vhodné podmienky pre tieto baktérie a zlepšuje sa prístupnosť fosforu. Počas roka nie je hodnota pH konštantná. Do pôdy sú vhodné hnojivá s dusíkom, fosforom, draslíkom, horčíkom, vápnikom a sírou. Sója priaznivo reaguje aj na dostatok organických látok v pôde.
Termín a spôsob sejby
Vysievanie sóje by ste si mali vopred naplánovať a zbytočne sa neunáhliť. Ideálny termín sejby stanovuje teplota pôdy. Dosahovať by mala aspoň 10 stupňov Celzia, pričom závisí aj od počasia v nasledovných dňoch, keď už sú semiačka sóje v zemi. Počas skorej jari sa často stáva, že sa počasie mení a teploty klesajú k nule. Preto ak má nastať výrazné ochladenie, so sejbou by ste mali radšej počkať. Čím neskôr sóju vysievate, tým hlbšie do zeme by mala ísť. Na začiatku je to 2,5 centimetra, pri pokročilejšom termíne už treba semiačka zasiať do hĺbky 6 centimetrov. Vzdialenosť riadkov je štandardne od 12,5 do 25 centimetrov, závisí od veľkosti poľa a dostupnej techniky. Podľa sponu sa volí aj výsevok, priemerne predstavuje 100 až 140 kilogramov sóje na 1 hektár.
Agrotechnický termín na sejbu sóje určuje teplota pôdy, ktorá by mala dosahovať aspoň 10 °C. Dôležitý je aj následný vývoj počasia po sejbe. Ak má nastať výrazné ochladenie, so sejbou sa oplatí počkať. V praxi sa potvrdilo, že neskôr siate porasty sa skôr siatym a podchladeným bez problémov vyrovnajú. Hĺbku sejby prispôsobujeme podmienkám. Skoršie výsevy vo vlhkom a teplom počasí, kedy sa pôda rýchlo prehrieva, sejeme plytšie do min. 2,5 cm. Štandardná hĺbka výsevu sóje je 30 - 50 mm. Sója klíči epigeicky (tiež fazuľa a lupina), tzn. že hypokotyl prerastá pôdou a vynáša klíčny list nad povrch pôdy, čo je dôvod, aby sa semeno nesialo príliš hlboko. Pri skorej sejbe sóje do vlhšej pôdy sa odporúča menšia hĺbka uloženia semien, v závislosti od druhu pôdy to je 25 - 40 mm. Plytká povrchová vrstva sa postupným vzostupom teploty vzduchu rýchlejšie prehrieva, takže sója pri dostatočnej vlhkosti rýchle napučí, vyklíči a rovnomerne vzchádza. Pri neskorších termínoch sejby, keď je povrch pôdy už spravidla suchší, sa sója vysieva hlbšie. Nikdy sa sója neseje hlbšie ako 60 - 70 mm, pri svojom epigeickom klíčení sa príliš vysiľuje.
V súvislosti s klimatickou zmenou a skorším prehriatím pôdy na optimálnu teplotu sa zaužívaný agrotechnický termín sejby sóje na Slovensku (25. apríl - 5. máj) posúva už do obdobia od 15. apríla. V rokoch s prudším dlhšie trvajúcim ochladením po výseve však môže hroziť predĺženie vzchádzania a zvýšenie výpadku rastlín v dôsledku poškodenia pôdnymi hubovými patogénmi. Vo všeobecnosti platí, že predčasná i oneskorená sejba oproti agrotechnickému termínu znižuje úrodu.
Voľba medziriadkovkej vzdialenosti je podriadená skorosti odrody, pre skoršie odrody postačuje 0,125 - 0,375 mm. Sejba do užších medziriadkov vyhovuje odrodám vyznačujúcim sa menej intenzívnym vetvením, ktorým sa pri výseve medziriadkov 0,125 - 0,18 m zvyšuje aj konkurenčná schopnosť voči burinám. Zároveň sa však zvyšuje aj riziko výskytu chorôb, najmä pri výseve na 12,5 cm. Výsevok sa určí v súlade s hmotnosťou osiva, jeho klíčivosťou a podmienkami pre vzchádzanie. Bežne sa vysieva 100 - 150 kg/ha osiva, pričom kvalitne založený porast by mal mať hustotu približne 60 rastlín na m2. Dobrú úrodu zabezpečí už kompletný porast s priemernou hustotou 50 - 55 rastlín na m2. Pre dosiahnutie tejto hustoty je potrebné vysievať až 65 - 75 rastlín na m2, resp. 650- až 750-tisíc klíčivých semien na ha. Väčšia hustota porastu predstavuje zvýšené riziko poľahnutia porastu a znamená aj väčšie riziko napadnutia chorobami. Pokiaľ sa porast plánuje plečkovať, je potrebné počet vysiatych jedincov zvýšiť. Počas plečkovania sa každým zásahom môže poškodiť 3 - 6 % jedincov. Zvyčajne sa porast plečkuje tri razy, čo znamená potrebu navýšenia výsevku o 9 - 18 %. Naopak, pokiaľ sa uvažuje so závlahami, nie je vhodné porast prehustiť. Jednak sa závlahou zabezpečí takmer kompletná vzchádzavosť, a čo je tiež podstatné, prehustený porast by bol náchylnejší na poľahnutie.
Ochrana pred burinami a škodcami
Sója nie je odolnou rastlinou proti burinám a zle znáša aj používanie herbicídov. Jediným riešením je kvalitne vyčistená pôda od všetkej buriny. Pri studenšej jari neskorší termín sejby umožňuje vlnu skorých jarných druhov burín. Tie sa dajú zničiť plytkým obrobením povrchu. Pri väčšom množstve sóje sa často využíva dlhšie vzchádzanie sóje a likvidácia burín herbicídmi. Sója je citlivá na vedľajšie účinky herbicídov, preto by ste ich mali aplikovať vo vhodnej rastovej fáze a za vhodných klimatických podmienok.
Herbicídna ochrana počas vegetácie je založená na dvoch ošetreniach, kde sa kombinuje preemergentné ošetrenie pôdnym prípravkom s následným postemergentným riešením neskoršieho zaburinenia. V prípade priaznivých vlahových podmienok a doznievania účinnosti herbicídov býva v sóji problém najmä s neskorším letným zaburinením, napr. mrlíkmi. Sója je veľmi citlivá na vedľajšie účinky použitých herbicídov. Je preto nevyhnutné aplikovať ich vo vhodnej rastovej fáze sóje a burín, a hlavne za vhodných klimatických podmienok. Porasty stresuje predovšetkým aplikácia herbicídov pri vysokej teplote a intenzívnom slnečnom žiarení, alebo vtedy, ak po aplikácii za tepla nasleduje ochladenie.
Sóju je možné úspešne pestovať aj v ekologickom režime. Ak je docielené dobré fungovanie vzťahu pôda - rastlina, je symbiotický vzťah fixácie dusíka veľkou devízou, keďže túto živinu je v ekológii problém dodať. Alfou a omegou je tak úspešné regulovanie burín. Pestovatelia využívajú najmä prútové a rotačné brány, doplnené prípadne o plečky s prstovými sekciami pracujúcimi v medziriadku.
Sprievodcom sóje, ako prastarej kultúrnej plodiny, je veľké množstvo hubových, bakteriálnych a vírusových chorôb či škodcov. Tieto sa môžu vyskytovať, avšak zvyčajne nedosahujú hospodárske prahy škodlivosti a ochrana sa proti nim nerealizuje. Vyskytuje sa viac ako 100 druhov patogénov, z čoho asi 20 je hospodársky významných. V suchých rokoch sa choroby vyskytujú menej, takže pozornosť treba zvýšiť počas sychravej jesene. Medzi bežné choroby patrí peronospóra, septorióza, mozaika a bakteriálna kiahňa sóje. Tieto choroby môžu byť niekedy spôsobené siatím infikovaných semien, preto je dôležité získavať semená z dôveryhodných zdrojov. Medzi škodcov, ktorí sa niekedy objavujú na sójových plantážach, patria vošky, roztoče fazuľové a roztoče hrachové. Zvyčajne však nepredstavujú vážnu hrozbu pre úrodu a nespôsobujú významné straty na úrode.
Zber a skladovanie
Sója sa zberá pri vlhkosti do 18 %. Keď je prostredie vlhšie a pestovatelia sa rozhodnú porast nedesikovať, dochádza k problematickému dozrievaniu strukov a začínajú pukať skôr, nech ich stihnete dozrieť. Zároveň sa pri vyššej vlhkosti zvyšuje aj riziko mechanického poškodenia plodov a straty kvality. Aby ste predišli strate úrody zapríčinenej pukaním strukov, použite prípravky na báze lepidiel. O tom, koľko úrody nakoniec na poli vyzbierame, rozhoduje aj aktuálne počasie a agronomická disciplína.
Sója ukončuje vegetáciu koncom augusta a v prvej polovici septembra. Zber prebieha za plnej zrelosti, kedy listy žltnú, usychajú a opadávajú. Semená sú odrodovo sfarbené a tvrdé. Pri oneskorenom zbere sa otvárajú struky a nastávajú zberové straty. Veľmi nutné je správne nastavenie žacej mlátičky (zníženie otáčok bubna, zväčšenie medzery medzi bubnom a košom).
Nazbieranú sóju by ste mali umiestniť na suché a chladné miesto. Ideálna je špajza, pivnica alebo chladná izba na prízemí.
Pestovanie edamame od semena po tanier | Sójové bôby na záhrade
Výhody pestovania sóje
Pestovanie sóje prináša mnoho výhod, vrátane jej výživovej hodnoty a schopnosti obohacovať pôdu o dusík. Sója je výživná a nenáročná plodina, ktorá môže priniesť mnoho výhod do vašej záhrady. Vďaka jej schopnosti fixovať dusík z atmosféry pomocou symbiotických baktérií, nevyžaduje intenzívne hnojenie dusíkatými hnojivami. Sója má tiež pôdoochranný a melioračný účinok pôsobiaci na zvyšovanie kvality a produkcie následne pestovaných plodín. Navyše, sója má v osevnom postupe dôležitú úlohu, pretože je ideálnou predplodinou. Po jej zbere zostáva v pôde množstvo minerálneho dusíka a zlepšuje pôdnu štruktúru. Môže sa zaraďovať po obilninách alebo sa používa ako prerušovač obilných sledov.
Sója je zdrojom kvalitných bielkovín (38 - 40 %) s priaznivým pomerom esenciálnych aminokyselín, ktoré sú dôležité pre ľudskú výživu a výživu hospodárskych zvierat. Obsahuje tiež cenné tuky, vitamíny a minerály, ktoré majú komplexné účinky pre naše zdravie. Upravuje činnosť trávenia, reguluje a optimalizuje činnosť ciev, slúži ako prevencia osteoporózy, chráni pred chorobami srdca a reguluje hladinu krvného tlaku. Pri cukrovke ju odborníci odporúčajú na zníženie potrebnej dávky inzulínu.
S týmito tipmi na pestovanie dosiahnete zdravý rast a kvalitnú úrodu.
tags: #soja #fazulova #pestovanie