Pestovanie jahodového špenátu: Nenáročná rastlina pre záhradu aj balkón

Jahodový špenát, známy aj ako mrlík hlávkatý (Chenopodium capitatum), je zaujímavá a nenáročná letnička, ktorá si opäť získava popularitu v európskych záhradách. Hoci v skutočnosti nejde o pravý špenát, jeho listy sú chuťou veľmi podobné a rastlina ponúka aj jedlé červené plody, ktoré pripomínajú maliny alebo moruše.

Charakteristika jahodového špenátu

Mrlík hlávkatý je asi 60 cm vysoká rastlina s pevnými stonkami, ktoré sú obrastené sviežimi zelenými trojuholníkovitými listami so zúbkatým okrajom. Tieto listy, hoci menšie, pripomínajú listy špenátu. Po nasadení plodov je rastlina veľmi dekoratívna.

Jedlé listy

Sviežo zelené listy jahodového špenátu majú chuť pripomínajúcu špenát a sú bohaté na minerálne látky, stopové prvky a vitamíny A, C a K. Na spracovanie sú najlepšie mladé listy a výhonky. Môžeme ich použiť do šalátov, pomazánok, dresingov, na mäso alebo pripraviť ako špenát. Veľkou výhodou je, že narozdiel od iných šalátov nespôsobujú dráždenie žlčníka, obličiek ani močových ciest.

Lahodné plody

Po odkvitnutí rastlina nasadzuje aromatické červené plody, ktoré sú tiež jedlé a majú príjemne sviežu, mierne sladkú, no nie príliš výraznú chuť. Vzhľadom pripomínajú maliny alebo moruše. Plody môžeme jesť surové, rozmačkané s cukrom a zaliate napríklad mliekom, pridávať ich do jogurtov, dresingov, želatín, na torty, palacinky, lievance. Dajú sa tiež zavárať, zmraziť alebo využiť na marmelády a džemy. Niektoré zdroje uvádzajú, že plody sú slabo jedovaté, takže by sa surové nemali konzumovať vo veľkých množstvách.

Pestovanie jahodového špenátu

Jahodový špenát je nenáročná letnička, ktorú zvládnu pestovať aj začiatočníci. Je vhodný na pestovanie na záhonoch, v truhlíkoch, kvetináčoch za oknom, na balkónoch a terasách. Dokonca sa dá pestovať celoročne v interiéri.

Výsev

Semená jahodového špenátu je možné vysievať od marca do augusta pre úrodu ovocia. Pre pestovanie vonku na záhonoch sa semená vysievajú riedko do vlhkej, dobre odvodnenej pôdy do hĺbky približne 1-2 cm (niektoré zdroje uvádzajú 2-3 cm alebo 3 mm) a do sponu 25x30 cm alebo 3-5 cm od seba v riadkoch vzdialených asi 25 cm. Pre dosiahnutie čo najdlhšej úrody je ideálne začať s výsevom čo najskôr. Pred výsadbou je vhodné semená namočiť do vody na jednu noc, čím sa zlepší klíčenie. Semená klíčia pomerne dlho. Akonáhle sú semenáčky dostatočne veľké, možno ich vyjednotiť.

Pôda a hnojenie

Jahodový špenát sa uspokojí s bežnou záhradnou zeminou s prídavkom kompostu. Prihnojujeme len vo vegetačnom období. Vhodné sú vodorozpustné hnojivá ako Cererit alebo Kristalon. Rastliny je vhodné raz za týždeň prihnojiť po nasadení kvetov. Vyvarujte sa priameho hnojenia priemyselnými hnojivami, keďže listová zelenina má tendenciu "nasávať" dusičnany.

Zálievka a stanovište

Rastlina znesie priame slnko aj mierny tieň, najlepšie sa jej darí na slnku alebo v polotieni. V letnom období vyžaduje výdatnú zálievku. Pri dostatku vlahy tvorí väčšie plody. V zime pri bytovom pestovaní zálievku obmedzíme a prestaneme hnojiť. Na jar skrátime výhonky.

Zber a skladovanie

Listy je možné zbierať priebežne. Ihneď po odstrihnutí ich uskladnite v chladničke, dajte si pozor, aby boli suché a nikdy ich neprikrývajte igelitovým vreckom alebo nevkladajte do uzavretej nádoby, pretože sa veľmi rýchlo sparia a zhnijú. Listy aj plody sa dajú zmraziť, plody zavárať alebo využiť na marmelády a džemy.

Choroby a škodcovia

Jahodový špenát je pomerne odolný, no môžu ho napadnúť niektorí škodcovia a choroby.

• Vošky: Pri jarnom pestovaní sa vošiek nemusíte obávať, no pri veľmi teplom počasí sa môžu objaviť. Pomôže ručné zbieranie, postrek z mydlovej vody a prilákanie dravého hmyzu do záhrady.
• Slimáky a slizniaky: Jahodový špenát je obľúbenou pochúťkou slimákov. Ochránite ho plastovou zábranou, medeným plechom a ich pravidelným zberom.
• Žltnutie listov: Môže byť prejavom vysokej teploty pôdy, nedostatku vlahy alebo začínajúceho plesňového ochorenia.
• Pleseň špenátová (Peronospóra): Rozširuje sa hlavne pri extrémne vlhkom počasí. Spoznáte ju podľa hnedožltých usychajúcich fľakov na listoch. Najlepšou ochranou je výsadba rezistentných odrôd. Už existujúcu pleseň porazíte pomocou pesticídov, lepšie je však vytrhať špenát a vysiať ho na iné miesto.

Ďalšie druhy mrlíka a podobných rastlín

Okrem mrlíka hlávkatého existuje mnoho ďalších druhov mrlíka a rastlín s podobnými vlastnosťami.

Mrlík mnoholistý (Chenopodium foliosum)

Veľmi podobný mrlíku hlávkatému, s tým rozdielom, že červené bobule sa objavujú pozdĺž celého stonku, zatiaľ čo u mrlíka hlávkatého tvoria skôr väčšie zoskupenia plodov v hornej časti rastliny.

Stromový špenát / Mrlík obrovský (Chenopodium Giganteum)

Jednoročná, veľmi nenáročná rastlina, ktorá patrí do rovnakej čeľade ako špenát siaty. Vysieva sa priamo na záhon od polovice apríla.

Špenát novozélandský / Štvorbôčik rozložitý (Tetragonia tetragonioide)

Z botanického hľadiska nemá so špenátom nič spoločné, no chuťou ho pripomína. Znáša vysoké teploty aj mierne sucho a na záhrade vydrží až do prvých mrazov. S predpestovaním priesad začnite v polovici apríla a na záhradu ich presaďte až po 15. máji, keďže dlhšie klíči.

Malabarský špenát (Basella Alba)

Označovaný aj ako popínavý špenát. Jeho plazivé výhonky dorastajú do dvoch metrov a na prvý pohľad pripomína mätu. Potrebuje humóznu pôdu, slnečné stanovisko a teplo.

tags: #spenat #jahodovy #pestovanie

Populárne príspevky:

• prekvapivé benefity topinamburov
• Objavte inovatívny prístup k záhradkárčeniu
• Orech čierny, palina, klinček a kajenské korenie proti parazitom
• Pestovanie facélie vratičolistej
• Všetko o záhradnom kvetináči so 4 nádobami