Starostlivosť o bonsaj: Zálievka, svetlo a výživa pre zdravý rast
Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov má svoje korene v Číne, odkiaľ sa dostalo do Japonska a postupom času aj do západného sveta. Prináša so sebou viac než len pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri pestovaní. Podľa skúsených bonsajistov pestovanie bonsajov nie je náročné. Napriek tomu mnohí ľudia spájajú bonsaje s prehnanou starostlivosťou, ktorú im treba venovať.
Bonsaj nie je špecifický druh stromu, ale skôr technika jeho tvarovania. Môžete si vybrať rôzne druhy stromov, ktoré sú vhodné na tvarovanie bonsajov. Každý, koho očaria bonsaje, začína rovnako - s mnohými otázkami a málo odpoveďami. Najlepšie je začať čítaním článkov na internete alebo v knihách. Pre mnohých ľudí nie je pestovanie bonsajov len záľubou, ale aj cestou k vnútornému pokoju.
Pestovanie bonsajov je umenie, ktoré si vyžaduje trpezlivosť, lásku a odhodlanie. Hoci to môže byť časovo náročné, výsledky sú odmenou v podobe krásneho, živého umeleckého diela. Bonsaje nie sú len dekoráciou, ale aj cestou k osobnej harmónii a spojeniu s prírodou. Bonsaj je skrátka umením vo svete záhradníctva a nárokuje si dávku starostlivosti aj času. Užívajte si preto už samotný proces a pozorujte, ako sa strom postupne mení, rastie a vyvíja sa pod vašimi rukami.
Pestovanie a starostlivosť o bonsaj vyžaduje cit a čas. Čo sa však môže na prvý pohľad zdať ako nevýhoda, sa vo výsledku stáva plusom. Starostlivosť o bonsaje, hoci časovo náročnejšia, sa pre vás môže v uponáhľanom dni stať formou relaxu.
Druhy bonsajov
Existujú interiérové a exteriérové bonsaje. Interiérové bonsaje pochádzajú z tropických alebo subtropických pásiem a dokážu odolávať zníženej vzdušnej vlhkosti a viac-menej aj nedostatku svetla. To neznamená, že musia byť dnu. V lete im veľmi dobre prospeje pobyt na balkóne či v záhrade. Na úplný začiatok sa odporúča začať s fíkusom, ktorý je nenáročný na starostlivosť. Čínsky fikus „Ginseng“ nielen rýchlo rastie, ale je aj veľmi odolný.
Exteriérové bonsaje sa pestujú výhradne von, kde majú dostatočnú vzdušnú vlhkosť a potrebujú striedanie teplôt počas roka (tzn. v zime dormanciu, kedy si oddýchnu). Dnu môžu byť tak týždeň, inak to na nich začne zanechávať následky. Obľúbenými zástupcami sú tu borievka, buk, borovica alebo javor, ktoré sú všetky veľmi robustné. Darí sa im podstatne lepšie ako interiérovkám, pretože sú pestované v ich vlastných podmienkach.
Zálievka bonsajov
Zálievka je kľúčová pre zdravie bonsaja. Bonsaj by ste mali polievať pravidelne, ale nechajte pôdu trochu vyschnúť medzi zálievkami. Vo všeobecnosti sa odporúča polievať raz až dvakrát týždenne, v závislosti od druhu bonsaja a podmienok v interiéri. Nesmie byť ani premočený. Nepríjemným dôsledkom nedostatku vlahy môže byť zhadzovanie listov a postupné vysychanie rastliny, opačnou situáciou je premočený substrát, vtedy môžu začať korene zahnívať.
Frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, napríklad od svetla, umiestnenia, vlhkosti vzduchu, ročného obdobia a podobne. Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas. Dôležité je nenechať substrát úplne vyschnúť, no zároveň sa vyhnúť premokreniu.
Spôsoby zalievania
Zatiaľ čo exteriérové bonsaje možno zalievať zvrchu, pri interiérových je postup trochu iný. Odporúča sa ponoriť misku s bonsajom do vody (až po okraj misky), nechať ju stáť vo vode približne desať minút, potom ju vybrať a umiestniť na pôvodné stanovište.
Pri organických substrátoch, keď trochu preschnú, čo sa dá zistiť zapichnutím špajdle do substrátu, treba polievať. Anorganický substrát treba poliať po celej ploche tak, aby spodkom misky pretiekla voda. Použiť sa dá krhla s jemnými kvapkami, alebo špeciálna násada na 2l PET fľašu, prípadne improvizovaná násada vyrobená z vrchnáka prederaveného horúcim špendlíkom na 15-20 miestach. Organický substrát sa polieva ľahšie, nakoľko voda sa postupne dostane všade. Keď už substrát drží spolu po viacerých poliatiach, je možné zalievať aj ponáraním celej misky do nádoby s vodou.
Starostlivosť o bonsaje v interiéri
Zálievka bonsajov v teráriách
Bonsaje v teráriách si vyžadujú pravidelnú, no zároveň šetrnú zálievku, aby mohli prosperovať v stabilnej mikroklíme. Najvhodnejšou formou je jemné rosenie rozprašovačom, ideálne destilovanou alebo mäkkou vodou. Vďaka tomu sa udržiava optimálna vlhkosť substrátu Akadama, ktorý by mal byť vlhký, no nie premokrený.
- Stredné rastlinné terária: (TYRKYS, MANGO, SWEET, KVAPKA) - 1 dcl / týždeň. Drobná korekcia podľa odparu (teplota, svetlo) je vždy na mieste.
- Veľké rastlinné terária: (AVOKÁDO, DIAMANT, VEŽA, KAMEŇ, VRCH, CIRKUS, VČELÍ ÚĽ) - 2 dcl / týždeň. Ak si nie ste istí, stačí sa dotknúť substrátu: ak je tmavý a mierne vlhký, rastlinka má dosť.
Svetlo a umiestnenie bonsaja
Na otázku, kam umiestniť bonsaj v interiéri, je len jedna správna odpoveď - tam, kde bude mať dostatok denného svetla. Čím viac luxov, tým lepšie pre rastlinu. Bonsaj by mal byť čo najbližšie k oknu. Jasné nepriame svetlo je ideálne. Umiestnite bonsaj na miesto, kde dostáva jasné, nepriame svetlo, ideálne k východne alebo západne orientovanému oknu.
So svetlom je to trochu komplikované aj pri exteriérových bonsajoch. Niektoré druhy, najmä okrasné listom či kvetom, treba zatieňovať, to znamená postaviť nad nimi striešku zo špeciálnej siete, ktorá prepúšťa od 20 do 80 % slnečného žiarenia. Takéto tienenie je nevyhnutné najmä počas letných horúčav. Veľmi háklivé sú napríklad javory - za jeden deň im po pobyte na priamom slnku môžu zhorieť listy.
Bonsaje v teráriách potrebujú dostatok svetla, no najlepšie sa im darí v rozptýlenom svetle alebo svetlom polotieni. Vyhnite sa prudkému letnému slnku, ktoré môže cez sklo prepaľovať listy - hrozí ich blednutie alebo žltnutie. V zime, keď je svetla menej, bonsaje umiestnite na čo najsvetlejšie miesto - ideálne na juh.
Vlhkosť vzduchu
Bonsaje potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, najmä počas zimných mesiacov, keď je vzduch v interiéri suchší kvôli vykurovaniu. Zvýšte vlhkosť pomocou misky s vodou a kamienkami pod bonsajom, pričom korene nesmú byť ponorené vo vode. Najmä v panelákoch je vhodné bonsaj aj rosiť. Predovšetkým v zime počas vykurovacieho obdobia treba okolo rastliny vytvárať vlhkejšie prostredie. V lete roste stromček ráno a večer, cez zimu stačí ráno (aby nevznikali plesne na listoch).
Bonsaje bývajú často umiestnené na parapetnej doske, pod ktorou je radiátor - tu vzniká sálavý vzduch. Niektorým rastlinám neškodí, iné ho vyslovene neznášajú. Táto situácia sa dá vyriešiť tak, že na parapetnú dosku položíte väčšiu a hlbšiu plastovú alebo keramickú nádobu, do ktorej nasypete štrk a dnu nalejete vodu. Na to dáte misku s bonsajom. Pri častom rosení sa na listoch môže vytvárať biely povlak (usádza sa na nich vodný kameň). Aj tento neduh sa dá vyliečiť - pomocou špeciálnych lakov na listy.
Hnojenie bonsajov
Bonsaje rastú v obmedzenom priestore, z ktorého dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny, preto sú odkázané na ich pravidelný prísun. Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú.
Výber hnojiva záleží na druhu pestovaného bonsaja. Sú totiž hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie, iné zase tvorbu plodov. Rozdeľujú sa na organické a chemické. Organické hnojivá sa od chemických líšia tým, že v pôde nezabíjajú mikroorganizmy, ktoré sú pre rastlinu prínosom. Pri chemických je to opačne - síce dodajú bonsaju potrebné živiny, ale na druhej strane môžu zničiť aj niektoré prospešné mikroorganizmy.
Najúčinnejší spôsob, ako rastline dodať dostatok živín, je tekutá zálievka - vtedy sa koreňový bal rýchlejšie nasýti živinami. Granuláty si dávajú načas - rozkladajú sa pomalšie, približne dva mesiace. Vďaka ich dlhodobému efektu ich netreba aplikovať často. Hnojiť je jednoduché. Špecializované bonsaj hnojivo neexistuje, je to iba marketing, aby sa klasické zriedené hnojivo so správnou nálepkou dalo predať 3x drahšie. Použiť sa dá hocijaké plnohodnotné hnojivo, tzn. obsahujúce NPK (dusík, fosfor a draslík).
Fáza rastu, kedy potrebujeme, aby bonsaj rástol, napr. na dopestovanie obrastu, vetvičiek a pod. Vtedy treba hnojiť podľa návodu na hnojive. Po zime, keď rastliny spotrebovali svoje zásoby živín, je potrebné im dodať potrebné látky na podporu rastu. Hnojenie by malo byť pravidelné, no zároveň opatrné - príliš veľa hnojiva môže bonsaj poškodiť. Začnite s menším množstvom a postupne ho zvyšujte, aby ste rastline poskytli všetko, čo potrebuje.
Výber pestovateľskej nádoby a substrátu
Výber správneho črepníka je dôležitou súčasťou procesu pestovania bonsaja. Črepník by mal byť dostatočne veľký, aby poskytol priestor pre korene, no zároveň nie príliš veľký, aby sa zachoval správny pomer medzi stromom a nádobou. Podľa spôsobu a štýlu tvarovania získava bonsaj svoj špecifický tvar. Ten určuje dôležitú vec, a síce ťažisko stromu. Práve ťažisko je pri výbere kvetináča zásadné. Bonsaj je potrebné zasadiť do takej pestovateľskej nádoby, ktorá jej poskytne dostatočnú oporu. Preto sa bonsaje často pestujú v pomerne širokých a plytkých miskách. Optimálnou voľbou sú kamenné, drevené či plastové kvetináče, boxy alebo spomínané misky. Okrem stability, poskytnú koreňom dostatok priestoru a voľnosť k rastu. Strom tak bude prospievať, silnieť a pomaly ale iste rásť. Dôležitá je harmónia. To znamená nijaké zbytočne veľké či krikľavé a do očí bijúce farby, ako sú výrazná oranžová či žeravá červená, inak riskujete, že ohnisko pohľadu sa prenesie zo stromčeka na misku. Preto majú nádoby tlmené, zemité farby, ktoré bonsaj dopĺňajú.
Pre pestovanie bonsajov je dôležitý aj výber vhodného substrátu. Ten by mal byť dobre priepustný, aby zabránil premokreniu koreňov, a zároveň mal dostatočnú schopnosť zadržiavať vlhkosť. Substrát by mal byť taký, aby vyhovoval tomu, kto polieva a zároveň aj stromu. Pre správne pestovanie, rast, vitalitu a dobrú kondíciu bonsajov je dôležité vybrať správny pestovateľský substrát. Mal by umožniť drevine dobre sa zakoreniť, prijímať dostatok vody i živín a pritom nepodliehať hnilobným procesom.
Typy substrátov
- Organické: Klasická zemina s rôznymi prímesami na „odľahčenie“, tzn. prevzdušnenie, pretože aj korene potrebujú vzduch. Výhodou je, že v takomto substráte sa kupujú stromčeky v záhradníctve a nebude teda problém s odhadnutím zálievky.
- Anorganické: Neobsahujú zeminu, ale sú to typicky „guličkové“ substráty z rôznych hornín alebo produktov ich spracovania. Výhodou je, že je vzdušný zo svojej podstaty, nedá sa preliať, lebo nadbytočná voda odtečie, no polievanie musí byť veľmi časté (raz za 1-2 dni, pri maličkých bonsajoch na plnom slnku aj viac krát do dňa).
Odporúča sa vyhnúť sa substrátu pre bonsaje od Agro CS, pretože po čase v kombinácii s prachom úplne stvrdne, korene nemajú ako rásť a vzniká problém so zálievkou. Ak zemina nie je dostatočne ľahká a vzdušná, je lepšie použiť zeolit.
Starostlivosť o bonsaje v interiéri
Akadama
Najvhodnejším univerzálnym substrátom na pestovanie bonsajov je jednoznačne japonská akadama. Jej prednosti využívajú a odporúčajú mnohí známi majstri v Japonsku i v Európe. Presadením do čistej akadamy sa dokážu stimulovať k rastu i oslabené, neduživé stromy. Významnými vlastnosťami akadamy sú jej vzdušnosť a ľahkosť, ktoré umožňujú dokonalé prekorenenie drevín v substráte. Akadama neobsahuje výživné mikroelementy, preto je nevyhnutné bonsaje pravidelne hnojiť organickými, najlepšie pozvoľna sa uvoľňujúcimi hnojivami.
Zrná akadamy výborne prijímajú vodu, pozvoľna ju uvoľňujú do medzipriestorov substrátu ku koreňom rastliny a udržujú tak vhodnú mikroklímu rastu. Neutrálna akadama je pre pravidelné hnojenie ideálne vhodná a prehľadná aj preto, že výživové elementy hnojiva akadama výborne naviaže a pritom udržuje stálosť prostredia. Vlhká akadama je tmavá, čo je výborným indikátorom dostatočného polievania. Bonsaje v akadame neprepolievate, pretože voda sa viaže len v granulách substrátu a z voľných priestorov jej prebytok ľahko odteká. Akadama je výborná aj na zakoreňovanie odrezkov a klíčenie semien, pretože vznikajúcej koreňovej sústave nekladie žiadne prekážky a ideálne podporuje jej rast.
Korene dreviny pred presadením do akadamy dokonale vymyjeme od predchádzajúcej zeminy a čisté upevníme drôtmi o dno misky vysypanej vrstvou hrubozrnnejšej akadamy. Strom musí byť v substráte pevný a nepohyblivý. Pomocou drevenej paličky sa snažíme do objemu misky dostať čo najviac akadamy. Ak môžeme, volíme pre pestovanie drevín v akadame radšej hlbšie misky, aby sme zabránili jej prudkému presychaniu počas slnečných letných dní. Treba počítať s tým, že po dlhšom čase sa akadama drví na prach a treba ju vymeniť.
Kanuma
Kanuma je vynikajúcim japonským vulkanickým substrátom na pestovanie azaliek a rododendronov. Kanuma je tvrdšia ako akadama, má kyslejšie pH a je typickej bledožltej farby.
Kiryu
Kiryu je pôvodný japonský vulkanický substrát mimoriadne vhodný pre pestovanie ihličín (najmä pre druhy Pinus a Juniperus). Svojím kyslejším pH a bohatším obsahom minerálnych látok podporuje ich zakorenenie a rast. Ihličnaté stromy, ktoré nie sú v dobrej kondícii a vyžadovali by na niekoľko rokov vysadenie do voľnej pôdy, aby sa dostali opäť do ideálnej kondície a rovnováhy, môžeme alternatívne zasadiť do hlbšieho kontajnera s kiryu. Akadama a kiryu sa vzhľadom na svoju štruktúru môžu miešať.
Keto
Keto (Ketotsuchi) je čierny hutný japonský lepivý íl. Bonsajisti ho ocenia najmä pri výsadbe bonsajov na strmé vertikálne skaly a na ploché kamene. Keto správnej konzistencie je výborné na modelovanie okrajov oblasti s pôdnym substrátom.
Zeolit
Veľmi zaujímavým substrátom, ktorý už roky testujeme pre pestovanie bonsajov a ďalších rastlín, je zeolit. Má pôvabnú, inšpiratívnu tyrkysovomodrú farbu a výborné vlastnosti, podporujúce dobrý rast a zakoreňovanie rastlín. Zeolit sa ťaží na našom území a je jedným zo vzácnych darov prírody. V praxi to znamená, že má výborné vlastnosti ako pôdny substrát, hydroponický materiál, výborný selekčný sorbent, molekulárne sito, katalyzátor a má svoje využitie pri čistení pitných vôd a záhradných jazierok.
Zeolit využívame v čistej forme bez prímesí napríklad na pestovanie fíkusov (Ficus retusa) a ďalších bytových bonsajov najmä v období, keď sa potrebujú dobre zakoreniť. Dá sa použiť ako obdoba japonskej akadamy, len pozor na ľahšie presychanie. Preto odporúčame dreviny v zeolite pestovať v hlbších miskách a upevniť ich drôtom o misku tak, aby sa pri manipulácii v sypkom zeolite vôbec nepohybovali. Odpar vody zo zeolitu sa zníži, ak na povrch substrátu uložíme vrstvu machu. Zeolit výborne viaže vo svojej štruktúre vodu i organické hnojivá, pomaly ich uvoľňuje a umožňuje výborné a bezproblémové prekorenenie rastlín. Na rozdiel od akadamy, ktorá má ílovitý charakter, dal by sa zeolit opísať skôr ako drobný porézny kamenný substrát, ktorý sa tak ľahko nerozdrobí. Odporúčame použiť zeolit ako súčasť pôdnych zmesí, v ktorých sa nám osvedčil oveľa lepšie ako akadama. Zeolit substrát prevzdušní, zľahčí a vybalansuje. Dá sa povedať, že v zeolite rastie všetko, čo naň padne.
Klasická zemina
Klasikou v pestovaní bonsajov stále zostáva dobrá pôdna zmes zložená z ornice (černozeme), piesku a rašeliny v pomere 1:1:1. Môžeme použiť skompostovanú pareniskovú zeminu, alebo lesnú pôdu, ktorá je hlavnou výživovou zložkou zmesi. Premiešame ju s riečnym pieskom a s kyprou vláknitou rašelinou. Zmes je dobré preliať niekoľkokrát vriacou vodou, prípadne povariť vo veľkom hrnci, aby sa eliminovali buriny a choroboplodné zárodky, a potom ju ešte nechať asi 2 týždne sušiť na slnku a dobre odležať. Túto základnú zeminu môžeme modifikovať podľa uváženia a vlastných skúseností. Môžeme do nej pridať viac piesku alebo zeolit (akadamu neodporúčame).
Presádzanie a strihanie koreňov
Jedným z najdôležitejších krokov jarnej starostlivosti je presádzanie bonsajov. Jar je ideálnym obdobím na presádzanie, pretože rastliny sa práve prebúdzajú zo zimného odpočinku a začínajú aktívne rásť. Presádzanie je nevyhnutné, aby sa odstránili staré a prehustené korene, ktoré môžu brániť rastu bonsaja. Pri presádzaní použite kvalitnú bonsajovú pôdu, ktorá zabezpečí správnu drenáž a dostatok živín. Nezabudnite skrátiť prerastené korene a bonsaj pevne zasadiť do novej misky.
Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží na tom, ako je bonsaj vyvinutý). Rastlinu nevyživujú hrubé korene - tie plnia len nosnú funkciu. Sú to vlásočnice (tenké korienky), ktorými čerpajú živiny. Pri redukcii koreňov je preto dôležité zachovať aspoň polovicu vlásočníc. Staré suché a hrubé korene (bez vlásočníc) môžete pokojne odstrániť, tie sú pre rastlinu zbytočné.
Netreba zabúdať aj na to, že keď sa redukuje koreňový bal, treba ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť. A kedy presádzať? Dá sa to spoznať tak, že rastlinu aj s koreňmi bez problémov vyberiete z misky, pričom z balu neopadáva nijaká zemina - vtedy je koreňový bal prerastený a treba ho redukovať. Tvrdenie, že bonsaj treba presádzať každý rok, nie je celkom presné. Závisí to od druhu stromčeka - niektoré rastú pomalšie, iné rýchlejšie. Pri presádzaní treba vymeniť starý substrát za nový, miska môže zostať tá istá. Z neznalosti robia ľudia chybu v tom, že neskrátia korene a stromček presadia do väčšej misky. Dôležité pravidlo: nikdy nepresádzajte slabú rastlinu, napríklad ak má žlté listy alebo je napadnutá škodcami.
Tvarovanie bonsajov
Tvarovanie bonsajov je jednou z najdôležitejších techník, ktorá dáva stromu jeho estetický vzhľad. Procedúra tvarovania bonsajov chce cvik. Pravidelné strihanie vetiev i koreňov je u tejto rastliny však rovnakou nutnosťou ako zalievanie. Všetko sa odvíja od staroby a druhu bonsaja. Tvarovaním je možné ovplyvniť tvar koruny a dĺžku vetiev bonsaja. Pri strihu preto rešpektujte prirodzený rast bonsaja tak, aby ste dosiahli vyvážený a harmonický tvar a strom nebol v prílišnom strese.
Rezanie vetiev je dôležité pre kontrolu rastu stromu. Odstraňujte nežiaduce vetvy, aby ste dosiahli požadovaný tvar. Počas zimy mohli niektoré vetvy prerásť alebo stratiť svoj tvar. Tvarovanie bonsajov zahŕňa strihanie a prípadné použitie drôtov na usmernenie rastu vetiev. Pri strihaní používajte ostré nožnice na bonsaje, aby ste predišli poškodeniu rastliny. Odstráňte suché, poškodené alebo nežiaduce vetvy a upravte tvar bonsaja tak, aby vyzerala harmonicky a prirodzene.
Podľa odrody sa strih vykonáva pravidelne na týždennej či mesačnej báze v menšom rozsahu, alebo len raz ročne, za to však ráznejšie. Dôležité je priebežné odstraňovanie vetvičiek i púčikov pučiacich z kmeňa a koreňov. U mladých bonsajov zaštipujeme drobné lístky do požadovaného tvaru koruny. Staršie, niekoľkoročné stromčeky s väčšími listami zaštipujeme cca tri lístky hlbšie oproti zamýšľanému tvaru koruny bonsaja. Vďaka týmto krokom bude mať bonsaj dostatok živín a sily na rast. Drôtovanie: Pomocou drôtu môžete ohýbať a tvarovať vetvy do požadovaného tvaru. Drôt by mal byť aplikovaný opatrne, aby nepoškodil kôru stromu. Čo sa týka prestrihávania koruny, interiérové bonsaje môžete prestrihávať celoročne, pri exteriérových sa robí zmladzovací rez, čiže hlbšie strihanie, pri ktorom sa zoberie aj štvrtina z koruny. Ak strom ešte nemá požadovanú hrúbku, je najlepšie ho zasadiť do zeme a nezastrihávať.
tags: #starostlivost #o #bonsaj #zalievka