Vývoj a štatistiky pestovania poľnohospodárskych plodín na Slovensku
Poľnohospodárstvo je nepochybne jedným zo základných pilierov každej krajiny a vo všeobecnosti aj ľudskej spoločnosti. Slúži jednak ako zdroj obživy obyvateľstva a popri tom zastáva veľmi významnú úlohu pri zachovaní biodiverzity. Slovenské poľnohospodárstvo sa v priebehu posledných piatich dekád vyvíjalo pod vplyvom viacerých faktorov vrátane technických inovácií, zmien v spoločenskej a ekonomickej štruktúre, a najmä klimatických zmien. Úroda najdôležitejších poľnohospodárskych plodín, ako sú pšenica, kukurica a cukrová repa, odráža tieto premeny a poskytuje obraz o dlhodobých trendoch v pestovaní plodín na Slovensku.
Územie Slovenska je považované za veľmi pestré, čo sa týka pôdnych typov a samotných prírodných podmienok. Spôsob využitia pôdy závisí od mnohých faktorov, ako sú napríklad prírodné podmienky, technológie pestovania či možnosti využitia hnojív. Všeobecne najlepšie podmienky na pestovanie sú charakteristické pre úrodnú Podunajskú nížinu, Juhoslovenskú kotlinu a Východoslovenskú nížinu. V týchto oblastiach prevažujú oráčiny, teda územia na ktorých sa pestuje obilie, kukurica, prípadne repka.
Dlhodobé trendy v produkcii hlavných plodín
Pšenica, ktorá je dlhodobo najrozšírenejšou obilninou, vykazovala v posledných dekádach výrazný nárast. V roku 1970 bola úroda pšenice ozimnej približne 1 milión ton, pričom do roku 2023 sa zvýšila na viac ako 2,4 milióna ton, čím sa v rámci Slovenska posunula na prvú priečku. Kukurica však zaznamenala opačný trend. Úroda sa na konci 80. rokov pohybovala na úrovni takmer 7 miliónov ton ročne, pričom v posledných rokoch dosahovala maximálne len okolo 3 miliónov. Kukurica hrá dôležitú úlohu najmä v živočíšnej výrobe ako krmivo pre dobytok.
Cukrová repa, ktorá je významná plodina na výrobu cukru, vždy zohrávala dôležitú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. V druhej polovici 70. rokov sa úroda pohybovala okolo 2 miliónov ton. Počas posledných 50 rokov jej úroda na Slovensku kolísala. Najnižšie klesla pod hodnotu 700-tisíc ton v roku 2007. Okrem tohto výkyvu, ktorý trval len pár sezón, jej úroda neklesla za celé obdobie pod 1 milión ton ročne. Tento vývoj dokazuje, že slovenské poľnohospodárstvo prešlo zásadnými zmenami, ktoré reflektujú technologický pokrok a zmeny v trhovej ekonomike.
Mapa Európy za posledných 1000 rokov nl. v časovej osi
Štatistiky osevnej plochy vybraných plodín
Celková poľnohospodárska plocha predstavuje približne 2 milióny ha, ktoré sú rozdelené približne na takmer 168 000 polí, pri priemernej ploche poľa 12 ha. Najväčšiu plochu tvoria trvalo zatrávnené polia nachádzajúce sa predovšetkým v strednej a východnej časti Slovenska, kde prevláda skôr zameranie na živočíšnu výrobu.
- Kukurica: Výmera kukurice na zrno bola v roku 1970 na úrovni približne 113 000 hektárov, v priebehu rokov sa postupne zvyšovala. Podľa aktuálnych dát je pestovaná až na 574 000 ha.
- Pšenica: Pšenica a príbuzné plodiny sú pestované na celkovej ploche 326 000 ha.
- Repka: Pomyseľné tretie miesto patrí repke ako technickej plodine, ktorá je pestovaná približne na 151 300 ha.
- Slnečnica: Výmera slnečnice bola v roku 1970 na úrovni približne 1 800 hektárov, v roku 2017 to bolo 87 556 hektárov.
- Cukrová repa: Výmera sa v rokoch 2013 - 2017 pohybovala v rozmedzí od 20 316 hektárov po 22 215 hektárov.
Regionálne prehľady a výsledky monitoringu
Na podiel pestovania jednotlivých plodín majú vplyv viaceré činitele, predovšetkým ekonomická efektívnosť, potreby živočíšnej výroby a agroklimatické podmienky. Monitoring poľnohospodárskych plodín, ktorý pravidelne robí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), prináša detailné dáta z jednotlivých regiónov.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené priemerné úrody vybraných plodín v konkrétnych regiónoch na základe zberových prác:
| Región | Kukurica na zrno (t/ha) | Slnečnica (t/ha) | Zemiaky (t/ha) | Cukrová repa (t/ha) |
|---|---|---|---|---|
| Bratislavský kraj | 6,46 | 2,50 | 39,90 | - |
| Trnavský región | 8,40 | 2,50 | 40,00 | 65,00 |
| Orava | 5,20 | - | - | - |
Severne ležiace oblasti Slovenska ukončili zber jesenných plodín spravidla skôr, okolo 42. až 44. kalendárneho týždňa. Naopak, v južnejších oblastiach, ako je okres Nové Zámky, sa práce niekedy predlžujú až do 49. týždňa.
Vplyv vonkajších činiteľov na úrodu
Už niekoľko rokov po sebe sme svedkami, ako počasie a jeho extrémne výkyvy negatívne vplývajú na pestované plodiny. V lete úrodu ničili búrky s prívalovými dažďami, ktoré spôsobili škody na plodinách a odnos pôdy. Podľa monitoringu mali poľnohospodári v mnohých častiach problémy buď preto, že bolo príliš sucho alebo príliš vlhko.
Výrazné škody spôsobili aj hraboše a premnožená poľovná zver. Príkladom, kde premnožená poľovná zver poškodila pestovanú úrodu, je okres Prievidza. Tamojší poľnohospodári kukuricu niekedy ani nezbierali, pretože ju zožrala lesná zver. Pre pretrvávajúci tlak škodlivých činiteľov mapovala SPPK straty na úrode v dôsledku sucha, ľadovca, hrabošov a poľovnej zveri.
Perspektívy a energetické plodiny
Výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za posledné roky v SR stúpa. Príčinou je okrem iného pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín. Túto pôdu je možné využiť na cielené pestovanie energetických plodín. Zámerným pestovaním energetických plodín na tvorbu bioplynu, ako sú ciroky dvojfarebné, sa otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby.
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach, aké sú na Slovensku, je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Ak nie je možné využiť v plnej miere teplo vyrobené z bioplynu, je účelné z neho vyrábať biometán, ktorý sa efektívnejšie využíva ako pohonná látka v doprave.
tags: #statistika #pestovanie #plodin #sr