Pestovanie strapatého kaktusu a opuncie zo semien
Opuncia (Opuntia), často nazývaná aj jedlý kaktus, patrí do rodiny kaktusovitých rastlín. Je známa svojimi charakteristickými plochými stonkami a jedlými plodmi, ktoré sa využívajú v kuchyni po celom svete. Strapatý kaktus, známy aj ako Medusa's Head (Euphorbia caput-medusae), je fascinujúca rastlina, ktorá si získava popularitu medzi pestovateľmi kaktusov. Jeho bizarný vzhľad a relatívna nenáročnosť z neho robia atraktívny doplnok do zbierky každého milovníka sukulentov.
Pestovanie zo semien je jednou z možností, ako si zaobstarať túto zaujímavú rastlinu. Hoci to vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť, výsledok stojí za to.
Charakteristika a výskyt Opuncie
Opuncie sú kaktusy pôvodom z Ameriky, no vďaka svojej schopnosti rásť v suchých podmienkach sa rozšírili po celom svete, vrátane Stredomoria a Afriky. Dnes sa pestujú nielen pre svoj okrasný vzhľad, ale aj pre svoje plody. Opuncie majú ploché, segmentované stonky, ktoré slúžia ako zásobárne vody. Niektoré druhy opuncií majú tŕne alebo jemné glochidy, čo sú drobné štetinky s háčikmi, ktoré sa môžu zapichnúť do pokožky. Existuje množstvo druhov opuncií, pričom niektoré sú prispôsobené na mierne mrazy a môžu byť pestované aj vonku, zatiaľ čo iné druhy vyžadujú zazimovanie vo vnútri.
Pestovanie Opuncie
Opuncie sú pomerne nenáročné na pestovanie, ak im dokážete zabezpečiť vhodné podmienky. Opuncie potrebujú plné slnko. Pri pestovaní vonku ich umiestnite na slnečné miesto, napríklad na záhrade alebo na terase. Vhodná je suchá, piesočnatá pôda, ktorá umožňuje vode rýchlo odtekať. Opuncie patria medzi sukulenty, čo znamená, že dokážu uchovávať vodu vo svojich stonkách. Zalievanie je potrebné prispôsobiť sezóne. Na jar a v lete ich zalievame len občas, približne raz za dva týždne, a to najmä v teplejšom období.
Zazimovanie
Niektoré druhy opuncií sú odolné voči mrazu a môžu prežiť vonku počas miernej zimy. Pri vonkajšom pestovaní je však dôležité ich zazimovať. Odporúča sa použiť krytie, ako sú polykarbonátové dosky, ktoré chránia rastliny pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami.
Rozmnožovanie Opuncie
Najjednoduchší spôsob, ako získať nové rastliny, je zakoreniť odrezky. Odstrihnite niekoľko výhonkov, nechajte ich vyschnúť na vzduchu približne dva týždne, kým sa na miestach rezu nevytvoria korienky. Menej častou, no stále možnou metódou je rozmnožovanie semenami. Po zbere semien ich nechajte vyschnúť a potom ich vysaďte do vlhkej piesočnatej pôdy.
Starostlivosť o Opuncie
Opuncie nie sú náročné na živiny, no pri pestovaní v črepníku im môžete dopriať kaktusové hnojivo raz za 4-6 týždňov počas vegetačnej sezóny. Pri pestovaní opuncií sa môžu objaviť škodcovia ako roztočce, vlnatka alebo puklice.
Úžitok a využitie Opuncie
Opuncia sa človekom začala kultivovať pred deväťtisíc rokmi v Mexiku. Plody opuncií sú jedlé. Zbierajú sa koncom leta, keď sú úplne zrelé. Pri zbere si dávajte pozor na tŕne, ktoré môžu byť skryté pod kožou plodov. Plody sa môžu jesť surové, no pred konzumáciou sa musia ošúpať, aby sa odstránili tŕne a glochidy. V kuchyni sa plody používajú na prípravu džúsov, marmelád, kompótov alebo sa pridávajú do dezertov. Plody sú šťavnaté a sladké. Ostnaté zaguľatené plody vyrastajú na plochých kaktusových listoch. Tŕne na plodoch kaktusov pripomínajú maličké chlpy a sú menšie ako tie na plochých listoch. Plody opuncie sú výborné v smoothies, šalátoch, alebo iba ako pochúťka.
Opuncia je bohatá na vitamíny A, C a B a obsahuje esenciálne minerály ako vápnik, horčík, draslík a železo. Vďaka vysokému obsahu vlákniny je vhodná pre ľudí trpiacich tráviacimi ťažkosťami. Opuncia je bohatá na vitamíny A, B, C, betakarotén, rozpustnú aj nerozpustnú vlákninu, kyselinu listovú, mnohé esenciálne aminokyseliny a minerály ako vápnik, horčík, meď, draslík, zinok, fosfor a železo. Tento kaktus má priaznivý vplyv na prostatu, zlepšuje činnosť obličiek a močového ústrojenstva. Ovplyvňuje aj činnosť mozgu a osvedčila sa pri depresiách a nespavosti. Upravuje metabolizmus, regeneruje pečeň, tým pádom postupne zlepšuje stav pleti, vlasov, nechtov a zrak.
Ďalšie využitie
Opuncia má rôznorodé použitie. Používa sa ako krmivo pre dobytok, vysádza sa ako živý plot alebo vetrolam. Na opunciových plantážach sa v súčasnosti v niektorých oblastiach pestuje červec nopálový (Dactylopius coccus). Z chrobáčika červca nopálového, parazitujúceho na stonkách opuncie, sa získava farbivo karmín alebo košenila. Používa sa v kozmetických prípravkoch.
Upozornenie: Všetky odrody opuncie sú jedlé. Prosím vás, uistite sa, že kaktus, ktorý sa chystáte zbierať, nie je chránený alebo ohrozený druh.
Pestovanie kaktusov zo semien
Pestovanie kaktusov zo semien je v komunite rastlinárov veľmi populárne a častokrát aj úspešné. Semiačka si môžete zaobstarať v rastlinárstve či záhradníctve, kde sa dajú zohnať mixy, kedy presne neviete, čo presne sadíte.
Príprava semien
Semená pred výsevom musíme očistiť, aby na nich neostali zvyšky dužiny, lebo kvôli nej by mohla vzniknúť hniloba. Semená dužinatých plodov prepierame na sitku alebo v dámskej pančuche pod prúdom tečúcej vody, najlepšie teplej. Môžeme ich jemne prepláchnuť v tečúcej vode. Potom ich necháme pri izbovej teplote preschnúť na vrstve servítok, ktoré pravidelne vymieňame. Môžeme tiež semená z plodov vysypať, príp. a zbaviť ich suchých prebytkov dužiny, napr. medzi prstami a je to.
Pred samotným výsevom je vhodné semená namoriť suchým moridlom (fungicídom), aby sme predišli infekcii patogénmi. Semená môžeme dať do skúmavky a pridať moridlo, potom ich jemne pretrepať, čím sa moridlo prilepí na semená. Potom takto upravené semená sypeme na substrát. Pri moridle to netreba zbytočne preháňať.
Výber a príprava substrátu
Pri pestovaní kaktusov zo semien si môžete vybrať z dvoch hlavných typov substrátov:
- Inertné substráty: Agroperlit, riečny piesok, vypraná antuka, zeolit, pemza či drobný keramzit. Tieto substráty sú sterilné, ale vyžadujú doplnenie vody a hnojiva (napr. 1- až 2-percentný roztok prípravku Wuxal alebo Kristalonu štart).
- Zmesi s humusom: Klasickú kaktusársku preosiatu zeminu s neutrálnou rašelinou odporúčame sterilizovať v mikrovlnnej alebo plynovej rúre. Celé množstvo môžete presterilizovať vo vhodnej nádobe naraz alebo už nadávkované v zaváraninových pohároch, pričom sa dá využiť aj sterilizačný hrniec. Celý proces môže trvať až dve hodiny pri 90 °C, v rúre aj pri 100 °C.
Pri výseve kaktusov sa často používa čisto minerálny substrát. Substrát na vysievanie kaktusových semienok môžeme použiť ten istý, ako na dospelé kaktusy. Môžeme si namiešať vlastnú zmes, alebo použiť už predpripravený substrát pre kaktusy. Pre osiatie substrátu je vhodné použiť jemnejšie sito s priemerom ôk asi 2-3 mm. Pri použití kupovaného substrátu je tiež vhodné ho sterilizovať.
Nádoby na výsev
Osvedčenou klasikou je takzvaná Fleischerova metóda. Potrebovať budete substrát, vodu a vhodnú nádobu, najlepšie nízky zaváraninový pohár s objemom 0,7 až 1 l, so širokým hrdlom a s vrchnákom, ktorý sa dá podľa potreby opakovane tesne uzavrieť. Plastové nádoby na výsev sa odporúča používať výhradne nové a nepoužité. Výber výsevných nádob sa rozhoduje podľa viacerých kritérií. Ak sú semená náročné na podmienky, vysievajú sa do jednej spoločnej nádoby. Ak sa vyžaduje rýchlosť rastu, tak sa volí vysievanie jedného druhu do jednej nádoby.
Výsev kaktusů - příprava 1 den před výsevem
Postup výsevu
Prevarenou vlažnou vodou zvlhčite substrát v pohároch (ak ste ho nesterilizovali v pohároch už s vodou) a na povrch vysejte semienka. Vysiate semená nezasypávame, len označte menovkou, ktorá odolá vlhku a svetlu. Pohár uzavrite a postavte do polotieňa. Výsev by nemal byť blatistý, aby sme zamedzili tvorbe plesní, ktoré by mohli zničiť celý výsev. Ak majú kaktusy väčšie semená, môžeme ich pri výseve trochu zasypať substrátom, maximálne do výšky 1 mm. Na evidenciu sa používajú tzv. výsevné lístky, na ktorých je uvedené, odkiaľ semená pochádzajú.
Podmienky klíčenia
Vyklíčené semienka neznášajú priame slnko a vysoké teploty, ľahko sa doslova uvaria. Bežné semená klíčia pri teplote okolo 20 °C, pričom je vhodné mierne kolísanie medzi dňom a nocou. Tropické druhy vyžadujú vyššie teploty, naopak, mrazuvzdorné kaktusy dobre klíčia po predchádzajúcom pobyte v chladničke, niektoré dokonca po vysiatí uvítajú posypanie snehom. Pre klíčenie semien je dôležitá teplota okolo 25-30 °C a vysoká vlhkosť vzduchu. Vytvorte mini skleník prekrytím nádoby s výsevom priehľadným plastovým krytom alebo fóliou. Nezabudnite pravidelne vetrať, aby ste predišli vzniku plesní.
Starostlivosť o semenáčiky
Výsevy treba kontrolovať ideálne každý deň. Semená začnú klíčiť v závislosti od druhu, zväčša do 3 dní, niektoré to však môže trvať aj dlhšie. Substrát udržiavajte mierne vlhký, ale nie premočený. Zálievajte rozprašovačom, aby ste nepoškodili jemné semenáčiky. Pravidelne vetrajte mini skleník, aby ste predišli vzniku plesní a zabezpečili prísun čerstvého vzduchu.
Počas klíčenia semien umiestnite nádobu na svetlé miesto, ale chráňte ju pred priamym slnečným žiarením. Keď už semenáčiky nahodia prvé tŕne, je dôležité ich postupne začať privykať na prostredie, ktoré nie je teplé a vlhké, takže im začneme vetrať parenisko alebo skleníček. Mini skleníky sú v tomto veľmi výhodné, pretože väčšinou majú uzatvárateľné otvory na vetranie. Sáčky alebo fóliu môžeme zase postupne prederavovať.
Riešenie problémov
Ak sa objaví pleseň, či hniloba, treba hneď zakročiť a netreba to odkladať. Použite vhodný prípravok. S postupným vetraním výsevu sa znižuje riziko šírenia patogénov.
Presádzanie
Keď sú semenáčiky dostatočne veľké a majú niekoľko pravých listov, môžete ich presadiť do samostatných kvetináčov s priemerom približne 5-7 cm. Keď sú rastlinky veľké asi 1-2 mm, púšťame sa do rozsádzania.
Klíčivosť semien
Klíčivosť semien je rôznorodá. Väčšina druhov je schopná vyklíčiť hneď po dozretí, respektíve po zbere, a klíčivosť si udržujú len niekoľko mesiacov. Niektoré veľké severoamerické, ale aj juhoamerické druhy, napríklad Echinocactus, Ferocactus, Carnegia, Eriosyce, Trichocereus a iné, si udržiavajú klíčivosť aj niekoľko rokov. Z toho vyplýva praktická rada: nevzídené semená nezahadzujte, pozberajte ich a skúste šťastie znova na budúci rok. Existujú prípady, keď po päť aj viacročnom skladovaní semená vyklíčili. Rastlinným materiálom, ani semenami, by sme nemali plytvať, ale chrániť každý kus v našej zbierke a rozmnožovať ich.
Opeľovanie kaktusov
Kvety kaktusov možno rozdeliť na cudzoopelivé a samoopelivé. Medzi samoopelivé patria niektoré Mammilaria, všetky Epithelantha, Aylostera, Echinocactus grusonii, niektoré Escobaria, Gymnocactus, Gymnocalycium, Neobesseya a Setiechinopsis mirabilis. Ak chceme získať semená z cudzoopelivých kvetov, potrebujeme dva jedince geneticky odlišné, pochádzajúce z iného semena, t.j. semenáčiky, ktoré vznikli opelením dvoch geneticky odlišných rastlín. Existujú aj kvety kleistogamné (rod Frailea), ktoré sa nemusia otvoriť a predsa prinesú semená.
Technika opeľovania
Kvety opeľujeme prenesením peľu na bliznu. Pri samoopelivých táto činnosť, pravdaže, odpadá. Peľ prenášame najčastejšie štetcom, kúskom vaty namotanej na zápalku alebo priamo vytrhnutím niekoľkých peľníc pinzetou a následným opelením blizny týmito peľnicami. Dôležitý je aj termín opeľovania. Peľ musí byť vyzretý, nezlepený, uvoľňujúci sa z peľníc, musí dokonale priľnúť na štetec. Blizna musí mať otvorené všetky laloky, mierne lepkavé, lesklé. Tento čas zistíme dlhoročným pozorovaním a skúšaním. Vo všeobecnosti však možno povedať, že vhodné sú poludňajšie hodiny slnečného dňa, keď sú kvety otvorené. Často sa stáva, že sa kvety neotvoria naraz a v prírode by ostali neopelené. Existuje však jedno riešenie: peľ alebo celý odkvitnutý kvet uložíme na pár dní na studené miesto, napríklad do chladničky a počkáme, kým sa otvorí aj druhý kvet a opeľujeme.
Výsev kaktusů - příprava 1 den před výsevem
Zber semien
Po opelení začínajú zrieť plody. Je to proces, ktorý trvá rôzne dlho - od troch týždňov, napríklad Gymnocalycium, Turbinicarpus, Astrophythum až po jeden rok - Mammillaria. Plody sú zrelé, keď sa zafarbia na červeno (niektoré Mammillaria, Coryphantha, Homalocephala, Epithelantha, Neobesseya, Eriocereus, Opuntia a iné), fialovo (Gymnocalycium saglionis, tilcarense), žlto (Hamatocactus sinuatus, Hylocereus, Ferocactus), bielo, zeleno (mnohé Coryphantha, Gymnocalycium, Neoporteria, Neochelenia, Mammillaria wutenauana). Sú to dužinaté plody, ktoré sú väčšinou zrelé práve vtedy, keď sú plody takto sfarbené. Ďalšou skupinou sú suché plody, ktoré sa nesfarbujú tak intenzívne. Čas zrelosti nastane prasknutím osemenia - Astrophythum, Rebutia, Strombocactus, Turbinicarpus, Aztekium a iné. Zberáme ich odsávačkou semien alebo opatrne pinzetou. Pri čistení nie sú s nimi také problémy ako s dužinatými plodmi.
tags: #strapaty #kaktus #semienka