Pestovanie, hnojenie a starostlivosť o subtropické kiwi v slovenských záhradách
Plody aktinídie, známejšie ako kiwi, sú cenené pre svoj vysoký obsah vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Pestovanie kiwi doma môže byť pre záhradkárov na Slovensku zaujímavou výzvou, ktorá im umožní vychutnať si šťavnaté a chutné plody priamo zo svojej záhrady. Aktinídia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá si vyžaduje oporu a dokáže vytvoriť bujnú vegetáciu. Kiwi je jedna z najobľúbenejších exotických ovocí, ktoré prináša výnimočnú chuť plnú vitamínov priamo do vašej záhrady. Tieto ovocné liány pôvodom z Číny sú známe svojimi výnimočnými plodmi s jemnou, sladko-kyslou chuťou. Aj keď si kiwi väčšinou spájame s krajinou Nového Zélandu, jeho korene siahajú do Číny, kde bol pôvodne známy ako čínsky egreš. Kiwi patrí do rodu aktinidia, pričom najznámejším druhom je aktinídia lahodná. Ide o drevnatý, popínavý ker, ktorý sa môže vyvinúť až do výšky stromu a žiť desaťročia.

História a pôvod kiwi na Slovensku
Kiwi, pôvodne známe ako čínsky egreš, je ovocie, ktorého korene siahajú hlboko do histórie Číny. Prvé záznamy o pestovaní tohto ovocia možno nájsť v čínskych historických dokumentoch, kde sa spomína ako delikatesa vyhradená pre cisársku rodinu. Ovocie bolo tradične zbierané z divorastúcich rastlín, až kým sa v 20. storočí nezačalo s jeho systematickým šľachtením a komerčným pestovaním. Príchod kiwi na európske pôdy sa datuje do začiatku 20. storočia, ale na Slovensku sa začalo s jeho pestovaním o niečo neskôr. Významným míľnikom pre slovenské pomery bol import prvých sadeníc v druhej polovici 20. storočia, kedy sa začali skúmať možnosti adaptácie tejto rastliny na miestne klimatické podmienky. Prvé úspešné úrody kiwi vypestované na Slovensku boli zaznamenané v 80. rokoch. Išlo o odrody dovezené z Nového Zélandu a Talianska, ktoré boli odolnejšie voči mrazom. Po týchto úspechoch pestovanie kiwi začalo naberať na popularite. Trend pestovania kiwi podporili aj lokálne škôlky, ktoré začali ponúkať sadenice kiwi širokej verejnosti, čím sa pestovanie tohto ovocia stalo dostupnejšie pre bežných záhradkárov. Kiwi je rýchlorastúca liana s opadavými listami. V krátkom čase vytvorí bujný porast, ktorý sa nezaobíde bez opory. Kiwi predstavuje lahodnú plodinu bohatú na vitamíny, ktorú môžeme úspešne vypestovať priamo v našich záhradách. Okrem chutných plodov nás potešia aj nádherné kvety. Kiwi všetci poznáme ako chutné, kyslasté a osviežujúce exotické ovocie so žiarivo zelenou dužinou. Toto nutrične bohaté ovocie, pôvodom z Číny, našlo svoje miesto aj v slovenských záhradách. Na Slovensku, s jeho rozmanitými klimatickými podmienkami, sa pestovatelia musia venovať špeciálnemu prístupu k výberu vhodných odrôd a technikám pestovania, aby zabezpečili úspešný rast a bohatú úrodu.
Typy kiwi a ich charakteristika
Kiwi, známe pod botanickým názvom Actinidia deliciosa, patrí do rodu Actinidia, ktorý zahŕňa viac ako 50 druhov. Kivi patrí do rodu Actinidia a zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, chuťou a odolnosťou voči mrazu. Tu sú najznámejšie:
- Actinidia deliciosa (Kivi čínske) - Najbežnejší druh kivi, ktorý poznáme z obchodov. Má veľké, chlpaté plody so zelenou dužinou. Tento druh má síce najväčšie plody, no zároveň má i najväčšie nároky na teplotu. Znesie pokles teplôt na úroveň -12 až -15 °C.
- Actinidia arguta (Kivi drobnoplodé) - Tento druh kivi má menšie plody bez chlpov, ktoré sa dajú konzumovať celé. Často sa označuje aj ako mini kiwi alebo kiwi bobuľa. Pre menej priaznivé klimatické podmienky, najmä v oblastiach s vyšším rizikom mrazov, je vynikajúcou voľbou. Táto odroda je plne mrazuvzdorná až do -25 °C. Na pestovanie u nás sa viac hodia drobnoplodé druhy aktinídií, ktoré znesú pokles teploty často dokonca aj pod -25 °C. Actinidia arguta je cenná, pretože dokáže ľahko prežiť mrazy pod -30 °C. Plody sú sladké a veľmi chutné, s vysokým obsahom vitamínu C. Výhodou je, že ich nepoškodia ani prvé zimné mrazy.
- Actinidia kolomikta - Tento druh kivi má veľmi dekoratívne listy, ktoré majú ružové a biele odtiene. Plody sú menšie, ale veľmi chutné. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá vyniká svojimi farebnými listami (samčia rastlina) a v krátkom čase dokáže vytvoriť súvislú zelenú stenu.
- Actinidia chinensis (Zlaté kivi) - Tento druh má hladkú šupku a zlatú dužinu. Plody sú sladšie a jemnejšie než u klasického kivi.
Aktinídia je drevnatý, popínavý ker, ktorý sa môže vyvinúť až do výšky stromu a žiť desaťročia. Listy sú jednoduché, striedavé, s hlbokým zeleným odtieňom a môžu dosiahnuť až 30 cm v priemere. Aj keď sme zvyknutí na kiwi s hnedou, chlpatou šupkou a zelenou dužinou, existuje na trhu aj široká škála rôznych druhov a odrôd kivi, ako napríklad zlaté kivi, ktoré sa odlišuje od klasického nielen farbou (žltá), ale aj tvarom plodu (pripomína vajce). Môžeme nájsť aj červené kiwi alebo aj mini kivi s hladkou šupkou.

Prehľad vybraných odrôd kiwi vhodných pre Slovensko:
| Odroda | Druh | Charakteristika | Mrazuvzdornosť | Dozrievanie |
|---|---|---|---|---|
| Ananasnaja | A. arguta | Cylindrické plody (7-10g), sladkokyslé, aromatické, vysoký obsah vitamínu C (40-90 mg/100g). | Vysoká (-25 °C a viac) | Jeseň |
| Dr. Szymanowski | A. kolomikta | Oválne, slabo rebernaté plody, sladké s ananásovou arómou, trojfarebné listy. | Vysoká | Polovica augusta |
| Geneva | A. arguta | Zelené plody s rumencom (do 12g), vysoký obsah vitamínu C (60-90 mg/100g). | Vysoká | Skoro |
| Golden Delight | A. deliciosa | Zlaté kivi, dvojdomá rastlina. | Nižšia (-12 až -15 °C) | Október |
| Hayward | A. deliciosa | Veľké oválne plody (70-140g), hnedá ochlpená šupka, typicky zelená dužina, úrodnosť až 90 kg z kra. | Nižšia (-15 °C) | Neskorá jeseň |
| Issai (Piccolo) | A. rufa x A. arguta | Samoopelivá odroda, cylindrické plody (do 9g), veľmi aromatická dužina, vysoký obsah vitamínu C (až 230 mg/100g). | Vysoká | Prelom septembra a októbra |
| Jenny | A. deliciosa | Samoopelivá odroda, oválne plody (40-50g), dobre znášajú prepravu. | Nižšia | Polovica októbra |
| Jumbo (Ambrosia) | A. arguta | Veľké, veľmi sladké a šťavnaté plody, stredne aromatické. | Vysoká | Stred jesene |
| Purpurnaja Sadowa | A. purpurea | Veľké plody (10g) intenzívnej purpurovej farby, vyžaduje opeľovača. | Vysoká | September |
| Sientiabrskaja | A. kolomikta | Stredne veľké plody zelenej farby, veľmi dobrej chuti. | Vysoká | September |
| Weiki (Bayern Kiwi) | A. arguta | Čiastočne až úplne samoopelivá, zelené plody s červeným líčkom (cca 3cm), vysoká úrodnosť. | Vysoká | Začiatok októbra |
| Adam (samčí) | A. kolomikta | Dekoratívne sfarbené lístie, citrónovo voňavé kvety, dobrý opeľovač pre A. kolomikta. | Vysoká | Máj |
| Male (samčí) | A. arguta, A. purpurea | Vynikajúci opeľovač pre odrody Ken’s Red, Ananasnaja a ďalšie samičie odrody A. arguta a A. purpurea. | Vysoká | Máj/Jún |
Výber vhodného miesta a odrody
Pre úspešné pestovanie kiwi na Slovensku je kľúčové zvoliť správne stanovište a vhodnú odrodu. Kiwi vyžaduje teplé, slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote, ktoré je chránené pred silným vetrom. Rastlina miluje teplo a svetlo, ale neznáša prievan. Kiwi prosperuje najlepšie na južne orientovaných stranách, kde je chránené pred vetrom. Najlepšie sa mu darí na slnečných stanovištiach s dostatočným zavlažovaním. Rastline vyhovujú slnečné až polotienisté miesta.
Dôležitý je aj správny výber odrody. Je dôležité rozlišovať medzi obojpohlavnými a jednopohlavnými rastlinami. Obojopohlavné odrody (napr. Jenny, Issai) môžu postačiť aj ako samostatná rastlina, zatiaľ čo pri jednopohlavných odrodách je nevyhnutné vysadiť samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. Na jednu samčiu rastlinu môžete vysadiť až päť samičích. Väčšina odrôd kiwi nie sú samoopelivé rastliny, čo znamená, že na opelenie kvetu potrebujete druhú rastlinu - tzv. opeľovač kiwi. Na štyri samičie rastliny pridáte približne jednu opeľovačku.
KIWI: ACTINIDIA ARGUTA: MINIKIWI, PĚSTOVÁNÍ, OPORA, LEHKÉ JARNÍ ZASTŘIŽENÍ: ZAHRADA A PĚSTOVÁNÍ
Výživa a pôda
Aktinídia vyžaduje mierne kyslú pôdu s pH 5,5 až 6, ktorá je výživná a dostatočne vlhká. Rastlina je citlivá na stres zo sucha, čo sa prejavuje rýchlym vysychaním listov. Pôda by mala byť priepustná, s nízkym obsahom vápnika. Ideálna je ľahšia piesočnatá pôda obohatená o kompost alebo hnoj. V prípade ťažšej pôdy je vhodné pri sadení pridať rašelinový substrát. Pre úspešné pestovanie kivi je potrebná dobre priepustná pôda. Mierne kyslá až neutrálná pôda: Kivi preferuje pôdu s pH medzi 6 a 6.5. Pôdy vyžadujú výživné, aby zabezpečili dostatok živín na rast a plodnosť.
Pravidelné organické hnojenie spočíva v prikrývaní pôdy vrstvou rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Ak je potrebné minerálne hnojenie, používajú sa len kyslo pôsobiace hnojivá. Vápnenie sa vylučuje, pretože by mohlo viesť k chloróze. Päťročný rastlinný jedinec potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu a 130 g draslíka, spolu so stopovými prvkami. Prvé hnojenie kivi by sa malo začať až na jar druhého roka. Keď sa rastlina dostane do tretieho roku a začne tvoriť plody, dávku hnojiva je vhodné zvýšiť. Hnojivo by malo obsahovať draslík a fosfor, a dávka by mala byť v druhom roku približne 100 g, na tretí rok dvojnásobná až trojnásobná. V predjarí a na jar prihnojujeme napr. cereritom alebo viaczložkovými hnojivami.
Kiwi rastliny majú špecifické požiadavky na živiny, ktoré sa líšia v závislosti od štádia rastu. U mladých rastlín je hlavným cieľom rozvoj silného koreňového systému a bujného vegetatívneho rastu. Preto by sme v prvých troch rokoch po výsadbe mali rastlinám dodávať dostatok dusíka (N), ktorý podporuje rast listov a predlžovanie výhonkov, fosforu (P), ktorý podporuje zakorenenie, a draslíka (K), ktorý zvyšuje odolnosť voči chorobám a celkovú vitalitu. V prvom roku používajte minimálne hnojivo, aby ste predišli nadmernému rastu, ktorý by mohol byť náchylný na poškodenie mrazom. V druhom a treťom roku postupne zvyšujte aplikáciu hnojiva. Môžete použiť vyvážené NPK hnojivo v pomere 10-10-10, približne 140 g na rastlinu. Dávky rozdeľte na dve až tri prikrmovania počas vegetačného obdobia, aby ste zabezpečili stály prísun živín. Hnojivo neaplikujte príliš blízko kmeňa. Vyhnite sa nadmernému hnojeniu minerálnymi hnojivami. Namiesto toho použite jednu z foriem organického hnojiva pre kiwi, ktoré sú dostupné v obchodoch. Pridanie organických hnojív môže zvýšiť úrodnosť pôdy bez rizika prehnojenia.
U etablových rastlín je potrebná vyvážená výživa s dôrazom na draslík a vápnik, najmä počas kvitnutia a vývoja plodov. Draslík (K) je kľúčový pre rast a veľkosť plodov, obsah cukru v plodoch, reguláciu vody a celkové zdravie rastlín. Vápnik (Ca) je dôležitý pre kvalitu plodov. Hoci je dusík (N) dôležitý pre vegetatívny rast a fotosyntézu, nadmerné hnojenie dusíkom môže viesť k nadmernému rastu a zníženej produkcii plodov. Hoci nie je taký kritický ako dusík a draslík, fosfor (P) je stále dôležitý pre vývoj koreňov a celkové zdravie rastlín. Kiwi potrebuje horčík (Mg) na udržanie správneho pH pôdy. Vyvážené NPK hnojivo v pomere 10-10-10 môže byť dobrým začiatkom. Doplnenie hnojiva s vysokým obsahom draslíka, napr. 15-5-40, počas vývoja plodov je prospešné. Kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo iné organické hnojivá môžu byť použité na zlepšenie úrodnosti pôdy. Etablované kiwi rastliny zvyčajne potrebujú okolo 1200-1450 gramov NPK hnojiva ročne, pozostávajúceho z 500-600 gramov dusíka (N), 200-250 gramov fosforu (P) a 500-600 gramov draslíka (K). Okrem toho potrebujú asi 25-30 kg organického hnoja. Celkovú dávku hnojiva rozdeľte na dve aplikácie. Granulované hnojivo môžete aplikovať okolo koreňovej zóny. Tekuté hnojivo možno aplikovať na kiwi dvoma hlavnými spôsobmi, vrátane zalievania pôdy a postreku na listy. Aplikácia na pôdu zahŕňa zalievanie pôdy roztokom hnojiva okolo základne rastlín, čím sa zabezpečí postupné uvoľňovanie živín. Pri listovej aplikácii sa zriedený roztok strieka priamo na listy. Ráno je vo všeobecnosti najlepší čas na listovú aplikáciu, pretože umožňuje roztoku vyschnúť pred horúčavou dňa.
Opora a konštrukcia
Keďže aktinídia je mohutná, rýchlorastúca liana, potrebuje pevnú a dlhodobú oporu. Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, je potrebné ju nahradiť pevnejšou konštrukciou. Ideálna je stabilná konštrukcia s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Výška drôtenky by mala byť okolo 2 metrov, s tromi napnutými drôtmi nad sebou (spodný drôt vo výške 0,8 m). V rade sa rastliny vysádzajú vo vzdialenosti 3-5 m, vzdialenosť medzi špaliermi má byť 3 m. Rastliny sa vysádzajú k pevnej špalirovej konštrukcii. Kiwi je popínavá rastlina, ktorej sa najlepšie darí na pergolách, múroch alebo plotoch, po ktorých sa môže ťahať. Rastlinu je vhodné pravidelne priväzovať k pripravenej konštrukcii. Aktinídie sú typické ovíjavé liany, za rok narastú aj niekoľko metrov. Spôsobu rastu prispôsobíme miesto ich pestovania. Vysádzame ich k altánkom, pergolám či plotom, prípadne im vybudujeme špeciálnu konštrukciu. Aby sme mohli rastlinu dobre udržiavať, je nutné jej pestovanie na opore, ku ktorej vyväzujeme základné vetvy a šľahúne, ktoré prinesú nové plody. Kiwi má veľké listy, z ktorých sa vyparuje veľa vody. Rastlina preto potrebuje sústavnú závlahu. Je citlivá na preschnutie substrátu, no pôda nesmie byť úplne zamokrená.

Rez a tvarovanie
Pravidelný rez kiwi, najmä v zime a v lete, je kľúčový pre udržanie štruktúry liany a podporu každoročnej produkcie ovocia. Neorezávané rastliny rastú veľmi bujne a produkujú listy a výhonky na úkor ovocia. Kvety a plody sa tvoria na nových výhonkoch, ktoré vyrastajú z bázy minuloročných výhonkov, nie zo starších výhonkov. Rez by sa preto mal zameriavať na odstraňovanie staršieho plodného dreva a podporu nového rastu z bázy minuloročných výhonkov. Tvarovanie začína pri výsadbe výberom najsilnejšieho výhonku a jeho orezaním, aby sa podporil rast smerom nahor. Tento hlavný výhonok neskôr vytvorí kmeň rastliny. Po výsadbe koncom zimy alebo na jar, pred začiatkom nového rastu, vyberte najsilnejší výhonok a skráťte ho na 30 cm, pričom ho odrežte tesne nad zdravým púčikom. Voľne priviažte výhonok k opore flexibilnou páskou a pripevnite ho k mriežke, pergole alebo oblúku. Výhonok sa bude počas rastu ovíjať okolo opory. Jemne ho odviňte z opory, aby mohol rásť rovno nahor. Odstráňte všetky bočné výhonky, kým hlavný výhonok nedosiahne vrchol mriežky, pergoly alebo oblúka, čím umožníte rastline sústrediť sa na vytvorenie silného kmeňa. Ak hlavný výhonok dosiahne vrchol mriežky v prvom roku, veďte ho po mriežke v jednom smere. Ak nie, orežte ho na hrúbku ceruzky, aby ste podporili nový rast v druhom roku. V druhom roku by ste mali mať dva kordony (vodorovné výhonky) vychádzajúce z hlavného kmeňa v opačných smeroch. Ak kordony nie sú dostatočne dlhé, vyberte nový vedúci výhonok na konci každého kordonu a veďte ho pozdĺž drôtu.
Kiwi rastliny sú často tvarované na T-bar mriežkach s vodorovnými drôtmi rozmiestnenými v intervaloch 40-50 cm na podporu kordonov na oboch stranách. Kordony by mali byť umiestnené vo výške, ktorá umožňuje ľahkú údržbu a zber, zvyčajne okolo 1,8 až 2,1 metra. Táto výška poskytuje dostatok priestoru pre rast rastliny, pre vývoj plodných bočných výhonkov a ich previsnutie cez drôty a pre záhradkárov na pohodlné dosiahnutie plodov. Jemne priviažte kordony a ich bočné výhonky (laterály) k vodorovným drôtom, pričom dbajte na to, aby neboli priviazané príliš tesne. Odštipnite končeky bočných výhonkov, keď dosiahnu 90-120 cm, aby ste podporili tvorbu ďalších plodných laterálov. Dobrý rez zdravých, zrelých samčích a samičích rastlín kiwi zvyčajne zahŕňa odstránenie asi 70 % až 90 % dreva, ktoré vyrástlo v predchádzajúcej sezóne. Hoci sú samčie a samičie rastliny tvarované podobne počas rokov zakladania, sú orezávané v rôznych obdobiach roka. Samčie rastliny orežte ihneď po odkvitnutí, okolo konca júna. Samičie rastliny kiwi orežte každú zimu od decembra do februára, počas obdobia vegetačného pokoja. Ak orežete neskôr, z rezov zvyčajne veľa šťavy vytečie, pretože rastliny sa stali aktívnymi. Plodné výhonky sú jednoročné výhonky rastúce z dvojročného dreva a rez sa tomu prispôsobuje. Cieľom je ponechať na každej rastline asi 10 až 20 dobre rozmiestnených výhonkov rastúcich z kordonov (päť až desať na každej strane). Každý výhonok skráťte rezom na 60 cm (asi 8 púčikov). Výhonky priviažte k vonkajším T-bar drôtom flexibilnou páskou alebo špagátom. Letný rez sa vykonáva od júna do augusta, aby sa ďalej udržal rast pod kontrolou. Počas vegetačného obdobia odstráňte výmladky a výhonky z bázy kmeňa a všetky výhonky, ktoré rastlinu zahusťujú. To pomáha pri prieniku slnečného svetla, cirkulácii vzduchu a presmeruje energiu liany na vývoj plodov.
Omladzovací rez je technika používaná na obnovenie vitality a produktivity starších kiwi rastlín. Vykonáva sa počas zimného vegetačného pokoja a zahŕňa odstránenie značnej časti starého dreva, pričom sa zameriava na skrátenie výhonkov na ich bázu alebo na niekoľko silných púčikov. Po omladzovacom reze môžu rastliny spočiatku priniesť menej plodov, ale táto obeta vedie k silnejším, zdravším a produktívnejším výhonkom. Rez kiwi je kľúčový pre zdravý rast a bohatú úrodu, pričom sa v mnohých ohľadoch podobá rezu viniča. Kiwi plodí na jednoročnom výhonku, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) dreva. Je dôležité nepodceniť tento krok.
- Letný rez: Vykonáva sa na odstránenie neestetických a dlhých výhonkov, ako aj konkurenčných výhonkov. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín, u samčích rastlín na 1 m.
- Jarný rez (po zime): Odstránia sa suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky.
- Presvetľovací rez: Vykonáva sa počas vegetačného obdobia na podporu rozvetvovania a tvorby plodonosného dreva.
Pri reze pamätáme na to, že aktinídia plodí na jednoročnom dreve. Staré vyrodené drevo sa pri zimnom reze odstráni. Výhonky nad násadou plodov sa skracujú za piatym listom, aby sa podporil vývin plodov. Skracovaním výhonkov (počas vegetačného obdobia prírastky 3-5 m) sa podporuje rozvetvovanie a tvorba plodonosného dreva. Toto drevo za 3-5 rokov zostarne a potom sa odstraňuje až po vetvový krúžok. Každý rok majú vyrásť nové silné výhonky, ktoré postupne nahrádzajú staré plodonosné drevo.
Kvitnutie a opeľovanie
Kvety aktinídie sa objavujú v máji až júni, v závislosti od stanovišťa, a kvitnú približne 10 dní. Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvety sú opelené hmyzom, najmä včelami a čmeliakmi. Pre úspešné opeľovanie a tvorbu plodov je nevyhnutné mať v blízkosti samčiu rastlinu (opeľovač). Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú, a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov, je vhodné, aby boli rastliny vysadené na chránenom mieste, prípadne im v tom období zabezpečiť ochranu. Kivi je dvojdomá rastlina, čo znamená, že potrebujete samčie aj samičie rastliny, aby ste získali plody. Kvety kiwi môžeme rozlíšiť na samičie a samčie. Samčie kvety slúžia na opelenie samičích, pričom následne opadnú. Môžeme ich nájsť na výhonkoch, často v skupinkách po troch, na rozdiel od samičích kvetov kiwi, ktoré rastú osamostatnene. Kiwi má pôsobivé kvety. Okvetné lístky sa zvyčajne prezentujú v odtieňoch bielej alebo žltej farby, pričom stred kvetu - tyčinky, môže byť farebne odlišný.

Zber a spracovanie plodov
Plody kiwi dozrievajú na jeseň, zvyčajne od októbra do decembra. V závislosti od odrody môžu byť plody drobnejšie alebo veľkoplodé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté, pretože rýchlo dozrievajú aj vo vnútorných podmienkach. Pri zbere je dôležité manipulovať s plodmi opatrne, aby nedošlo k ich poškodeniu. Plody kiwi môžeme zbierať až na jeseň (september/október), avšak treba sa vyvarovať prvým mrazom. Odporúča sa ich zbierať spolu so stonkou za pomoci nožníc alebo ich jednoducho otrhnúť. Ak nám ovocie nestihlo dozrieť pred mrazmi, môžeme ho otrhnúť a nechať dozrieť v lepších podmienkach. Plody kiwi sú citlivé na tlak a môžu sa ľahko poškodiť. Pri zbere je dôležité manipulovať s nimi opatrne, aby nedošlo k ich poškodeniu. Triedenie a čistenie: Plody by sa mali očistiť od prípadných nečistôt a následne triediť podľa veľkosti a kvality. Na skladovanie čerstvosti by sa kiwi malo uchovávať v chladiacom zariadení pri teplotách okolo 0 až 1 °C s relatívnou vlhkosťou okolo 90-95%. Spracovanie: Kiwi sa dá spracovať do rôznych foriem, ako sú džemy, šťavy alebo sušené plody. Kiwi je všestranné ovocie, ktoré sa dá použiť v sladkých aj slaných jedlách. Kiwi je najlepšie jesť čerstvé. Dodáva ovocným šalátom sladko-kyslú chuť, čím zvýrazňuje ich chuť a textúru. Rozmixované kiwi sa môže pridať do šalátových dresingov. Nakrájané kiwi dodáva salsám sviežu, kyslú chuť, často v kombinácii s prísadami, ako sú paradajky, cibuľa a koriander. Kiwi je obľúbenou prísadou do dezertov, ako sú ovocné koláče a torty. Môžu sa tiež spracovať s cukrom a iným ovocím na výrobu džemov, želé a kompótov.

Mrazuvzdornosť a ochrana
Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť. U nás pestované odrody v dospelosti znesú zimnú teplotu až do -16 °C i menej. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C, no kvety zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny sú obzvlášť citlivé na mrazy a musia byť chránené. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal výhon k prístupu vzduchu. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo obaliť netkanou textíliou či tieňovkou, ktorá prepúšťa vodu. Určite nepoužívajte fólie. Rastliny majú tendenciu vymŕzať už pri -12 °C. Rastliny vysadené v nádobách sú ešte náchylnejšie a vyžadujú správne zazimovanie. Rastlinu na zimu presúvame do interiéru a opäť ju vynášame von až v polovici mája. Kiwi produkuje mladé výhonky skoro na jar, ktoré sú veľmi citlivé na mráz. Ten síce rastlinu nezabije, no spáli špičky výhonkov. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo zamulčovať a obaliť netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu. V oblastiach s chladnými zimami je dôležité chrániť kivi pred mrazom. Použite mulč okolo koreňov a zakryte rastlinu textíliou, aby ste ju ochránili pred nízkymi teplotami.
Rozmnožovanie
Kiwi sa ľahko množí semenami, odrezkami, očkovaním a vrúbľovaním. Rozmnožovanie semenom je zdĺhavé a rastlina si nemusí zachovať vlastnosti materskej rastliny. Pri rozmnožovaní semenami je nevýhodou, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika. Efektívne šľachtenie a reprodukcia kiwi sú kľúčové pre zabezpečenie zdravých a vysoko produktívnych rastlín. Tieto metódy umožňujú pestovateľom vyberať a šíriť najlepšie vlastnosti rastlín, čím sa zvyšuje celková kvalita a množstvo úrody.
- Polovyzreté odrezky: Odoberajú sa od polovice júla do polovice augusta. Spodný list sa odstráni a vrchné listy sa skrátia na polovicu. Konce odrezkov je vhodné namočiť do stimulátora na podporu zakorenenia a napichnúť ich do vlhkého substrátu (rašelina a piesok, prípadne s perlitom).
- Zimné odrezky: Režú sa zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm.
- Jarné vrúbľovanie: Na dvojročné semenáče aktinídie s hrúbkou 8 až 12 mm sa očkujú v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra.
- Vrstvenie: Vrstvenie zahŕňa ohnutie vetvy k zemi, jej čiastočné zakopanie a zabezpečenie, kým sa nevytvoria nové korene.
Choroby a škodcovia
Aktinídia je pomerne odolná voči chorobám a škodcom. Ak sa už nejaká objaví, môže ísť o hniloby koreňov a plodov. Zo škodcov ju najčastejšie napádajú štítenky. Kiwi môže byť zasiahnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie rastlín a úrodu. Kvetový a ovocný mol - tieto moly kladú svoje vajíčka na kvety a rozvíjajúce sa plody. Pravidelná kontrola: Pestovatelia by mali pravidelne kontrolovať rastliny na prítomnosť škodcov a známky chorôb. Chemické ošetrenie: V prípade vážneho napadnutia môže byť potrebné použitie fungicídov alebo insekticídov.
tags: #subtropicke #rastliny #kiwi #pestovanie #hnojenie
