Rastliny, ktoré vystreľujú semená: fascinujúci mechanizmus šírenia

Botanická ríša na našej krásnej planéte je veľmi rozmanitá. Rastliny si počas stáročí vyvinuli rôzne formy adaptácie. V pomyselnej súťaži o miesto pod slnkom využívajú rôzne triky a mechanizmy. Napríklad kvety, ktoré tvarmi a vylučujúcimi feromónmi napodobňujú hmyz, aby prilákali opeľovače. Príroda má množstvo takýchto vychytávok. Jednou z nich je aj špeciálny mechanizmus, ktorý rastlinám umožňuje rozptýliť semená v čo najväčšej vzdialenosti od materských rastlín. Ukážkou toho, čo dokáže príroda, je táto „bombová partia“. Nie sú to zďaleka všetky druhy rastlín, ktoré si takto pomáhajú so šírením do priestoru.

Netýkavky: Majstri vystreľovania semien

Prvými rastlinami, ktoré spomenieme pre ich schopnosť vystreľovať semená, sú netýkavky - netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) a jej väčšia príbuzná netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera). Stali sa už súčasťou našej prírody, hoci sú nepôvodné.

Netýkavka malokvetá sa u nás vyskytuje veľmi hojne, formou rozľahlých jednoliatych plôch lesného podrastu. Pochádza zo severovýchodnej Ázie a u nás sa začala šíriť len v 19. storočí. Po dozretí plodov so semenami vystreľujú pomocou pnutia pletív do značnej vzdialenosti od materskej rastliny. Reagujú na jemné mechanické podnety, dotyk alebo poryvy vetra. Ak si zrelý plod jemne zavriete do dlane, aby vám „vystrelil“ v ruke, po jemnom pošteklení plod exploduje a zostanú vám v hrsti semienka.

Netýkavka je jednoročná bylina a považuje sa za významného škodcu v našej prírode. Svojím plošným zarastaním potláča rast pôvodnej vegetácie, ktorú zároveň nahrádza. Obľubuje vlhké a tienisté miesta.

Netýkavka žliazkatá je podobná, ale omnoho mohutnejšia rastlina. Dorastá až do 3 metrov a jej doménou sú vodné toky a plochy pri nich. Kvety a plody majú podobný tvar ako netýkavka malokvetá, kvety sú však ružové, veľké a majú silnú sladkú vôňu. Rovnako kvitne od júna do septembra.

Táto netýkavka pochádza zo západnej časti Himalájí a pôvodne bola pestovaná ako okrasná rastlina. Jej dravá dynamika šírenia spôsobila, že je dnes z voľnej prírody prakticky neodstrániteľná - rovnako ako mnohé iné invázne druhy. Druhový názov má podľa žliazok pod listami, ktoré vylučujú sladký nektár. Jej mechanizmus vystreľovania semien je podobný ako u netýkavky malokvetej, plody dokážu prekonať vzdialenosť 6 - 8 metrov.

Ďalší strelci v ríši rastlín

Prýštec bielolistý: „Kovbojský kaktus“

Ďalší strelec má ľudový názov „kovbojský kaktus“ alebo „strieľajúci pištoľník“. Nejde síce o skutočný kaktus, ale sukulent, no prezývky dostal pre jeho charakteristické vystreľovanie semien do priestoru. Občas môžeme započuť, ako semená klopkajú o dlážku. Jeho odborné meno je prýštec bielolistý (Euphorbia leuconeura), inak vo svete známy aj ako „Madagaskarský klenot“, u nás ľudovo aj ako „v lete palma, v zime kaktus“. V letnej sezóne má pomerne bohato olistenú hornú časť, na zimu väčšinu listov pustí. Kvety má nenápadné žltozelené a plodom je tobolka. Pri poranení vylučuje biely latex, ktorý je silno jedovatý. Na to treba pamätať, ak sú v blízkosti deti či zvieratá, ktoré by to mohlo ohroziť.

Hura rachotivá: „Dynamitový strom“

Ťažkým kalibrom je rastlina s explozívnym menom - hura rachotivá (Hura crepitans), inak aj „dynamitový strom“ alebo „jabillo“. Jej domovom je južná oblasť Strednej Ameriky, Karibik a Južná Amerika. Tento mohutný strom môže dosiahnuť výšku do 25 metrov, výnimočne až do 60 metrov.

Plody majú podobný tvar ako tekvice s krátkou stopkou a dosahujú priemer 5 - 8 cm. Naznačené mesiačiky sú vlastne puzdra so semienkami, ktoré sú približne 2 cm veľké. Jedovatý latex tohto stromu využívali domorodci ako šípový jed. Nedozreté plody sa tiež sušili a používali ako posýpačky pieskom na sušenie atramentu pri písaní. Dnes si niektorí turisti vozia semená z dovoleniek a darí sa im z nich pestovať efektné izbové rastliny až do fázy kvetu.

Tekvičník striekavý

Presúvame sa k ďalšiemu výbušnému druhu s menom tekvičník striekavý (Ecballium elaterium). Ide o pôvodne juhoeurópsku rastlinu s výskytom na Balkáne, Ukrajine, v Taliansku, Španielsku, v oblasti Kaukazu až po Irán. Jeho podoba nápadne poukazuje na príbuznosť s uhorkami a tekvicami. Je to rastlina vytrvalá, plazivá a po celom povrchu husto porastená charakteristickými chĺpkami (trichómami).

Tekvičník kvitne od mája do októbra. Plody má dlhé 4 až 5 cm, ktoré už pri jemnejšom mechanickom podnete prudko vystrelia oddelené od stonky a vymrštia svoj obsah - semená so slizovitým povlakom. Sliz je veľmi dráždivý pre pokožku a oči.

Vistéria čínska

Poslednou zo skupinky strelcov je obľúbená vistéria (Wisteria sinensis). Nie každý však vie, že po odkvitnutí tvorí na dotyk príjemné, zamatové struky. Pripomínajú veľkú čeľaď bôbovitých, kam patria aj všetky strukoviny. Ich struky majú tvar a povahu uspôsobené práve na rozptyľovanie semien.

Struky vistérie si občas niektorí prinesú domov ako dekoratívny kúsok prírody. Ak je však struk dostatočne dozretý, môže po istej miere vysušenia prekvapiť explóziou. Steny struku sa prirodzene skrútia, tým vznikne nerovnomerný tlak na okraje plášťov plodu. Následne sa prudko otvorí a vymrští semená.

Pestovanie sukulentov zo semien

Ak kvetinárstvo len skúšate, venujte pozornosť sukulentom. Sú to jedny z najnáročnejších rastlín a ich vzhľad ozdobí takmer každý interiér. Pre začiatočníka je jednoduchšie kúpiť si hotovú sukulentnú rastlinu v kvetinárstve, ale vždy je zaujímavejšie pestovať plodinu prakticky od nuly a sledovať každú fázu rastu.

Rozmnožovanie semien

Rozmnožovanie sukulentov zo semien je generatívne rozmnožovanie. Pozrime sa na postup, ako vypestovať sukulent zo semienka. Pracovný postup výsevu by sa dal rozdeliť do niekoľkých etáp.

Výber semien

Prvým logickým krokom by bol výber semien. Ak máte skúsenosti s pestovaním kvetov, potom viete, že si môžete kúpiť dospelú rastlinu, extrahovať z nej semená a zvýšiť tak "diaspóru" sukulentov doma. Preto bude pre začiatočníkov jednoduchšie kúpiť hotové vrecká so semenami. Najproblematickejšou fázou je priama príprava sukulentných semien. Všetky malé semená sú si navzájom podobné, takže nie je ťažké ich zameniť. Buďte opatrní. Najprv by sa mali zbierať semená. Rozložte dostupné semená na biely list papiera. Tie, ktoré nie sú životaschopné, sa musia zlikvidovať. To platí pre sušené a zhnité semená. Potom je vybraná kompozícia rozdelená do skupín.

Príprava nádoby

Prípravná fáza si vyžaduje aj výber vhodnej nádoby. Nie sú potrebné žiadne špeciálne tepelne odolné hrnce. Pre správne pestovanie potrebuje rastlina nie veľmi hlboké (s výškou strany asi 5 cm) kvetináče. Plastové nádoby budú stačiť. Na ich dne musia byť otvory na odpad prebytočnej vlhkosti. Ak sa tak nestane, semená s väčšou pravdepodobnosťou hnijú. Ak výrobca tento bod vynechal, urobte otvory sami.

Dôležité! Sukulenty sú exotické plodiny, milujú teplo, takže nádoba by mala byť na vrchu pokrytá priehľadným tenkým vekom. Je vhodné pestovať sukulenty v hotových mini skleníkoch.

Príprava pôdy

Semená by sa mali vysádzať do dobre pripravenej pôdy. V obchodoch nájdete hotové zmesi, ktorých zloženie je optimálne na pestovanie. Pri príprave pôdy je však potrebné zvážiť niekoľko dôležitých bodov. Sukulenty sú schopné rásť aj v náročných podmienkach, preto sa snažte použiť hrubú pôdu na rýchle prispôsobenie sa pôde plodiny. Môže to byť zmes zeminy a piesku alebo zmes zeminy a jemného štrku. Existuje možnosť pridania drveného uhlia do kompozície. Na výsadbu rastlín si musíte vziať len hotový substrát - pôda odobratá podmienečne pri vchode, samozrejme, nebude fungovať. Ak si kúpite zeminu v obchode, môžete si byť istí, že nie je len zabalená vo vrecku, ale aj dezinfikovaná.

Ak nie je možné kúpiť pôdu v obchode, môžete si kúpiť bežné rašelinové plnivo. Doplňte si piesok a cenné minerály sami. Čerstvá pôda, ktorá sa ešte nepoužíva na pestovanie inej plodiny, je spoľahlivejšou možnosťou na rozmnožovanie sukulentov semenami.

Siatie semien

Ďalšou fázou je zasiatie semien do zeme. Na to sa používa aj obyčajný biely list A4. Zložte ho do obálky s voľným okrajom, z tohto okraja semeno dokonale padá do pripravenej vlhkej pôdy. Semená sa vysádzajú do pripravenej pôdy z obalu, akoby v tenkom pramienku. Keď ich pokryjete ochrannou zemnou vrstvou, pôdu treba zaliať. Po prvom vylodení je to jednoduchšie s rozprašovačom, v ktorom je čistá teplá voda. Nepoužívajte nadmerne vodu - je potrebná len na vytvorenie skleníkového efektu. Domáci skleník potom možno zavrieť.

Čo robí pestovanie v skleníku pohodlným, je to, že ušetrí viac semien ako pri pestovaní vonku. Kryt skleníka je potrebné odstrániť iba vtedy, ak sú klíčky jasne viditeľné zo zeme. Neodstraňujte veko, kým nenarastú na 1-2 cm.

Zavlažovanie

Klíčenie semien nastane až po niekoľkých mesiacoch výdatného zavlažovania. Jeho podstata je v miestnosti kvetináča s navlhčenou zeminou a zasiatymi semenami v plastovom vrecku. Prečo to pomáha? Sadenice milujú vlhké prostredie a v horúcom dni v suchom podnebí bez tejto vlhkosti môžu rýchlo zomrieť. Lepšie je, samozrejme, použiť nový balík. Ak používate starý, dôkladne ho opláchnite v mydlovej vode.

Pre sterilitu pôdy sa kalcinuje dve hodiny pri teplote 120 stupňov. Medzitým sa pôda "upečie", prevaríme vodu. Keď je pôda pripravená, nalejte ju do hrnca, navlhčite ju cez panvicu vychladnutou prevarenou vodou. Potom sa semená nalejú na zem, celá pôda sa ošetrí fungicídom (nie je to však potrebné). Črepníky sa vkladajú do vriec a na deň sú na mieste s dobrým osvetlením. Môže to byť prirodzené svetlo, nie však priame slnečné svetlo alebo žiarivky.

Pozor: sledovať rast sukulentnej rodinky je nielen zaujímavé, ale aj užitočné. Možno zistíte, že niektoré semená sú vedené po povrchu a nie zakopané v zemi. V tejto situácii má zmysel použiť špáradlo: urobte s ním dieru pre koreň a potom vezmite sadenicu a jemne zapichnite jej koreň do diery. Keď je čas vybrať sadenice z vrecka, urobte to hladko. Prvé dni vrecúško nakrátko otvorte, aby sa sadenice prispôsobili inej mikroklíme, nie takej vlhku ako vo vrecúšku. Následne sa postaráte o sukulenty: musíte sadenice striekať každý deň (môžete aj každý druhý deň).

Presádzanie

Nie tak skoro sa budete môcť uistiť, ako vypestované sukulenty vyzerajú - dajte im čas. Nie nadarmo si pestovatelia kvetov všímajú nezvyčajnú štruktúru týchto rastlín, nádhernú farebnú paletu (akvarely to ocenia) a tiež vynikajúcu umeleckú plasticitu, ktorá pomáha vytvárať zaujímavé interiérové kompozície. Farbenie a jednoduchá starostlivosť sú výhody sukulentov.

Dostatočne veľké rastlinky môžeme presadiť do plytkej misky, ktorú naplníme substrátom čo používame pre dospelé rastliny, ale zrnitosťou do troch milimetrov. Jednotlivé semenáče sadíme na vzdialenosť akú majú priemer, aj medzi riadkami necháme takú istú vzdialenosť. Keď skončíme druhom, okamžite ho označíme a až potom pokračujeme ďalším druhom, aby sa nepomiešali. Substrát v obidvoch prípadoch musí byť suchý, prepikýrované semenáče uložíme na svetlé a teplé miesto. Prvú zálievku im doprajeme asi po týždni.

Prakticky vysievať sa dá celý rok, len treba semienkam zabezpečiť vhodné podmienky. V zimných mesiacoch prisvetlujeme neónovými trubicami 10 až 12 hodín. Dobu výsevu prakticky dokážeme regulovať a semenáčikom vieme umelo zabezpečiť žiadanú mikroklímu a tak si našu prácu môžeme naplánovať podľa okolností.

Základné podmienky pre pestovanie sukulentov

O sukulentoch je všeobecne známe, že sú nenáročné na starostlivosť, veľa vydržia bez vody a zvládnu ich aj začiatočníci. Sukulenty sú všetky rastliny (vrátane kaktusov), ktoré majú akúkoľvek časť prispôsobenú na to, aby v nej udržiavali vodu či živiny. Slovo “sucus” znamená v latinčine “dužina”. To vypovedá o tom, že sukulenty často majú listy, prípadne iné časti tela plné dužiny. Niektoré sukulenty sú prispôsobené k životu na púšti, kde sa striedajú obdobia sucha a dažďov a niektoré zase žijú v oblastiach, kde jedinou vlahou je rosa či hmla. Sukulenty, rovnako ako kaktusy, prispôsobili svoj metabolizmus na fotosyntézu cez deň a transpiráciu v noci.

Sukulenty sú veľmi rozmanité. Medzi najznámejšie patria tučnolisty (Crassula ovata), starček rowleyho (Senecio rowleyanus), echeverie a sempervivá (skalné ruže), kalanchoe, zamiokulkasy (Zamioculcas), lithopsy (živé kamene), dracény (predtým Sansevieria), aloe, hawortie, Beaucarnea recurvata (slonia noha), rastliny s pachykaulom, Ceropegia woodii (lampášik), niektoré orchidey (napr. Dendrobium), rastliny s hľuzami (napr. perzský cyklámen) a mnohé ďalšie.

Starostlivosť o sukulenty je rozmanitá. Záleží od konkrétneho druhu. Väčšinu však potrebujú veľa rozptýleného svetla a málo vody. Prekvapivo, niektoré sukulenty často znesú i rosenie, voda im však nemôže dlho zostať v záhyboch, mohla by sa začať šíriť hniloba. Substrát používame špeciálny, určený pre kaktusy a sukulenty. Sukulentom sa dobre darí v kvetináčoch z terakoty, keďže v nich ľahšie preschne substrát. Povinnosťou sú drenážne otvory na spodku kvetináča, kadiaľ odteká prebytočná voda.

Invazívne rastliny a boj proti nim

S bujnením jarnej prírody a zelene nastáva čas aj pre rozšírenie rôznych druhov inváznych rastlín. Invázne rastliny majú schopnosť rýchlo sa šíriť koreňmi, odlomkami a semenami. Ich najväčším negatívom je, že dokážu vytláčať pôvodné rastlinstvo, a to aj na veľkých plochách. Dokážu dobre prežívať nepriaznivé obdobia a predstavujú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu.

Na Slovensku platí, že majiteľ, užívateľ alebo správca pozemku je povinný zabrániť výskytu a šíreniu invazívnych druhov rastlín. Túto povinnosť určuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a súvisiace vyhlášky. Ak sa na pozemku invazívne rastliny objavia, musia sa odstrániť a zlikvidovať tak, aby sa ďalej nešírili - a to na vlastné náklady majiteľa. Nejde teda o odporúčanie, ale o povinnosť, ktorú kontrolujú orgány ochrany prírody, Štátna ochrana prírody SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Výška pokuty závisí od typu rastliny, rozsahu jej výskytu a od toho, či ide o fyzickú osobu alebo podnikateľa. Bežný majiteľ pozemku môže za zanedbanie povinnosti dostať pokutu do 330 €. Ak ide o mimoriadne nebezpečné a alergénne druhy, ako napríklad palina či ambrozia, môže pokuta stúpnuť až na 3 000 €.

Podnikatelia a právnické osoby riskujú omnoho viac - pri poľnohospodárskej pôde až 33 200 € za každý hektár, ak sa o porasty invazívnych rastlín nestarajú. A v prípade, že niekto ignoruje priamo nariadenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, hrozia sankcie až do 7 500 € pre fyzické osoby a dokonca až 90 000 € pre právnické osoby.

Niektoré z týchto druhov možno poznáte, no možno ste si neuvedomili, že sú zákonom zakázané: ambrózia, silne alergénna burina spôsobujúca ťažké dýchacie ťažkosti; boľševník obrovský, ktorého miazga spôsobuje vážne chemické popáleniny kože; pohánkovce, extrémne invazívne rastliny, ktoré dokážu prerásť aj cez asfalt či betón; zlatobyľ kanadský a obrovská, ktoré zadusia pôvodné druhy rastlín a rýchlo sa šíria vetrom aj podzemnými výhonkami; netýkavka žliazkatá, ktorá „vystreľuje“ semená do okolia a rýchlo kolonizuje nové územia.

Invazívne druhy nie sú pre našu prírodu prirodzené. Nemajú tu prirodzených nepriateľov a ich rast je prakticky nezastaviteľný. Rýchlo vytvárajú husté porasty, ktoré:

• vytláčajú pôvodné druhy rastlín
• znižujú biodiverzitu
• menia podmienky v prostredí a niektoré dokonca predstavujú riziko pre ľudské zdravie

Ako sa vyhnúť problémom: Pred výsadbou si overte pôvod rastliny - najmä pri okrasných druhoch z cudziny. Nenakupujte neoznačené sadenice z pochybných zdrojov. Ak na pozemku invazívnu rastlinu nájdete, odstráňte ju odborným spôsobom - často nestačí len pokosiť, pretože sa dokáže obnoviť z koreňov. Biologický odpad likvidujte tak, aby sa rastlina nemohla ďalej šíriť - nekompostujte invazívne druhy.

Na prvý pohľad môžu pôsobiť neškodne alebo dokonca krásne, no ich prítomnosť v našej prírode má vážne následky. Slovenská legislatíva preto prikazuje tieto rastliny aktívne odstraňovať a za ich ponechanie hrozia nemalé sankcie.

tags: #sukulent #rastlina #ktora #vystreluje #semienka

Populárne príspevky:

• sprievodca pre pestovanie rukoly
• Prečítajte si o účinkoch hviezdice prostrednej
• pestovanie orchideí z listu
• Príbeh Kirké
• Sprievodca pestovaním voskovky