Pestovanie sukulentov v drevenom kvetináči: Kompletný sprievodca

Sukulenty sú fascinujúce rastliny so špecifickými charakteristikami, ktoré ich odlišujú od iných druhov. Ich zaujímavé tvarovanie, odolnosť voči suchu a pestrosť farieb ich robia obľúbenými voľbami medzi pestovateľmi. V tomto článku sa pozrieme na to, čo sú sukulenty a semi-sukulenty, ako sa o ne starať a aké sú ideálne podmienky pre ich pestovanie, obzvlášť v drevenom kvetináči.

Čo sú sukulenty?

Sukulenty sú rastliny, ktoré majú schopnosť viac a dlhšie uchovávať vodu vo svojich listoch, stonkách alebo koreňoch. Táto vlastnosť im umožňuje prežiť v extrémnych podmienkach, kde je obmedzený prístup k vode. Ich listy sú často mäsitejšie a nafúknuté, čo je dôsledkom tkanivových štruktúr, ktoré uchovávajú vlhkosť. Cieľom tejto prispôsobivej schopnosti je minimalizovať odparovanie vody a udržať ju čo najdlhšie. Na druhej strane semi-sukulenty sú podobné sukulentom, ale majú menšie množstvo tkanív schopných uchovávať vodu. Semi-sukulenty sú zvyčajne menej odolné voči suchu a vyžadujú častejšie zalievanie v porovnaní so skutočnými sukulentmi.

Slovo “sucus” znamená v latinčine “dužina”. To vypovedá o tom, že sukulenty často majú listy, prípadne iné časti tela plné dužiny. Niektoré sukulenty sú prispôsobené k životu na púšti, kde sa striedajú obdobia sucha a dažďov a niektoré zase žijú v oblastiach, kde jedinou vlahou je rosa či hmla. Sukulenty, rovnako ako kaktusy, prispôsobili svoj metabolizmus na fotosyntézu cez deň a transpiráciu v noci. Sukulentné časti rastliny môžu byť listy, stonky, či korene. Niektoré sukulenty sa nazývajú tzv. kaudiciformné, pretože majú kaudex, čo je stonková hľuza nad zemou (a v období sucha pod zemou). Niektoré z týchto rastlín sú geofytické, takže obdobie sucha vyčkávajú pod zemou. V kaudexe sú vlastne všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje, aby prežila obdobie bez listov a keď naprší, vytvorí nadzemnú časť so stonkami, listami a prípadne aj vykvitne. Niektoré rastliny začínajú život s kaudexom, avšak ten potom zanikne. Pachycauly sú tiež rastliny so zhrubnutou stonkou, ktorá je disproporčne veľká a odnoží / konárov je iba zopár na celej rastline, alebo sú príliš malé. Niektoré stromy vytvárajú pachykaul, až keď sú dospelé. Pachykauly sa ťažšie rozmnožujú. Trichómy sú drobné šupinky alebo vlásky na povrchu listov niektorých rastlín. Trichómy môžu mať rôzne funkcie. U bromélií tvoria sukulentnú časť rastliny. Cez ne tillandsie a niektoré iné bromélie, napríklad Aechmea, získavajú vodu a aj ju tam udržiavajú. Okrem toho ich aj chránia pred priamymi slnečnými lúčmi. Trichómy dávajú listom striebristý nádych. Ako sme si už spomenuli pri kaudexoch, geofyty sú rastliny, ktoré obdobie sucha prečkávajú pod zemou bez zelených častí. Patria sem hľuzoviny i cibuľoviny. Takže cibuľa, cesnak, či tulipány sú sukulenty tiež. Veľmi zaujímavými geofytmi sú živé kamene - Lithopsy, ktoré naozaj vyzerajú ako kamienky, čím sa chránia pred spásaním. Niektoré rastliny uchovávajú vodu v stonke. Táto stonka väčšinou nedrevnatie, v niektorých prípadoch však áno, napríklad pri tučnoliste - Crassula ovata, ktorá má sukulentné aj listy. Pokiaľ má rastlina sukulentné listy, väčšinou sú zhrubnuté a plné dužiny. Niekedy môžu mať tvar až guľatý, napríklad ako Starček / Senecio Rowleyanus. Niektoré rastliny pôsobia ako sukulenty kožovitými listami, pokiaľ ale nemajú dužinu, sú to len xerofyty. Sem by sme mohli zaradiť napríklad niektoré dracény, ktoré boli predtým nazývané Sansevieria (poznať ich však môžete aj ako svokrine jazyky). Niektoré sukulenty majú na listoch tzv. epidermálne okno, čo je priesvitná časť povrchu listu. Epidermálne okienko majú napríklad lithopsy, alebo aj starček Senecio rowleyanus. Fenestraria rhopalophylla je dokonca podľa toho pomenovaná, keďže tento jav sa nazýva fenestrácia. Zaujímavé je, že toto okno majú i niektoré mäsožravky krčiažniky - Sarracenia, Darlingtonia a Cephalotus a tiež niektoré peperómie (aj tie sú často sukulentné).

Kaktusy sa dajú rozpoznať podľa prítomnosti areol, čo sú malé vankúšiky, z ktorých vyrastajú tŕne, kvety a nové výhonky. Sukulenty, na rozdiel od kaktusov, nemajú areoly.

Pôvod a výskyt sukulentov

Sukulenty majú pôvod vo vyprahlých oblastiach Afriky, Ameriky, Ázie a Austrálie. Vyskytujú sa najmä v pouštnych, polopouštnych a suchých oblastiach s obmedzeným množstvom zrážok. Ich prispôsobivé vlastnosti im umožnili prežiť v týchto drsných podmienkach.

Podmienky a starostlivosť o sukulenty v drevenom kvetináči

Sukulenty sú nenáročné na starostlivosť, veľa vydržia bez vody a zvládnu ich aj začiatočníci. Vďaka svojej prispôsobivosti a rozmanitosti patria v poslednej dobe k vyhľadávaným izbovkám. Ponuka je čoraz zaujímavejšia. Ak máme doma viacero sukulentov, vyhraďme si raz za čas chvíľu, keď sa o ne dôkladne postaráme. Ak sme sa o sukulenty nestarali vhodne, nepôsobia často vábne. Rastliny pravidelne a dôkladne čistíme od suchých listov. Kvitnúce jedince sú vždy príjemným spestrením. Nesmieme zabudnúť po odkvitnutí odstrániť zvyšky kvetov a súkvetí. Do zbierky si možno začleniť aj rôzne rarity, napríklad tzv. živé kamene - litopsy (Lithops).

Sukulenty prosperujú v svetlých a suchých bytoch - neprekáža im prostredie so suchším vzduchom. Znesú aj menšie zanedbanie starostlivosti, hodia sa preto i pre začiatočníkov. Rastlinám by sme mali dať aj vhodný obal v podobe vyhovujúceho črepníka. Vďaka nemu vznikne neraz zaujímavý interiérový doplnok.

Sukulenty a kaktusy potrebujú piesčitý substrát s dobrou priepustnosťou. Tú zabezpečuje zmes kvalitnej zeminy s pieskom, ktorá zároveň slúži ako drenážna vrstva. Umožňuje rýchly odtok vody a zabraňuje hnilobe koreňov. Najlepšou voľbou je preto špeciálny substrát určený pre kaktusy a sukulenty. Vyskúšajte náš substrát Sukulenťák namiešaný namieru pre tento typ rastlín.

Dôležitou súčasťou pestovania sukulentov je správna pôda. Použite pôdu, ktorá dobre odvádza vodu a zabraňuje zamokreniu koreňov. Sukulenty milujú priepustnú a na živiny chudobnú pôdu. Skvele sa im bude dariť čisto len v priepustných materiáloch ako sú napríklad drobný štrk, keramzit, pemza, piesok alebo antuka. Výhodou takéhoto substrátu je, že sukulenty nebudú trpieť hnilobou. V tomto type substrátu však nie je žiaden organický materiál, takže rastlina si bude vyžadovať pravidelné hnojenie. Problémom môže byť aj príliš rýchle vysúšanie substrátu v horúcich letných dňoch. Vhodnou alternatívou je preto mix priepustných materiálov s rašelinou alebo kompostom. Pomer sa volí podľa toho ako často vo vašej oblasti prší alebo ako často polievate - vo vlhkejších oblastiach pridávame viac priepustného materiálu. V každom prípade by však väčšiu časť týchto substrátov mal tvoriť priepustný materiál. To platí pri pestovaní sukulentov doma či v exteriéri.

Drevené kvetináče sú pre sukulenty vhodné, pretože drevo je priedušný materiál a umožňuje lepšiu cirkuláciu vzduchu, čo pomáha predchádzať nadmernej vlhkosti a hnilobe koreňov. Dôležité je, aby drevený kvetináč mal na dne drenážne otvory, ktoré zabezpečia odtok prebytočnej vody.

drevený kvetináč so sukulentmi

1. Svetlo

Sukulenty potrebujú dostatok svetla, ale niektoré druhy môžu trpieť pri priamom slnku. Ideálnou voľbou je jasné, filtrované svetlo. Uistite sa, že sukulenty majú prístup aspoň k niekoľkým hodinám svetla denne. Sukulenty sú náročné na svetlo, to by k rastlinám malo prichádzať z viacerých strán. Ak majú (najmä v zime) nedostatok svetla, nepekne sa vyťahujú a deformujú. Najideálnejším miestom pre sukulenty sú slnečné okenné parapety. Tam budú niektoré druhy aj zaujímavo vyfarbené. Ak majú vaše sukulenty nadmerne pretiahnuté listy, znamená to že majú nedostatok svetla a ťahajú sa za slnkom a naopak ak listy žltnú alebo sú spálené od slnka, rastline by vyhovovalo viac tieňa. Vo všeobecnosti môžeme povedať že sukulenty, ktoré sú prirodzene zelenšie sa viac hodia do interiéru, prípadne na tienisté stanovište v exteriéri. Veľký pozor si dajte aj pri exteriérovom letnení izbových sukulentov, ktoré nie sú zvyknuté na priame ostré slnko. Dajte im týždeň na to aby sa adaptovali tým že ich umiestnite najskôr do polotieňa a až následne ich môžete premiestniť na plné slnko. V najchladnejších oblastiach Slovenska prežije len málo druhov sukulentov (napr. Skalnice, rôzne druhy rozchodníkov). Ak pestujete sukulenty v interiéri pri absencii dostatku prirodzeného svetla mali by ste si zvoliť tieňomilnejšie druhy ako sú napr. haworthie, gastérie prípadne sanseviérie. A naopak druhy ako eševéria alebo viac farebné druhy (napr.

Väčšina sukulentov pochádza z púští, preto vyžadujú miesto s čo najvyšším množstvom svetla. V interiéri ich umiestnime na slnečný parapet, prípadne do zimnej záhrady. Ak nemajú dostatok svetla, slabnú a nepekne sa „vyťahujú“. Nájdu sa medzi nimi výnimky, napríklad vianočný kaktus (Schlumbergera) a pieprovce (Peperomia), ktoré uprednostňujú čiastočný tieň.

Sukulenty a kaktusy potrebujú veľa svetla, často až 6 hodín priameho slnečného žiarenia denne.

slnečný parapet s rôznymi sukulentmi

2. Pôda

Dôležitou súčasťou pestovania sukulentov je správna pôda. Použite pôdu, ktorá dobre odvádza vodu a zabraňuje zamokreniu koreňov. Vyskúšaj náš substrát Sukulenťák namiešaný namieru pre tento typ rastlín. Sukulenty milujú priepustnú a na živiny chudobnú pôdu. Skvele sa im bude dariť čisto len v priepustných materiáloch ako sú napríklad drobný štrk, keramzit, pemza, piesok alebo antuka. Výhodou takéhoto substrátu je, že sukulenty nebudú trpieť hnilobou.

Sukulenty a kaktusy potrebujú piesčitý substrát s dobrou priepustnosťou. Tú zabezpečuje zmes kvalitnej zeminy s pieskom, ktorá zároveň slúži ako drenážna vrstva. Umožňuje rýchly odtok vody a zabraňuje hnilobe koreňov. Najlepšou voľbou je preto špeciálny substrát určený pre kaktusy a sukulenty.

3. Zalievanie

Sukulenty majú radi sporadické zalievanie až po zmäknutí lístkov a neznášajú premočenú pôdu. Zalejte ich výdatne a potom nechajte pôdu úplne preschnúť pred ďalším zalievaním. V zime je vhodné zavlažovanie zmierniť, pretože sukulenty majú tendenciu byť v tomto období viac v stave odpočinku. Aj keď to robíme s dobrým úmyslom, najčastejšou chybou pri starostlivosti o kaktusy a sukulenty je ich prelievanie. Tieto rastliny sú prispôsobené suchým podmienkam, preto je dôležité nechať substrát medzi jednotlivými zálievkami úplne preschnúť. Vo všeobecnosti platí, že sukulentom postačí zálievka raz za 2 - 3 týždne, kaktusy si vystačia s ešte menším množstvom vody. V zimnom období obmedzte zálievku na minimum.

Na jar a v lete rastú intenzívnejšie, preto ich zalievame raz za týždeň, prípadne keď je pôda presušená. Na jeseň a v zime mnohé z nich vstupujú do pokojovej fázy, preto zálievku obmedzíme na približne raz za mesiac. Preliatie býva problém, preto si pred zaliatím dotykom prstami overíme, či je už substrát preschnutý. Nikdy nezalievame, ak je vlhký. Iné pravidlo platí pre kaktusy, väčšina z nich sa medzi novembrom a marcom nezalieva vôbec (zimovať však musia v chladnej a svetlej miestnosti). Výnimkou je vianočný kaktus, ten zalievame celoročne.

Ako indikátor vlhkosti substrátu môžeme využiť špajdľu zapichnutú až na dno substrátu v črepníku. Vždy pred zálievkou sa presvedčíme že je úplne suchá aj v spodnej časti. V exteriéri zalievame sukulenty len výnimočne pri obzvlášť dlhých obdobiach sucha.

4. Teplota

Väčšina sukulentov prosperuje pri teplote medzi 20-30°C. V zime sa im dobre darí pri teplotách okolo 10-15°C, ale je dôležité zabrániť ich vystaveniu mrazu. Optimálna teplota na rast sukulentov je približne 18 - 24 °C, v zime by nemala klesnúť pod 10 °C.

5. Vzduch a vlhkosť

Sukulenty preferujú suchšie stanovisko, kde sa vzduch voľne pohybuje. Vyhnite sa príliš vlhkým miestam, pretože to môže spôsobiť hnilobu koreňov a listov.

vetranie obývačky s rastlinami

Príklady sukulentov

  • Aloe vera
  • Echeveria
  • Sedum
  • Agave
  • Sansevieria
  • Ceropegia
  • Peperomia, Pilea
  • Epiphyllum

Viete, že aj taká bežná rastlina ako je aloe vera, má liečivé účinky? Z jej dužiny sa dajú pripraviť rôzne obklady či nápoje. Niektoré sukulenty majú na listoch ostne, napríklad aloa, takže pri manipulácii treba byť opatrný.

Zo sukulentov si môžeme vytvoriť zaujímavé kombinované minivýsadby. Tieto rastliny sú na to ako stvorené. Najlepším obdobím na presádzanie a vysádzanie je jar. Počas leta by sme mali sukulenty pestovať pri vyšších teplotách, v zime zasa pri teplotách nižších - okolo 15 °C.

Vybrať si môžeme zo skutočne širokého spektra rôznych druhov. K najmenej náročným a početne zastúpeným, pokiaľ ide o druhy a kultivary, patrí tučnolist (Crassula). Hodí sa aj pre začínajúcich pestovateľov. Vďačné sú havorcie, agávy, adéniá, mliečniky, echevérie a ďalšie druhy. Na výber sú rôzne veľké jedince, tie menšie sú ako stvorené na vytvorenie nápaditých živých aranžmánov.

Crassulaceae sú jednou z najväčších čeľadí, plných sukulentov (vo väčšine čeľadí sú okrem sukulentov aj iné rastliny). Tučnolist je najznámejšou rastlinou, hovorí sa že prináša šťastie a peniaze. Starček rowleyho je sukulent, ktorý vyzerá ako malé hrášky na šnúrke. Jeho listy sú úplne guľaté a tvoria bohaté previsy. Poznáme veľa druhov sedum, no burrito nad nimi vyčnieva. Táto ťahavá rastlinka z Mexika je viac ako zaujímavá. Echeverie a sempervivá sú tzv. skalné ruže. Ich dužina sa používa na liečenie bolesti ucha. Echcevérie pestujeme ako izbovky, sempervivum prežije zimu vonku. Veľmi sa na seba podobajú. Najznámejšie kalanchoe je Kalanchoe blossfeldiana, ktoré veľmi často a dlho je schopné kvitnúť. Kto by nepoznal zamio? Je to jedna z najmenej náročných rastlín, vhodná aj do tieňa. Obľúbený nájomník obchodných centier a kancelárií, ktorý prežije aj tvrdšie podmienky. Jediné, čo neprežije, je preliatie. Lithopsy sa momentálne tešia veľkej obľube. Vyzerajú ako kamienky - vďaka tomu získali aj svoju prezývku živé kamene. Ďalším živým kameňom je Pleiospilos, ktorého trčí zo zeme o trošku viac. Zaujímavý je ich spôsob života, keď cez štrbinku medzi listami vyrastá ďalší pár listov a staré listy uschnú. Predtým známe ako Sansevieria, teraz na základe genetického porovnania dracény. Niektoré druhy sú sukulentné, najmä tie, ktoré majú cylindrické (tučné) listy. Tieto rastlinky sú veľmi podobné. Aloe vera je najznámejšie aloe, ktoré sa preslávilo svojou liečivou silou. Odporúčame však doma aloe priamo z rastliny nejesť, keďže na konzumáciu sa musí spracovať. Z hawortií je najobľúbenejšie zebrina, ktorá má biele pásiky na listoch. H. cooperi je známa pre jej priesvitné listy, ktoré sú takmer celé pokryté epidermálnym oknom. Jej latinský názov je pomerne zložitý - Beaucarnea recurvata. Typická rastlina s kaudexom. Veľmi nenáročná. Vedeli ste však, že jej názov slonia noha nie je správny? Typický príklad pachykaulu. Rastú v Afrike a Austrálii. Ich kmeň mení hrúbku v závislosti od množstva prijatej (či odparenej a využitej) vody. Rastliny, známe ako lampášik. Najznámejšia (a najkrajšia) je Ceropegia woodii, ktorá má panašované listy v tvare srdiečok. Okrem toho je prevísavá. Tieto rastlinky ľudia pestujú pre ich nádherný kvet. Má to však jeden háčik - tento kvet veľmi smrdí. Znalci už vedia, že dendróbium patrí medzi orchidey. Niektoré orchidey sú sukulenty. Dendróbiu k tomuto slúžia internodiálne pahľuzy, ktoré sa ťahajú pozdĺž stonky. Táto zaujímavá rastlina je tropická, pije vodu, ako by nemala hľuzu a polievať ju treba snáď každý druhý - tretí deň. Zopár príkladov rastlín s hľuzami. Ich starostlivosť je klasická ako o iné bežné izbové rastliny. Perský cyklámen je príklad rastliny s kaudexom, aj keď nenápadným. Táto rastlina má veľmi zaujímavé kvety, väčšinou - ako inak - cyklámenové, prípadne biele, ružovkasté či červené a listy s mramorovaným panašovaním.

Rozmnožovanie sukulentov

Väčšina z nich sa rozmnožuje veľmi ľahko, a to delením alebo pomocou stonkových či listových odrezkov. Rastliny rastúce v zhlukoch, ako je aloa (Aloe) alebo havortia (Haworthia), sa dajú ľahko rozdeliť pri presádzaní. Listom sa darí množiť echevérie (Echeveria), pieprovce, tučnolisty (Crassula). Odlomíme alebo odrežeme zdravý list a položíme ho na niekoľko dní na suché miesto. Z rastlín s hrubými stonkami, napríklad kalanchoy (Kalanchoe), stapélie (Stapelia), a niektoré tučnolisty (Crassula), odrežeme stonku s dĺžkou cca 10 cm. Necháme ju asi týždeň alebo i dlšie na suchom mieste, kým sa rezná rana nezacelí, a následne vložíme do substrátu v kvetináči. Nezakrývame plastovými krytmi či vreckami. Zalievame mierne, až keď substrát preschne.

Sukulenty sa veľmi dobre rozmnožujú. Často stačí zakoreniť len kúsok stonky.

Ako rozmnožiť vinič zo zelených odrezkov.

Hnojenie

Živiny môžeme sukulentom dodať počas vegetačného obdobia, ale aj to v menšej intenzite. Počas zimy ich neprihnojujeme vôbec. Hnojenie nie je pre sukulenty a kaktusy nevyhnutné, ale ak chcete podporiť ich rast, môžete použiť špeciálne hnojivá pre sukulenty. Najlepšie je hnojiť rastliny počas obdobia ich aktívneho rastu (jar a leto). Používajte hnojivá s nižším obsahom dusíka.

Presádzanie

Ako všetky rastliny pestované v kvetináči, aj sukulenty časom z pôdy vyčerpajú živiny a z presadenia potom profitujú. Do väčšieho kvetináča ich však nemusíme presádzať skôr, ako začnú korene prerastať otvorom na dne. Pestujeme ich v kvetináčoch z pálenej hliny s drenážnym otvorom na dne, aby prebytočná voda mohla odtekať. Z rovnakého dôvodu používame priepustný substrát. Sukulenty a kaktusy by ste mali presádzať každé 1-2 roky. Toto im poskytne čerstvý substrát a viac priestoru pre koreňový systém.

Sukulenty a kaktusy občas potrebujú presadiť. Malo by sa to však robiť v konkrétnom období - ideálne počas vegetačného pokoja, teda na jeseň, raz za 2 - 3 roky. Nový črepník vyplňte vhodným substrátom a rastlinu doň usaďte tak, aby bola v rovnakej výške ako v pôvodnej nádobe.

Škodcovia a choroby

Aj keď sú kaktusy a sukulenty pomerne odolné, niektorým škodcom a chorobám sa nevyhnú. Najčastejšie ide o vošky, roztoče alebo červce. Vhodnou ochranou je použitie insekticídnych postrekov. Ak je problémom hniloba koreňov alebo plesne, príčinou je spravidla preliatie. Odstráňte napadnuté časti rastliny aj substrátu, obmedzte zálievku, nechajte zeminu preschnúť a zabezpečite dobré prúdenie vzduchu.

Najčastejšie problémy spôsobuje preliatie a nedostatok svetla (nevhodné stanovište). Choroby a škodcovia nie sú také časté, najnebezpečnejšie sú červce pripomínajúce malé biele chumáčiky. Preto rastliny z času na čas podrobne a zblízka prezrieme, a ak ich objavíme, čo najskôr ich odstránime, aby sa nerozšírili.

detailný pohľad na vošky na rastline

Sukulenty sú nádhernými doplnkami každej záhrady alebo interiéru, a starostlivosť o ne môže priniesť radosť aj začiatočníkom v pestovaní rastlín. Dodržiavaním správnych podmienok, ako sú svetlo, pôda, zalievanie a teplota, môžete vychutnať krásne a zdravé sukulenty, ktoré vám budú dlho slúžiť a ozdobovať váš priestor svojou jedinečnou krásou.

tags: #sukulent #v #drevenom #kvetinaci #pestovanie

Populárne príspevky: