Súkvetia: Ako rastliny zoskupujú kvety
Rast rastliny je komplexný proces, pri ktorom sa z jednoduchého organizmu vyvíjajú špecializované orgány. S prechodom rastlín z vodného prostredia na suchú zem nastávajú aj zmeny v stavbe ich tela, nakoľko suchozemské rastliny už nemohli prijímať vodu celým povrchom tela. Novovzniknuté orgány museli zabezpečiť príjem a rozvoz vody, mechanickú pevnosť a reprodukciu druhu.
Medzi tieto kľúčové orgány patria koreň, stonka a list, ktoré majú špecifické funkcie. Koreň (radix) je zvyčajne podzemný orgán, ktorý rastlinu v pôde upevňuje, čerpá z nej vodné roztoky anorganických látok a ukladá zásobné látky. Stonka (kaulom) je zvyčajne nadzemná časť rastliny, na ktorej vyrastajú listy a rozmnožovacie orgány. Spája orgány výživy (koreň a listy) a často slúži ako zásobný orgán. List (fylom) je orgán výživy, v ktorom prebieha fotosyntéza, odparovanie vody (transpirácia) a výmena plynov medzi rastlinou a prostredím.
Napokon, kvet (flos) je reprodukčným orgánom rastliny. Je tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku. Z fylogenetického hľadiska je to vlastne súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke (brachyblaste). Kvety sú vysunuté na aplikálnej periférnej časti rastliny.
Čo je súkvetie?
Súkvetie (alebo skôr zastarano alebo nesprávne [bohemizmus] kvetenstvo) je súbor kvetov na spoločnej stonke, opak jednoduchého kvetu. V porovnaní s jednoduchým kvetom, súkvetie predstavuje organizovanejšie usporiadanie reprodukčných orgánov rastliny. Podobne ako u listov, kvety môžu byť usporiadané na stonke podľa rôznych vzorov. Metatopia je rozmiestnenie orgánov rastiliny mimo ich bežne očakávaného umiestnenia. Metatopia sa bežne vyskytuje u súkvetí s nerovnakou rýchlosťou rastu.
Typy súkvetí
Súkvetia sa rozdeľujú podľa viacerých kategórií a spoločných resp. odlišných znakov. Môžu byť jednoduché alebo zložené. Jednoduché súkvetia sa ďalej delia na strapcovité a vrcholíkovité.
Strapcovité súkvetia
Pri strapcovitých súkvetiach je hlavná stonka najhrubšia, bočné tenšie a kratšie a neprevyšujú hlavnú stonku dĺžkou. Kvitnú od spodu nahor (centripetálne). Medzi typické strapcovité súkvetia patria:
- Strapec (racemus) - má pretiahnuté vreteno s kvetnými stopkami v pazuchách listeňov. Považuje sa za najzákladnejšiu formu súkvetia, z ktorej sú odvodené ostatné typy (agát).
- Klas (spica) - vreteno je dlhé, kvetné stopky veľmi krátke alebo redukované (skorocel).
- Jahňada (amentum) - súkvetie s chabým, previsnutým vretenom a sediacimi jednopohlavnými kvetmi (lieska, topoľ).
- Klások (spicula) - skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov (lipnica).
- Šúľok (spadix) - vreteno je zdužnatené, kvietky drobné a prítomný je zväčšený listeň - tulec (áron, diablik).
- Chocholík (corymbus) - kvetné stopky sa predlžujú, kvety ležia približne v jednej rovine (bledavka, jabloň, hruška).
- Okolík (umbella) - kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky (prvosienka).
- Metlina (panicula) - rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a konármi (vinič).
- Hlávka (capitulum) - skrátené vreteno i stopky, kvety tvoria guľovitú hlavu chránenú zákrovom (ďatelina).
- Úbor (anthodium) - kvetné lôžko je diskovito rozšírené. Stred tvoria rúrkovité kvety (terč), okraj súmerné jazykovité kvety (lúč).
Vrcholíkovité súkvetia
Pri vrcholíkovitých súkvetiach hlavná stonka aj bočná sú ukončené kvetom. Najprv kvitnú kvety na hlavnej stonke. Ročné stonky môžu prerásť hlavnú. Vrcholíkovité súkvetia sa ďalej delia podľa počtu kvetonosných ramien:
- Viaceramenný vrcholík (pleiochasium) - má na hlavnej osi viac ako dve bočné ramená prerastajúce hlavnú os. Je prechodom medzi strapcovitými a vrcholíkovitými súkvetiami (mliečnik).
- Dvojramenný vrcholík / vidlica (dichasium) - pod terminálnym kvetom hlavnej stonky sú vyvinuté presne ďalšie dva kvetonosné výhony (môžu byť striedavé aj protistojné).
- Jednoramenný vrcholík (monochasium) - z oboch listeňov a páru protistojných konárov sa vyvíja vždy len jeden. Patria sem formy:
- Závinok (cincinnus) - vyvíja sa len jedno rameno striedavo vpravo a vľavo. Listene aj kvety stoja v jednom rade (borákovité, rajčiak).
- Skrutec (bostryx) - vyvíja sa len jedno rameno a to vždy na rovnakej strane (ľubovník, ľaliovka).
- Vejárik (rhipidium) - rameno sa vyvinie striedavo, pričom medzi nimi vždy zakrpatie celý pár listov aj s konármi. Listene aj kvety stoja v dvoch radoch (kosatcovité).
- Kosáčik (drepanium) - rameno sa vyvinie len z jednej strany, pričom nasledujúci pár zakrpatie celý.
Zložené súkvetia tvoria hlavné a vedľajšie súkvetia. Delíme ich na homotaktické (napr. metlina, strapec) a heterotaktické (napr. vrch - strapec - strapec - vrch).
Kvetné obaly a pohlavné orgány
Kvety môžu mať rôzne kvetné obaly. Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium). Ak sú rozlíšené na kalich (calyx) a korunu (corolla), hovoríme o dvoch obaloch. Kalich je vonkajšia, väčšinou zelená časť tvorená z kališných listov. Koruna je vnútorná, pestrofarebná časť tvorená z korunných lupeňov, ktorá má za úlohu lákať opeľovače.
Tyčinka (stamen) je samčí rozmnožovací ústroj, ktorý tvorí nitka (filamentum) a peľnica (anthera). V peľnici vznikajú peľové zrná. Piestik (pistillum) je samičí rozmnožovací orgán, ktorý tvorí čnelka (stylus), lepkavá blizna (stigma) a spodný semenník (ovarium), v ktorom sú uložené vajíčka.
Kvety rozdeľujeme podľa prítomnosti pohlavných orgánov na sterilné (bez tyčiniek a plodolistov), obojpohlavné (tyčinky i plodolisty) a jednopohlavné (tyčinky alebo plodolisty). Rastliny môžu byť jednodomé (na tej istej rastline samčie a samičie kvety, napr. kukurica) alebo dvojdomé (na rastline len samčie alebo len samičie kvety).
Opelenie je prenesenie peľu z peľnice na bliznu piestika. Môže byť cudzoopelivé (heterogamia) alebo samoopelivé (autogamia). Spôsoby opelenia zahŕňajú vetrom (anemofília), živočíchmi (zooidiofília - hmyzom, vtákmi, slimákmi) a vzácnejšie vodou (hydrofília).
Oplodnenie je kľúčový proces vo vývoji kvetu. Pri krytosemenných rastlinách poznáme dvojité oplodnenie, kde jedna spermácia splynie s centrálnym jadrom zárodočného mieška a druhá s oosférou, čo vedie k vzniku zárodku a endospermu.
tags: #sukvetie #ktoreho #bocne #kvety #prerastaju #kvet