Súľovské skaly: Gotická brána a prírodné skvosty
Súľovské skaly patria k našim najkrajším členitým reliéfom a sú právom považované za prírodnú rezerváciu s mnohými superlatívmi. Nachádzajú sa v západnej časti Súľovských vrchov a sú zoradené v tvare oblúka. Pre svoje špecifické geomorfologické tvary dostali pomenovanie súľovské zlepence. Vznikali po milióny rokov ukladaním okruhliakov vápencov rôznych veľkostí spájaných vápnitým tmelom. Postupnou eróziou zlepencov vplyvom dažďa, vetra a mrazu vznikli dnešné úchvatné skalné útvary ako sú veže, brány, ihly, homole a bralá.
Zvetrávanie zlepencových skál prebiehalo najintenzívnejšie pozdĺž oslabených línií v hornine. Týmito miestami sú najčastejšie pukliny, ktoré vznikli pôsobením tektonického tlaku. Obvykle sledujú pôvodný smer vrstiev, čo je miestami dobre viditeľné i v teréne. Pukliny sú vystavené pôsobeniu vonkajších činiteľov (zrážky, zmeny teplôt, činnosť organizmov). Takto vznikajú otvory rôznych tvarov a veľkostí. Najväčšiu pozornosť pútajú brány a jaskyne.
Gotická brána - najvyššia a najznámejšia
Najznámejšou a najvyššou skalnou bránou v Súľovských skalách je práve Gotická brána. Meria 13 metrov a nachádza sa na hrebeni zvanom Orgány. Názov dostala podľa typického lomeného oblúka, ktorý sa ujal viac ako v minulosti nazývaná Lomená brána. Vďaka charakteristickému tvaru, ktorý pripomína gotické klenby, je zároveň aj najznámejšou skalnou bránou v skalách. Prechádzka cez tento skalný portál je ako vstup do iného sveta - svetla a tieňa, kde sa lúče slnka prelievajú cez skalné štrbiny.
Skalná brána leží mimo hlavnej zeleno značkovanej trasy, preto si treba dávať pozor, aby ste ju neprešvihli. Keď chodník vyústi na skalnatom hrebeni, treba zabočiť doľava. Je to však aj značené ako prírodná zaujímavosť.
Ďalšie prírodné a historické zaujímavosti
Okrem Gotickej brány sa v Súľovských skalách nachádza mnoho ďalších najrôznejších skalných útvarov. Jednou z nich je aj Obrovská brána, ktorá sa nachádza neďaleko Roháča. Je od neho vzdialená len pár minút a cesta k nej vedie po žltej turistickej značke z Pod Roháča. Úsek k nej aj okolo nej je veľmi strmý.
Šarkania diera je voľne prístupná puklinová jaskyňa dlhá 60 metrov. Podľa miestnej legendy ju kedysi obýval nebezpečný drak. Pravdou však je, že sa tu našli kosti dnes už vyhynutého jaskynného medveďa a úlomky nádob a nástrojov z mladšej doby kamennej. Ide teda o archeologické nálezisko a národnú prírodnú pamiatku. Prístup do jaskyne je náročný, najmä kvôli poslednému stúpaniu s rebríkmi.
Pôvodne Súľovské skaly tvorili mohutný horský chrbát, z ktorého zostali len zvyšky s najvyššími vrcholmi Brada (816 m n. m.) a Roháč (803 m n. m.).
Súľovský hrad
Ďalším významným bodom na trase je Súľovský hrad, dnes už len zrúcanina. Je to fascinujúca stavba medzi skalnými vežami. Na samotný vrchol sa ide rebríkom cez úzke skalné okienko, pri ktorom bývajú rady a čakačky. Vracajúci sa zhora sa len veľmi ťažko obídu vystupujúcimi. Pohľad z vrcholu na protiľahlú skalnú vežu, na ktorej sa tiež nachádzal hrad, odhaľuje krásu okolitej krajiny.
Pôvodne bol hrad postavený medzi tromi mohutnými bralami a dodnes je vidieť, ako sa stavitelia prispôsobovali terénu. Celý objekt Súľovského hradu sa skladal z dolného a horného hradu, pričom vzdialenosť medzi sebou mali 25 metrov a výškový rozdiel 14 m. Spájalo ich strmé schodisko vysekané do skaly. Súľovský hrad však postihli dva požiare a jedno zemetrasenie, a to je dôvod, prečo sa z neho zachovali len základy budov a nenápadné zvyšky múrov s náznakmi okien. Na tomto mieste visí pamätná tabuľa pripomínajúca tragédiu z júla 2008, kedy v oblasti udrel blesk do rodiny ukrytej pred búrkou.
Vyhliadkové body
Vyhliadková skala Brada s výškou 816 m.n.m. sa nachádza v blízkosti červenej turistickej značky medzi sedlom pod Bradou a pod Roháčom. Cez Roháč (803 m.n.m.) vedie žltá turistická značka z Lietavskej Závadky, ktorá sa potom napája na okruh severného horského lemu.
Najvyšším bodom Súľovských skál je Vrchol Žibrid 867 m.n.m., pod ktorým sa rozprestiera dedinka Súľov. Pohľad na západnú časť horského lemu Súľovskej kotliny z Orgánov, kde sa nachádza Gotická brána, je naozaj pôsobivý.
Flóra a fauna
Prírodná rezervácia Súľovské skaly oplýva aj bohatou flórou a faunou. Najmä niektoré rastliny sú endemity, čiže sa vyskytujú len na tomto území, ako napr. klinček, poniklec, prvosienka alebo zvonček. Ak nebudete hluční, môžete zbadať aj lesnú zver - muflóny, daniele alebo srny, z menších obyvateľov sú to jašterice a plchy.
Turistické trasy a cyklotrasy
Celou prírodnou rezerváciou vedie množstvo menej náročných aj náročnejších turistických značených trás. Západným hrebeňom Súľovských skál vedie náučný chodník, obsahujúci informatívne tabule, ktoré poskytnú informácie o faune, flóre a geológii. Turistov pritom prevedú tými najnavštevovanejšími úsekmi. Informatívne tabule začínajú pri hlavnom (prvom) parkovisku Súľov.
Na Súľovský hrad a Gotickú bránu vedie zelené turistické značenie priamo z Parkoviska Súľov. Ide o mierne náročnú túru s trvaním od 30 minút až do 1,5 hodiny, v závislosti od podmienok a kondície turistu.
Cesta po náučnom chodníku je veľmi pestrá. Zo začiatku je potrebné šliapať hore kopcom, ale už po pol hodine máte pekný výhľad na Súľovské skaly. Napriek tomu, že niektoré úseky na vyhliadky napr. na Gotickú bránu sú trošku viac fyzicky náročné, tak je výhľad na okolité skaly a dediny nádherný. Po zostupe z vrcholových častí chodníka sa ocitáme v hlbokom lese. Obklopujú nás vysoké stromy a pokojná atmosféra. Náučný chodník nás vedie cez Súľovskú tiesňavu, úzku roklinu, ktorá pripomína prírodný labyrint.
Z hradu sa cestou dole treba držať stále zelenej, ktorá vedie na smerovník Lúka pod hradom. Chodník je veľmi strmý, ale zabezpečený železným zábradlím. Úzka tiesňava končí na lúke pod hradom a stade ďalej po červenej smerom na lúku pri kamennom hríbe. A konečná etapa k parkovisku Súľov je už len príjemná vychádzka popod les. Tento malý, ale zato pekný okruh sme zvládli aj s deťmi ľavou zadnou.
Rajecká dolina a Strážovské vrchy sú popretkávané cyklotrasami s rôznym stupňom náročnosti. Najznámejšiu cyklotrasu Rajeckou dolinou, snáď ani nemusíme predstavovať a navyše je vhodná aj pre rekreačných cyklistov, či pre rodiny s deťmi.
Dostupnosť
K Súľovským skalám sa dostanete z Bytče cez Súľov Hradná (9 km) a z Považskej Bystrice (19 km). Z kúpeľov Rajecké Teplice je do obce Súľov Hradná 38 km. Z kúpeľov Nimnica je obec Súľov Hradná vzdialená 31 km. V prípade, že budete cestovať autobusom, rátajte s prestupom v Považskej Bystrici. Záchytné parkoviská sú na viacerých miestach v obci Súľov Hradná.
Complete Riga Guide - Medieval Streets to Soviet Architecture
Jar a jeseň sú najkrajšie obdobia na spoznávanie Súľovských skál. Na jar sa príroda prebúdza a Súľovské skaly sa začínajú zelenať, čo vytvára krásne kontrasty medzi skalami a zeleňou. Jeseň naopak hýri farbami vďaka pestrofarebnému lístiu. Oranžové, červené a žlté dodávajú krajine neopakovateľnú atmosféru. Ak chytíte navyše inverziu?
Výlet na náučný chodník Súľovské skaly je skutočným zážitkom, ktorý ponúka nádherné výhľady, vzácne prírodné útvary a príjemné spojenie s históriou tejto oblasti. Trasa je vhodná pre stredne zdatných turistov, ktorí majú radi mierne výzvy a krásu prírody. Celková dĺžka trasy je približne 6-7 km. S prestávkami a obdivovaním výhľadov sa dá celý okruh zvládnuť aj za 3-4 hodiny. Súľovské skaly sú skrytým pokladom Slovenska. Okrem náučného chodníka ponúkajú aj mnoho ďalších túr a turistických trás v okolí Súľova. Sú aj rajom MTB cyklistov.
Určite jedno z najkrajších miest a pohorí, ktoré som zažil, videl a pochodil. Zdola skaly vyzerajú majestátne a nedostupne, ale turistické cesty, ktoré nimi vedú vôbec nie sú také nedostupné a krkolomné. Skaly pôsobia zdola nebezpečne a šmykľavo, ale keď na nich stojíte a užívate si výhľady z ich vrcholov, ste si istý, že vás podržia a aj vo vlhkejšom počasí, nie sú šmykľavé a nebezpečné. Samozrejme treba tomu pomôcť vhodnou obuvou. Každému odporúčam, nech si vychutná krásu týchto skál, určite nebude ľutovať.
tags: #sulovske #skaly #goticka #brana #prvosienka