Sumec západný: Rozmnožovanie a životné prostredie
Lúčoplutvovce (Actinopterygii) predstavujú z evolučného hľadiska najúspešnejšiu a najpočetnejšiu skupinu recentných stavovcov, tvoriac asi polovicu všetkých známych druhov. Sú to primárne vodné čeľustnatce, ktorých sesterskú vývojovú vetvu tvoria násadcoplutvovce (Sarcopterygii).
Povrch tela sumca západného pokrýva koža, ktorá obsahuje množstvo žliaz produkujúcich ochranný sliz. Telo je dlhé s mohutnou prednou časťou a zo strán sploštenou zadnou polovicou tela, ktorej plocha je smerom dole nastavená análna plutvou, ktorá sa tiahne v celej jej dĺžke. Naproti tomu chrbtová plutva je nepatrná plutvička bez veľkého významu pre pohyb alebo stabilitu sumcovho tela. Imponujúca je sumcova tlama. Mohutné čeľustné oblúky pokryté jemným ozubením niekedy označovaným ako "kartáče" uzatvárajú priestrannú ústnu dutinu. Prudkým pohybom spodnej čeľuste dokáže sumec potravu do svojej priestrannej tlamy doslova nasať. Telo sumca je bez šupín. Sfarbenie sumca je prispôsobené prostrediu v ktorom žije a silne sa líši. Chrbát môže byť olivovo zelený, modro-čierny, silne fialový alebo dohneda. Žltobiele boky sú nejasne mramorované. Smerom k bruchu je sfarbenie jednotne šedo až žltobiele. Sumec sa môže vyskytovať aj v albinotickej forme, no takéto prípady sú veľmi ojedinelé a veľmi vzácne.
Široká a nízka hlava prechádza nenápadne do pretiahnutého tela, krytého slizkou kožou bez šupín. Na hornej strane hlavy má malé oči. Rozoklané ústa sú vybavené dvomi dlhými chrupavčitými fúzmi v hornej čeľusti a štyrmi kratšími dolnej čeľusti. Slúžia ako chemoreceptory a sú v nich chuťové bunky. Nahrádzajú zle vyvinutý zrak.
Zmyslové orgány na hlave prezrádzajú, že ide o nočného dravca. Cez deň žije tento svojrázny dravec v úkryte a za potravou sa vydáva až v noci, a to i v plytkých oblastiach. Spravidla pláva blízko dna. Ako takmer u všetkých dravých rýb, ktoré sú aktívne v noci alebo za súmraku hrá zrak pri úspešných výpravách za korisťou druhoradú úlohu. Preto sú tiež oči sumca, umiestnené tesne nad kútikmi tlamy, v porovnaní s veľkosťou hlavy doslova smiešne. Sluchové ústroje, takzvaný labyrint, je umiestnený vo vnútri lebečných kostí. Cez Weberov orgán a vzduchovú spojnicu existuje spojenie so vzduchovým mechúrom. Najdôležitejšou orientačnou pomôckou na blízku vzdialenosť je pre sumca hmat. Príslušné zmyslové bunky sú rozmiestnené v koži na celom tele, najmä sú však koncentrované u prsných a brušných plutiev, ako i na chrbtovej plutve. Pre ulovenie koristi je ešte dôležitejší zhluk hmatových a chuťových buniek na koncoch fúzov. Pri vyhľadávaní potravy alebo pri hroziacom nebezpečenstve vysunie sumec dlhé fúzie vlákna ako antény a reaguje na predmety až v okamihu, keď sa k nim fúzy bezprostredne približujú.
Výskyt a životné prostredie
Sumec západný je pôvodným a najväčším druhom našej ichtyofauny. Ideálne sú veľké toky s pomalým prúdom alebo nádrže so stojatou vodou, bahnité dno s bujnou vegetáciou a podvodnými prekážkami, pretože sumec sa zdržuje pri dne (bentický druh), kde vyhľadáva členitý povrch s úkrytmi. Zemepisne sa vyskytuje v horných častiach povodia riek Rýn a Labe a ďalej vo vodách východnej časti Európy patriacich k úmoriam Baltského, Čierneho a Kaspického mora. V našich vodách je sumec pôvodným druhom významným pre komerčný aj pre športový rybolov. Vyskytuje sa vo všetkých veľkých nížinných revíroch a je i pravidelne vysádzaný. Miluje miesta s dostatočnou hĺbkou a početnými úkrytmi - padnutými stromami, ryhami a výmoľmi v riečisku a podomletými brehmi. Pri svojom postavení nášho najväčšieho dravca ale nikdy nebude v takom počte, aby sa stal bežným úlovkom všetkých športových rybárov.
Pri stretnutí s obrovským sumcom je tak ohromujúce, že si človek ľahko vymyslí niečo prehnané. O jeho útočnosti koluje mnoho historiek. Jeden rybár na Dunaji si vraj omotal okolo zápästia oceľové lanko s nástrahou a do rána zmizol. Tieto impozantné dravci dostali do vienka od prírody ohromný potenciál. Vedci zahŕňajú 30 rodov rýb medzi čeľaď sumcovitých (Siluridae). Sumce pôsobia na prvý pohľad pomerne neohrabane a je takmer nemožné pomýliť si ich s iným druhom ryby. Táto poverami a hrôzostrašnými príbehmi opradená ryba nedá spávať mnohým priaznivcom Petrovho cechu. Oblasť prirodzeného výskytu sumca veľkého sa rozkladá cez strednú a východnú Európu až do západnej Ázie a v priebehu tohto storočia sa chovateľskými opatreniami značne zmenila. Dnes sídli sumec v európskych vodách, dokonca i v nórskych a švédskych až k 60.stupňom severnej šírky.
Rozmnožovanie sumca západného
Sumec západný patrí k dlhovekým rybám. Dožíva sa bežne veku 20 - 40 rokov, v priaznivých podmienkach dokonca až 50 rokov. V chladných vodách je jeho rast pomalší. Samčeky rastú o niečo rýchlejšie ako ikernačky. Dôležitý vplyv na stráviteľnosť potravy a rast má hlavne teplota vody. Od 22 stupňov stúpajú obidve hodnoty skokom. Optimálna teplota je 25 stupňov.
Pohlavná dospelosť nastáva u sumca v 3. - 5. roku života, u samíc spravidla neskôr než u samcov. Neres vyžaduje pomerne značnú teplotu vody a dochádza k nemu koncom mája alebo častejšie až v júni. Ideálnym trecím substrátom sú potopené korene stromov, často však musia stačiť rôzne porasty vodného rastlinstva. Samica bežnej veľkosti kladie 100 000 až 300 000 ikier, u veľkých exemplárov by sa ich počet mohol priblížiť i miliónu. Po výtere samec stráži ikry až do ich vyliahnutia, ovieva ich chvostovou plutvou a zúrivo útočí na všetko, čo sa pohybuje v priestore hniezda. V tejto dobe môže napadnúť i človeka, ale dochádza k tomu len ojedinele. Mliečnik (samec) chráni svoje hniezdo. Po vyliahnutí malé sumčeky požierajú hlavne rôzny planktón, ale rýchlo prechádzajú na larvy hmyzu.
Na riekach sú to vo väčšine miesta, kde voda siaha až ku stromom a ich korene poskytujú dostatočný úkryt pre sumce. Na takýchto miestach sa počas neresu (v našej oblasti máj - jún) dokáže nahromadiť obrovské množstvo sumcov. V tomto období by mala byť vysoká hladina riek a zaplavené oblasti plné života. Na takýchto miestach si sumce vyrábajú neresiská vlastnou silou. Dokážu si vymyť diery popod breh, kde slabý pobrežný porast im robí doslova strechu nad hlavou. Sumce potrebujú na rozmnožovanie teplú vodu, v prípade plytších vôd kde sa voda rýchlejšie zohreje môže dôjsť k výteru aj o týždne skôr ako na hlbokej chladnej rieke.
Ako sa ryby rozmnožujú | Prieskum hlbokej modrej vody, epizóda 5
Potrava a rast
Sumec je typický dravec, jeho mlaď sa živí zooplanktonom a bentosom, neskôr prechádza na objemnejšiu potravu. Má široké potravné spektrum, loví ryby, väčšie jedince i vtáky a menšie cicavce. Vyzbiera z vody všetky jedlé mäsite zložky bez ohľadu na ich pôvod vrátane uhynutých zvierat. Podľa prieskumov aj veľké sumce si radšej lovia menšie ryby, pričom dokážu uloviť aj korisť vážiacu 40 % vlastnej hmotnosti. V Maďarsku v oblasti Tisy sa v žalúdkoch sumcov našli ryby (pleskáče, jalce, boleň, mieň, kapor a dokonca aj sumec), larvy a žaby.
Sumec je jednou z mála rýb, ktorá sa môže aktívne brániť človeku a zvlášť jedinci zo sádok a rybníkov podrobovaný častej manipulácii dokážu byť pomerne agresívny a cielene útočiť na narušiteľov svojho pokoja. Tieto útoky sú skôr prekvapivé než nebezpečné a pokiaľ si človek zachová chladnú hlavu, mal by ich prečkať bez problémov.
Rast sumca je pomerne rýchly, i keď v prvých rokoch života nerastie tak rýchlo ako šťuka. Ako dlhoveká ryba si však svoj rastový potenciál uchováva až do vysokého veku, ktorý bežne prekračuje 30 rokov. Najvyšších hmotnostných prírastkov dosahuje sumec až po prekročení dĺžky 1 m, kedy ročne naberie na váhe niečo medzi 1 - 4 kg. V súčasnosti je sumec intenzívne lovenou rybou a väčšine rýb nie je umožnené dosiahnuť rozmerov obrovských jedincov ulovených vo veľkých riekach východnej Európy v 18. a 19. storočí. Väčšina súčasných úlovkov preto neprekračuje hmotnosť 100 kg.
V našich podmienkach dosahuje zvyčajne dĺžku okolo 250cm a váhu 100 Kg. Tieto exempláre sa u nás dajú považovať za rekordné úlovky. Zvyčajne sa chytajú jedinci od 30 do 60 kg. Najväčší na Slovensku ulovený exemplár mal dĺžku 265 cm a hmotnosť 128 kg (v roku 1965).
Význam sumca západného
V našich vodách predstavuje sumec najvyšší článok potravového reťazca v spoločenstve vodných organizmov. Reguluje stavy bielej ryby, najmä pleskáčov, plotice, beličky a zbavuje vodu uhynutých živočíchov. Veľkosť jeho koristi je väčšia než u väčšiny ostatných dravcov, takže im konkuruje len v miestach početnejšieho výskytu. Vzhľadom k veľkému záujmu o lov sumca je ale takých miest na našom území málo. Sumec je jednou z najatraktívnejších rýb, je lovený mnohými spôsobmi a pre jeho chytanie sa vyrába i špeciálne náradie. Pri svojom postavení nášho najväčšieho dravca ale nikdy nebude v takom počte, aby sa stal bežným úlovkom všetkých športových rybárov. Populácie na území Francúzska, Talianska a Španielska sú nepôvodné, ale výborne prospievajú a už dávno sa stali objektom záujmu sumčiarov z celého kontinentu.
tags: #sumec #zapadny #rozmnozovanie