Šváb Smrtihlav: Rozmnožovanie, chov a životný cyklus

Šváby (lat. Blattodea, Blattaria) sú rad ortopteroidného hmyzu, ktorý je známy svojou odolnosťou a prispôsobivosťou. Sú to väčšinou nočné a najmä tropické živočíchy, pričom na Slovensku žije len asi 10 z 3 500 známych druhov. Šváby sú stredne veľký až veľký hmyz s vajcovitým až podlhovastým, vždy dosť splošteným telom.

Na hlave majú silne hypognátne hryzavé ústne orgány a nitkovité tykadlá s veľkým počtom krátkych článkov, ktorých môže byť aj viac ako 100. Predohruď má na chrbtovej strane vyvinutý mohutný štít (pronotum), ktorý u väčšiny druhov celkom prekrýva hlavu. Predné krídla sú viac, a niekedy i silno chitinizované a pripomínajú krovky. Zadné krídla sú blanité, no u európskych druhov sú len zriedka používané na let. Častá je brachyptéria až aptéria. Telo švába bez hlavy, ak krvná zrazenina upchá ranu, môže prežiť ešte niekoľko dní. Môže chodiť, pohybovať sa a reagovať na dotyk. Šváby sú saprofytofágne až polyfágne, čo znamená, že nepohrdnú ničím a bez rozpakov sa pustia do zväzku kníh, kde je glej alebo škrob, a nezaváhajú ani pri kréme na topánky.

Charakteristika vybraných druhov švábov

Existuje mnoho druhov švábov, no niektoré sú obzvlášť zaujímavé pre svoj chov v teráriách alebo pre svoje špecifické vlastnosti.

Šváb Smrtihlav (Blaberus craniifer)

Blaberus craniifer, známy aj ako „smrtihlav“, je jedným z najvhodnejších druhov švábov na kŕmenie teráriových zvierat, najmä plazov a obojživelníkov. Tento druh pochádza z tropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky a je obľúbený vďaka svojej vysokej nutričnej hodnote, ľahkej stráviteľnosti a nízkemu obsahu chitínu v porovnaní s inými druhmi hmyzu. Rozmery samičky sú 5,5 - 6,5 cm, samec je o niečo menší. Na hlave má kresbu pripomínajúcu lebku. Je veľmi rýchly. Nymfy sú veľké asi 7 mm a liahnu sa po 3 - 5 týždňoch. Prekážkou k ešte väčšiemu preniknutiu tohto druhu do insektárií je jeho neuveriteľná schopnosť pohybovať sa po skle a schopnosť prežívania a rozmnožovania sa v našich bytoch.

Šváb argentínsky

K najbežnejším švábom chovaných pre kŕmne účely patrí stredne veľký šváb argentínsky (v dospelosti 4 - 5 cm) pochádzajúci z Južnej Ameriky. Jeho telo sa vyznačuje tmavou kresbou so svetlými okrajmi. Samci majú dlhé krídla presahujúce ich telo, zatiaľ čo samičky nevlastnia krídla a ich telo je robustnejšie a zavalitejšie. Chov argentínskych švábov býva obľúbený najmä pre ich ľahký odchov. Títo šváby nedokážu liezť po skle a hladkých stenách, skákať ani lietať, takže nehrozí, že by dokázali prchnúť z chovného zariadenia. Ostatne tento druh sa množí len vo veľkých kolóniách a jeden utečenec nespôsobí skazu. V chove sa jedinci vzájomne nepožierajú, čo je veľké plus oproti chovu cvrčkov, nezapáchajú a teráriovými zvieratami sú dobre prijímané. Vzhľadom k tomu, že sú tučnejšie, kŕmia sa nimi hlavne gravidné a nakladené samice alebo zverenci po zimovaní, ktorí potrebujú opäť nabrať svoju váhu.

Mramorový šváb (Nauphoeta cinerea)

Pôvodný výskyt tohto mramorového švába Nauphoeta cinerea sa nedá presne vymedziť. Ako druh má svoju domovinu vo východnej Afrike južne pod rovníkom. Ale zo svojej pôvodnej vlasti sa s najväčšou pravdepodobnosťou lodnou dopravou rozšíril aj na Madagaskar, Maurícius, do Indonézie a Singapuru. Pritom ho ale v Japonsku nenájdeme. Druhá vetva sa rozšírila a siaha až do Brazílie a Mexika, odtiaľ sa mu podarilo preniknúť až do severne i južne položených miest a neobišiel dokonca ani samotnú Austráliu. Nie nadarmo by sa jeho latinský názov dal preložiť ako popolavo sfarbený cestujúci po mori.

Rozmnožovanie švábov

Šváby sa rozmnožujú pomerne jednoducho a samy sa postarajú o celý proces. Pri kopulácii samec odovzdáva samici spermatofór s chitinóznym obalom. Samička vytvára pre oplodnené vajíčka obal (ootheca), ktorý je tiež chitinózny. Samičky švábov kladú vajíčka do zvláštnych schránok, ktoré majú tvar tobolky a nazývajú sa ootéky. Tieto schránky nosia samičky istý čas na konci bruška, až neskôr ich uložia na vhodné miesto.

Vývojový cyklus

Vývin je paurometabolia. U menších druhov prebieha cez 5 - 7, u veľkých cez 10 - 12 instarov. Asi po dvoch mesiacoch sa z vajíčok liahnu nymfy. Tie rastú veľmi pomaly: vývoj po dospelé okrídlené imága - samčeka alebo samičku - môže trvať aj niekoľko rokov. Zvyčajne však šváby dospievajú za jeden rok, počas ktorého sa 6 až 12 krát zvliekajú. Dospelé samičky kladú ootéku, z ktorej sa potom vyliahne 15 - 35 bielych jedincov. Nymfy švába smrtihlava sa veľmi rady zahrabávajú do substrátu, ktorý odporúčame minimálne 10 cm vysoký. Imága sa kvôli okrídleniu už zdržujú mimo substrátu schované pod korkovou kôrou, v chovoch však najčastejšie v papierových platoch od vajec. Celý cyklus u švába smrtihlava trvá 87-94 dní pri teplote asi 30 st. C.

Párenie a kladenie vajíčok

Párenie začína pomocou lákania samičiek samčekom pomocou jeho sekrétu. Pred párením je možné často pozorovať tanec samčekov so zodvihnutými krídlami. Pri chove s nízkou hustotou populácie sa dá zaznamenať aj teritoriálne správanie samčekov. Prvé párenie nastáva asi 6 dní po dospení švába, prvú žltkastú a pomerne veľkú ootéku možno zazrieť o týždeň na to. Samička ju vystrčí z genitálneho otvoru, pootočí a zasunie naspäť do inkubačného vaku, kde ostáva až do doby liahnutia sa mladých. To nastáva asi za 35 dní pri teplote 25 st.C, pričom samička pri mladých ostáva ešte nejakú dobu a stráži ich. Od jedinej samičky možno za jej ročný život čakať asi 15-20 ooték, ktoré obsahujú po 26 - 40 vajíčok. Čokoládovohnedé nymfy sa do dospelosti zvliekajú 7-8 krát. Niektoré druhy sa dokonca rozmnožujú partenogénne ako napríklad Pycnoscelus surinamensis. Znamená to, že samice kladú neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu zase len samičky a samce sú veľmi vzácne, resp. ani neexistujú.

Chov švábov

Chov švábov je pomerne jednoduchý a nenáročný a nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Základným problémom chovu v zajatí je, že väčšina chovaných druhov pochádza z tropických oblastí, teda vyžadujú vyššie teploty.

Chovné podmienky

Šváby je najlepšie chovať v dobre uzavretej nádobe, ktorú uspôsobíme tak, aby sme eliminovali akúkoľvek možnosť úniku. Väčšina druhov sa totiž vyznačuje schopnosťou šplhať. Dôležité je teda, aby všetky časti terária alebo chovnej nádoby (hlavne otvárateľná časť, resp. veko) perfektne priliehali k zvyšku štruktúry. Takisto vetracie pletivo musí perfektne priliehať. Švábovi totiž stačí maličká škárka, do ktorej zalezie a už ho nikdy nemusíte nájsť, respektíve nájdete až jeho potomstvo. Optimálna veľkosť chovnej nádoby býva 30 x 25 x 25 cm. Podmienkou je však vhodná nádrž, ktorá sa bude ľahko čistiť a dezinfikovať, lebo pri nedostatočnej hygiene chovu hrozí, že sa premnožia plesne alebo roztoče, a tak sa celý chov musí následne zlikvidovať a založiť nanovo.

Teplota a substrát

Čo sa vykurovania týka, treba udržiavať teplotu aspoň 25 stupňov, s nočným poklesom na 20. Ak však chcete, aby vaše šváby rástli čo najrýchlejšie a aj sa rýchlo množili, môžete udržiavať aj teplotu vyššiu, pokojne aj 32-33 stupňov. Ideálne je mať miestnosť so stálou teplotou, resp. s reguláciou teploty. Pre úspešný odchov je dôležitá vyššia teplota. Niekedy im postačí aj izbová teplota okolo 22 °C, ale aktívnejšie sú v teplotách medzi 26 - 30 °C. Pri nižších teplotách sa šváby nechcú množiť a vyššie teploty znehodnocujú kvalitu hmyzu. Ako substrát je z ekonomického hľadiska najvýhodnejší novinový papier a kartónové pláty od vajíčok. Ak chce chovateľ trochu prírodnejšie zariadenie a využiť chov švábov ako dekoráciu na polici, hmyzu sa darí na rašeline alebo lignoceli. Niektorí používajú hobliny aj piliny. Na dno chovnej nádoby je možné dať Lignocel premiešaný s dubovým či bukovým suchým lístím, ale ako substrát sa osvedčilo aj drevné trúchno zo starých padnutých stromov.

Úkryty a kŕmenie

Ďalším nevyhnutným opatrením je dostatok úkrytov, ktoré možno vytvoriť z vyššie spomínaných plát od vajíčok alebo z kokosových škrupín a korkových kôr. Potrava sa švábom predkladá na miskách, lebo sa tak zabráni jej znehodnocovaniu trusom a vzniku plesní. Šváb nepotrebuje špeciálnu misku na potravu, dobre poslúžia kovové viečka od zaváranín či plastové podtácky pod kvetináče. Miska na vodu sa bežne nepoužíva, ak sa švábom predkladá vlhká potrava v podobe ovocia alebo zeleniny, z ktorej dokážu získať potrebnú vodu. Ak sa chovateľ chce vyhnúť kŕmeniu mokrou stravou, postačí miska, do ktorej sa vloží kúsok molitanu alebo vaty. Oboje zabráni utopeniu mladých jedincov. Aby sa odchov zdarne podaril, v chovnej skupine musí byť dostatočný počet dospelých jedincov. Obvykle sa začína so 30 - 50 kusmi, ak má chovateľ šváby pre jedno teráriové zviera. Týmto počtom jedincov sa zaistí plodná kolónia, ktorá sa bude neustále rozrastať. Minimálne odporúčané množstvo pre chov je 5 kusov.

Rozmanitá a pestrá strava hrá dôležitú úlohu aj vo vývine švábov, okrem iného stále platí, čím sa nakŕmi šváb, tým sa nakŕmi aj teráriové zviera. Všetky známe druhy švábov sú všežravé. To znamená, že sa živia ako rastlinnou tak aj živočíšnou potravou. Pokojne ich teda môžeme kŕmiť tým, čo nám ostalo z obeda a podobne. Tu však pozor na plesne a nepríjemný zápach z hnijúcich potravín. Z osobnej skúsenosti sa odporúča používať napríklad granule pre psy a mačky, krmivo pre akvarijné rybky ako prímes k ovseným vločkám, ovociu alebo zelenine. Nezabúdajte však na bielkoviny! Ak majú šváby nedostatok bielkovín, podobne ako cvrčky sa začnú navzájom požierať. Bielkoviny im zabezpečíme napríklad sušeným mliekom (sunarom), alebo im tak občas hodíme kúsok syra alebo mäsa (pozor na zápach).

Kanibalizmus

Počas niekoľkoročného chovu sme u švába smrtihlava zaznamenali aj kanibalské sklony, ktoré sa sústredili nielen na čerstvo narodené šváby. Niekoľkokrát sme mali možnosť pozorovať aj skratovú situáciu v správaní práve rodiacej samičky. Tá totiž tesne po samotnom vytlačení ootéky a teda pôrode svojich mladých (ovoviviparia) ich jedno po druhom aktívne napádala a konzumovala. Čo vyvoláva takéto kanibalské sklony, ťažko povedať. Možno sa len domnievať, že príčinou takého sociálneho správania je vysoká koncentrácia jedincov jedného druhu v danom priestore (v tomto prípade insektária). Udržať správnu populačnú hustotu nie je za normálnych okolností v umelých chovoch možné. Prirodzené teritóriá samčekov sú dosť veľké. Správne však odhadnúť veľkosť jednotlivej populačnej hustoty je obtiažne, ak nie priam nemožné.

tags: #svab #smrtihlav #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• výpočet hraničných nákladov
• rozmnožovanie ruží odrezkami pod pohárom
• Starostlivosť o Ficus elastica Tineke
• Pestovanie divozelu
• Viac o dizajne levanduľových log