Jahody: Kedy sadiť a ako sa o ne starať pre bohatú úrodu

Jahody sú obľúbeným ovocím, ktoré nás ako prvé poteší už na jar. Radosť vášmu telu urobia aj výživné jahodové listy. Ak ešte nemáte vo svojej záhrade jahody, prišiel čas to napraviť a my vám prezradíme ako na to. Jahoda patrí medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Jahody patria medzi najobľúbenejšie drobné bobuľovité ovocie, je neoddeliteľnou súčasťou našich záhrad. Získa si vás svojou chuťou a dopraje vám plnú hrsť zdravých živín. Vďaka svojej kalorickej nenáročnosti si ju môžu dopriať aj ľudia strážiaci si líniu či diabetici. Dobrou správou je, že stačí pár jednoduchých zásad a dopestovať si túto zdravú maškrtu môžu všetci.

Čas výsadby jahôd

Sadenie jahôd môžete uskutočniť v dvoch termínoch. Bežný termín sadenia jahôd je po ich odrodení, koncom leta až začiatkom jesene (spravidla august až september). Využíva sa hlavne pri odrodách záhradných jahôd, ktoré vytvárajú poplazy. Vysadené sadenice sa pred zimou stihnú dobre zakoreniť a v nasledujúcom roku už prinášať úrodu. (Ak vysádzate mladé rastlinky z poplazov, treba rátať, že prvý rok po vysadení neprinesú úrodu, alebo len minimálnu.) Ak záhradkár nestihne jesenný termín, zachrániť to môže jarná výsadba. V minulosti platilo, že sadenie jahôd na jar znamená veľmi malú alebo žiadnu úrodu v daný rok. V súčasnosti to už neplatí. Obľúbenými sa čoraz viac stávajú sadenice označované ako frigo sadenice alebo frigo sadba. O čo ide? Všetky rastliny jahôd sa na zimu zásobujú živinami (zásobnými látkami), aby ju vzládli. Frigo sadenice sa pred nástupom zimy vyberú z pôdy, očistia a zabalia do ochranných obalov, aby z nich neunikala vlhkosť. Potom sa počas obdobia zimy skladujú pri teplote v rozsahu -1°C až -4°C podľa odrody. Keďže počas zimy nespotrebúvajú tieto sadenice zásobné látky, sú ideálne na jarnú výsadbu. Bujnejšie rastú a plodia viac a väčšie plody v porovnaní s priesadami, ktoré boli počas zimného obdobia pestované v zemine. Frigo sadenice sú spravidla bez listov. Pri ich vysadení je oveľa vyššia ujateľnosť, pre znížené množstvo vody, ktoré potrebujú.

Najprirodzenejšou a najbežnejšou voľbou na výsadbu jahôd je jeseň. Používa sa zelená sadba. Začnite najskôr v septembri, to už nehrozia nebezpečne vysoké teploty, ktoré by vám mohli novo vysadené sadenice zlikvidovať. V prvom rade si rozmyslite, v ktorom období, či na jar alebo na jeseň, budete chcieť rastliny vysádzať. A potom zvoľte vhodné sadenice. Vyberať môžete rôzne odrody frigo sadeníc. Ich veľkou výhodnou je, že sa po výsadbe veľmi dobre a rýchlo rozrastajú, majú menšie nároky na závlahu a dajú sa vysádzať aj pri vyšších teplotách. A tá najväčšia výhoda? Určite vás zaujíma, čo znamená označenie frigo, a prečo zvoliť jahodové sadenice práve tohto typu, keď máte mnoho vlastných odnoží z minulého roka. Ide o sadenice zberané v jesenných mesiacoch. Rastline sa odstránia listy, skontroluje sa a roztriedi do niekoľkých skupín kvality. Rozhoduje priemer srdiečka a kvalita koreňov. Pre úspešné pestovanie frigo sadeníc je potrebné dodržať týchto 5 odporúčaní a budete sa tešiť zo sladkej úrody ešte v tom istom roku. Skontrolujte rastlinu - Frigo sadenica má iba korene a srdiečko, ktoré by malo byť bez mechanického a iného poškodenia. Výsadbu zahájte kedykoľvek po rozmrznutí pôdy. Srdiečko sadenice musí byť nad povrchom pôdy, nesmiete ho utopiť.

Výsadba jahôd na jar väčšinou volíme v prípade, že sme nestihli jahody vysadiť na jeseň. Presný termín závisí od príchodu jari, väčšinou odporúčame vsádzať v apríli. Výsadba v lete sa využíva na intenzívne pestovanie jahôd vo veľkom. Počítajte so zvýšenou potrebou dostatočnej závlahy. Na výsadbu sa používajú frigo sadenice alebo kontajnerová výsadba. Drobným pestovateľom túto výsadbu neodporúčame, pretože sa jedná o veľmi náročnú starostlivosť.

Výhodou výsadby na konci leta a začiatku jesene je, že do príchodu mrazov sa jahody stihnú dobre zakoreniť a vytvoriť si dostatočnú ružicu listov. Vďaka tomu sa z úrody môžete tešiť už v prvom roku po ich vysadení. V tomto období však zvykne byť teplo a slnečno, preto by ste mali rátať s tým, že rastlinky bude po výsadbe potrebné pravidelne zalievať.

Príprava pôdy a výber miesta

Pri zakladaní nového jahodoviska sa vyhnite svahom a severným stranám, jahody sa potešia skôr slnečnému miestu. Jahodovisko nezakladajte na mieste, kde ste predtým pestovali zemiaky. Vhodným miestom však bude plocha, kde boli strukoviny. Pôdu odburinujte a dobre prekyprite. Jahody obľubujú pôdu obohatenú o organické látky, preto pri príprave pôdy musíme myslieť aj na hnojenie. Hnojivo, prípadne kompost, dôkladne zapracujeme do pôdy a to minimálne mesiac pred samotnou výsadbou jahôd. V prípade, že nepoužijete čerstvý hnoj, postačia aj dva týždne.

Jahody uprednostňujú priepustnú, piesočnato-hlinitú pôdu s veľkým množstvom organického humusu. Rozmedzie pôdnej reakcie by ideálne malo byť 5,5 - 6,5 pH. Hoci znesú pôdy od mierne kyslej, cez neutrálnu až po mierne zásaditú. Ale v silno zásaditej či silno kyslej pôde nebudú jahody dobre prosperovať.

Dôležitú organickú zložku pôdy môžete doplniť kvalitným rozloženým maštaľným hnojom, kompostom alebo vermikompostom, ktorý zapracujete do pôdy. Pri maštaľnom hnoji a komposte je veľmi dôležité, aby boli dobre rozležané, a tak nenarobili viac škody ako úžitku. U rozležaného maštaľného hnoja sa odporúča zapracovať 4kg - 6kg/1m2, u vyzretého kompostu 6kg - 8kg/1m2.

Ak nemáte túto možnosť, prinášame vám produkty, ktoré vám v tomto (a nielen v tomto ;-) ) podávajú pomocnú ruku. Napríklad na Slovensku málo známy Alginit. Je jedinečný v tom, že, okrem organickej zložky obsahuje aj minerálnu. Jeho organika prináša veľa pravekého humusu, ktorý vznikol rozpadom rias. Minerálna zložka ukrýva v sebe množstvo minerálnych živín, dôležité stopové prvky. Alginit obsahuje aj Humínové kyseliny, ktoré sa pomaly dostávajú do povedomia pestovateľov svojím veľkým prínosom pre pestovanie všetkých druhov rastlín, stromov a kríkov. Alginit prináša pre jahody 64 potrebných živín. A nielen to. Pri pestovaní jahôd je odporúčaná dávka 350g - 500g/1m2 (3,5kg - 5kg/10m2) v závislosti od kvality vašej pôdy. Existuje v práškovej a granulovanej forme.

Jahodám sa nebude dariť v ťažkej ílovitej zemine. Do pôdy môžete zapracovať napríklad piesok, kvalitnú univerzálnu zeminu, rašelinu či ZeoSand a tepelne aktivovaný Zeolit Agro, obidva z prírodného zeolitu, ktoré môžete, rovnako ako piesok, použiť pri výsadbe aj ako drenážnu vrstvu pri ílovitej pôde. ZeoSand a Zeolit Agro zároveň doplnia do pôdy dôležité minerálne mikro a makro živiny, ktoré jahody potrebujú pre svoj zdravý rast, odolnosť, kvitnutie i bohatú úrodu. Prispievajú k budovaniu silného koreňového systému rastlín. Pomôžu vám prevzdušniť pôdu, zabránia vyplavovaniu živín z pôdy, aby boli dlhšiu dobu prístupné pre vaše rastliny a mohli ich efektívnejšie využívať. Skvelou pomocou v oblasti hospodárenia s vodou pri pestovaní, je ich schopnosť zadržiavať v sebe vodu, vďaka čomu je vlaha po dlhšiu dobu prístupná pre rastliny. Rozdiel medzi týmito dvoma produktami z prírodného zeolitu je len v tom, že Zeolit Agro je tepelne aktivovaný pre zväčšenie jeho účinosti.

Ako zasadiť jahody

Do dobre pripravenej pôdy môže vysádzať rastliny jahôd. Ak na mulčovanie použijete čiernu textíliu, pripravte si ju vopred. Okraje, ktoré prichytíme, by mali presahovať po cca 10cm a na miesta výsadby si urobte do textílie otvory. Existuje niekoľko spôsobov vysádzania jahôd. V riadku sa odporúča vysádzať sadenice od seba vzdialené 30cm - 40cm. Jednotlivé riadky by mali byť od seba vo vzdialenosti 60cm - 80cm. Vzdialenosť záleží od odrody a či budete nechávať zakoreniť mladé rastliny z poplazov u záhradných jahôd. Je dôležité, aby medzi rastlinami prúdil vzduch. Keď sa rozrastú, aby neboli príliš blízko pri sebe. Mohlo by to prispieť k nadmernej vlhkosti listov a rozšíreniu hubových ochorení.

Výsadbová jamka má byť dostatočne hlboká, aby sa do nej zmestil celý koreňový systém rastliny. Umiestnite sadenicu jahody tak, aby stredové srdiečko bolo nad úrovňou pôdy a celý koreň prikrytý pôdou. Ak stredové srdiečko nakryjete zeminou, rastlina vám odhnije. Ak časť koreňov ostane nad povrchom pôdy, dôjde k ich vyschnutiu.

Okolo zasadenej rastlinky je dobré vytvarovať z hliny tvar zálievkovej misky, aby voda po zaliatí vsiakla priamo ku jej koreňom. Po vysadení, nezabudnite rastlinky výdatne zaliať a ak používate iné mulčovanie ako textíliu, následne zamulčovať.

Pri sadení prísne dodržujte tieto pravidlá: Korene sa majú rozmiestňovať vertikálne. Srdiečko s ružicou štyroch až piatich listov okolo, má zostať nad zemou. Po výsadbe sadenice treba poliať. V suchom horúcom počasí bude potrebné mladé sadenice polievať každý deň alebo každý druhý po dobu 2-3 týždňov.

Na voľnej ploche je pre výsadbu dobrým pomocníkom čierna netkaná textília. Vďaka nej vám v okolí jahôd nebude rásť burina, ochráni plody jahôd pred zablatením a udrží koreňom potrebnú vlhkosť. Vhodné je jahody vysádzať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené asi 60 cm. Jednotlivé rastliny vysádzame na vzdialenosť aspoň 30 cm od seba. Textíliu roztiahnite na budúce jahodovisko ešte pred výsadbou. Po jej okrajoch ju zaťažte a urobte do nej krížový rez na mieste, kde chcete vložiť sadenicu. Do otvoru lopatkou vyhĺbime jamku. Do nej trochu vody a ju necháme vsiaknuť do zeme. Sadenice pred vložením do zeme skontrolujeme. Kvalitná sadenička má pekné korene, najmenej tri listy a neporušené listové srdiečko. Vyberieme sadenicu a prestriháme jej korienky nožnicami, lepšie sa tak ujme v novej pôde. Vložíme do jamky, pričom korienky rozprestrieme tak, aby nezostali v jednej kope. Srdiečko nechávame nad zemou, na úrovni pôdy. Zasypeme substrátom, rukou ho jemne pritlačíme ku korienkom a celú budúcu jahodu prihrnieme kyprou pôdou. - vodu však nelejeme do srdiečok a dávame pozor, aby sa pri závlahe nevytvárali mláčky. Zabránite tak tvorbe pôdneho prísušku, ktorý by zhoršil zakoreňovanie vašich sadeníc.

Starostlivosť o jahody

Ak stále pretrvávajú slnečné dni, je vhodné rastlinky pred prudkým slnkom zatieniť. Nezabúdame na pravidelný prísun vody. Okrem pravidelného polievania odstraňujte z jahôd staré listy a keď sa začnú objavovať odnože - väčšinu z nich odstrihnite, rastliny tak zostanú silné.

Jahodovníky by sa mali pestovať najviac na jednom mieste 3 - 5 rokov. Jednak je to kvôli výskytu chorôb, vyčerpanosti pôdy, ale aj kvôli samotným rastlinám. Po troch rokoch sa rastlina stáva prestárnutou. Ovplyvňuje to jej odolnosť voči škodcom a patogénom a zároveň sa znižuje množstvo plodov, ktoré z nej získame. Pri kvalitnej pravidelnej výžive hnojením a starostlivosti a bez výskytu ochorení sa zmena jahodoviska odporúča po piatich rokoch. Ak sa vyskytnú choroby, alebo jahodovníky nie sú pravidelne prihnojené, jahodovisko by sa malo meniť už po 3 rokoch.

Ak túžite po bohatej úrode veľkých, krásnych a chutných jahôd, doprajte svojim rastlinám vhodné pestovateľské podmienky a dostatok vlahy a živín. Jahody sú náročné na živiny a bez kvalitnej výživy sa vysnívanej úrody pravdepodobne nedočkáte. Po prebudení zo zimného spánku, potrebujú jarnú starostlivosť. Do nej spadá aj výživa vo forme hno...

Pri pestovaní klasickým spôsobom v zemine platí pár jednoduchých pravidiel. Jahody milujú slnko, na ktorom prinášajú najbohatšiu úrodu. Znesú aj mierne zatienenie, ale pravdepodobne nebudú prinášať až toľko úrody ako na plnom slnku. A lepšie znášajú polotieň mesačné odrody, oproti záhradným. Všetky druhy potrebujú dostatočnú vlhkosť. Nebude sa im dariť v suchu a pri slabej zálievke. Odporúča sa množstvo zálievky až 20L/1m2. Tak ako u ostatných rastlín je vhodná ranná zálievka ku koreňom, aby sa predišlo rozvoju hubových ochorení a zbytočne sa vlhkosťou na večer neprivolávali slimáky. Pri pestovaní jahôd je užitočné používať mulčovanie, ktoré zabráni nadmernému odparovaniu vody. Vďaka mulčovaniu sa zároveň plody nešpinia od pôdy, budú menej zahnívať, či plesnieť. Ďalšou výhodou je zabránenie prerastaniu buriny. To je tiež veľká výhoda, lebo burina nebude jahodám odoberať živiny, ale ani ich obmedzovať v priestore či zatieňovať. Na mulčovanie môžete použiť prírodné materiály ako napríklad slama, lístie, štiepka ..., ale i čiernu netkanú či tkanú textíliu. Rastliny jahôd neznášajú trvalé premokrenie, ktoré by viedlo k hubovým ochoreniam a odhnívaniu koreňov.

Ivan Hričovský: AKO PESTOVAŤ JAHODY?

Aké poznáme jahody

V našich podmienkach existujú ako šľachtené jahody, tak i divoké či divo rastúce jahody vyskytujúce sa vo voľnej prírode. Ale môžeme ich deliť z viacerých pohľadov. Podľa plodenia: Jeden raz rodiace - sú to šľachtené odrody plodiace spravidla po dobu 3 týždňov a vo väčšom množstve. Ich plody sú vhodné na dlhšie skladovania a zaváranie, s výraznejšou chuťou. Skoré, Stredne skoré, Neskoré. Opakovane rodiace (stálorodiace) - plodiace od júna do októbra, prípadne až do mrazov. Neplodia nárazovo veľký objem plodov, ale v menšom objeme, no postupne počas sezóny. Spravidla sú dve väčšie vlny, pomedzi ktoré sa v menšom počte tiež vyskytujú plody. Charakteristické sú aj menším množstvom odnoží.

Podľa veľkosti plodu poznáme: Veľkoplodé - tzv. záhradné jahody (Fragaria x ananassa), plodiace vyšľachtené veľké plody rôznych tvarov, chutí, ale i farby. Sú to najčastejšie pestované jahody. Majú vysoké nároky na živiny a slnečné žiarenie. Maloplodé - produkujúce plody s výraznou chuťou i voňou. Nevytvárajú odnože, množia sa semenami.

Lesné jahody (Fragaria vesca) - sú nízko rastúce trváce byliny, dorastajúce do 10 cm - 15 cm. Rastú na rúbaniskách, v hájoch, lesných podrastoch, na lúkach a medziach. Naši predkovia lesné jahody s obľubou zbierali a boli neoddeliteľnou súčasťou ich jedálnička v rôznych podobách. Okrem sladkých, aromatických plodov zbierali aj listy, z ktorých si robievali čaj. Aj dnes si môžete dopriať tieto chutné, zdravé, lesné dobrôtky, ktoré si nazbierate pri prechádzkách v našej krásnej prírode.

Mesačné jahody (Fragaria vesca semperflorens) - sú nízko rastúce trváce byliny, dorastajúce do 10 cm - 15 cm. Nevytvárajú poplazy, ale rozmnožujú sa semiačkami z dozretých plodov. Sú vyšľachtené z lesných jahôd, ktorým sú vzhľadovo podobné. Ich plody sú drobné, ale silno aromatické. Ich tvar je spravidla pretiahnutý. Nájdete medzi nimi kultivary ako s červenými, tak i žltými plodmi. Pre svoje aromatické vlastnosti a plodenie počas celej sezóny až do mrazov sa stávajú čoraz viac obľúbenými. Svojou chuťou vás budú tešiť od leta do začiatku zimy.

Záhradné jahody (Fragaria x ananassa) - sú to bylinné rastliny s vláknitým koreňovým systémom. Ide o hybridné druhy rodu Fragaria s takmer 1000 odrodami a kultivarmi. Tie sa rozlišujú nielen chuťou, tvarom a veľkosťou plodov či vôňou, ale i farbou plodov. Nájdeme ich v rôznych odtieňoch červenej, ale i žltej a bielej farby. Rozdiely nájdeme aj v kvetoch. Od jednoduchých bielych, cez "plnokveté, až svetlo či tmavoružové. Pochutiť si môžeme na jahodách od ovocných chutí až po korenisté. Jednotlivé odrody a kultivary sa rozlišujú aj v pestovateľských nárokoch, takže s veľkou pravdepodobnosťou nájdete odrody, ktorým sa u vás bude dariť.

Nemáte čas alebo priestor na pestovanie vlastných jahôd? To vôbec nevadí! Na kvalitných jahodách si môžete pochutnať aj vy.

tags: #tahave #jahody #pestovanie #mesiac #sadenia