Rozmnožovanie rastlín: Komplexný sprievodca vegetatívnymi a generatívnymi metódami
Rozmnožovanie rastlín je fascinujúci proces, ktorý nám umožňuje nielen zachovať existujúce druhy, ale aj vytvárať nové a vylepšené odrody. Všetky rastlinky môžeme rozmnožovať vegetatívne (nepohlavne) a generatívne (pohlavne). Zatiaľ čo generatívne rozmnožovanie pomocou semien prináša genetickú variabilitu, vegetatívne rozmnožovanie pomocou častí matičnej rastliny zaručuje zachovanie identických vlastností.
Generatívne rozmnožovanie: Život zo semienka
Generatívne rozmnožovanie pomocou semien je najrozšírenejší a prirodzený spôsob. Umožňuje rôzne genetické kombinácie, čím vznikajú rozdielne rastliny. Táto variabilita je v záhradníctve nevýhodná, ak chceme, aby si pestované rastliny uchovali určité vlastnosti. Niektoré rastlinky je však možné množiť aj týmto spôsobom, napríklad rajčiakovec alebo psydium, kde je výsledok získaných rastlín uspokojivý.
Zasadením semienok získavame hlavne podpníky pre štepenie citrusov. Semienka vysievame do výsevného substrátu, ktorý udržujeme stále vlhký. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že semienka by sme nemali sadiť príliš hlboko (cca 1 cm) a teplotu by sme mali udržiavať v rozmedzí 22-26°C pri stále vlhkom substráte.
Po vyklíčení a objavení sa niekoľkých pravých lístkov môžeme rastlinky odsádzať do jednotlivých pestovateľských nádob. Rastlinky, ktoré majú jemnú koreňovú sústavu, sadíme osobitne, aby sme pri presádzaní nepoškodili korene.
Dávame ešte pozor na plesne, ktoré nám v tomto prostredí môžu začať vznikať a mladé rastlinky môžu poškodiť poprípade zahubiť.
Pohlavné rozmnožovanie spája genetický materiál dvoch jedincov, čím zabezpečuje nevyhnutnú genetickú variabilitu. Nová rastlina vzniká zo zygoty, produkovanej splynutím dvoch haploidných gamét.
Peľové zrná (samčí gametofyt) vznikajú v peľniciach. Ich povrch chráni pevná vonkajšia exina a vnútorná tenká intina. Zrelé peľové zrnko krytosemenných rastlín tvoria tri bunky: jedna vegetatívna bunka (zabezpečuje rast peľovej trubice) a dve samčie neobrvené bunky, takzvané spermácie.
Zárodočný miešok (samičí gametofyt) sa vyvíja vo vajíčku semenníka. Prenos peľu na bliznu označujeme ako opelenie. Podľa pôvodu peľu rozlišujeme samoopelenie (autogamiu) a cudzoopelenie (alogamiu).
Rastliny sa samoopeleniu bránia autoinkompatibilitou (biochemický blok) alebo časovým nesúladom dozrievania orgánov. Príkladom je prvosienka jarná, ktorá využíva dômyselný priestorový mechanizmus na podporu cudzoopelenia.
Ak na bliznu dopadne správny peľ, prítomný vápnik, bór a fytohormóny ho okamžite stimulujú ku klíčeniu. Proces dvojitého oplodnenia je unikátom krytosemenných rastlín. Po vniknutí trubice do vajíčka prebehnú dve splynutia súčasne:
- Prvá spermácia splynie s oosférou, čím vzniká diploidná zygota (budúce embryo).
- Druhá spermácia splynie s centrálnou bunkou, čím vzniká bunka s triploidným jadrom. Z nej sa sformuje zásobný triploidný endosperm vyživujúci embryo.
Z oplodneného vajíčka sa vyvíja semeno chránené pevným osemením (testa), ktoré vzniklo z pôvodných vajíčkových obalov. Pre úspešný vývin a následné klíčenie sa v semene, predovšetkým v endosperme, koncentrujú kľúčové živiny a veľké množstvo fosforu. Semeno následne stratí väčšinu vody (jej obsah klesne na 5-20 %) a prechádza do ochranného stavu spánku (dormancie).
Výnimočne môže semeno vzniknúť aj úplne bez oplodnenia. V zoológii sa vývin z neoplodneného vajíčka nazýva partenogenéza, no v botanike tento jav produkcie klonálneho semena označujeme ako apomixia.
Príprava semien na siatie
Semená by sme mali zberať z rastlín hneď po dozretí a uskladňovať na suchom, tmavom a vzdušnom mieste. Určité semená sú životaschopné iba veľmi krátky čas, iné sa môžu uskladňovať veľmi dlho pri nízkych teplotách bez straty životaschopnosti.
Pred vybraním semien by sa mali dužinaté plody namočiť do vody, aby dužina zmäkla. Jej cieľom je rozrušiť osemenie a umožniť príjem vody, čím sa urýchli klíčenie. Semená zmiešame so substrátom, naplníme ním nádobu a uložíme ju do pivnice alebo pareniska na 4 až 12 týždňov, kým semená nezačnú klíčiť.
Hybridy F1 vznikajú pri usmerňovanom krížení dvoch starostlivo udržiavaných geneticky čistých línií rovnakého druhu. Na získanie takýchto semien treba použiť komplexnú šľachtiteľskú techniku, a preto je omnoho drahšie. Vznikajú semená s vyššou životaschopnosťou než ich rodičia.
Vegetatívne rozmnožovanie: Klony materskej rastliny
Vegetatívne rozmnožovanie je rozmnožovanie pomocou častí matičnej rastliny. Týmto spôsobom získavame rastliny totožné s materskou rastlinou, ktoré skoro nastupujú do rodivosti. Vo všeobecnosti je nevýhodou slabší koreňový systém a to, že rastlinka nie je aklimatizovaná prostrediu tak ako semenáčik.
Kým zo živočíchov sa vegetatívne rozmnožujú len vývojovo najnižšie druhy, z rastlín sa mnohými spôsobmi vegetatívne rozmnožujú aj vyššie rastliny. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny, čiže z buniek, ktoré vznikli mitotickým delením a majú rovnakú genetickú informáciu. Rozmnožovanie bunkovým delením je typické pre sinice a jednobunkové riasy. Výtrusy sú zvyčajne jednobunkové útvary špecializované na nepohlavné rozmnožovanie. Vznikajú vo výtrusniciach.
Metódy vegetatívneho rozmnožovania
V praxi sa veľmi často používa vegetatívne rozmnožovanie. Pri ňom sa používajú rozličné časti rastlín, ktoré sú schopné zakoreniť v krátkom čase. Existuje viacero metód, ako si dopestovať rastlinku z odrezkov.
1. Rozmnožovanie odrezkami
Ja tu spomeniem len jednu metódu, a to zakorenenie odrezku v substráte. V niektorých prípadoch môžeme odrezky zakoreniť aj vo vode. Takto zakoreňujeme napríklad odrezky pepína, ktoré nám vytvoria v pohári s vodou bohaté korene. Na rozmnožovanie potrebujeme odrezok s dvoma pármi listov. Spodný pár listov odrežeme a vrchné listy ponecháme, prípadne ak sú väčšie, zmenšíme ich o polovicu, prípadne 2/3 ich pôvodnej veľkosti. Týmto zabránime nadmernému odparovaniu vody cez listy.
Pestujte nové rastliny z odrezkov – jednoduchý sprievodca rozmnožovaním mäkkého dreva
Ďalej odrezok skrátime pod spodnými púčikmi na menej ako 1cm a spodok odrezku zasypeme práškovým stimulátorom zakoreňovania, prípadne namočíme rastlinku do tekutého stimulátora podľa návodu výrobcu. Potom odrezok zapichneme do vlhkého substrátu (najlepšie špeciálny substrát na zakoreňovanie) a rastlinku prikryjeme fľaškou, prípadne sáčkom, aby sme získali prostredie so zvýšenou vlhkosťou. Ďalej odrezok pravidelne rosíme a sem-tam vyvetráme fľašu, prípadne sáčok. Snažíme sa udržiavať rovnomernú teplotu (cca. 22-25°C). Takto by mala rastlinka zakoreniť v priebehu niekoľkých týždňov. Keď sa objavia nové výhonky, môžeme fľašu odstrániť a ďalej pestovať.
Typy odrezkov:
- Koreňové odrezky: Režeme ich na jeseň pri vykopávaní rastliny. Majú byť hrubé ako ceruzky a dlhé 8 až 10 cm. V debničkách s piesočnato-humusovou pôdou ich uložíme do pareniska alebo pivnice.
- Drevnaté odrezky: Režeme ich po opadaní listov od polovice novembra do januára v stave vegetačného pokoja. Odrezky režeme dlhé 12 až 15 cm, mali by mať najmenej 2 páry očiek. Najlepšie sa uchovávajú v chladnej miestnosti. Do jari vytvoria kalus (hojivé pletivo), ktorý podporí rýchlejšie zakorenenie. Pred vlastným vysádzaním použijeme rastový stimulátor. Odrezky napicháme do pôdy mierne šikmo, nad povrchom má vyčnievať iba najvyššie položené očko.
- Bylinné odrezky: Odoberajú sa na jar, keď nové výhonky na materskej rastline sú takmer úplne vyvinuté a začínajú tvrdnúť. Získavajú sa z vrcholov výhonkov - vrcholové odrezky, ale aj z mladých bazálnych častí - bazálne alebo stonkové odrezky. Pri ihličnanoch získavame vrcholové odrezky odštipnutím aj s pätkou. Odrezok má byť 8 až 15 cm dlhý. Zo spodnej časti odstránime listy a ponechané skrátime na polovicu, aby zostala menšia odparovacia plocha. Na zakoreňovanie používame piesok alebo perlit s rašelinou. Ak sa odrezky zakorenili, môžeme ich individuálne vysadiť.
2. Rozmnožovanie delením trsov
Trs materskej rastliny rozdelíme rýľom alebo pílkou na niekoľko častí tak, aby každá časť mala korene aj nadzemnú časť. Tento spôsob rozmnožovania môžeme použiť pri niektorých trvalkách či drobnom ovocí.
3. Rozmnožovanie potápaním
Používa sa hlavne pri kríkoch, ktoré na báze drevnatejú a nemajú žiadne prírastky. Na jar zahrnieme dolnú časť rastliny zeminou, čím podporíme tvorbu koreňov na nových výhonkoch. Stonku prikryjeme pôdou, pričom je spojená s materskou rastlinou. Pri jednoduchom potápaní jednotlivé výhonky ohneme do vykopaných jarčekov, priháčkujeme ich a zasypeme zeminou tak, aby vrcholčeky smerovali nad pôdu.
4. Rozmnožovanie špecializovanými orgánmi
Niektoré vyššie rastliny tvoria špecializované útvary slúžiace k vegetatívnemu rozmnožovaniu, ako napr.:
- Rozmnožovacia cibuľka: pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napríklad obľúbený tulipán alebo cesnak, ktorý vytvára zložené dcérske cibuľky) a skorú jarnú čeľaď amarylkovité (snežienka, narcis).
- Hľuzy: Tvorí georgína, zemiak a iné. Podzemková hľuza je zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak, ktorého známe „očká“ sú v skutočnosti pazušné púčiky novej rastliny. Stonková hľuza je nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú aj reprodukčnú funkciu. Typickým zástupcom s nadzemnou hľuzou je kaleráb. Veľmi podobný mechanizmus, avšak vo forme koreňovej hľuzy, si vytvorila reďkovka.
- Podzemok (rizóm): je vodorovne rastúca podzemná stonka. Z jej uzlov rastú korene a púčiky formujúce nové rastliny. Je to bežný jav predovšetkým u papradí, z kvitnúcich rastlín ho využíva napríklad liečivý kostihoj alebo mimoriadne odolný burinný pýr.
- Poplaz (stolón): ide o horizontálnu plazivú stonku, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda.
- Listy: Na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy.
5. Štepenie a očkovanie
Je to nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom spájame časť vybranej odrody - očko, vrúbeľ - s vhodným podpníkom. Vrúbľujeme do boku alebo do rázštepu, na koziu nôžku, kopuláciou či plátkovaním. Očkovanie jednotlivých druhov robíme v najvhodnejšom období, keď sú vyzreté očká a je plná miazga. Používame zdravé, vyzreté a kvalitné podpníky, očká a vrúble.
Rez na vrúbľoch i očkách musí byť hladký a rezné plochy čisté. Pri spôsoboch, kde sa zatiera štepárskym voskom, vosk rozotrieme po celom obvode rezných plôch i na povrchu vrúbľa. Pri vrúbľovaní treba dávať pozor, aby sa kambiálne vrstvy (sliznaté rastlinné pletivo vo vývoji) podpníka a vrúbľa kryli aspoň z jednej strany, a tak umožnili prúdenie miazgy a rýchle zrastenie.
Očkovanie je prenesenie očka, ktoré sa vkladá do zárezu na podpníku - Forkertovo očkovanie alebo do T-zárezu. Zvláštna forma očkovania je nikolovanie.
6. Mikropropagácia (in vitro)
Tento spôsob rozmnožovania sa uskutočňuje kultiváciou v laboratóriách v skúmavkách. Zakladá sa kultúra buď apikálnej bunky, alebo iného delivého pletiva, prípadne celého púčika.
Rozmnožovanie rastlín je krásna práca, ale musíme rátať s tým, že nie vždy a všetko sa nám okamžite dokonale podarí. Prečítajte si ako si vypestovať a starať sa o subtropické a tropické ovocné rastlinky.
tags: #tajnicka #rozmnozovanie #rastlin