Tatranská kvetena: Žiarivé kvety v objatí slnka a drsných podmienok
Vysokohorské prostredie Vysokých, Západných a Belianskych Tatier je domovom rastlín, ktoré musia prežívať v extrémnych podmienkach. Odolávajú vetru, mrazu, suchu v zamrznutej pôde, ale aj horúcemu letnému slnku. Tomu všetkému sa museli v priebehu vývoja prispôsobiť - niektoré rozkvitajú už pod snehom, iné tvarom a pokrytím listov zabraňujú vyparovaniu vody, ďalšie majú odolné vankúšikové tvary alebo prispôsobené korene. Napriek náročným podmienkam, alebo práve vďaka nim, sú nezvyčajne krásne. Ich kvety majú žiarivé a výrazné farby, pretože tvorba farbiva je podporovaná nižšou teplotou a intenzitu farieb podporuje ultrafialové žiarenie.
Čarovné miesta tatranskej kveteny
Jedným z čarovných miest, ktoré sa v Tatrách nazýva „rajská záhrada“, sa nachádza na rozhraní Belianskych a Vysokých Tatier, v okolí Širokého a Kopského sedla, v záveroch dolín Monkova, Predné a Zadné Meďodoly. Väčšina kvetov zobrazených v tomto článku pochádza práve odtiaľto. Ak by ste sa tam chceli pozrieť, najlepšie je túru začať v rázovitej obci Ždiar. Červená značka nás vyvedie hore Monkovou dolinou do Širokého sedla uprostred Belianskych Tatier. Ďalej po červenej, traverzom popod kopec Hlúpy sa dostaneme do Kopského sedla, ktoré tvorí hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami. Z Kopského sedla sa nám ponúka viacero možností, ako pokračovať ďalej. Jedna je na západ - cez Zadné Meďodoly do Tatranskej Javoriny. Druhá na východ k Veľkému Bielemu plesu, odkiaľ sa môžeme vydať buď po zelenej značke ku Chate Plesnivec a do Tatranskej Kotliny, alebo po modrej značke do Tatranských Matliarov. Tiež je možnosť pokračovať po červenej na Chatu pri Zelenom plese, odkiaľ sa nám ponúka znovu viac možností ako ísť ďalej. Atmosféra uprostred Belianskych Tatier - pohľad z Vyšného Kopského sedla na nižšie položené Široké sedlo a nad ním Ždiarsku vidlu je nezabudnuteľný.
Zaujímavé tatranské rastliny
V Tatrách rastie množstvo kvetín, s ktorými sa inde na Slovensku nestretnete vôbec alebo len výnimočne. Mnohé z nich oko turistu z chodníka neuvidí, lebo často rastú v neprístupných lokalitách - vysoko na skalách, sutinách či v žľaboch. Predstavíme si zaujímavé tatranské rastliny, z ktorých väčšinu si pozorný turista môže všimnúť priamo z turistického chodníka.
Borovica vrchovská (limba)
Nádherný ihličnatý strom s korunou takmer po zem môžeme vidieť hlavne pri hornej hranici lesa. Zelené ihlice majú belavý pásik a vyrastajú vo zväzkoch po päť. Plody - limbové oriešky sú veľmi chutné, ale pozor! Prednosť pri ich konzumácii majú tatranské vtáky a zvieratá (medvede). Orešnica perlavá dokonca pomáha s rozširovaním límb, pretože si schováva limbové oriešky do zásoby a odnesie ich aj na väčšiu vzdialenosť. Keď potom na ne zabudne, môže vzniknúť nová limba, napríklad v Tichej a Kôprovej doline.
Zelené „nekvitnúce“ rastliny
V tatranských lesoch, ale i na lúkach, skalách či okolo chodníkov je veľké množstvo rôznych machov a vyšších rastlín, ktoré sú na prvý pohľad nekvitnúce a pre bežného turistu nezaujímavé. Mnohé z týchto rastlín sú však veľmi vzácne a pri bližšom pohľade veľmi pekné. Sú to plavúne, prasličky, vratičky, pľuzgierniky, slezinníky, vudsie, sitiny či ostrice. Zaujímavý je ježohlav úzkolistý. Je to vodná rastlina, ktorá za optimálnych podmienok kvitne. Rastie v troch tatranských plesách a keďže tu nemá optimálne podmienky, prežíva len v sterilnom stave. Vidieť vlniace sa sviežozelené trsy pod hladinou vody je pekný zážitok.
Kvitnúce rastliny Tatier
Ako sme spomenuli, mnohé rastliny, ktoré rastú v Tatrách, nájdeme aj v iných pohoriach. Väčšinou rastú v submontánnom až montánnom pásme, niektoré z nich prenikajú do subalpínskeho pásma a len výnimočne do alpínskeho pásma (nad kosodrevinou). Predstavíme si niektoré druhy, ktorých ťažiskom výskytu sú hlavne Tatry. Spomenieme tiež niektoré bežnejšie druhy a povieme si, ktoré druhy sú endemity Tatier a ktoré paleoendemity sa zachovali v Tatrách.
Orchidey
V Tatrách rastie veľa druhov orchideí, ale jedna je pre Tatry typická - vstaváčik alpínsky, najmenšia orchidea európskej flóry. Rastie výhradne na vápencoch, preto sa s ním môžete stretnúť len v Belianskych Tatrách. Je to však vecou šťastia, pretože iba pár centimetrová žlto-zeleno-hnedá rastlinka je veľmi nenápadná.
Iskerníky
Vieme, ako dokážu iskerníky spestriť obyčajnú lúku. V Tatrách rastie niekoľko vzácnych iskerníkov, ktoré rozžiaria aj tatranské skaly a hole, a ani nemusia kvitnúť na žlto! Iskerník vrchovský rastie vo Vysokých Tatrách, iskerník okrúhlolistý s netypickým okrúhlym listom zase v Belianskych Tatrách. Bielo kvitnúce iskerníky alpínske a ľadovcové môžeme vidieť vo Vysokých a Západných Tatrách. Rutovník koriandrolistý patrí medzi iskerníkovité a podobá sa na bielo kvitnúce iskerníky, ale je to samostatný rod.
Poniklece
Zavčasu na jar sa všetci tešíme na prvé poniklece. Aj v Tatrách rastú. Poniklec jarný, kvitnúci ružovofialovo, je veľmi vzácny druh, ktorý rastie len na niekoľkých mikrolokalitách v Západných a Vysokých Tatrách. Poniklec biely je v Tatrách pomerne hojný a na vhodných stanovištiach sa z jeho bielych kvetov môžeme tešiť od mája často až do septembra. Poniklec biely je chránená rastlina, svoje kvety otvára iba za slnečného počasia. Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) je západokarpatský endemit, rastie na strednom a východnom Slovensku v podhorských i horských polohách. Obľubuje výslnné kamenisté stráne i pukliny skál. Existuje však jedna lokalita, kde sa nachádza iba jeden druh vzácneho ponikleca, a tým je poniklec jarný (Pulsatilla vernalis), ktorý sa v dnešnej dobe radí medzi kriticky ohrozené druhy kvetov. Môžeme ho nájsť iba nad výškou 2000 m n. m. vo vysokohorskom prostredí, v štrbinách skál a na svahoch, ktoré sú však blízko turistických chodníkov. Poniklec jarný je na okrajoch modro-fialový a vo vnútri ružovo biely. Kvet je zvonkovitý so žltým stredom. Okolo lupienkov a stonky má husté chĺpky.
Krivec
Žlté krivce nás v skorej jari tiež vedia potešiť. V Belianskych Tatrách však rastie krivec biely. Je naozaj biely, s tenkými fialkastými prúžkami. Jeho starší názov znel poetickejšie - ľaľujka neskorá.
Rozchodníky a rozchodnica
Rozchodníkov rastie v Tatrách viac druhov. Ale pokiaľ si malé rozchodníky turista málokedy všimne, veľké trsy žlto, ružovo až oranžovo kvitnúcej rozchodnice ružovej upútajú už z diaľky. Rozchodnica ružová má až 30 cm vysoké stonky, ktoré nemajú žiadne vetvy, sú vysoko olistené a listy sú pomerne hrubé a špicaté. V plnom kvete sú kvety žlté s červenými koncami a spodnou časťou.
Lomikamene
Ako názov napovedá, lomikamene obľubujú skalnaté biotopy. V celých Tatrách ich rastie niekoľko druhov - lomikameň jastrabníkolistý, karpatský, machovitý, pižmový, pochybkový, sivý, trváci, vystupujúci, zohnutolistý, metlinatý. Nie sú to vysoké, nápadné rastliny, ale tým, že často rastú v trsoch, môžu pritiahnuť našu pozornosť. Lomikameň machovitý patrí medzi ohrozené druhy.
Ďateliny
Človek by nečakal, že aj ďateliny môžu byť vzácne. A predsa sú ďateliny, ktoré rastú vo vyšších horách a spestrujú horské trávniky. Je to purpurovo kvitnúca ďatelina lúčna Kotulova, ktorá má na rozdiel od lúčnej ďateliny väčšie hlávky a intenzívnejšie sfarbené kvety. Ďatelina orbelská hôľna sa podobá bielo kvitnúcej ďateline plazivej z nižších polôh, ale tiež má oveľa väčšie kvety.
Kozince, ostropysk a sekernica
Rody z čeľade bôbovité sa môžu bežnému turistovi navzájom podobať. Na prvý pohľad sa odlišujú v maličkostiach - kozince majú člnok (pysk) tupý, ostropysk má člnok končistý, na konci zahnutý a sekernica má striešku sklonenú dole, takže člnok nevidieť. Pre nás je dôležité, že ich strapcovité súkvetie, farebne od bielej, cez žltú až do fialovočervenej krásne oživujú skalnaté hole, terasy či spevnené sute. Všetky tieto druhy sú vápnomilné, a tak ich nájdeme hlavne v Belianskych Tatrách.
Dryádka a kuklíky
Tieto druhy sú z čeľade ružovité. Dryádka rastie takmer vo všetkých vyšších slovenských pohoriach. Hoci je to nízka poliehavá rastlinka, jej pomerne veľké biele osemlupienkové kvety a lesklé kožovité tmavozelené listy zaujmú vari každého. Žlto kvitnúci kuklík horský poznáme z viacerých našich pohorí, ale kuklík plazivý môžeme stretnúť len v Tatrách. Dryádka osemlupienková je vždyzelený kríček, ktorý tvorí vankúšovité trsy veľké až niekoľko metrov štvorcových. Ako ochranu pred mrazom a vyparovaním má kožovité listy, ktoré sú zo spodnej strany plstnaté. Dryádka dostala svoje meno vďaka ôsmim okvetným lístkom bielej farby, ktoré rastú na 3-10 cm dlhej stopke.
Fialky
Fialka žltá sudetská je častá vo vyšších slovenských pohoriach, no fialka alpínska rastie ostrovčekovito iba na vápencoch v Západných Tatrách, Belianskych Tatrách, Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách a Chočských vrchoch. A aj tam len v malých populáciách. Zaujímavé je, že fialku v Chočských vrchoch dlho považovali za endemit masívu Choča, až neskôr sa potvrdilo, že je to fialka alpínska.
Vŕby
Nie je vŕba ako vŕba! Tatranské nie sú stromy, ale len kríky až plazivé kríčky. Je ich tu viac druhov - vŕba švajčiarska, alpínska, tupolistá, Kitaibelova, bobkolistá, bylinná, oštepovitolistá, sieťkovaná. Niektoré rastú na silikátovom podloží a niektoré zase na bázickom podloží. Často sa plazia po skalách a sutinách a vytvárajú pekné prírodné scenérie. Vŕba bylinná je najmenšou vŕbou a zároveň našou najmenšou drevinou.
Klinčeky
Spomenieme len dva najvzácnejšie. Klinček ľadovcový, ktorý rastie hojnejšie v Belianskych Tatrách a roztrúsene na mylonitoch v ostatných častiach Tatier, a náš najozdobnejší klinček - klinček pyšný alpínsky, ktorý tiež rastie prevažne v Belianskych Tatrách. Zaujímavosťou je, že v nížine na Záhorí rastie takmer rovnaký klinček - klinček pyšný pravý. Chránený a ohrozený druh Klinček pyšný zdobí svojimi krásnymi tvarmi vysokohorské lúky v stupni kosodreviny.
Kuričky a rožce
Ide o druhy z čeľade klinčekovité, často rastú v trsoch a ich pekné biele trsy na skalách sú oku veľmi lahodiace. Pokiaľ kurička vápencová je bežná aj v iných slovenských pohoriach, kurička karpatská rastie u nás iba v Tatrách. Rožcov je viac druhov - rožec jednokvetý, širokolistý, tatranský, trojčnelkový, vlnatý. Niektoré preferujú vápencové podložie, niektoré silikáty. V každej oblasti Tatier sa dá nájsť niektorý z rožcov.
Silenky
Sú tiež z čeľade klinčekovité a v Tatrách sú dve vzácne a zaujímavé. Pokiaľ bielo kvitnúca silenka maličká je naozaj nenápadná a vytvára len redšie trsy, tak ružovo kvitnúca silenka bezbyľová je síce tiež drobná, ale vytvára veľké vankúšovité trsy a svojou ružovou farbou priťahuje pozornosť z diaľky. Silenka bezbyľová vytvára vankúšovité porasty, čím sa chráni pred silným vetrom a teplotným výkyvom. Je to prastará horká rastlina, ktorá sa k nám rozšírila v dobe ľadovej.
Prvosienky a pochybky
Rastie tu viacero prvosienok. Ale takou typickou pre Tatry je ružová prvosienka najmenšia. Jej pekné veľké kvety oživia sivú tatranskú žulu. Pochybkov rastie v Tatrách viac druhov, ale väčšinou na neprístupných miestach. Pochybok biely a nízky rastú však aj v blízkosti tatranských chodníkov.
Horce
Horcovité kvety vždy pútali pozornosť turistov, jednak svojou farbou a jednak povesťami o ich liečivosti. Horec jarný je chránený a kriticky ohrozený druh, často vykvitne znova aj na jeseň. Podobne ako všetky horce, obsahuje trpké silice. V Tatrách rastú aj bežnejšie druhy ako horcovec brvitý, viacero horčekov, horec krížatý či luskáčovitý. Drobná horcovka útla je ľahko prehliadnuteľná, sýtomodrá farba horca snežného sa nedá prehliadnuť a veľké modré až modrofialové kvety horca Clusiovho doslova priťahujú oči. Neprehliadnuteľný je bledo žltozelený horec ľadový a aj žltý, s fialovými bodkami, horec bodkovaný, ktorého koreň sa kedysi používal na liečebné účinky. Aj dnes vám niekde ponúknu pálenku s horcom. Na tieto účely sa však používajú pestované rastliny.
Všivce
Odvar zo všivcov sa kedysi robieval na hubenie vší a iných parazitov. Odvtedy mu zostalo škaredé meno. Všivec Oederov a všivec praslenatý sú v Tatrách bežné nad hornou hranicou lesa. Statný všivec Hacquetov síce nie je taký bežný, ale svojím žltým súkvetím vyčnieva nad okolité byliny a priťahuje pozornosť. Všivec Oederov je vzácny a chránený druh.
Angelika
Z čeľade mrkvovité asi najviac zaujme angelika lekárska. Malé žltozelené kvety sú zoskupené do mohutných súkvetí a rastlina je neprehliadnuteľná. V minulosti to bola dôležitá liečivá rastlina. Podľa povesti ju ľuďom odporučil archanjel Michal, aby ňou liečili mor.
Kamzičníky
Vysoký kamzičník rakúsky z čeľade astrovité spestruje tatranskú kvetenu v nižších polohách, jeho menší súrodenec kamzičník chlpatý zasa tatranské hole nad hranicou lesa. Meno má podľa lovcov kamzíkov v Alpách, ktorí vraj konzumovali jeho koreň, aby nedostali závrat na skalách. Chránený Kamzičník rakúsky má vysoký vzrast, až do 150 cm. Kamzičník chlpatý tiež patrí medzi chránené druhy.
Plesnivec
Krásny a osobitý kvet sa stal symbolom európskych hôr. V Tatrách rastie na karbonátoch v Belianskych Tatrách a Západných Tatrách a paradoxne sa stal rastlinným symbolom Vysokých Tatier.
Kyprina úzkolistá
Nápadná rastlina z čeľade pupalkovité nie je typická pre Tatry a vôbec nie je vzácna a predsa ju treba spomenúť. Určite si mnohí pamätáte na rok 2004, kedy víchrica v Tatrách zničila veľkú časť smrekových lesov. Na niekoľko rokov potom sa holiny zahalili do sýtej ružovofialovej farby tisícov zakvitnutých kyprín úzkolistých. Keď trochu podrástli mladé stromčeky, kyprina ustúpila na okraj lesov, rúbaní či násypov. Kyprina úzkolistá, ľudovo nazývaná aj vŕbovka, sa začala vo veľkom vo Vysokých Tatrách vyskytovať po veternej kalamite v roku 2004. „Je to svetlomilná rastlina, ktorá sa veľmi rýchlo uchytí na rúbaniskách a plochách po lesnej kalamite," hovorí botanička Štátnych lesov TANAP-u Zuzana Homoľová (38). Ako hory postupne zarastajú, vŕbovka sa objavuje čoraz menej. Tí, ktorých očarila, by však mali byť opatrní, za jej odtrhnutie totiž hrozí pokuta. Hoci ide vo všeobecnosti o nechránený druh, ak sa vyskytuje v piatom, najvyššom stupni ochrany, jej poškodenie sa trestá. Nejde pritom vôbec o malú sumu, najnižšia pokuta je 33 eur. Kyprina pôsobí upokojujúco na nervovú sústavu a používa sa aj pri bolestiach hlavy či liečbe prostaty. Je to trvalka s výškou od 50 do 200 cm. Jeden kvet má štyri okvetné lístky a kvitne od júna do septembra. Veľmi úzke listy majú 1-2 cm a dĺžku 5-20 cm a sú tmavozelené.
Linnéovka severná
V dnešnej dobe, postihnutej zmenou klímy, znečisťovaním pôdy a ovzdušia, nadmernou ťažbou dreva, ničením pralesov, rozťahujúcou sa výstavbou do prírodného prostredia, veľmi veľa vzácnych, ale i bežných rastlinných druhov ubúda. Ale príroda je mocná a občas sme svedkom malého zázraku. Desaťročia bola v Tatrách nezvestná drobná popínavá rastlinka s drobnými zvončekovými kvetmi. Až pri mapovaní pralesov ju znovu objavil Marián Jasík. Teraz sú známe viaceré lokality vzácneho severského druhu, žiaľ, pre bežného turistu neprístupné, lebo ležia v ťažkom sutinovom a pralesovitom teréne.
Paleoendemity a Endemity Tatier
Paleoendemit je vývojovo starý druh, ktorý sa vyvinul v treťohorách a možno aj skôr. Na Slovensku rastú štyri paleoendemity - lykovec muránsky, stračia nôžka tatranská, klinček lesklý a lomikameň trváci. Posledné tri rastú aj v Tatrách. Stračonôžka tatranská je ohrozený, chránený druh, jedovatá a je starým západokarpatským endemitom z obdobia treťohôr.
Endemity Tatier sú druhy, ktoré rastú len v Tatrách a nikde inde na svete. Medzi ne patria: iskerník vysokotatranský, lyžičník tatranský, piesočnica tatranská, rožec tatranský, očianka bezosťová, margarétka alpínska tatranská, lipnica osobitá a lipnica žulová. Bežnému turistovi sa veľmi podobajú na iné druhy rodu, takže ich ťažko rozozná. Jedine margarétka alpínska tatranská je dobre rozpoznateľná, rastie prevažne na silikátoch.
Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici
Nie každý môže ísť zdolávať tatranské štíty a mnohí nedokážu vyjsť ani nad hranicu lesa po turistických chodníkoch. Ale obdivovať tatranskú kvetenu môže takmer každý. Slúži na to Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici, kde môžeme vidieť takmer všetky vzácne kvety Tatier. Ideálnu príležitosť máte v Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. Po zimnej prestávke už otvorila svoje brány a návštevníkom ponúka na obdiv rôzne druhy vysokohorských rastlín. Žltohlav je súčasťou jeho expozície a dostanete tu aj informácie o jeho ochrane. Pripomenú vám, prečo je táto rastlina pokladom Tatier a pomôžu vám pochopiť jej dôležitosť pre horský ekosystém. Ak vám nebudú stačiť fotografie, ale zatúžite mať túto rastlinku vo vlastnej záhrade, nič tejto túžbe nebráni. V botanickej záhrade si môžete kúpiť jej sadenice. No doma musíte napodobniť podmienky, ktoré žltohlav uprednostňuje aj vo voľnej prírode. Musíte mať dobrú priepustnú pôdu a slnečné stanovište, resp. ľahký polotieň a dodať jej aj dosť vlhkosti.
Invázne a nebezpečné rastliny
Správa Tatranského národného parku upozorňuje návštevníkov Tatier na nebezpečnú rastlinu, boľševník obrovský. Ľudí vystríha, aby sa jej nedotýkali a neolamovali ju, aby tak predišli vážnym zdravotným problémom. Šťava z bylín a listov dráždi pokožku a spôsobuje jej poleptanie a pľuzgiere. „Boľševník je považovaný za najnebezpečnejšiu inváznu rastlinu na Slovensku. Je to bylina impozantného vzhľadu. Dosahuje výšku okolo troch metrov a už z diaľky zaujme obrovskými, v priemere aj takmer meter širokými bielymi kvetmi,“ opísal rastlinu riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko. Jedna rastlina vyprodukuje niekoľko desiatok tisíc semien, ktoré sa ďalej šíria hlavne vodou. Každoročne sa tento druh v oblasti Vysokých Tatier likviduje. „Dôsledne sa osekávajú a zbierajú všetky kvety, aby nedošlo k dozretiu semien a ich následnému vysemeneniu. Takýmto spôsobom sa darí udržať tento druh pod kontrolou a jeho počet každoročne eliminovať,“ vysvetlil Majko.
