Lesné hospodárstvo: Pestovanie, ochrana a správa lesov
Les musí plniť počas celého obdobia svojho života funkcie, ktoré sa od neho očakávajú.
Aby lesní hospodári zvládli komplexne starostlivosť o les, vytvorili sa postupne odborné lesnícke špecializácie ako sú: hospodárske úprava lesa (lesnícke plánovanie), pestovanie lesa, ochrana lesa, ťažba a manipulácia s drevom a ďalšie.
Pestovanie lesa
Pestovanie lesa je základný lesnícky odbor, ktorého úlohou je cielene usmerňovať rast lesa tak, aby počas celej jeho existencie plnil všetky funkcie, ktoré sa od neho očakávajú.
Člení sa na dve časti na zakladanie lesa a usmerňovanie rastových a vývojových procesov.
Zakladanie lesa
K zakladaniu lesa sa pristupuje vtedy, ak nie je možné využiť prirodzenú obnovu pod materským porastom, alebo ak ide o zalesňovanie nezalesnených pozemkov.
Lesné semenárstvo
Cieľom lesného semenárstva je v prvom rade zabezpečiť, aby sa zachoval a náležite využíval genofond našich domácich drevín, ktoré sa na rozdiel od okolitých štátov u nás v značnej miere zachovali.
Pre zabezpečenie tohto cieľa sa najčastejšie využívajú porasty uznané pre zber semena, semenné porasty, výberové stromy ako aj klonové archívy a semenné sady.
Semeno takto systematicky získané sa odborne ošetruje a skladuje a pred výsevom špeciálne upravuje.
Škôlkarstvo
Lesné škôlky sú špeciálne plochy slúžiace na dopestovanie výsadby schopných sadeníc potrebných na umelú obnovu lesa a na zalesňovanie nezalesnených plôch, ale ja na účely parkovníctva a sadovníctva.
Úlohou škôlkarstva je zabezpečiť dostatočný počet výsadby schopných sadeníc lesných drevín v požadovanom druhovom zastúpení pre každoročnú výsadbu sadeníc.
Zalesňovanie a umelá obnova lesných porastov
O zalesňovaní hovoríme ak výsevom alebo výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu.
Umelá obnova je znovuzaloženie lesného porastu na lesnej pôde a to pod ochranou starého porastu, alebo na holej predtým vyťaženej ploche.
Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať dvoma spôsobmi: sejbou semena alebo plodov priamo na plochu kde má porast vzniknúť a výsadbou rozlične starých stromčekov - sadeníc, ktoré sa získali vybratím z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, alebo boli dopestované v lesnej škôlke.
V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná obnova.
Prirodzená obnova sa na miestach, kde je bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná dopĺňa umelou obnovou.
Na Slovensku sa ročne umelou obnovou zalesní cca 10 tisíc hektárov.
Ochrana lesa
Hlavnou úlohou ochrany lesa je včas rozoznať príznaky pôsobenia škodlivých činiteľov, vykonávať preventívne opatrenia a v prípade potreby uskutočniť obranné opatrenia proti konkrétnym škodcom.
Škodlivé činitele v lesníctve sa delia na biotické - patria tu stavovce, hmyz, huby a pod., abiotické - sú to sneh a námraza, sucho, vietor, a antropogénne - je to hlavne znečistenie ovzdušia.
Preventívne opatrenia
Základným princípom prevencie je uplatňovanie takých spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečujú čo najviac stabilné ekosystémy.
Pri tom je potrebné uplatňovať všeobecné zásady pri pestovaní lesa: voľba vhodného hospodárskeho spôsobu a tvaru lesa, pestovanie stanovištne vhodných drevín, úprava štruktúry porastov - druhové a vekové zloženie, hustota stromov, počet jedincov.
Pri ťažbe dreva je dôležitá preventívna ťažba porastov náchylných na poškodenia, voľba vhodného obdobia ťažby a zabezpečenie včasného vývozu, dodržiavanie zásad porastovej hygieny.
Osobitné podmienky ochrany zahŕňajú zlepšenie podmienok pre prirodzených nepriateľov škodcov, ich vnášanie do porastov a podporu odolnosti porastov hnojením.
Obranné opatrenia
V obrane proti biotickým škodcom sa využíva metóda, ktorá vhodne kombinuje technické a biologické postupy, aby sa čo najúčinnejšie a bez negatívneho pôsobenia na prírodné prostredie dosiahol cieľ udržať populácie biotických škodcov pod hranicou ich hospodárskej škodlivosti.
Obrana sa delí na technickú a biologickú.
V technickej sa používajú prostriedky pôsobiace mechanicky, biotechnicky či chemicky.
V biologickej sa používajú proti škodcom živé organizmy alebo organické látky.
Podľa charakteru prípravkov voči škodcom sa obrana člení na mechanickú, chemickú, biologickú a biotechnickú.
Najčastejšia mechanická obrana je kladenie lapákov, t.j. zámerne zrúbaných stromov slúžiacich ako lákadlo na prilákanie podkôrnikov - lykožrútov a na ich následné zničenie.
V chemickom boji sa využívajú chemické prípravky, ktoré škodcov usmrcujú, znemožňujú ich aktivitu alebo odpudzujú.
V biologickom boji sa používajú metódy, ktoré zabezpečia zničenie len úzkej skupiny škodcov.
Neusmrcujú sa popri tom iné organizmy a nevnášajú sa do prostredia cudzorodé látky, ktoré by mohli spôsobiť nerovnováhu prostredia.
Lesnícka ochranárska služba - špecializované stredisko Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, ktorého špecialisti s celoslovenskou pôsobnosťou spracovávajú materiál o výskyte škodlivých činiteľov s prognózou na nasledujúci rok.
Zabezpečujú poradenskú, inštruktážnu, monitorovaciu činnosť v súvislosti s ochranou lesa.
Poškodzovanie mladého lesného porastu zverou
K významnejšiemu poškodzovaniu mladého lesného porastu dochádza v dobe vegetačného kľudu, keď má raticová zver potravnú núdzu.
Črieda raticovej zveri dokáže počas núdze v zimnom období spásť obrovské, niekoľko hektárové plochy vzácnych mladých lesných porastov v krátkom čase.
Zver pri spásaní určité druhy drevín uprednostňuje.
Z ihličnatých je najviac odhrýzaná jedľa a borovica, a z listnatých javor a jaseň, ale v čase dlhotrvajúcej núdze zver odhrýza aj smrek a buk, preto je nutné chrániť mladé stromčeky do doby, než odrastú.
Odhryzom bočných výhonkov a vetvičiek mladých stromčekov raticová zver poškodzuje rozsiahle plochy mladých lesných porastov znižovaním transpiračnej plochy stromčeka, čo spôsobuje chradnutie stromčeka prejavujúce sa zmenšovaním listov a ihlíc a malým až žiadnym prírastkom.
Odhryz hlavného terminálneho výhonku s púčikom spôsobuje dočasnú alebo trvalú deformáciu kmienka a zakrpatenie stromčekov, a aj hynutie poškodených stromčekov.
Po primárnej škode spôsobenej zverou sa pripájajú škody sekundárne, keď sú čerstvé rany na stromčekoch infikované celou radou húb.
Tým dochádza k rozsiahlemu šíreniu hniloby v poškodených stromčekoch.
Ochrana proti odhryzu zverou je preto veľmi dôležitá lesnícka činnosť, ktorú plánujú, organizujú a kontrolujú lesníci.
Mladé lesné stromčeky proti zimnému odhryzu zverou ochraňujeme individuálne, dlhodobo účinnými ochrannými repelentnými prípravkami a mechanickými manžetami.
Repelentný prípravok obsahuje kremenný piesok a živočíšne tuky a iné účinné látky, ktoré odrádzajú raticovú zver od konzumácie, no nezabraňujú prerastaniu púčikov pri rašení v jarnom období.
Proti odhryzu zverou ochraňujeme najmä hlavný terminálny výhonok mladých lesných stromčekov, na jedli aj niektoré bočné výhonky.
Ochranu náterom repelentným prípravkom a mechanickými manžetami realizujeme pred príchodom zimného obdobia na miestach, kde sa raticová zver v zime sústreďuje a zdržiava.
Zver v zime vyhľadáva teplejšie slnečné južné expozície, kde sa zdržiava celý deň a tam si hľadá aj potravu.
Správne aplikovaná ochrana je účinná až do jari, kedy už raticová zver netrpí potravnou núdzou.
Protipožiarne opatrenia
Protipožiarne opatrenia sa vykonávajú v súlade s platnou legislatívou v lesníctve, ochrane prírody a ochrane pred požiarmi.
Tieto napr. zakazujú vypaľovať porasty bylín, krov a stromov, zakladať oheň mimo vyhradených miest, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu.
Spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve.
Ustanovujú povinnosti pre vlastníkov či obhospodarovateľov lesa, ktoré sú povinní v súvislosti s ochranou lesa pred požiarmi dodržiavať.
Od roku 2001 štát financuje leteckú požiarnu službu, ktorá v čase zvýšeného požiarneho rizika monitoruje územie Slovenska a spozorovaný požiar ohlasuje Hasičskému a záchrannému zboru a v súčinnosťou s pozemnými protipožiarnymi službami zabezpečovanými vlastníkom lesa zabezpečuje lokalizáciu a následné hasenie požiaru.
Správa a plánovanie lesa
Cesta prírode blízkeho a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je cestou stability lesných ekosystémov a ekonomickej efektívnosti.
Prírode blízke hospodárenie je založené na princípoch hospodárenia, ktoré sleduje prírodné procesy v lese za účelom ochrany a zlepšenia lesného ekosystému.
Ide o ponechanie lesného spoločenstva na prirodzený vývoj za aktívneho spolupôsobenia odborného lesného hospodára, ktorý maximálne využíva poznanie prírodných procesov a zákonitostí prírodných ekosystémov.
Prirodzený les je charakterizovaný ako lesný porast s prirodzenou druhovou skladbou, s podmienkami pre prirodzenú obnovu a so zachovanou rôznorodou priestorovou a vekovou štruktúrou.
Aktívna integrovaná ochrana lesa je súbor preventívnych činností a opatrení, ktoré lesný hospodár používa na zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a predchádzanie a minimalizáciu dopadov nepriaznivých biotických a abiotických vplyvov na lesné ekosystémy.
Odborný lesný hospodár vie najlepšie včas rozpoznať príznaky nežiaduceho vplyvu širokého spektra biotických škodlivých činiteľov v lesnom ekosystéme a okamžite tak reagovať, použitím správnych ochranných a obranných opatrení zamedziť ich premnoženiu a tak aktívne a bezodkladne pomôcť lesu.
Sofistikovaná lesná ekonomika sa zakladá na využívaní rastových väzieb medzi pôvodnými drevinami v lese a využívaní vývojových, rastových a regeneračných procesov týchto drevín.
Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo je založené na poznaní podstaty a vlastností lesného ekosystému ako stabilizovaného celku, nevynakladá živú prácu a finančné prostriedky na to, čo môže les vykonať sám.
Lesný hospodár musí v čo najväčšej miere nechať pôsobiť vnútorné sily a procesy lesa pri ich primeranom, minimálne nutnom usmerňovaní v smere jeho produkčného alebo mimoprodukčného funkčného zamerania.
Trvalá vyváženosť, dlhodobá vyrovnanosť lesného ekosystému sa najlepšie dosahuje cez výraznú individuálnu rozmanitosť pôvodných drevín - uplatňovaním prírode blízkych pestovných postupov.
Rámcové plánovanie
Rámcové plánovanie rieši spôsoby obhospodarovania lesov tak, aby sa dosiahli ciele a poslanie lesov v príslušnej lesnej oblasti.
Spracúva sa bez ohľadu na vlastníctvo a užívanie lesa.
Komplexné zisťovanie stavu lesa a vývoja lesných porastov vykonáva prieskum ekológie lesa a ďalšie špeciálne prieskumy (ekológie lesa, ekonomických pomerov, lesnej cestnej siete).
Hlavnými výstupmi rámcového plánovania sú modely hospodárenia, ktoré obsahujú:
- základné rozhodnutia, ktorými sa stanoví napríklad rubná doba pre jednotlivé dreviny, doba zabezpečenia lesa a pod.,
- ciele hospodárenia, ktorými sú napríklad cieľové drevinové zloženie lesných porastov v ich rubnej dobe, cieľová produkcia drevín a ich sortimentov a pod.,
- zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, zakladania, rozčleňovania porastov a pod.
Podrobné plánovanie
Podrobnými plánmi vypracovávanými pre lesné hospodárstvo sú programy starostlivosti o les (PSL).
Spracúvajú sa pre časti lesa podľa ich užívania - lesné celky (LC).
Sú spravidla vypracované na obdobie 10 rokov.
PSL premietajú do konkrétnych hospodárskych postupov rámcové plánovanie.
Obsahujú opatrenia na zlepšenie funkcií lesov z hľadiska pestovania lesov, ochrany a tvorby životného prostredia, produkcie dreva a ostatných funkcií lesov na základe najnovších vedeckých poznatkov.
Návrhy PSL vypracúvajú fyzické alebo právnické osoby na základe osvedčenia o odbornej a technickej spôsobilosti.
PSL má zákonne predpísané náležitosti.
Hospodárske spôsoby a metódy obhospodarovania
Tento typ hospodárenia si bude vyžadovať postupné upúšťanie od holorubného hospodárskeho spôsobu, respektíve jeho minimalizovanie na tie prírodné podmienky, kde má zmysel (intenzívne porasty topoľov a vŕb, borovicové porasty na viatych pieskoch Záhoria, energetické porasty).
Holorubný spôsob hospodárenia by sa mal uplatňovať na 4-6 % ploche lesov Slovenska a nemal by plošne významne ovplyvniť narušenie ich ekologickej stability a tým permanentného plnenia ich funkcií.
Treba povedať, že tento hospodársky spôsob s citeľným odoberaním drevnej hmoty na určitú dobu spôsobuje nerovnováhu v jej tvorbe a vytvára neprirodzené zmeny dynamiky vývojových procesov lesného ekosystému.
Ťažbové zásahy sa odrážajú v zmenách drevinového zloženia, vekovej štruktúre a priestorovej výstavbe.
To zapríčiňuje zmenu úrovne pôvodných, zákonite prebiehajúcich procesov, narušuje regulačné mechanizmy v lesnom ekosystéme, čím sa les dostáva do jemu cudzieho stavu.
Odchýlky v zložení drevín, porastovej výstavbe, vekovej a hrúbkovej štruktúre, drevnej zásobe konkrétneho lesa by sa mali pohybovať v takom rozsahu, pri ktorom pomerne pružne v časovom rozpätí 10 až 15 rokov sa lesný ekosystém vracia na úroveň zákonite prebiehajúcich rastových a vývojových procesov, ktoré sú zárukou jeho ekologickej stability a rovnovážnosti.
Takýto návrat lesného ekosystému do prírode primeraného stavu holorubný hospodársky spôsob nezaručuje.
Ak chceme rešpektovať tieto poznatky, musíme uplatňovať pri zameraní trvalo udržateľného lesného hospodárstva také hospodárske spôsoby, ktoré ich akceptujú.
Ide o podrastový a výberkový hospodársky spôsob, respektíve ich prechodové formy.
Výberkový hospodársky spôsob
Výberkový hospodársky spôsob ako produkčný a pestovný systém je založený na ťažbe jednotlivých stromov.
Jeho cieľom je dosahovanie produkčných alebo iných špecifických funkčných zámerov prostredníctvom sústavného udržovania, formovania rovnovážneho výberkového lesa.
Vylučuje nielen holorub, ale aj rúbaň ako plošný pojem.
Zásoba je rozložená rovnomerne na celej ploche.
Výhodou výberkového lesa - na rozdiel od ostatných hospodárskych typov lesa - je možnosť trvalého, plynulého bezpečného a proporcionálne vyváženého dosahovania tak produkčných cieľov ako aj ostatných závažných verejnoprospešných funkčných účinkov.
Doterajšie výskumy a skúsenosti potvrdili, že výberkový les svojou štruktúrou, vysokými autoregulačnými procesmi predstavuje vrchol ekologizácie lesného hospodárstva, je najlepším a najbezpečnejším porastovým typom pre ochranné lesy a pre funkčne integrované lesné hospodárstvo.
Pre svoj vysoký produkčný a ekologicko-funkčný efekt si vyžaduje najmenšie ekonomické vklady, relatívne menšiu pracovnú zainteresovanosť, ale na druhej strane podstatne viac teoretických poznatkov a praktických skúseností lesného hospodára.
Výberkový les umožňuje bez väčších časových, pestovných, prevádzkovo-technických ťažkostí produkovať hrubé a vysoko hodnotné sortimenty.
V rúbaňových lesoch by si to vyžadovalo nadmerne dlhé rubné doby, pestovné a úpravnícke komplikácie.
V tomto prípade individuálny prístup dovoľuje aj značne rozdielnu časovú možnosť na dosahovanie hrúbky.
Z hľadiska nákladov a výnosov predstavuje výberkový spôsob hospodárenia 145 % ekonomickú efektivitu v porovnaní s holorubným hospodárskym spôsobom.
Efektívne, hospodársko-produkčné uplatňovanie výberkového hospodárstva je prevažne viazané na ihličnaté alebo listnato-ihličnaté lesy stredných až vysokohorských polôh Slovenska.
Najširšie s najmenšími biotechnickými a prevádzkovo-technickými ťažkosťami je uplatňovaný v lesoch pôvodných tiennych a polotiennych drevín, predovšetkým v lesoch s vyšším zastúpením jedle, smreka s primiešaním buka.
Podrastový spôsob hospodárenia
Pre listnaté dreviny, ktoré v prírodných podmienkach lesov Slovenska tvoria pôvodné lesné ekosystémy, je najvhodnejším hospodárskym spôsobom podrastový spôsob hospodárenia, hlavne jeho maloplošná forma.
Podmienkou pre definovanie maloplošného podrastového hospodárstva je prirodzená obnova, to znamená, že vznik nového následného porastu je zabezpečený zo semena materského porastu cez fytotechniku obnovných rubov.
Svojou koncepciou ako aj cieľmi napĺňa - ako jeden z variantov - prírode blízke pestovanie lesa, ktoré vychádza z filozofie zachovania pôvodných (autochtónnych) lesných ekosystémov, pôvodných drevinových skladieb cez fytotechniku pestovania tak, aby uvedené pôvodné dreviny, respektíve ekotypy boli zachované v ďalších generáciách lesov.
Maloplošné podrastové hospodárstvo rešpektuje ekologické a ekonomické požiadavky obhospodarovania lesa.
Vo väzbe na naplnenie spomínaných požiadaviek zdôrazňuje ekosystematický princíp, ktorý spočíva v rešpektovaní štruktúry pôvodného lesného ekosystému a jeho zákonitostí a princíp ekotechnologický, spočívajúci v dlhodobom využívaní prírodných síl pri obhospodarovaní lesa.
Takéto chápanie lesa ako ekosystému je vo všeobecnej rovine založené na princípe poznania známych prírodných síl a zákonitostí, ktoré sa využívajú pri tvorbe organickej hmoty (dreva) v snahe minimalizácie finančných vstupov.
Hlavný princíp, udržanie stálosti, treba chápať ako stálosť lesného ekosystému s permanentným plnením všetkých funkcií ekosystému na každej jednotke plochy.
Ide teda o princíp permanentného odoberania a tvorby biomasy.
V takejto koncepcii všetko funguje na princípe samoregulačných mechanizmov, využívaním ktorých lesný hospodár - pestovateľ vplýva aj na prírodné prostredie.
V maloplošnom podrastom hospodárstve sú stanovené ekologické požiadavky (úrodnosť pôdy, klíma lesa, stabilita), ktoré je potrebné rešpektovať a udržať pri realizácii ekonomických požiadaviek, akými sú hodnotová produkcia dreva, plnenie mimoprodukčných funkcií.
Uvedená ekologicko-ekonomická väzba využíva všetky prírodné sily lesa, ktoré musí lesný hospodár akceptovať.
Pri usmerňovaní - fytotechnike maloplošného podrastového hospodárstva musí mať pestovateľ jasnú predstavu o porastovej štruktúre formovaného porastu, ktorá je determinovaná cez drevinovú skladbu, rastové väzby medzi drevinami, ich konkurenčné vzťahy a ekologické nároky, hlavne nároky na svetlo.
Medzi výchovnými, obnovnými a ťažbovými opatreniami musí byť úzka náväznosť, ktorá korešponduje s rastovou dynamikou porastu, reakciou ostávajúcich stromov porastu na vytvorený rastový priestor.
Medzi opatreniami sú výmenné vzťahy, s ktorými musí pestovateľ v koncepcii rátať.
Okrem uvedenej skutočnosti musí odborný lesný hospodár prihliadať na ekonomickú stránku, ktorá úzko súvisí s pestovaním lesa.
Platí zásada, že ak chceme z listnatých porastov získať najväčší ekonomický efekt, tak musíme tieto porasty nielen diferencovane sofistikovane pestovať, ale aj predaj dreva musíme viesť rôznymi kanálmi podľa kvalitatívnej štruktúry sortimentov tak, aby sme z nich získali maximálny finančný efekt (aukcie, predaj priemyselných výrezov, piliarskych sortimentov, palivového dreva).
Pochopiteľne, to si vyžiada zmenu filozofie predaja, ktorý bude musieť mať vysoké prvky flexibility a obchodnej voľnosti.
Nákladové pestovanie lesa sa dostáva do popredia viac alebo menej.
Tento pojem je úzko viazaný na takzvané slabé drevo, ktoré tvorí podstatnú súčasť vedľajšieho porastu, je výsledkom nepravých výškových presunov, nemá možnosť vytvoriť rubnú dimenziu a jeho vyberanie je z porastu nákladovo veľmi náročné.
Druhou stránkou tohto pojmu je kvalitová štruktúra listnatých porastov v rastovej fáze.
Ťažba dreva
Ťažba dreva patrí medzi základné lesnícke výrobné procesy.
Do tohto komplexného procesu patrí stínanie stromov, ich opracovanie, triedenie, približovanie, sústreďovanie, odvoz a expedícia jednotlivých sortimentov dreva.
Technológia ťažby dreva
Až do roku 1825 sa na Slovensku ťažilo drevo pomocou sekery.
Po tomto roku, kedy komorský lesmajster Jozef Dekret-Matejovie zavádza namiesto sekery pílu „bruchatku“ sa drevo nie rúbe ale píli.
V druhej polovici 50-tych rokov min. storočia sa začali používať motorové píly.
Novú kvalitu v ťažbe dreva predstavujú harverstory, stroje ktoré z pilčíka urobili operátora, ktorý z kabíny tohto stroja riadi spiľovanie, odvetvovanie stromov a manipulovanie kmeňov.
Ťažbové metódy
Ťažbové metódy sa delia na:
- Stromovú - je to najstaršia technológia pri ktorej sa hotové sortimenty vyrábajú priamo pri pni t.j. na mieste kde bol strom spílený
- Kmeňovú - po spílení stromu v poraste je tento na mieste odvetvený a nerozrezaný sa sústredí na odvozne miesto t.j. miesto pri lesnej ceste po ktorej je vyvezený von z lesa
- Stromovú - pri nej je strom v poraste len spílený. Všetky ostatné operácie sa vykonávajú na odvoznom mieste alebo na sklade dreva
Na Slovensku prevláda v ťažbe dreva s motorovou pílou.
Doprava dreva
Kým v minulosti patrili k hlavným dopravným prostriedkom lesné šmyky a rizne, doprava dreva po vode, neskôr to bol konský záprah, lanovky, lesné železnice, dnes je to v približovaní dreva z porastu konský záprah a ďalej traktor vývozné súpravy a lanovky.
Sústreďovanie dreva
Sústreďovanie dreva - je technologický postup pri ktorom sú kmene stromov sústreďované na vývozné, resp. odvozné miesto.
Voľbu sústreďovacieho prostriedku určuje terén a drevná surovina, ktorá sa má sústrediť.
Prevládajúcimi sústreďovacími prostriedkami na Slovensku sú špeciálne kolesové traktory.
Ďalšími druhmi traktorov, ktoré sa používajú sú univerzálne a pásové.
Drevo sa ďalej sústreďuje ťažnými zvieratami najmä koňmi, lanovými dopravnými zariadeniami a aj gravitáciou.
Odvoz dreva
Odvoz dreva - nadväzuje na sústreďovanie dreva.
Je to doprava dreva z lesného skladu či z odvozného miesta v lese na hlavný t.j. manipulačný alebo expedičný sklad, alebo priamo k odberateľovi.
Používajú sa tu motorové vozidlá a prípojné vozidlá.
Motorové vozidlá nákladné automobily, ťahače a traktory majú vlastný pohon.
Prípojné vozidlá nemajú vlastný pohon pripájajú sa za motorové vozidlá sú to prívesy, poloprívesy a návesy.
Nakladanie dreva na tieto prostriedky sa robí najčastejšie hydraulickou rukou.
Pri odvoze dreva prevládajú odvozné súpravy s dopravou dreva v dĺžkach nad 6m.
Triedenie (sortimentácia) dreva
Triedenie je činnosť pri ktorej sa nadzemná časť stromu s hrúbkou nad 7 cm roztriedi podľa dreviny, rozmerov, znakov kvality a účelu použitia na sortimenty.
Tak podľa slovenskej technickej normy máme 7 tried akosti.
Od najkvalitnejších na výrobu hudobných nástrojov a dýh cez výrezy na výrobu zápaliek, preglejok športových potrieb, ďalej na piliarske spracovanie, banské drevo a žrde, drevo určené na mechanické a chemické spracovanie- buničina a drevené uhlie po palivo a lesné štiepky vyrábané prevažne zo zvyškov po ťažbe.
Lesníctvo v mestských lesoch a jeho špecifiká
Mestské lesy spravujú len časť bratislavských lesov.
Sú to napríklad rekreačné miesta Železná studnička, Kačín, Kamzík, alebo horáreň Krasňany.
Naopak, mnohé obľúbené lokality ako Biely kríž, Devínska Kobyla či lužné lesy, majú iných vlastníkov a mestské lesy tu nemajú žiadne kompetencie.
Fakty o lesnom hospodárstve v mestských lesoch:
- ročný prírastok dreva v lese je približne 18,000 m³, ťažíme do 5,000 m³
- cieľom ťažby nie je finančný profit
- ťažba slúži na premenu pôvodne hospodárskych lesov na štruktúrou prírode blízke lesy
- každý jeden strom na ťažbu vyberáme spolu s ochranármi
- používame najšetrnejšiu formu ťažby - výber jednotlivých stromov, takže nevznikajú otvorené plochy (holoruby)
V roku 2019 bola rozšírená bezzásahová zóna z pôvodných 4%, až na 54%.
Podiel bezzásahovej zóny je vyšší ako v našich národných parkoch.
Lesy v Malých Karpatoch boli v minulosti z veľkej časti vyrúbané.
Ľudia potrebovali drevo a systém lesného hospodárstva sa zameriaval na jeho maximálnu produkciu.
Stromy sa vysadili, postupne sa pestovali a prerezávali.
Po dosiahnutí rubného veku okolo 100-120 rokov, sa holorubne vyťažili a celý kolobeh sa začal odznova.
Takýto hospodársky les vyzerá inak ako prirodzené lesy, často ho tvoria monokultúry (stromy rovnakého druhu, najčastejšie buk) a stromy rovnakého veku.
Hospodársky les síce dokáže produkovať drevo, zároveň je však menej stabilný a aj z chudobnejší z hľadiska biodiverzity, či rekreačného využitia (estetické hľadisko).
Potreby obyvateľov sa však v priebehu rokov postupne zmenili a územie dnešného lesoparku sa začalo intenzívne využívať na rekreačné účely a šport.
Hospodárske lesy však na tento účel nie sú optimálne.
Lesníci v spolupráci s ochranármi, preto začali s ich postupnou premenou na prírode blízke lesy.
Opatrnou a cielenou ťažbou dreva menia štruktúru porastov, podporujú ich maximálnu druhovú aj vekovú pestrosť.
Výsledkom budú lesy s vysokou rekreačnou, estetickou a ochranárskou hodnotou.
Tento proces je už ukončený na 54 percentách územia lesoparku, kde boli porasty preradené do bezzásahového režimu, tzv. Zóny kľudu.
Tak rozsiahle územia bez zásahov človeka nemajú ani naše národné parky.
Na zvyšku územia, mimo bezzásahovej zóny, ešte prebieha proces transformácie prostredníctvom ťažby dreva.
Naši lesníci spolu s ochranármi, vyberajú v lese ekologicky najhodnotnejšie stromy, ktoré nebudú nikdy vyrúbané a ostanú v poraste na dožitie.
Maximalizujeme druhovú pestrosť, teda v prevažne bukových porastoch podporujeme duby, lipy, hraby, javory, čerešne a ďalšie dreviny.
Nesnažíme sa maximalizovať zisk a produkciu dreva, podporujeme preto aj z hospodárskeho hľadiska nežiaduce dreviny ako breza či vŕba rakyta.
Ponechávame aj všetky esteticky zaujímavé stromy, krajinotvorné a solitérne stromy na lúkach.
Podporujeme vekovú pestrosť porastov, to znamená zmes mladých, dospelých aj starých stromov.
Časť dreva, ktoré v lesoparku vyťažíme sa predáva, pri výbere stromov na ťažbu však nehľadíme na zisk, pretože často tie ekonomicky najcennejšie stromy majú aj vysokú estetickú a ekologickú hodnotu.
V poraste ich preto ponechávame a na výrub preferujeme stromy poškodené, napadnuté škodcami, naklonené, menej perspektívne atď.
Druhovo a vekovo pestrý les v Zóne kľudu na Kamzíku.
Pozostatok hospodárskeho lesa.
Porast, ktorý nemá optimálnu štruktúru.
Rastie tu takmer výlučne buk, stromy sú rovnakého veku a chýbajú tu mladé či naopak staré stromy.
Predtým než stromy prerezali rástli príliš blízko pri sebe.
Následkom toho majú korunu príliš vysoko a sú náchylné na vyvrátenie vetrom.
Fotené mimo územia mestských lesov.
Hospodársky spôsob v mestských lesoch
Ťažbu dreva vykonávame najšetrnejšou možnou formou - účelovým výberom.
Z porastu sa vyberajú len jednotlivé stromy a nevznikajú tak odkryté plochy.
Holorubný a podrastový spôsob, pri ktorom vznikajú holé, esteticky nepekné plochy vôbec nepoužívame.
Tieto spôsoby sa používali v minulosti a do rekreačných lesov sú nevhodné.
Nakoľko pri ťažbe nevznikajú odkryté plochy, les sa regeneruje sám pomocou prirodzeného zmladenia.
Zo semien dospelých stromov rastú v ich okolí mladé stromčeky.
Takéto stromy sú odolnejšie ako vysádzané, netrpia šokom z presádzania a majú potenciál sa dožiť stovky rokov.
Stromčeky preto sadíme len výnimočne a to na plochy, kde kedysi vietor vyvrátil veľké plochy lesa (dôsledok aj spomínaných hospodárskych monokultúr).
Podrastový spôsob ťažby dreva pri ktorom vznikajú otvorené plochy po ťažbe v lesoparku nerobíme (Malé Karpaty, mimo územia mestských lesov).
V lesoparku používame pri ťažbe dreva výlučne tzv. jemnú formu účelového výberu.
Z porastu vyberáme iba konkrétne stromy, ktoré sme predtým vyznačili s ochranármi.
Po ťažbe tak nevznikajú otvorené plochy.
Po dosiahnutí optimálnej štruktúry, ktorá je podobná prirodzeným lesom, budú tieto porasty zaradené do zóny bez zásahu.
Prirodzené zmladenie buka.
Mladé stromčeky zo semienok sú odolnejšie ako vysádzané stromčeky.
Nakoľko v mestských lesoch nevznikajú otvorené plochy po ťažbe dreva, les sa obnovuje sám práve cez takéto prirodzené zmladenie.
Ťažba dreva a rekreácia
Za účelom podpory rekreácie je v mestských lesoch od roku 2014 výrazne znížená ťažba dreva, čo predstavuje na slovenské pomery pozitívny precedens.
Časť ťažby tvoria suché a spadnuté stromy v blízkosti turistických a cyklistických trás.
Tieto odstraňujeme (aj v bezzásahovej zóne).
Zvyšnú časť ťažby dreva predstavuje už spomínaná premena na prírode blízke lesy.
Intenzívne pracujeme na opatreniach, ktoré minimalizujú dopad na turistické a cyklistické trasy ako aj na estetickú funkciu lesa (čistenie poťažbových zvyškov, poriadok na skladoch dreva, zachovanie čistoty lúk a rekreačnej infraštruktúry).
Priamo v lese počas ťažby umiestňujeme informačné tabule.
Ťažba dreva a ochrana prírody
Ochrana prírody je dôležitý pilier mestských lesov, pri ťažbe dreva preto intenzívne spolupracujeme s ochranármi.
Pri ťažbe berieme ohľad na hniezda vtákov (napr. bocian čierny), podporujeme druhovú aj vekovú pestrosť lesa, prirodzené drevinové zloženie a priestor ponechávame aj pionierským drevinám (breza, vŕba).
Nakoľko ročný prírastok dreva je 18,000 m³, pričom ťažíme iba 6,000 m³ v lese ostáva aj množstvo odumretých stromov.
Prijaté opatrenia ako nízka ťažba dreva, šetrný prístup, zonácia územia či moderná koncepcia rozvoja, zaručujú vyššie štandardy, ako majú naše národné parky.
tags: #tazba #lesa #pestovanie #a #ochrana #lesa