Pestovanie a ochrana lesa: Prírode blízke hospodárenie pre stabilitu a efektivitu

Cesta prírode blízkeho a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je cestou stability lesných ekosystémov a ekonomickej efektívnosti. Je to cesta, na ktorej stoja ľudia - lesníci, presvedčení o jej správnosti. Prírode blízke hospodárenie je založené na princípoch hospodárenia, ktoré sleduje prírodné procesy v lese za účelom ochrany a zlepšenia lesného ekosystému. Ide o ponechanie lesného spoločenstva na prirodzený vývoj za aktívneho spolupôsobenia odborného lesného hospodára, ktorý maximálne využíva poznanie prírodných procesov a zákonitostí prírodných ekosystémov.

Prirodzený les je charakterizovaný ako lesný porast s prirodzenou druhovou skladbou, s podmienkami pre prirodzenú obnovu a so zachovanou rôznorodou priestorovou a vekovou štruktúrou. Aktívna integrovaná ochrana lesa je súbor preventívnych činností a opatrení, ktoré lesný hospodár používa na zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a predchádzanie a minimalizáciu dopadov nepriaznivých biotických a abiotických vplyvov na lesné ekosystémy. Odborný lesný hospodár vie najlepšie včas rozpoznať príznaky nežiaduceho vplyvu širokého spektra biotických škodlivých činiteľov v lesnom ekosystéme a okamžite tak reagovať, použitím správnych ochranných a obranných opatrení zamedziť ich premnoženiu a tak aktívne a bezodkladne pomôcť lesu.

Význam ochrany lesa pred škodlivými činiteľmi

Škodlivé činitele v lesníctve sa delia na biotické (stavovce, hmyz, huby a pod.), abiotické (sneh a námraza, sucho, vietor) a antropogénne (hlavne znečistenie ovzdušia). Opatrenia v rámci ochrany lesov môžeme rozdeliť na preventívne a obranné.

Preventívne opatrenia

Základným princípom prevencie je uplatňovanie takých spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečujú čo najstabilnejšie ekosystémy. Pri tom je potrebné uplatňovať všeobecné zásady pri pestovaní lesa:

Voľba vhodného hospodárskeho spôsobu a tvaru lesa.
Pestovanie stanovištne vhodných drevín.
Úprava štruktúry porastov - druhové a vekové zloženie, hustota stromov, počet jedincov.

Pri ťažbe dreva je dôležitá preventívna ťažba porastov náchylných na poškodenia, voľba vhodného obdobia ťažby a zabezpečenie včasného vývozu, dodržiavanie zásad porastovej hygieny. Osobitné podmienky ochrany zahŕňajú zlepšenie podmienok pre prirodzených nepriateľov škodcov, ich vnášanie do porastov a podporu odolnosti porastov hnojením.

Obranné opatrenia

V obrane proti biotickým škodcom sa využíva metóda, ktorá vhodne kombinuje technické a biologické postupy, aby sa čo najúčinnejšie a bez negatívneho pôsobenia na prírodné prostredie dosiahol cieľ udržať populácie biotických škodcov pod hranicou ich hospodárskej škodlivosti. Obrana sa delí na technickú a biologickú. V technickej sa používajú prostriedky pôsobiace mechanicky, biotechnicky či chemicky. V biologickej sa používajú proti škodcom živé organizmy alebo organické látky.

Podľa charakteru prípravkov voči škodcom sa obrana člení na mechanickú, chemickú, biologickú a biotechnickú. Najčastejšia mechanická obrana je kladenie lapákov, t.j. zámerne zrúbaných stromov slúžiacich ako lákadlo na prilákanie podkôrnikov - lykožrútov a na ich následné zničenie. V chemickom boji sa využívajú chemické prípravky, ktoré škodcov usmrcujú, znemožňujú ich aktivitu alebo odpudzujú. V biologickom boji sa používajú metódy, ktoré zabezpečia zničenie len úzkej skupiny škodcov. Neusmrcujú sa popri tom iné organizmy a nevnášajú sa do prostredia cudzorodé látky, ktoré by mohli spôsobiť nerovnováhu prostredia.

Poškodzovanie mladého lesného porastu zverou

K významnejšiemu poškodzovaniu mladého lesného porastu dochádza v dobe vegetačného kľudu, keď má raticová zver potravnú núdzu. Črieda raticovej zveri dokáže počas núdze v zimnom období spásť obrovské, niekoľko hektárové plochy vzácnych mladých lesných porastov v krátkom čase. Zver pri spásaní určité druhy drevín uprednostňuje. Z ihličnatých je najviac odhrýzaná jedľa a borovica, a z listnatých javor a jaseň, ale v čase dlhotrvajúcej núdze zver odhrýza aj smrek a buk, preto je nutné chrániť mladé stromčeky do doby, než odrastú.

Odhryzom bočných výhonkov a vetvičiek mladých stromčekov raticová zver poškodzuje rozsiahle plochy mladých lesných porastov znižovaním transpiračnej plochy stromčeka, čo spôsobuje chradnutie stromčeka prejavujúce sa zmenšovaním listov a ihlíc a malým až žiadnym prírastkom. Odhryz hlavného terminálneho výhonku s púčikom spôsobuje dočasnú alebo trvalú deformáciu kmienka a zakrpatenie stromčekov, a aj hynutie poškodených stromčekov. Po primárnej škode spôsobenej zverou sa pripájajú škody sekundárne, keď sú čerstvé rany na stromčekoch infikované celou radou húb. Tým dochádza k rozsiahlemu šíreniu hniloby v poškodených stromčekoch. Ochrana proti odhryzu zverou je preto veľmi dôležitá lesnícka činnosť, ktorú plánujú, organizujú a kontrolujú lesníci.

Mladé lesné stromčeky proti zimnému odhryzu zverou ochraňujeme individuálne, dlhodobo účinnými ochrannými repelentnými prípravkami a mechanickými manžetami. Repelentný prípravok obsahuje kremenný piesok a živočíšne tuky a iné účinné látky, ktoré odrádzajú raticovú zver od konzumácie, no nezabraňujú prerastaniu púčikov pri rašení v jarnom období. Proti odhryzu zverou ochraňujeme najmä hlavný terminálny výhonok mladých lesných stromčekov, na jedli aj niektoré bočné výhonky. Ochranu náterom repelentným prípravkom a mechanickými manžetami realizujeme pred príchodom zimného obdobia na miestach, kde sa raticová zver v zime sústreďuje a zdržiava. Zver v zime vyhľadáva teplejšie slnečné južné expozície, kde sa zdržiava celý deň a tam si hľadá aj potravu. Správne aplikovaná ochrana je účinná až do jari, kedy už raticová zver netrpí potravnou núdzou.

Technológie a metódy obhospodarovania lesa

Cesta prírode blízkeho a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je cestou stability lesných ekosystémov a ekonomickej efektívnosti. Prírode blízke hospodárenie je založené na princípoch hospodárenia, ktoré sleduje prírodné procesy v lese za účelom ochrany a zlepšenia lesného ekosystému. Ide o ponechanie lesného spoločenstva na prirodzený vývoj za aktívneho spolupôsobenia odborného lesného hospodára.

Rovnovážny, rovnorodý a v mnohých prípadoch alochtónny les sa veľmi ťažko udržuje v odolnosti a rovnováhe, často sa dostáva do krízových situácií. Uvedené stavy sa v prírode blízkom hospodárskom lese vôbec alebo len v obmedzenej miere vyskytujú. Cesta ku jeho náprave je náročná, vyžaduje solídnu poznatkovú úroveň lesného hospodára, nakoľko spočíva v dôslednom a kontinuitnom uplatňovaní zásad vedúcich ku zachovaniu prirodzených lesov, k dosahovaniu prírode blízkej štruktúry lesa. V podstate spočíva v dlhodobom uplatňovaní diferencovaných pestovných koncepcií prírode blízkeho lesného hospodárstva.

Sofistikovaná lesná ekonomika

Základom je sofistikovaná biologická racionalizácia, ktorá sa dosahuje cez využívanie rastových väzieb medzi pôvodnými drevinami v lese a využívaním vývojových, rastových a regeneračných procesov týchto drevín. Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo je založené na poznaní podstaty a vlastností lesného ekosystému ako stabilizovaného celku, nevynakladá živú prácu a finančné prostriedky na to, čo môže les vykonať sám - sofistikovaná lesná ekonomika. Lesný hospodár musí v čo najväčšej miere nechať pôsobiť vnútorné sily a procesy lesa pri ich primeranom, minimálne nutnom usmerňovaní v smere jeho produkčného alebo mimoprodukčného funkčného zamerania. Trvalá vyváženosť, dlhodobá vyrovnanosť lesného ekosystému sa najlepšie dosahuje cez výraznú individuálnu rozmanitosť pôvodných drevín - uplatňovaním prírode blízkych pestovných postupov.

Tento typ hospodárenia si bude vyžadovať postupné upúšťanie od holorubného hospodárskeho spôsobu, respektíve jeho minimalizovanie na tie prírodné podmienky, kde má zmysel (intenzívne porasty topoľov a vŕb, borovicové porasty na viatych pieskoch Záhoria, energetické porasty). Holorubný spôsob hospodárenia by sa mal uplatňovať na 4-6 % ploche lesov Slovenska a nemal by plošne významne ovplyvniť narušenie ich ekologickej stability a tým permanentného plnenia ich funkcií. Treba povedať, že tento hospodársky spôsob s citeľným odoberaním drevnej hmoty na určitú dobu spôsobuje nerovnováhu v jej tvorbe a vytvára neprirodzené zmeny dynamiky vývojových procesov lesného ekosystému.

Ťažbové zásahy sa odrážajú v zmenách drevinového zloženia, vekovej štruktúre a priestorovej výstavbe. To zapríčiňuje zmenu úrovne pôvodných, zákonite prebiehajúcich procesov, narušuje regulačné mechanizmy v lesnom ekosystéme, čím sa les dostáva do jemu cudzieho stavu. Odchýlky v zložení drevín, porastovej výstavbe, vekovej a hrúbkovej štruktúre, drevnej zásobe konkrétneho lesa by sa mali pohybovať v takom rozsahu, pri ktorom pomerne pružne v časovom rozpätí 10 až 15 rokov sa lesný ekosystém vracia na úroveň zákonite prebiehajúcich rastových a vývojových procesov, ktoré sú zárukou jeho ekologickej stability a rovnovážnosti. Takýto návrat lesného ekosystému do prírode primeraného stavu holorubný hospodársky spôsob nezaručuje.

Ak chceme rešpektovať tieto poznatky, musíme uplatňovať pri zameraní trvalo udržateľného lesného hospodárstva také hospodárske spôsoby, ktoré ich akceptujú. Ide o podrastový a výberkový hospodársky spôsob, respektíve ich prechodové formy.

Výberkový hospodársky spôsob

Výberkový hospodársky spôsob ako produkčný a pestovný systém je založený na ťažbe jednotlivých stromov. Jeho cieľom je dosahovanie produkčných alebo iných špecifických funkčných zámerov prostredníctvom sústavného udržovania, formovania rovnovážneho výberkového lesa. Vylučuje nielen holorub, ale aj rúbaň ako plošný pojem. Zásoba je rozložená rovnomerne na celej ploche. Výhodou výberkového lesa - na rozdiel od ostatných hospodárskych typov lesa - je možnosť trvalého, plynulého bezpečného a proporcionálne vyváženého dosahovania tak produkčných cieľov ako aj ostatných závažných verejnoprospešných funkčných účinkov. Doterajšie výskumy a skúsenosti potvrdili, že výberkový les svojou štruktúrou, vysokými autoregulačnými procesmi predstavuje vrchol ekologizácie lesného hospodárstva, je najlepším a najbezpečnejším porastovým typom pre ochranné lesy a pre funkčne integrované lesné hospodárstvo.

Pre svoj vysoký produkčný a ekologicko-funkčný efekt si vyžaduje najmenšie ekonomické vklady, relatívne menšiu pracovnú zainteresovanosť, ale na druhej strane podstatne viac teoretických poznatkov a praktických skúseností lesného hospodára. Výberkový les umožňuje bez väčších časových, pestovných, prevádzkovo-technických ťažkostí produkovať hrubé a vysoko hodnotné sortimenty. V rúbaňových lesoch by si to vyžadovalo nadmerne dlhé rubné doby, pestovné a úpravnícke komplikácie. V tomto prípade individuálny prístup dovoľuje aj značne rozdielnu časovú možnosť na dosahovanie hrúbky. Z hľadiska nákladov a výnosov predstavuje výberkový spôsob hospodárenia 145 % ekonomickú efektivitu v porovnaní s holorubným hospodárskym spôsobom.

Efektívne, hospodársko-produkčné uplatňovanie výberkového hospodárstva je prevažne viazané na ihličnaté alebo listnato-ihličnaté lesy stredných až vysokohorských polôh Slovenska. Najširšie s najmenšími biotechnickými a prevádzkovo-technickými ťažkosťami je uplatňovaný v lesoch pôvodných tiennych a polotiennych drevín, predovšetkým v lesoch s vyšším zastúpením jedle, smreka s primiešaním buka.

Podrastový spôsob hospodárenia

Pre listnaté dreviny, ktoré v prírodných podmienkach lesov Slovenska tvoria pôvodné lesné ekosystémy, je najvhodnejším hospodárskym spôsobom podrastový spôsob hospodárenia, hlavne jeho maloplošná forma. Podmienkou pre definovanie maloplošného podrastového hospodárstva je prirodzená obnova, to znamená, že vznik nového následného porastu je zabezpečený zo semena materského porastu cez fytotechniku obnovných rubov. Svojou koncepciou ako aj cieľmi napĺňa - ako jeden z variantov - prírode blízke pestovanie lesa, ktoré vychádza z filozofie zachovania pôvodných (autochtónnych) lesných ekosystémov, pôvodných drevinových skladieb cez fytotechniku pestovania tak, aby uvedené pôvodné dreviny, respektíve ekotypy boli zachované v ďalších generáciách lesov.

Maloplošné podrastové hospodárstvo rešpektuje ekologické a ekonomické požiadavky obhospodarovania lesa. Vo väzbe na naplnenie spomínaných požiadaviek zdôrazňuje ekosystematický princíp, ktorý spočíva v rešpektovaní štruktúry pôvodného lesného ekosystému a jeho zákonitostí a princíp ekotechnologický, spočívajúci v dlhodobom využívaní prírodných síl pri obhospodarovaní lesa.

Takéto chápanie lesa ako ekosystému je vo všeobecnej rovine založené na princípe poznania známych prírodných síl a zákonitostí, ktoré sa využívajú pri tvorbe organickej hmoty (dreva) v snahe minimalizácie finančných vstupov. Hlavný princíp, udržanie stálosti, treba chápať ako stálosť lesného ekosystému s permanentným plnením všetkých funkcií ekosystému na každej jednotke plochy. Ide teda o princíp permanentného odoberania a tvorby biomasy. V takejto koncepcii všetko funguje na princípe samoregulačných mechanizmov, využívaním ktorých lesný hospodár - pestovateľ vplýva aj na prírodné prostredie.

V maloplošnom podrastom hospodárstve sú stanovené ekologické požiadavky (úrodnosť pôdy, klíma lesa, stabilita), ktoré je potrebné rešpektovať a udržať pri realizácii ekonomických požiadaviek, akými sú hodnotová produkcia dreva, plnenie mimoprodukčných funkcií. Uvedená ekologicko-ekonomická väzba využíva všetky prírodné sily lesa, ktoré musí lesný hospodár akceptovať. Pri usmerňovaní - fytotechnike maloplošného podrastového hospodárstva musí mať pestovateľ jasnú predstavu o porastovej štruktúre formovaného porastu, ktorá je determinovaná cez drevinovú skladbu, rastové väzby medzi drevinami, ich konkurenčné vzťahy a ekologické nároky, hlavne nároky na svetlo.

Medzi výchovnými, obnovnými a ťažbovými opatreniami musí byť úzka náväznosť, ktorá korešponduje s rastovou dynamikou porastu, reakciou ostávajúcich stromov porastu na vytvorený rastový priestor. Medzi opatreniami sú výmenné vzťahy, s ktorými musí pestovateľ v koncepcii rátať. Okrem uvedenej skutočnosti musí odborný lesný hospodár prihliadať na ekonomickú stránku, ktorá úzko súvisí s pestovaním lesa. Platí zásada, že ak chceme z listnatých porastov získať najväčší ekonomický efekt, tak musíme tieto porasty nielen diferencovane sofistikovane pestovať, ale aj predaj dreva musíme viesť rôznymi kanálmi podľa kvalitatívnej štruktúry sortimentov tak, aby sme z nich získali maximálny finančný efekt (aukcie, predaj priemyselných výrezov, piliarskych sortimentov, palivového dreva). Pochopiteľne, to si vyžiada zmenu filozofie predaja, ktorý bude musieť mať vysoké prvky flexibility a obchodnej voľnosti.

Nákladové pestovanie lesa sa dostáva do popredia viac alebo menej. Tento pojem je úzko viazaný na takzvané slabé drevo, ktoré tvorí podstatnú súčasť vedľajšieho porastu, je výsledkom nepravých výškových presunov, nemá možnosť vytvoriť rubnú dimenziu a jeho vyberanie je z porastu nákladovo veľmi náročné. Druhou stránkou tohto pojmu je kvalitová štruktúra listnatých porastov v rastovej fáze mladiny až žrdkoviny. Ak budeme ku lesu pristupovať sofistikovane, vo všeobecnosti by mal platiť princíp, že nízka kvalita mladiny nebude vyžadovať taký intenzívny pestovný program (rytmus výchovných zásahov), nakoľko z nej nemôžeme pestovne vytvoriť rubný porast s vysokou kvalitovou štruktúrou a následne vysokou hodnotovou produkciou. Na strane druhej mladiny a žrďkoviny, ktoré sú vysokokvalitné, by mali mať pestovný program nákladnejší z pohľadu rastových fáz, nakoľko pri komplexnej ekonomickej efektívnosti bude zhodnocovací efekt rubného porastu vysoko významne vyšší.

Z ohľadom na uvedené skutočnosti by sa v lesníckej praxi mal čím skôr udomácniť princíp ekonomickej efektívnosti jednotlivého porastu, čím by sa znížili a zefektívnili náklady na jeho pestovanie. Prakticky už pri tvorbe LHP sa rozhoduje o nákladoch, respektíve ekonomickej efektívnosti každého porastu a tým lesnej správy. Nám nemôže byť jedno, či v nekvalitnej listnatej mladine, ktorá má zlú prognózu kvalitového vývoja vykonáme dve čistky počas decénia, respektíve len jednu. Pritom táto rastová fáza trvá minimálne dvadsať rokov. Odborný lesný hospodár by mal poznať kvalitovú štruktúru porastov v rastovej fáze mladiny a žrdkoviny, pretože tieto sa významne podieľajú v procese výchovy na pestovných nákladoch. Toto je podstatný problém sofistikovanej ekonomiky výchovy porastov.

Pre obnovnú ťažbu je určujúca cieľová hrúbka, tvar a kvalita kmeňa... a to v závislosti od kulminácie hodnotového prírastku každého stromu. Prednostne z porastu odstraňujeme poškodené, alebo inak zdravotne závadné stromy (zdravotný výber), stromy nekvalitné, respektíve jedince, ktoré negatívne ovplyvňujú koruny kvalitných stromov. Až nakoniec vykonávame ťažbu kvalitných stromov po kulminácii svojho hodnotového prírastku, ktorý je určený cieľovou hrúbkou. Ťažba a obnova sa musia nachádzať v rovnováhe, ak má byť kontinuita lesného ekosystému zachovaná, čiže intenzívna a rýchla ťažba si vyžaduje rýchlu a dynamickú obnovu a opačne. Ak neexistuje rovnováha medzi oboma procesmi, potom musí byť rovnako korigovaná výška ťažby v snahe synchronizovať procesy prirodzenej obnovy. Táto zásada je v súčasnosti doplnená o vystupňovanie hodnotového prírastku na jednotlivých kvalitných kmeňoch.

Pri systematickej výchove žrďovín a tenkých kmeňovín je možné v závere uvoľňovacích prebierok dosiahnuť kvalitu a cieľovú hrúbku časti jedincov, ktoré už v tejto fáze bude možné zhodnotiť prostredníctvom aukcií. Ich odoberanie vytvára podmienky na klíčenie, ujímanie a odrastanie semenáčikov drevín. Do budúcnosti bude preto potrebné viac počítať s kategóriou predčasnej obnovy. Druhou ekonomicky neefektívnou stránkou obnovného procesu je zjednodušené chápanie clonných rubov. Ich realizácia na dvakrát významne znehodnocuje existujúcu kvalitnú produkciu, nakoľko sa z porastu ťažkajú stromy, ktoré sú síce kvalitné, ale sú podstatne pred kulmináciou hodnotového prírastku, čím sa finančne znehodnocujú. Dôsledné uplatňovanie individuálneho výberu, predĺženie obnovnej doby by významne zdvihlo ekonomiku obnovovaných porastov.

Okrem tejto stránky je tu ďalší veľmi dôležitý ekonomický problém a tým je riziko nízkeho biologického zabezpečenia následného porastu. Náhle jednorázové odclonenie nízkeho slabo zakoreneného následného porastu pri súčasnom priebehu počasia, hlavne extrémneho sucha, vedie ku jeho veľkej mortalite a tým k nízkemu finančnému efektu prirodzenej obnovy.

Tolerancia drevín na svetlo

Pre tieto podmienené väzby je veľmi dôležitá tolerancia drevín na svetlo. Z uvedenej svetelnej náročnosti vyplývajú aj diferencované obnovné postupy. Dreviny slnné, respektíve poloslnné (dub, jaseň) potrebujú ku svojej obnove väčšie, málo clonené plochy, alebo plochy so silným osvetlením. To vedie ku mozaikovým rastovým plochám, ktoré sú v rastových fázach nárastov, mladín, žrdkovín, žrďovín a nastávajúcich kmeňovín (mozaikové porasty). Táto na Slovensku a v Európe nová pestovná koncepcia, doplnená o časovú a ťažbovú úpravu eliminuje predchádzajúce riziká a vytvára predpoklady pre maximálne zhodnotenie týchto porastov.

Pri obnove zmiešaných porastov je potrebné vo veľkej miere prihliadať na svetelné nároky jednotlivých drevín. Lesný hospodár musí celý pestovný program riadiť s ohľadom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na zmenené ekologické podmienky, akými sú poruchy fruktifikácie vplyvom imisií, nedostatočné klíčenie semenáčikov vplyvom zakyslenia pôdy, extrémne dlhotrvajúce sucho, ale aj s prihliadnutím na vplyv biotických faktorov, predovšetkým na veľmi vysoké stavy jelenej zveri.

Lesy Slovenska, ktoré zaberajú plochu viac než 1 milión 900 tisíc hektárov, sú v prevažnej väčšine (70-75 %) tvorené pôvodnými ekosystémami. Buk so svojím plošným podielom viac než 31 % vo forme prevažne rovnorodých bukových porastov, v skupinách lesných typov Fagetum typicum a Fagetum pauper, vytvára reálne predpoklady pre uvedenú koncepciu hospodárenia. Podmienky pre prirodzenú obnovu v uvedených skupinách lesných typov sú dobré až výborné. Na druhej strane je to prakticky najtolerantnejšia drevina na svetlo, čo pri oboch vlastnostiach vytvára dobré predpoklady na dosiahnutie požiadaviek kladených na prírode blízke pestovanie lesa. Podobne - hoci v inej štruktúre lesa - je možnosť využívania spomínaných princípov a zásad v dubových, respektíve v zmiešaných porastoch buka a duba.

Použitie rôznych foriem maloplošného podrastového hospodárstva vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj lesov. Pri pestovnom usmerňovaní lesov bude potrebné od lesného hospodára očakávať jasnú a vykrištalizovanú predstavu o lese, poznanie celej popísanej škály pestovných systémov, aby sa čo najobjektívnejšie rozhodol pre takú pestovnú koncepciu, ktorá v praxi najlepšie zohľadní všetky špecifické podmienky.

Procesy a technológie v lesnom hospodárstve

Les musí plniť počas celého obdobia svojho života funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Aby lesní hospodári zvládli komplexnú starostlivosť o les, vytvorili sa postupne odborné lesnícke špecializácie ako sú: hospodárska úprava lesa (lesnícke plánovanie), pestovanie lesa, ochrana lesa, ťažba a manipulácia s drevom a ďalšie.

Pestovanie lesa

Pestovanie lesa je základný lesnícky odbor, ktorého úlohou je cielene usmerňovať rast lesa tak, aby počas celej jeho existencie plnil všetky funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Člení sa na dve časti: zakladanie lesa a usmerňovanie rastových a vývojových procesov.

Zakladanie lesa

K zakladaniu lesa sa pristupuje vtedy, ak nie je možné využiť prirodzenú obnovu pod materským porastom, alebo ak ide o zalesňovanie nezalesnených pozemkov.

Lesné semenárstvo

Cieľom lesného semenárstva je v prvom rade zabezpečiť, aby sa zachoval a náležite využíval genofond našich domácich drevín, ktoré sa na rozdiel od okolitých štátov u nás v značnej miere zachovali. Pre zabezpečenie tohto cieľa sa najčastejšie využívajú porasty uznané pre zber semena, semenné porasty, výberové stromy ako aj klonové archívy a semenné sady. Semeno takto systematicky získané sa odborne ošetruje a skladuje a pred výsevom špeciálne upravuje.

Škôlkarstvo

Lesné škôlky sú špeciálne plochy slúžiace na dopestovanie výsadby schopných sadeníc potrebných na umelú obnovu lesa a na zalesňovanie nezalesnených plôch, ale aj na účely parkovníctva a sadovníctva. Úlohou škôlkarstva je zabezpečiť dostatočný počet výsadby schopných sadeníc lesných drevín v požadovanom druhovom zastúpení pre každoročnú výsadbu.

Zalesňovanie a umelá obnova lesných porastov

O zalesňovaní hovoríme, ak výsevom alebo výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu. Umelá obnova je znovuzaloženie lesného porastu na lesnej pôde a to pod ochranou starého porastu, alebo na holej, predtým vyťaženej ploche. Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať dvoma spôsobmi: sejbou semena alebo plodov priamo na plochu, kde má porast vzniknúť, a výsadbou rozlične starých stromčekov - sadeníc, ktoré sa získali vybratím z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, alebo boli dopestované v lesnej škôlke. V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná obnova. Prirodzená obnova sa na miestach, kde je bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná, dopĺňa umelou obnovou. Na Slovensku sa ročne umelou obnovou zalesní cca 10 tis. ha.

Ochrana lesa

Hlavnou úlohou ochrany lesa je včas rozpoznať príznaky pôsobenia škodlivých činiteľov, vykonávať preventívne opatrenia a v prípade potreby uskutočniť obranné opatrenia proti konkrétnym škodcom.

Ťažba dreva

Ťažba dreva patrí medzi základné lesnícke výrobné procesy. Do tohto komplexného procesu patrí stínanie stromov, ich opracovanie, triedenie, približovanie, sústreďovanie, odvoz a expedícia jednotlivých sortimentov dreva.

Technológia ťažby dreva

Až do roku 1825 sa na Slovensku ťažilo drevo pomocou sekery. Po tomto roku, kedy komorský lesmajster Jozef Dekret-Matejovie zavádza namiesto sekery pílu „bruchatku“, sa drevo nie rúbe, ale píli. V druhej polovici 50-tych rokov min. storočia sa začali používať motorové píly. Novú kvalitu v ťažbe dreva predstavujú harverstroy, stroje, ktoré z pilčíka urobili operátora, ktorý z kabíny tohto stroja riadi spiľovanie, odvetvovanie stromov a manipulovanie kmeňov.

Ťažbové metódy sa delia na:

Stromovú - je to najstaršia technológia, pri ktorej sa hotové sortimenty vyrábajú priamo pri pni, t.j. na mieste, kde bol strom spílený.
Kmeňovú - po spílení stromu v poraste je tento na mieste odvetvený a nerozrezaný sa sústredí na odvozne miesto, t.j. miesto pri lesnej ceste, po ktorej je vyvezený von z lesa.
Stromovú - pri nej je strom v poraste len spílený. Všetky ostatné operácie sa vykonávajú na odvoznom mieste alebo na sklade dreva.

Na Slovensku prevláda v ťažbe dreva s motorovou pílou.

Doprava dreva

Kým v minulosti patrili k hlavným dopravným prostriedkom lesné šmyky a rizne, doprava dreva po vode, neskôr to bol konský záprah, lanovky, lesné železnice, dnes je to v približovaní dreva z porastu konský záprah a ďalej traktor, vývozné súpravy a lanovky. K doprave dreva patrí:

Sústreďovanie dreva - je technologický postup, pri ktorom sú kmene stromov sústreďované na vývozné, resp. odvozné miesto. Voľbu sústreďovacieho prostriedku určuje terén a drevná surovina, ktorá sa má sústrediť. Prevládajúcimi sústreďovacími prostriedkami na Slovensku sú špeciálne kolesové traktory. Ďalšími druhmi traktorov, ktoré sa používajú sú univerzálne a pásové. Drevo sa ďalej sústreďuje ťažnými zvieratami, najmä koňmi, lanovými dopravnými zariadeniami a aj gravitáciou.
Odvoz dreva - nadväzuje na sústreďovanie dreva. Je to doprava dreva z lesného skladu či z odvozného miesta v lese na hlavný t.j. manipulačný alebo expedičný sklad, alebo priamo k odberateľovi. Používajú sa tu motorové vozidlá a prípojné vozidlá. Motorové vozidlá - nákladné automobily, ťahače a traktory - majú vlastný pohon. Prípojné vozidlá nemajú vlastný pohon, pripájajú sa za motorové vozidlá, sú to prívesy, poloprívesy a návesy. Nakladanie dreva na tieto prostriedky sa robí najčastejšie hydraulickou rukou. Pri odvoze dreva prevládajú odvozné súpravy s dopravou dreva v dĺžkach nad 6m.

Triedenie (sortimentácia) dreva

Triedenie je činnosť, pri ktorej sa nadzemná časť stromu s hrúbkou nad 7 cm roztriedi podľa dreviny, rozmerov, znakov kvality a účelu použitia na sortimenty. Tak podľa slovenskej technickej normy máme 7 tried akosti. Od najkvalitnejších na výrobu hudobných nástrojov a dýh, cez výrezy na výrobu zápalkov, preglejok, športových potrieb, ďalej na piliarske spracovanie, banské drevo a žrde, drevo určené na mechanické a chemické spracovanie - buničina a drevené uhlie, po palivo a lesné štiepky vyrábané prevažne zo zvyškov po ťažbe.

tags: #tazba #lesa #pestovanie #a #ochrana #lesa