Kompletný Sprievodca Pestovaním Stolového Hrozna: Od Výberu Až Po Zber

Na pestovanie hrozna nemusíte vlastniť obrovskú vinicu, úplne vám postačí vaša záhrada či skleník. Hrozno je vynikajúce ovocie na čerstvé použitie alebo spracovanie na džem, želé, džús, koláč alebo víno. Zrelý a dobre udržiavaný vinič môže produkovať až 9 kg alebo viac ovocia za rok. Po založení môže byť dobre udržiavaný vinič produktívny až 40 rokov alebo viac. Vínna réva je jednou z najstarších pestovaných plodín a je známa svojím chutným hroznom, ktoré sa používa na priamu konzumáciu aj na výrobu vína. Pestovanie viniča si vyžaduje určité znalosti a trpezlivosť, ale s našimi tipmi a trikmi môžete dosiahnuť bohatú úrodu.

V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok.

Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodáva energiu a podporuje sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres. Vedeli ste, že červené a tmavomodré odrody hrozna v porovnaní so zeleným obsahujú množstvo antioxidantov, ktoré chránia telo pred rôznymi ochoreniami?

Výber Vhodného Miesta a Príprava Pôdy

Slnečné a Chránené Stanovisko

Vinič je rastlina, ktorá miluje slnko, a preto je kľúčové vybrať miesto, kde bude mať prístup k aspoň 6 hodinám priameho slnečného svetla denne. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné stanovisko, aby bobule dozreli a aby ste predišli plesniam. Vínna réva potrebuje teplé, slnečné podmienky, aby dobre rodila, a neskoré mrazy môžu poškodiť nové výhonky, čo môže znížiť plodnosť. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Najlepšie sú miesta, na ktoré svieti ranné a popoludňajšie slnko. Vyberte si veľmi teplé, chránené a slnečné miesto, ako je napríklad južne orientovaná stena. Vyhýbajte sa polohám náchylným na neskoré mrazy, ktoré môžu na jar poškodiť nové výhonky. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Stolové (dezertné) hrozno potrebuje na dobré dozrievanie vyššie teploty, takže sa zvyčajne musí pestovať v skleníku. Vo veľmi teplých lokalitách, najmä na južnom Slovensku, môžu vybrané odrody dozrieť aj vonku. Má väčšie bobule, tenkú šupku a málo semienok. Muštové (vínne) hrozno možno pestovať vonku aj v miernejších oblastiach. S našou otepľujúcou sa klímou sa rozsah pestovateľských lokalít neustále rozširuje.

Ideálna Pôda pre Vinič

Vinič preferuje dobre priepustnú pôdu, ktorá nebude zadržiavať prebytočnú vodu, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Vhodná je väčšina pôdy, pokiaľ možno s pH 6,5 až 6,8, a miesto musí byť voľne odvodňované, nikdy nesmie byť podmáčané. Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6).

Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu. Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Pred vysadením je tiež potrebné dobre pripraviť pôdu. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit).

Výsadba Viniča

Kedy Sadiť Vinič?

Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Jarné sadenie viniča je obzvlášť výhodné, pretože rastlina má celý vegetačný cyklus pred sebou a dostatok času na zakorenenie pred zimou. Sadiť môžete aj na jeseň (október, november až do mrazov), v našich podmienkach je však častejší jarný termín, teda hneď ako pôda rozmrzne a mierne oschne (marec, apríl). Kontajnerové rastliny by sa mali vysádzať až po pominutí jarných mrazov. Hrozno s holým koreňom je potrebné vysadiť hneď po prvom jarnom spracovaní pôdy. Tieto vínne révy sú nečinné a pri oteplení sa aklimatizujú a na jar pekne ožijú. Pretože prežívajú vegetatívny spánok, nie sú tak ovplyvnené skorými alebo neskorými jarnými mrazmi. Ak ste si však zakúpili zakvitnuté rastliny alebo rastliny s holými koreňmi, ktoré už kvitnú, musíte počkať. Tieto kvety do záhrady by mohli zamrznúť, pokiaľ by sa vyskytol mráz, ktorý môže pokojne prísť aj v máji. November a december sú vhodným obdobím na výsadbu, pretože vinič možno v tomto ročnom období zrezať bez poškodenia.

Príprava Sadenice a Výsadbovej Jamy

Vínna réva je k dispozícii v záhradných centrách a u mnohých online predajcov. Najširší výber odrôd a najlepšie rady, ktoré sa budú hodiť pre vašu lokalitu, nájdete u špecializovaných dodávateľov ovocia. Vínna réva sa často predáva ako vrúbľované rastliny, ale dostupné sú aj zakorenené odrezky. Vinič sa predáva ako mladé rastliny, zvyčajne 30-60 cm vysoké, buď pestované v nádobe, alebo s holým koreňom (bez črepníka). Rastliny v črepníkoch sú k dispozícii po väčšinu roka, zatiaľ čo vinič s holými koreňmi je k dispozícii iba v období vegetačného pokoja, od novembra do marca, najmä od dodávateľov na objednávku. V našej ponuke nájdete väčšinou zakorenené, kontajnerové odrody viniča. To znamená, že ich môžete sadiť takmer celý rok - pokiaľ nie sú mrazy.

Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla). Pre každú rastlinu alebo holý koreň vykopte jamy s hĺbkou a priemerom 30 centimetrov. Na dno každej jamy nasypte niekoľko centimetrov zmesi pôdy a kompostu. Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Záhradníckymi nožnicami odstráňte bočné korienky a ostatné skráťte na 8 až 10 cm. Sadenice namočte aspoň na 12 hodín do vody a otužujte ich. Ak nie sú zavoskované, skráťte ich na dva dobre viditeľné púčiky. Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody. Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva vodu, minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Namiesto obyčajných trsov si kúpte hubovité trsy, ktoré sú ošetrené tak, že sa na ich spodnej strane pri udržiavaní tepla vytvorí jazva alebo kalus, aby sa rýchlejšie zakorenili.

Postup Výsadby

Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Vinič kupovaný v kontajneroch/nádobách by mal byť vysadený v rovnakej hĺbke, v akej bol v kvetináči. Prostokorenný vinič by mal byť umiestnený tak, aby prvé korene boli tesne pod povrchom pôdy - ako pomôcku použite značku pôdy na spodnej časti stonky. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Pri štepených sadeniciach je dôležité, aby miesto štepenia zostalo nad zemou. Sadenice umiestňujte zvislo alebo mierne šikmo tak, aby bolo miesto štepenia 3 až 5 cm nad povrchom pôdy. Korene dôkladne rozložte a zasypte zeminou. Sadenicu potom mierne povytiahnite, pôdu okolo ušliapte, aby ste zabezpečili, že dôkladne obklopí korene. Posledným krokom je dôkladné zalievanie. Pri výsadbe k stene alebo plotu umiestnite vinič aspoň 20 cm od jeho základne, aby mal priestor na rozloženie koreňov. Ak vysádzate viac ako jeden vinič, umiestnite ich 1,2 m od seba. Vinič pestovaný v skleníku najlepšie rastie, keď sú korene zasadené mimo skleníka a vinič sa do skleníka vedie cez medzery blízko zeme. Na vytvarovanie kopčeka nepoužívame piliny, ani piesok. Piliny sú zdrojom pre hubové choroby a piesok premrzne viac ako pôda. Nástupom zimných mrazov sa kopčeky skontrolujú, či nevyčnieva vrch sadenice. Po prezimovaní na jar kopček odtiahneme a prihrnieme znova sypkú zem, ktorú nastávajúci výhonok lepšie prerastie - prerazí. Kopček do konca mája postupne odstránime.

Pestovanie Viniča v Nádobách a Skleníku

Vinič je možné pestovať aj vo vnútri skleníka alebo zimnej záhrady, vyžaduje si však veľa priestoru. Viniče môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast. Ak máte málo miesta, môžete vinič zasadiť do veľkej nádoby a štandardne tvarovať v tvare malého stromčeka s jednou hlavnou stonkou a zaoblenou hlavou. Vyberte si črepník široký a hlboký približne 30-38 cm a použite pôdny kompost bez rašeliny. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu.

Starostlivosť o Vinič

Zálievka

Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Vinič potrebuje pravidelnú zálievku počas prvých rokov rastu. Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Ak neprší, stačí sadenicu poliať každé dva týždne - cca. 10 - 15 litrov. Zníženie zálievky počas dozrievania: Keď sa začnú vytvárať bobule, postupne znižujte zálievku. Príliš veľa vody môže spôsobiť, že bobule budú vodnaté a stratia svoju chuť. Na rozdiel od viniča, ktorý má na lisovanie len malé bobule s vysokou koncentráciou cukru a arómy, stolové hrozno určené na konzumáciu môže byť silno zavlažované. Obzvlášť efektívne je zavlažovanie vo fáze „veľkosti hrášku“, pretože to stimuluje delenie buniek v plodoch a vytvára sa veľa buniek, ktoré neskôr môžu „plávať“.

Hnojenie

Hnojenie by malo byť vyvážené. Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním. Odporúča sa predjarné hnojenie (marec - apríl) na podporu rastu výhonkov a listovej hmoty, pričom sa odporúčajú dusíkaté hnojivá. Po odkvitnutí (jún - júl) je vhodné hnojenie draselnými a fosforečnými hnojivami na podporu rastu bobúľ a zrenia. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov. Vhodné sú hnojivá na báze rohoviny, napríklad Rokosan alebo Rokohumin. Pridáme ho priamo pri výsadbe. Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Na podporu plodenia hnojte vinič skoro na jar všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Hrozno pestované v skleníku a v nádobách hnojte mesiac po začatí rastu na jar, a to pomocou tekutého hnojiva s vysokým obsahom draslíka, ako je napríklad hnojivo pre paradajky, každé dva až tri týždne. Toto hnojenie môže byť prospešné aj pre vonkajšie viniče, najmä dezertné odrody. Keď je vinič v plnom liste, zvýšte hnojenie na týždenné.

Listová Výživa

Hnojivá aplikované postrekom na list - môže sa robiť počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.

Rez Viniča: Kľúč k Úrode

Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Vinič rodí na jednoročnom dreve. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek. Rez viniča je nevyhnutný na zabezpečenie dobrej úrody a zdravého rastu. Odstraňujte staré, poškodené alebo prekrývajúce sa vetvy. Hrozno je energická rastlina a ak ju necháte bez povšimnutia, čoskoro prerastie svoj priestor a vytvorí veľa bujných listov a zamotaných výhonkov. Aby ste ich udržali pod kontrolou a maximalizovali plodnosť, mali by ste ich na konci zimy, keď je vinič ešte vo vegetatívnom období, no už nehrozia silné mrazy (február až marec), ostrihať a vytvarovať na podpery - zvyčajne vodorovné drôty pripevnené k slnečnej stene alebo plotu alebo do vnútra skleníka. Ak nemáte čas alebo kapacitu na pravidelné strihanie a tvarovanie a máte dostatok miesta, môžete vinič pestovať neformálne, ako okrasnú popínavku, nad veľkou pergolou, altánkom alebo slnečnou stenou. Heavy pruning provides the best fruit. Light pruning results in large yields of poor-quality fruit; very heavy pruning produces too much vegetative growth and very little or no fruit.

Zimný Rez

Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Najlepší čas na strihanie viniča je koncom zimy alebo začiatkom jari, predtým ako rastlina začne aktívne rásť. Technika rezu: Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky - kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný - ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý - ponecháme 9 až 15 púčikov. Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva. So strihaním a tvarovaním treba začať v prvej zime po vysadení viniča, potom pokračovať dôsledne každý rok.

Letný Rez

Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Strihanie hrozna v lete by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení. Skrátenie ovocných výhonkov („orezanie“) na 5 - 8 listov nad alebo za posledným strapcom vedie aspoň u niektorých odrôd k opätovnému silnému rastu bobúľ, ak sa toto skrátenie vykoná tiež výrazne pred dozretím bobúľ. Podľa starej vinárskej tradície by za posledným strapcom príslušného výhonku mali zostať len 1 - 2 listy. Takéto radikálne skracovanie by však mali vykonávať len skúsení záhradníci a len vtedy, ak bol ker predtým niekoľko rokov pozorovaný a je jasné, že nehrozí poškodenie mrazom. Strihaním sa niekedy ešte v júli/auguste stimuluje silná tvorba výhonkov, čo môže viesť k ďalším prácam s listami.

Podporné Konštrukcie a Vedenie Viniča

Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Vinič potrebuje oporný systém, ktorý sa odporúča vytvoriť pred výsadbou. Oporný systém môžete vytvoriť pomocou kovových stĺpov na vinič a drôtu z nehrdzavejúcej ocele. Len stabilný oporný systém dokáže udržať veľkú plochu a bohatú úrodu stolového hrozna. Hrozno potrebuje podporu, aby bolo chránené. Vínna réva sú rýchlo rastúce popínavé rastliny, ktoré potrebujú dostatok priestoru. S radosťou sa budú škriabať cez pergoly a oblúky, alebo sa dajú tvarovať pozdĺž vodorovných drôtov pripevnených k slnečným stenám, plotom, pevným stĺpom alebo vnútornej konštrukcii skleníka. Fences are ideal to use as support for vines. Vines can also be contained to one stake in the ground. If you have an arbor or pergola, grapevines can be grown over the top to produce shade.

Podpery by ste mali umiestniť pred výsadbou a v ideálnom prípade by mali smerovať zo severu na juh. Medzi riadkami nechajte 1,5-1,8 m. Uistite sa, že stĺpiky sú pevne ukotvené v zemi. Mali by byť vysoké 1,6-1,8 m, jeden každých 4-6 m, v závislosti od vzdialenosti viniča a dĺžky riadkov. Koncovým stĺpikom dajte výstuhu na vnútornej strane pod uhlom 45°, aby stĺpiky zostali vertikálne, keď sú horizontálne drôty utiahnuté. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. Moderné spôsoby vedenia zahŕňajú tzv. vinohradnícky špalier alebo V-kordón, ktorý sa často používa na Ukrajine. Tento systém umožňuje dobré rozloženie letorastov a vzdušnosť. Pri tomto type vedenia sa sadenice sadia v jednom rade alebo v dvoch radoch s odstupom, pričom letorasty sú vedené v dvoch šikmých líniách. Dôležité je zabezpečiť dostatočnú vzdušnosť a dodržiavať správne zelené práce a striekanie. Vyskytli sa aj diskusie o modifikáciách špaliera, ako je drôtenka v tvare Y s cieľom dosiahnuť väčšiu vzdušnosť hornej časti. Profesionáli používajú oporné systémy tendone (stanové kolíky). Vinič sa pestuje v kordóne a riadky sú poprepájané bylinami na mulčovanie. To pomáha pôde zadržiavať vodu. Pamätajte, že vinič je energický popínavý strom a na zakrytie pergoly alebo dostupného priestoru v skleníku vám môže stačiť iba jedna rastlina. Tvarovanie viniča ako jediného vertikálneho kordónu obmedzuje jeho rast, takže zaberá menej miesta. To znamená, že môžete dokonca pestovať niekoľko rôznych kultivarov v skleníku alebo vonku na relatívne malej ploche. Jednotlivé rastliny by ste mali vysádzať vo vzdialenosti 1-1,5 m. Ak chcete vinič pestovať na spôsob vinohradu, volte spon 1,3 x 1,7 m. Pri výsadbe k múru, plotu, pergole alebo k chodníku by mala byť vzdialenosť medzi krami 0,8 až 1 m a od prekážky aspoň 0,8 m, aby ste k nim mali ošetrovaní pohodlný prístup zo všetkých strán. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre.

Ochrana pred Škodcami a Chorobami

Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Vinič je náchylný na viaceré hubové choroby, ktoré môžu ovplyvniť jeho vitalitu a úrodu. Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Druhým častým ochorením je botrytída známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.

Prevencia Chorôb a Škodcov

• Peronospóra viničová: Pleseň, ktorú spôsobuje huba Plasmopara viticola, je považovaná za najničivejšie ochorenie viniča v podnebí s relatívne teplými a vlhkými letami.
• Múčnatka viniča: Spôsobuje ju huba Erysiphe necator, ktorej sa darí v teplom a vlhkom prostredí. Infikuje všetky zelené tkanivá viniča, vrátane listov a mladých bobúľ.
• Sivá (šedá) hniloba: Huba Botrytis cinerea, ktorá postihuje mnoho rastlinných druhov, hoci jej najvýznamnejším hostiteľom je vinič. Huba sa šíri počas daždivého a teplého počasia i mechanickým poškodením.
• Červená spála viniča: Huba Pseudopezicula tracheiphila, ktorej sa darí hlavne v chladnejších oblastiach. Postihuje väčšinou listy, na ktorých vytvára škvrny (farba sa líši podľa odrody hrozna).
• Akarinóza (kučeravosť) listov viniča: Spôsobuje ju roztoč Hálkovec viničový, ktorého dospelé jedince cicajú nerozvinuté listy a púčiky. Neskôr napáda spodnú stranu listov a spôsobuje ich výrazné kučeravenie. Výhonky a súkvetia usychajú a bobule zo strapcov opadávajú.
• Nosánik viničový (Byctiscus betulae): Zeleno modrý až tmavo modrý chrobák s kovovým leskom. Samička nahryzáva listovú stopku a tak sa pripravuje na kladenie vajíčok.

V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová. V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana. Podobne ako pri ružiach nahrnieme zeminu alebo kompost až po miesto štepenia a na jar ho opäť odstránime. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi. Zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu a svetla (vďaka pravidelnému rezu) je kľúčové pre prevenciu plesní. Vetracie otvory nechávajte v lete a na jeseň otvorené, najmä v čase kvitnutia a plodenia. V septembri postupne odstraňujte listy, aby ste vetvy vystavili slnečnému žiareniu a zlepšili cirkuláciu vzduchu. Vinič pestovaný v skleníku môže potrebovať pomoc s opeľovaním. Počas kvitnutia, asi na poludnie za slnečného dňa, keď je sucho a skleník je dobre vetraný, stonky buď rázne, ale pevne zatraste, alebo potiahnite dlaňou po každom strapci, aby sa medzi nimi preniesol peľ.

Odrody Viniča

Existuje mnoho odrôd viniča, ktoré sa líšia nielen chuťou hrozna, ale aj svojimi pestovateľskými požiadavkami.

• Vinič stolový (Vitis vinifera): Tento druh viniča sa pestuje hlavne na výrobu stolového hrozna, ktoré sa konzumuje priamo. Plody sú väčšie, šťavnaté a majú sladkú chuť.
• Vinič na výrobu vína (Vitis vinifera): Tento druh viniča sa pestuje na výrobu vín.
• Muškátový vinič (Vitis labrusca): Tento druh je známy svojou výraznou, aromatickou chuťou, ktorá pripomína muškátové víno.
• Hybridný vinič: Hybridné odrody sú výsledkom kríženia európskeho viniča s americkými druhmi. Sú odolnejšie voči chorobám a majú lepšiu toleranciu na chladnejšie podmienky.
• Vitis labrusca - americká odroda: Má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
• Vitis amurensis: Rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.

Eurázijský variant je náchylnejší na choroby, neznáša mrazy, no strapce a bobule sú výrazné a veľké, s vynikajúcou chuťou. Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí. Zároveň rozširujú hranice pestovateľských oblastí. Ak si v lete radi pochutíte na chutnom a šťavnatom hrozne, inšpirujte sa výberom odborníka a vysaďte niektorú z nasledujúcich odrôd výnimočného stolového viniča. Neoľutujete!

Odporúčané Odrody Stolového Hrozna

Nižšie uvádzame prehľad populárnych odrôd stolového hrozna s ich charakteristikami:

Zber Hrozna

Hrozno dozrieva od konca leta do neskorej jesene v závislosti od odrody a poveternostných podmienok. Hrozno je pripravené na zber, keď bobule dosiahnu svoju typickú farbu a sladkú chuť. Šupka bieleho hrozna sa často mení zo sýtozelenej na priesvitne žltú a stáva sa oveľa tenšou. Ale najlepší spôsob, ako zistiť, kedy je hrozno zrelé, je ochutnať ho - zberať ho iba vtedy, keď je najsladšie, pretože po zbere už nedozrieva. Na zistenie správneho času zberu môžete hrozno ochutnať. Opatrný zber: Pri zbere dbajte na to, aby ste hrozno nepoškodili. Používajte záhradné nožnice na jemné odstránenie strapcov. Zber hrozna, najmä stolového, vykonávame postupne podľa dozrievania. Strapce rozložené na slnečnej strane sú už pekne vyfarbené a dozreté v porovnaní s ostatnými, ktoré môžeme oberať aj o jeden až dva týždne neskôr. Zdravé strapce hrozna, najmä neskoršie odrody, možno skladovať v suchej vetrateľnej miestnosti zavesené na špagátoch, častokrát s viničovým prútom.

tags: #technologia #pestovanie #stoloveho #hrozna

Populárne príspevky:

• všetko o pestovaní klinčekov
• ako vybrať strieborný kvetináč
• Pestovanie a rozmnožovanie Aloe vera
• Ako oživiť staré kvetináče
• lotosový kvet v tetovaní na chrbte