Kedy a ako správne zasadiť ovocné stromy
Jeseň je ideálnym obdobím nielen na sadenie cibuľovín, ale aj nových ovocných stromčekov. Príroda vchádza do vegetačného pokoja a rastliny sa chystajú na zimu. Pokiaľ však chcete svoju záhradu obohatiť o nové rastliny, poradíme vám, kedy a ako sadiť ovocné stromy na jeseň.
Kedy sadiť ovocné stromy?
Na jeseň sa príroda pripravuje na zimný spánok a práve vtedy je najvhodnejšia výsadba ovocných stromov. Najideálnejším termínom je 20. október a neskôr, keď sú pletivá rastlín dostatočne vyzreté a nehrozí im poškodenie. Výsadba sa môže realizovať až do apríla - a to aj počas zimných mesiacov, okrem silne mrazivých dní, keď nám zamrznutá pôda nedovolí vyhĺbiť výsadbovú jamu.
Vo všeobecnosti platí jednoduché pravidlo: ovocné stromy sa vysádzajú počas vegetačného pokoja. Ide o obdobie, keď strom nerastie a nemá listy. V našich podmienkach je to približne od októbra do apríla. Ak sa pýtate, kedy sadiť ovocné stromy najčastejšie, väčšina odborníkov odporúča jesennú výsadbu. Strom má počas zimy dostatočný čas na zakorenenie a na jar môže okamžite začať rásť.
Jesenné obdobie patrí medzi najvhodnejšie termíny na sadenie ovocných stromov. Pôda je ešte teplá, strom sa nachádza v období vegetačného pokoja a koreňový systém má dostatok času na zakorenenie pred jarou. Sadenie ovocných stromov na jeseň má viacero výhod. Strom po opade listov smeruje energiu do koreňov a nie do rastu nadzemnej časti. Výsadba stromov na jeseň zároveň znižuje stres zo sucha, ktorý býva častejší pri jarnej výsadbe.
Na druhej strane, jarná výsadba ovocných stromov má tiež svoje výhody. Je bezpečnejšia pre citlivé druhy a pre oblasti, kde bývajú silné zimné mrazy. Ak sa pýtate, kedy sadiť ovocné stromy na jar, ideálne obdobie je od polovice marca do konca apríla. V teplejších oblastiach Slovenska sa môže výsadba začať aj skôr. Jarná výsadba ovocných stromov má jednu veľkú výhodu - strom má celú sezónu na zakorenenie. Pri správnej starostlivosti sa dokáže veľmi dobre adaptovať.
Najlepší čas na sadenie stromov na jar je obdobie, keď sa pôda začne prehrievať a zároveň ešte nezačal intenzívny rast stromov. Najčastejšie ide o marec a začiatok apríla. Ak sa výsadba odkladá až na koniec apríla alebo máj, strom môže trpieť nedostatkom vody a pomalším zakoreňovaním. Pri rozhodovaní kedy sadiť ovocné stromy na jar sledujte najmä počasie. Po období silných mrazov je vhodné počkať niekoľko dní, kým sa pôda stabilizuje.
Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja, na jeseň približne od polovice októbra, než je pôda premrznutá do hĺbky. Stromčeky je vhodné vysádzať aj neskoro na jeseň. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky na zakorenenie. Druhé pravidlo je, že stromček musíte byť schopní zasadiť, teda, že pôda nie je premrznutá do veľkej hĺbky. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrznutí pôdy a trvá väčšinou do konca apríla.
Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. V prípade, že stromčeky z rôzneho dôvodu nemôžete vysadiť ihneď, je nutné korene stromčekov založiť do primeranej vlhkej, sypkej zeme a primerane do doby konečnej výsadby zalievať. Je potrebné si uvedomiť, že bežné mrazy stromčekom vôbec nevadia.
Kedy sadiť ovocné stromy, aby sa dobre ujali? Otázka kedy sadiť ovocné stromy patrí medzi najčastejšie témy začínajúcich aj skúsených záhradkárov. Správny termín výsadby má totiž zásadný vplyv na to, ako rýchlo sa strom zakorení, ako bude rásť a kedy začne rodiť.
Pri rozhodovaní kedy sadiť ovocné stromy zohráva dôležitú úlohu typ stromu aj klimatické podmienky. Jesenná výsadba je vhodná najmä pre jablone, hrušky, slivky a čerešne. Stromy vysadené na jeseň stihnú ešte pred zimou vytvoriť nové korienky. Na jar potom začínajú rásť skôr ako stromy vysadené neskôr.
Jarná výsadba ovocných stromov je vhodnejšia pre citlivejšie druhy, ako sú napríklad broskyne, marhule a orechy. Tieto stromy môžu byť citlivé na silné zimné mrazy, preto sa často odporúča sadenie ovocných stromov na jar.
Ktoré ovocné stromy je lepšie sadiť na jar? Niektoré druhy stromov reagujú lepšie práve na jarnú výsadbu. Typicky ide o broskyne, marhule, nektárinky a orechy. Tieto druhy sú citlivejšie na mrazy a preto je sadenie ovocných stromov na jar bezpečnejšie.
V zásade sú dve obdobia na sadenie stromčekov, a tie isté obdobia platia aj pri presádzaní starších stromov. Na jeseň sa odporúča sadiť stromy preto, že majú čas sa zakoreniť a zem je vlhkejšia, ako býva v lete. Podmienkou je, že ich nesadíte krátko pred mrazmi. Na jar nehrozí, že by stromčeky zamrzli, ale pôda skôr vysychá.
Sadenie ovocných stromov na jeseň
Pred výsadbou je nutné si nachystať výsadbovú jamu. Odstránime trávny porast pomocou rýľu z povrchu pôdy a potom pôdu prekypríme. V zemi vytvoríme otvor v tvare misy, aby mali korene dostatočný priestor rásť.
Nevykopte hranatú jamu, nakoľko by mohol vzniknúť efekt kvetináča a korienky by nechceli prerastať ďalej.
Nezabudnite na zakolovanie a drevený kôl do pôdy zabite ešte pred vložením stromu. Okrem toho, že kôl chráni strom pred pohybmi vplyvom vetra, je vhodný aj ako konštrukcia na použitie siete proti ožeru zverou. Kôl sa môže odstrániť po cca 2 rokoch po výsadbe, po celý čas však dôsledne sledujte, aby špagát pripevňujúci o kôl nebol príliš tesno a nepoškodzoval stromček.
Pri voľnokorenných sadeniciach je dobré skontrolovať ich stav, v koreňovej sústave nožnicami odstrihnite polámané časti a konce hrubých koreňov odstrihnite až do zdravého pletiva. Do vlásočníc - tenkých vláknitých koreňov - nezasahujeme. Sadenicu vložíme do jamy a korene obsypeme jemnou zeminou tak, aby žiaden nezostal suchý.
Do jamy vrátime všetku zem, ktorú máme okolo jamy a zasypeme tak, aby bol štep stromu na povrchom pôdy. Nezabudnite, že pôda po čase mierne klesne! Do pôdy je vhodné primiešať aj kompost.
Odstránenú trávu z povrchu položíme na povrch pôdy zelenou časťou smerom dole. Bude plniť funkciu mulču a hnojiva zároveň.
Zasadený stromček výdatne zalejte a myslite na zálievku počas prvého roka od výsadby. V teplých letných mesiacoch je zálievka nevyhnutná. Nezabudnite ani na výsadbový rez, ktorý je rôzny pre rôzne druhy ovocia, preto je vhodné si pestovanie vybraného druhu naštudovať.
Sadenie stĺpovitých ovocných stromov
Stĺpové ovocné stromy sú štíhla forma ovocných stromčekov, ktoré sú vhodné na pestovanie v malých záhradách či dokonca kvetináčoch. Prirodzene rastú do úzkeho tvaru a dorastajú iba 2 až 3 metre. Stĺpovité stromčeky sa sadia tak isto ako bežné ovocie, vďaka nižšiemu vzrastu sa však môžu vysadiť už 50 cm od seba.
Rozdiel medzi voľnokoreňovými a kontajnerovými stromčekmi
Záujem ľudí o biopotraviny narastá a preto sa niektorí rozhodnú pestovať si zeleninu a ovocie sami. Výsadba ovocných stromov je však pre mnohých tabu, na ktoré si netrúfajú. Pri rozhodovaní, či kúpiť stromček s voľnými koreňmi (zväčša lacnejšiu verziu) alebo si priplatiť za kontajnerový stromček, je potrebné zvážiť aj náročnosť výsadby týchto druhov. Rozdiel medzi nimi je v podstate jednoduchý. Nevýhodou pri voľnokoreňových drevinách je, že stratili pri vyorávaní v škôlke časť koreňov a vyžadujú dosť silný rez. Pri výsadbe i po nej potrebujú väčšiu starostlivosť, aby dobre zakorenili. Rastliny dopestované v kontajneroch, sú väčšinou menšie, ale majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Nevyžadujú úpravu koreňov rezom.
Dreviny s voľnými koreňmi je lepšie vysádzať iba v krátkom období v jeseni a to buď v priebehu októbra, resp. začiatkom novembra alebo na jar. Voľnokoreniace stromčeky je nutné vysadiť hneď po kúpe. Tesne pred výsadbou je však potrebné poškodené korienky upraviť. Stromčeky s koreňovým obalom netreba orezávať ani upravovať. Ak je stromček vo vrecovine, vysádzame ho aj s ňou. Avšak po vložení do jamy nesmieme zabudnúť vrece rozviazať.
Pred samotnou výsadbou je nutné vopred si pripraviť jamu. Veľkosť diery závisí od veľkosti koreňového balu. Koreňový bal sa musí pohodlne zmestiť do jamy. Stromček s voľnými koreňmi, tzn. bez koreňového balu nesmie mať korene stlačené a ohnuté smerom hore, pretože by sa ťažko zakorenil. Musia byť rozprestreté, aby sa medzi ne dostala pôda pri sadení.
Do stredu jamy zatlčieme oporný kôl. Potom do jamy nalejeme cca 10 litrov vody a necháme ju vsiaknuť. Do polovice jamy nasypeme pôdu, mierne ju utlačíme a potom vložíme stromček. Postupne k nemu prihŕňame pôdu, rovnomerne zo všetkých strán. Je dobré mať niekoho kto stromček pridrží v správnom smere a výške, prípadne ním jemne potriasa, aby sa pôda dostala aj medzi korene. Popri prihŕňaní stromček zalejeme ďalšími 15 až 20 litrami vody, podľa aktuálnej vlhkosti pôdy. Následne mladý strom pevne priviažeme k opornému kolu osmičkovým uzlom. Uviazanie však musí byť zároveň aj voľné, aby sa pri raste nezarezávalo do kmeňa. Kmeň stromu obalíme vrecovinou a bielym papierom, aby sme ho chránili pred slnečným úpalom a odparovaním vody z kôry. Stromček môžeme nakoniec označiť menovkou s názvom druhu a odrody.
Presádzanie starších ovocných stromov
Určite ste sa už stretli so situáciou, že pekný a rodiaci ovocný strom by ste potrebovali premiestniť inam. Každý pestovateľ má bohaté skúsenosti so sadením nových ovocných stromčekov. Vôbec neplatí, že ovocný strom nemôžeme presadiť. Dokonca neplatí ani to, že ovocné stromy môžeme presádzať, kým začnú rodiť. Stačí, keď si uvedomíte, koľkokrát ste v záhradných marketoch videli staré stromčeky pestované vo veľkých kontajneroch, ktoré čakali na svojho nového majiteľa. Alebo koľkokrát ste videli špeciálne stroje, ktoré silou hydrauliky vyhĺbili šiestimi alebo ôsmymi oceľovými špicmi hlbokú a širokú jamu a rovnakým spôsobom vybrali statný strom zo zeme, aby ho usadili do tejto jamy na úplne inom mieste. Takže dajú sa presádzať aj staršie stromy, len to chce mať správne vybavenie a urobiť celú operáciu tiež správne.
Dôvodov na presádzanie starších a rodiacich ovocných stromov môže byť viacero. Povedzme že chcete na pozemku postaviť nový prístrešok, rozšíriť cestu alebo zmeniť rozloženie zelene. Vyťať „zavadzajúci“ strom je jednoduché, no ak rodí obľúbené ovocie, nechcete oň prísť. Samotný výrub je necitlivý prístup, ak existuje iná možnosť, ako vyriešiť priestorový problém. Aj vysadenie stromčeka rovnakej odrody, len si chvíľu počkáte na novú úrodu.
Presadiť dvadsaťročný alebo starší košatý strom asi nie je najľahšie, ale u moderných nízkokmenných stromčekov to nemusí byť problém. Na obrázku je osemročná nízkomenná čerešňa. Na začiatok ostrým rýľom bež špica je potrebné urobiť kruh okolo kmeňa o priemere asi 120 cm. Tým sa prerušia všetky korene, vedúce do strán. Potom je potrebné rýľom a štychárom (úzky dlhý rýľ) opatrne medzi koreňmi vybrať čo najviac zeminy. Po odstránení čo najväčšieho množstva hliny spomedzi koreňov prichádza na rad asi najťažšia práca. Zistiť, kam smerujú ďalšie korene presádzaného stromu a prerušiť ich. Rýľom, štychárom, sekerkou, aj pod stromom. Pomôcť si môžete opatným kývaním stromu do bokov. Vykopanému stromu po vybratí z jamy opatrne očistite korene od zvyškov zeminy. Je to preto, aby bol strom čo najľahší na prenášanie.
Na novom mieste vykopte jamu, pokiaľ možno už pred prevozom stromu, o niečo širšiu, ako sú vykopané korene stromu. Na spodok nasypte kompost alebo kúpený záhradnícky substrát. Do jemnej zeminy budú nové korienky lepšie vrastať. Korene skontrolujte, poškodené odstrihnite. Okolo stromčeka vytvorte záchytnú jamu, ktorá udrží vodu v blízkosti koreňov. Po zasadení stromu na nové miesto je potrebné ho poriadne poliať, aspoň dve či tri vedrá. Nejde ani tak o vodu pre korene, ako o to, aby voda vytlačila zo zeme okolo korienkov prebytočný vzduch. Nezabudnite na kolík, pevne zabitý do zeme, ku ktorému stromček priviažte, aby ho vietor nevychýlil.
Po presadení môžete zakrátiť konáre, strom by mal mať veľkosť koruny prispôsobenú veľkosti koreňov. Presvetlenie koruny a skrátenie konárov tiež pomáha lepšiemu zakoreneniu po presadení. Ak sa vám podarilo presadenie aj s koreňovým balom, zrežte korunu o tretinu. Ak sa bal počas presádzania rozpadol, pri mladších stromoch korunu skracujte až o polovicu, pri starších ju treba skrátiť až o dve tretiny.
Stromčeky, ktoré sa chystáte presadiť, by nemali byť staršie ako 10 rokov, v opačnom prípade je už vhodnejšie zasadiť nové. Takéto presádzanie realizujte v období s miernymi nočnými mrazmi (−2 °C až −5 °C), aby obkopaný koreňový bal mierne premrzol. Do vopred pripravenej výsadbovej jamy nasypte dobre vyzretý kompost a stromček opatrne vložte dnu. Pri výsadbe stromčekov nezabúdajte na poriadne ukotvenie aspoň do troch strán, aby počas veterných dní nedošlo k vyvráteniu stromčekov.
Najčastejšie chyby pri výsadbe
Aj pri správnom termíne výsadby môžu záhradkári robiť chyby. Medzi najčastejšie patrí: príliš hlboká výsadba, nedostatočné zalievanie, nesprávne stanovište, poškodenie koreňov. Pri sadení ovocných stromov na jar je mimoriadne dôležité pravidelné zavlažovanie, pretože pôda sa rýchlo vysušuje.
Pri jesennej výsadbe nedávajte čerstvý maštalný hnoj priamo ku koreňom. Nezabudnite na ochranu pred ohryzom zverou a mechanickým poškodením.
Podpníky ovocných stromov
TIP: Podpníky, na ktorých sú šľachtené odrody štepené, výrazne ovplyvňujú rast stromčeku. Nízke podpníky strom prinesú do plodnosti skôr, ale majú menšiu životnosť a vysoké nároky na vlahu, oproti stromom na vysokých podpníkoch, ktoré sú viac-menej sebestačné a dlhoveké.
Výber stanovišťa a pôdy
Vykopeme jamu cca 1mx60cm, v prípade ťažkých ílovitých pôd 80x80x100. Ovocné stromy pôvodom z Južnej Európy, bežne sa dožívajúce okolo 25 rokov, ale aj viac. Medzi slivky radíme slivky, poloslivky, slivky, renklódy a mirabelky. Vyznačujú sa spravidla bujným rastom a rýchlym vývinom. Podľa plodov je možné rozlíšiť poloslivky a pravé slivky. Pološvestky sú kríženci pravých sliviek a sliv. Kvitnú bielo a majú ochmýrené letorasty. Pravé slivky kvitnú tiež bielo, ale ich letorasty sú lysé.
Hrušky pestované na silnejších podpníkoch potrebujú väčší priestor než slabšie rastúce tvary.
Marhule rovnako ako broskyne pochádza z Číny. Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou reakciou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C.
Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m.n.m, orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom.
Pôda by mala byť ľahšia, hlinoto-piesčitá, až piesočnato-hlinitá, teplá, dobre priepustná, ale vlhká, nepremokrená.
Vyberáme teplé južné, západné, či juhozápadné svahy.
Odkazy
Sadenie stromčekov (NOVÁ ZÁHRADA)
tags: #termin #presadzanie #ovocnych #stromov