Mechanizmus vystreľovania semien netýkavky

Botanická ríša na našej krásnej planéte je veľmi rozmanitá. Rastliny si počas stáročí vyvinuli rôzne formy adaptácie. V pomyselnej súťaži o miesto pod slnkom využívajú rôzne triky a mechanizmy. Príroda má množstvo takýchto vychytávok. Jednou z nich je aj špeciálny mechanizmus, ktorý rastlinám umožňuje rozptýliť semená v čo najväčšej vzdialenosti od materských rastlín. Ukážkou toho, čo dokáže príroda, je táto „bombová partia“. Nie sú to zďaleka všetky druhy rastlín, ktoré si takto pomáhajú so šírením do priestoru.

Prvými rastlinami, ktoré spomenieme pre ich schopnosť vystreľovať semená, sú netýkavky - netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) a jej väčšia príbuzná netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera). Stali sa už súčasťou našej prírody, hoci sú nepôvodné. Netýkavka malokvetá sa u nás vyskytuje veľmi hojne, formou rozľahlých jednoliatych plôch lesného podrastu. Pochádza zo severovýchodnej Ázie a u nás sa začala šíriť len v 19. storočí.

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), známa aj ako netýkavka Royleova, je invázna jednoročná rastlina pochádzajúca z Himalájí. Táto rastlina, ktorá kedysi zdobila európske záhrady, sa dnes stala vážnym ekologickým problémom v mnohých krajinách vrátane Slovenska. Jej rýchle šírenie a schopnosť vytláčať pôvodné druhy si vyžadujú pozornosť a aktívne potláčanie.

Pôvod a rozšírenie

Pôvodný areál výskytu netýkavky žliaznatej sa nachádza v západných a stredných Himalájach, konkrétne v oblasti od Kašmíru po Nepál. V Európe sa prvýkrát objavila v roku 1839, keď bola dovezená ako okrasná rastlina. Vďaka svojim dekoratívnym vlastnostiam a medonosnosti sa rýchlo rozšírila z parkov a záhrad do voľnej prírody. Dnes je rozšírená po celej Európe, Severnej Amerike aj na Novom Zélande, kde je považovaná za invázny druh.

Na Slovensku sa táto bylina vyskytuje najmä pozdĺž vodných tokov, miestami na okrajoch resp. vo vnútri preriedených lužných lesov. Preniká aj na podmáčané nelesné stanovištia a polorudeálne plochy. Na území Slovenska sa už vyskytuje takmer vo všetkých fytogeografických oblastiach. Na niektorých územiach vytvára také plošné zárasty, že na ich odstránenie nebude dostatok finančných, fyzických ani iných prostriedkov. Tam, kde sa tento druh už raz vyskytne, obsadí v priebehu krátkeho času rozsiahle plochy.

Mapa rozšírenia inváznych druhov rastlín

Charakteristika rastliny

Netýkavka žliazlatá je statná jednoročná bylina, ktorá môže dorásť do výšky až 2-3 metre. Vyznačuje sa dutými, šťavnatými byľami, ktoré môžu byť v spodnej časti až 5 cm hrubé. Listy sú najčastejšie kopijovité, striedavo prisadajúce na byľ v dolnej časti rastliny a protistojné v hornej časti. Môžu byť dlhé až 30 cm a široké okolo 8 cm, s pílkovitým okrajom a žliazkami pri báze.

Jednoročná bylina vysoká 30 - 80 cm. Stonka býva v hornej časti rozkonárená. Listy sú striedavé, vajcovité až elipsovité, na okraji jemne ostro pílkovité. Kvitne v júni až septembri. Kvety sú veľké (3-4 cm dlhé, asi 2 cm široké), najčastejšie ružovo-fialové, niekedy fialové alebo biele, usporiadané v strapci. Intenzívne sladko voňajú, pripomínajúc vôňu semišu či broskýň.

Detail kvetu a listov netýkavky žliaznatej

Rozmnožovanie a šírenie

Najvýraznejším znakom netýkavky žliaznatej je jej spôsob rozmnožovania. Dozreté tobolky, dlhé až 30 mm, pri dotyku prudko pukajú a vymršťujú semená do okolia, často až do vzdialenosti sedem metrov. Tento mechanizmus, spolu so šírením pomocou vody a človeka, umožňuje rastline rýchle a efektívne osídľovanie nových lokalít. Väčšina semien si zachováva klíčivosť len jednu zimu, ale malé percento môže prežiť aj dva roky.

Po dozretí plodov so semenami vystreľujú pomocou pnutia pletív do značnej vzdialenosti od materskej rastliny. Reagujú na jemné mechanické podnety, dotyk alebo poryvy vetra. Ak si zrelý plod jemne zavriete do dlane, aby vám „vystrelil“ v ruke, po jemnom pošteklení plod exploduje a zostanú vám v hrsti semienka.

Jej mechanizmus vystreľovania semien je podobný ako u netýkavky malokvetej, plody dokážu prekonať vzdialenosť 6 - 8 metrov.

Animácia 14.1 Klíčenie semien

Nároky na stanovište

Netýkavka žliazlatá uprednostňuje vlhké až mokré pôdy bohaté na živiny, najmä dusík. Dobre sa jej darí v polotieni aj na plnom slnku. Najčastejšie rastie na brehoch riek a potokov, v lužných lesoch, vlhkých priekopách, na rumoviskách a v zanedbaných záhradách. Vytvára súvislé a trvalé porasty, kde je často konkurenčne úspešná a vytláča pôvodné druhy.

Obľubuje vlhké a tienisté miesta.

Ekologické dôsledky

Ako invázny druh má netýkavka žliazlatá potenciál rýchlo sa šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie pôvodných druhov a narúšať pôvodné biotopy. Jej husté porasty môžu potláčať rast iných rastlín a po jej odumretí na jeseň zanechávajú holú pôdu, čo prispieva k erózii brehov. Vďaka vysokej produkcii nektáru môže tiež potláčať opeľovanie iných druhov rastlín.

Netýkavka je jednoročná bylina a považuje sa za významného škodcu v našej prírode. Svojím plošným zarastaním potláča rast pôvodnej vegetácie, ktorú zároveň nahrádza.

Druh má v miestach hojnejšieho výskytu potenciál znižovať pôvodnú druhovú diverzitu a meniť charakter brehových zón a to najmä v období kvitnutia. Vďaka vysokej produkcii nektáru môže potláčať opeľovanie iných druhov rastlín ako napr. Stachys palustris.

Existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému.

Zákonný status a regulácia

Netýkavka žliazlatá nie je na Slovensku chránená. Naopak, je zaradená na únijný zoznam inváznych nepôvodných druhov. To znamená, že členské štáty EÚ majú povinnosť aktívne regulovať a potláčať jej šírenie.

Vlastníci pozemkov sú povinní odstraňovať invázne rastliny zo svojho majetku a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. Ničenie netýkavky je však obtiažne. Mechanické odstraňovanie má len obmedzenú účinnosť kvôli ľahkému šíreniu semien. Postrek herbicídmi je účinný len na mladé rastliny, zatiaľ čo kvitnúce jedince môžu produkovať životaschopné semená aj napriek ošetreniu.

Na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín samospráva vlastníkom pozemkov odporúča ich pravidelnú údržbu najmä kosením, mulčovaním, podsekávaním či vytrhávaním. Na Slovensku platí, že majiteľ, užívateľ alebo správca pozemku je povinný zabrániť výskytu a šíreniu inváznych druhov rastlín. Túto povinnosť určuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a súvisiace vyhlášky. Ak sa na pozemku invazívne rastliny objavia, musia sa odstrániť a zlikvidovať tak, aby sa ďalej nešírili - a to na vlastné náklady majiteľa. Nejde teda o odporúčanie, ale o povinnosť, ktorú kontrolujú orgány ochrany prírody, Štátna ochrana prírody SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Výška pokuty závisí od typu rastliny, rozsahu jej výskytu a od toho, či ide o fyzickú osobu alebo podnikateľa. Bežný majiteľ pozemku môže za zanedbanie povinnosti dostať pokutu do 330 €. Ak ide o mimoriadne nebezpečné a alergénne druhy, ako napríklad palina či ambrozia, môže pokuta stúpnuť až na 3 000 €. Podnikatelia a právnické osoby riskujú omnoho viac - pri poľnohospodárskej pôde až 33 200 € za každý hektár, ak sa o porasty invazívnych rastlín nestarajú. A v prípade, že niekto ignoruje priamo nariadenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, hrozia sankcie až do 7 500 € pre fyzické osoby a dokonca až 90 000 € pre právnické osoby.

Metódy odstraňovania

Mechanické opatrenia sa používajú len v obmedzenej miere a to najmä v územiach významných z hľadiska ochrany prírody. Druh sa vďaka malému koreňovému systému pomerne ľahko odstraňuje. Opatrenie má však len obmedzená účinnosť pretože semená rastliny sa veľmi ľahko šíria vodou a vďaka nim je rastlina schopná rýchlo znovu osídliť miesta na ktorých bola potlačená.

Sečenie sa prevádza v dobe tesne pred kvitom alebo v období prvých kvetov, než rastlina založí semená, v dobe, kedy rastliny dosahujú výšku zhruba 1 meter (jún/júl). Prvé kvety sa objavujú v priebehu júla (podľa podmienok lokality), kvitnutie trvá 12 týždňov. Pri brzkém potlačení rastliny zmladzujú. Pri neskoršom potlačení - po odkvitnutí - dozrievajú semená v usychajúcich rastlinách a dochádza k ďalšiemu šíreniu a obnove zásob semien v pôde.

Ručné vytrhávanie alebo vyrývanie musí byť uskutočnené najneskôr v období prvých kvetov rastliny, kedy dosahuje výšku zhruba 1 meter (jún/júl podľa lokality), a skôr než rastlina založí semená. Rastliny sú ručne vytrhávané alebo vykopávané motykou. Aby nedošlo k opätovnému zakoreneniu už vytrhnutej stonky, je nutné ju niekoľkokrát zalomiť či preseknúť alebo rastliny usušiť či odstrániť z lokality alebo na jej okraj, prípadne kompostovať alebo spáliť.

Chemická likvidácia je prevádzaná postrekom vhodným herbicidom. Netýkavka je rovnako ako ostatné dvojklíčnolistové rastliny citlivá voči systémovým herbicidom s účinnými látkami, ako sú glyfosát (totálne herbicidy) alebo triclopyr a 2,4-D amine (selektívne herbicidy) a ďalšie. Pri postreku by malo byť preferované použitie selektívnych herbicidov pred totálnymi a použitie bodových postrekov pred plošnými, z dôvodu čo najmenšieho narušenia spoločenstiev.

Tabuľka: Metódy odstraňovania inváznych rastlín

Metóda Popis Výhody Nevýhody
Mechanické odstraňovanie (sečenie, vytrhávanie) Fyzické odstránenie rastlín pred tvorbou semien. Ekologické, bez chemikálií. Nízka účinnosť pri samovoľnom šírení semien, náročné na opakované zásahy.
Chemické odstraňovanie (herbicídy) Aplikácia herbicídov na mladé rastliny. Vysoká účinnosť na mladé rastliny. Riziko pre životné prostredie, neúčinné na staršie rastliny s dozrievajúcimi semenami.

Ilustrácia procesu odstraňovania netýkavky

tags: #tlak #netykavka #vystreluje #semena #pri #zmene

Populárne príspevky: