Papagájovec ako trvalka: Latinský názov, informácie a pestovanie

Hoci sa v bežnej reči slovo "papagájovec" často spája s exotickými vtákmi, v botanickom svete sa niekedy nesprávne používa aj pre určité druhy trvaliek. Pre správne pochopenie je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma oblasťami. V tomto článku sa zameriame na objasnenie pojmov a poskytneme informácie o trvalkách, ktoré by mohli byť mylne asociované s názvom "papagájovec".

Čo je to trvalka?

Trvalka, známa aj ako perena, trváca rastlina, alebo zastarano vytrvalá rastlina (lat. perennis), je rastlina, ktorá plodí v niekoľkých za sebou idúcich vegetačných obdobiach, teda viac ako dva roky. V užšom zmysle je to bylina s nezdrevnatenou stonkou, ktorej nadzemné časti na jeseň odumierajú, zatiaľ čo korene, podzemky a hľuzy pretrvávajú v zime. Takto definovaná perena sa označuje aj ako trváca bylina (lat. herba perennis). V širšom zmysle sa pojem trvalka stotožňuje s polykarpickou rastlinou, čo znamená, že zahŕňa nielen trváce byliny, ale aj dreviny, vrátane polokrov.

Rozdiel medzi jednoročnou, dvojročnou a trvalou rastlinou

Latinský názov "Papagájovec" a jeho skutočný význam

Je dôležité zdôrazniť, že latinský názov "Melopsittacus" (papagájec) sa v botanike nepoužíva pre žiadnu trvalku. Patrí do rodu vtákov z čeľade papagájovité. Jediným druhom tohto rodu je papagájec vlnkovaný (lat. Melopsittacus undulatus), známy aj ako papagájik vlnkovaný alebo papagájovec vlnkovaný. Tento rod austrálskych papagájov je najmenším zástupcom ploskochvostých papagájov (Platycercini). Sú to spoločenské, hravé vtáky s pekným sfarbením, obľúbené v chove a známe svojou schopnosťou imitovať zvuky a ľudskú reč.

Charakteristika papagájca vlnkovaného

Papagájce dosahujú dĺžku približne 18 centimetrov a vážia medzi 30 - 40 gramami. Majú štíhlu postavu a zobák formovaný skôr do výšky, s hornou polovicou kolmo zahnutou do špicata a dvoma zárezmi z vnútornej strany. Nad zobákom sú výrazne vystupujúce nosové otvory. Ich krídla sú zašpicatené a stredné dve chvostové pierka sú oproti krajným viditeľne dlhšie.

U divo žijúcich papagájcov vlnkovaných dominuje zelená a žltá farba, zvýraznená čiernymi vlnkami a niekoľkými modro sfarbenými pierkami. Zadná časť temena hlavy, horná časť chrbta a krídel sú hnedé s čiernymi a žltými pruhmi (vlnkami), ktoré sú na hlave hustejšie a na chrbte a krídlach redšie. Spodok chrbta, kostrč, vrchné chvostové pierka a spodok tela sú výrazne zelené. Čelo, uzdička okolo olivovo sivého zobáku a hrdlo sú jasnožlté. Nozdry samčeka sú svetlomodré, nozdry samičky sú svetlejšie a v dobe hniezdenia slabohnedé. Dúhovka očí je biela. Žlté pierka na lícach sú zdobené modrou farbou a na stranách krku majú sériu troch čiernych škvrniek.

Rozšírenie a životný štýl

Papagájce vlnkované sú rozšírené prakticky po celom území Austrálie, s výnimkou juhozápadného výbežku a väčšiny východného pobrežia. Migrujú v skupinkách, niekedy aj v obrovských kŕdľoch, hlavne vo vnútrozemí. Ich hlavnou podmienkou výskytu je dostatok potravy a prítomnosť vodnej plochy. Obývajú dreviny lemujúce vodné toky, trávnaté plochy s menším množstvom drevnatého porastu, či otvorené pláne s rôznymi kríkmi. Zriaďovanie pastvín, stavby vodných hrádzí, rybníkov a závlahových kanálov, ako aj budovanie parkov, im pripravilo nové životné prostredie, ktoré ich zblížilo s ľuďmi.

Rozmnožovanie a chov

Papagájce hniezdia na juhu Austrálie od augusta do januára a na severe od júna do septembra. Po dažďoch zahniezdia kedykoľvek. Párik môže hniezdiť aj niekoľkokrát za sebou, no v nepriaznivých podmienkach nehniezdia aj niekoľko rokov. Znáška vajíčok môže byť od 3 do 13 (priemerne 5 - 6 kusov). Inkubačná doba je 17 - 18 dní. Mladí samčekovia môžu produkovať spermie už po 60 dňoch od opustenia hniezda.

Papagájce intenzívne dbajú o čistotu peria, ktorá je dôležitá pre lietanie. Radi sa kúpu vo vode, niekedy aj na mokrých listoch eukalyptov po daždi a vzájomne si ich preberajú. Na eukalyptových stromoch obžierajú kôru a listy.

Chov papagájcov v zajatí

Papagájec vlnkovaný bol prvýkrát dovezený do Európy (Anglicka) v roku 1840. Do roku 1894, kedy Austrália zakázala vývoz vtáctva, boli dovezené státisíce exemplárov. Prvé úspešné odchovy boli publikované v roku 1850 a koncom 19. storočia vznikli farmy na ich odchov vo Francúzsku, Holandsku a Belgicku. Papagájec vlnkovaný je nenáročný a odolný vták, vhodný pre začiatočníkov. Na hniezdenie mu stačí aj klietka s rozmermi 40x40x100 cm. Je spoločenský a skôr začne hniezdiť, ak sú v klietke aspoň dva páry. Hniezdnych búdok by malo byť viac ako párov, aby sa predišlo teritoriálnym sporom.

Kŕmia sa zmesami suchého, či naklíčeného prosa, ovsom, zeleným krmivom (púpava, pastierska kapsička), mrkvou a nedozretým obilím. Potrebujú aj jemný riečny piesok a zdroj vápnika (sépiovú kosť, kúsky omietky, či vaječné škrupiny). V zajatí bolo vyšľachtených mnoho farebných mutácií, napríklad leucizmus, čo je čiastočný albinizmus, pri ktorom je perie bez farbiva na celom tele alebo jeho častiach.

Trvalky s latinským názvom začínajúcim na "P" a iné zaujímavé druhy

Hoci neexistuje trvalka s latinským názvom "Papagájovec", existuje mnoho krásnych a zaujímavých trvaliek, ktorých latinský názov začína na písmeno "P". Patria sem napríklad:

Pivonka (Paeonia): Pivonka s veľmi veľkými a dvojitými kvetmi. Kultivar Paeonia lactiflora 'Annemieke' patrí medzi bylinné pivonky s trsnatým, vzpriameným habitom. Skorokvitnúca pivonka, ktorá dorastá do výšky 100-120 cm, patrí medzi najvyššie kultivary. Ďalší krásny a zaujímavý kultivar pivonky dorastá do výšky asi 80 - 150 cm. Temne červené kvety a pevné stonky bez opôr sú typické pre Itoh pivonky pre moderné záhony. Nádherná Itoh pivonka, ktorá vznikla krížením bylinných a drevitých pivoniek, dorastá do výšky okolo 70-100 cm. Plné žlté kvety a pevný habitus bez vyväzovania sú charakteristické pre Itoh pivonku s ľahkou citrónovou vôňou. Skorá kvitnúca odroda s veľkými, jednoduchými až dvojitými kvetmi. Pivonka čínska 'Krinkled White' patrí medzi osvedčené jednoduchokveté kultivary.
Mochyňa židovská (Physalis alkekengi): Var. franchetii. Tento opadavý ker dorastá až 1,5 metra a vyniká vzdušnou textúrou sýto zelených listov.
Penstemon (Penstemon crandallii var.): Spoľahlivá jarná trvalka pre skalky a suché záhony.
Mak (Papaver): Pôvabný mak s jemnými, poloplnými až plnými kvetmi v teplej mandarínkovo oranžovej.
Perovskia (Perovskia): Kultivar 'Prime Time' tvorí kompaktný, vzpriamený poloker vysoký 60-90 cm a široký 75-100 cm.

Ďalšie zaujímavé trvalky

Okrem spomínaných druhov sú v záhradách obľúbené aj iné trvalky:

Hlaváč (Scabiosa): Známky aj pod latinským názvom Scabiosa, je trvalka, ktorá do každej záhrady vnesie pocit divokej prírody. Jeho kvety pôsobia ako jemné vankúšiky zapichnuté špendlíkmi, čo mu vyslúžilo názov „Pincushion Flower“. Atraktívna trvalka s nádhernými, tmavofialovými až takmer čiernymi kvetmi, ktoré kvitnú od leta do jesene. Očarujúca trvalka s jemnými modrofialovými kvetmi, ktoré kvitnú od jari až do prvých mrazov. Hlaváč patrí do čeľade zemolezovité (Caprifoliaceae). To, čo vnímame ako jeden kvet, je v skutočnosti zložité súkvetie - hlávka. Stred tvoria drobné rúrkovité kvietky, zatiaľ kým po okrajoch sú väčšie, jazykovité kvety. Najznámejším zástupcom je Hlaváč kaukazský (Scabiosa caucasica), ktorý sa pýši veľkými kvetmi v odtieňoch modrej alebo bielej.
Vratič, Úpolín, Mitrovnička, Žlťucha: Tieto obľúbené trvalky, ktorých latinský názov začína na písmeno T, sú často krkolomné, ale pre nás veľmi dôležité.
Nízka, pôdopokryvná trvalka: Patrí medzi najnižšie pôdopokryvné trvalky pre slnečné a suché stanovištia. Vytvára nízke, husté vankúše s výškou približne 10-15 cm a šírkou 30-40 cm.
Nízka vytrvalá rastlina: Pochádzajúca z čeľade Saxifragaceae. Svetlý a kultivovaný akcent pre tienisté časti záhrady s kvitnutím v neskorom lete.
Vytrvalá bylina s nádherným kvetenstvom a dekoratívnymi listami.
Vytrvalá bylina s aromatickými listami a nádhernými kvetmi.
Svieža a dlhodobo spoľahlivá trvalka vhodná na letné výsadby s minimálnymi nárokmi na údržbu.
Vytrvalá rastlina, ktorá je cenená pre svoje krásne kvety a jednoduchú starostlivosť.
Výrazná jarná trvalka cenená pre nápadnú farbu kvetov, pevný rast a dlhodobú spoľahlivosť.
Vlhkomilná, vytrvalá trvalka, ktorá dorastá do výšky 50-70 cm.
Vytrvalá bylina pôvodom z Európy a západnej Ázie.
Vzdušná a elegantná trvalka, ktorá do záhonov prináša ľahkosť a prirodzenú štruktúru.
Hybridný kultivar vzniknutý krížením. Je mrazuvzdorná trvalka dorastajúca do výšky 30 cm a je vhodná do klasických skaliek.

Pestovanie Hlaváča (Scabiosa)

Hlaváč je typická rastlina otvorených, slnečných priestranstiev. Vyžaduje plné slnko. Kľúčová je priepustnosť pôdy. Hlaváč neznáša „mokré nohy“, najmä počas zimy. Ak je pôda v zime príliš vlhká, koreňový krčok začne hniť. Ideálna je ľahšia, piesočnatohlinitá pôda. Aby ste maximálne využili dlhé kvitnutie, musíte byť dôslední v odstraňovaní odkvitnutých stoniek. Režte ich až pri báze listovej ružice. V záhradnom dizajne sa Hlaváč vynikajúco kombinuje s trávami alebo šalviou. Je tiež vynikajúcou kvetinou na rez - vo váze vydrží dlho a jeho pevné stonky sa dobre aranžujú.

tags: #trvalka #papagajovec #latinsky #nazov