Trvalky s kvetmi ako konvalinka: Krása do polotieňa a tieňa
V každej záhrade sa nájdu aj tmavšie miesta, ktoré môžu byť trošku problematické. Ak sa ani tam nechcete uberať o krásu kvetov, pripravili sme pre vás niekoľko tipov na rastlinky, ktoré zbožňujú polotienisté až tienisté miesta. Tieto trvalky sa vyznačujú kvetmi podobnými konvalinke, či už tvarom, farbou alebo jemnou vôňou.
Brunera veľkolistá (Brunnera macrophylla)
Brunera je trvalka veľmi podobná nezábudke, odlišuje sa však veľkými tmavozelenými plstnatými listami. Brunera veľkolistá kvitne skoro na jar jemnučkými modrými kvietkami, pre ktoré ju niektorí nazývajú kaukazská nezábudka. Najviac sa jej páči v polotieni až v tieni.
Veternica
Kto patrí k jej priaznivcom vie, že ak si vysadí veternicu japonskú (Anemone hupehensis), kvetov sa dočká v lete. Hoci literatúra uvádza, že vás kvetmi obdarí v auguste, so súčasnou zmenou klímy bez problémov kvitne už od júla. Aby sa jej darilo, potrebuje raňajšie slnko a po zvyšok dňa polotieň. Určite treba na ňu myslieť pri raňajšej zálievke. Nemá rada sucho. Darí sa jej v mierne kyslej pôde, takže si dokonale rozumie s hortenziou.
Nevýhoda veternice je schopnosť rozpínať sa do okolia pomocou podzemkov, čím s úspechom vytláča susediace rastliny. Nižším druhom dokonca tieni, čím ich doslova vyhubí. V záhradných centrách sa stretnete s rozličnými sfarbeniami kvetov od ružovej cez červenú až po klasicky bielu.
Konvalinka voňavá (Convallaria majalis)
Konvalinka voňavá už svojím menom upozorňuje na vôňu kvetov, ktoré sa objavujú na prelome apríla a mája. Na jednej stonke môže byť 6 až 10 bielych zvončekovitých kvietkov. Ich vôňa je neuveriteľne intenzívna, zacítite ju zďaleka, najmä keď sa táto rastlina vo vašej záhrade už udomácnila. V dobrých podmienkach sa totiž úspešne rozrastá podzemnými poplazmi a rýchlo vytvorí nepriehľadný koberec listov. Preto sa uplatní ako pôdopokryvná rastlina v polotieni. Vyhovuje jej neutrálna, dobre priepustná a vlhká pôda.
Konvalinka voňavá je známa cibuľovitá trvalka vyhľadávaná pre svoje drobné, zvonkovité kvety bielej farby s intenzívnou, príjemne sladkou vôňou, ktorá priťahuje opeľujúci hmyz. Dorastá do výšky 15-25 cm a šírky 20-30 cm a rastie trsnato, pričom sa rozrastá plazivými podzemkami a vytvára husté porasty vhodné ako pôdopokryvné trvalkové záhony, podrast pod stálezelenými a listnatými drevinami či okraje tienistých záhonov. Kvitne v máji.
Pozor, po odkvitnutí sa vytvárajú červené plody, ktoré sú jedovaté. Celá rastlina je veľmi jedovatá, najmä podzemky. Na jeseň zrejúce červené bobule sú nebezpečným lákadlom pre deti.
Konvalinka voňavá je náš domáci druh, ktorý sa hojne vyskytuje vo svetlých lesoch. V zemi má plazivý podzemok, z ktorého vyrastajú 2-3 listy. Kvety sú biele voňavé zvončeky usporiadané v strapcoch. Kvitne začiatkom mája. V záhradách sa pestuje v početných kultivaroch i s ružovými a plnými kvetmi, s bielo lemovanými listami a pod.
Typicky známa konvalinka - Convalaria majalis je nízkou pôdopokryvnou trvalkou s vrcholom kvitnutia počas jari. Drobné guľaté biele kvety v tvare uzavretého zvončeka sú aromatické a používajú sa v kozmetickom priemysle (na výrobu mydiel, parfémov). Podlhovasté zelené a kopijovito tvarované listy sa šíria odnožami a dokážu vytvoriť za ideálnych podmienok kolónie až monokultúrny porast.
Konvalinka vyžaduje pozíciu pod korunami stromov, presvetlenú lokalitu s výživnou humóznou a vlhkou pôdou. Vyniká v kombinácii s funkiami, brunnerami, papraďami alebo pakostmi. Kvety sa môžu strihať do malých kytíc alebo vázičky.
Cibuľovitá trvalka dorastajúca 15-25cm výšky so zvončekovými bielymi kvetmi, ktoré v máji vydávajú príjemnú sladkú vôňu a priťahujú opeľujúci hmyz. Rastie trsnato plazivými podzemkami, vytvára husté, dekoratívne porasty vhodné ako pôdopokryvné záhony, podrast pod stromami či kríky a okraje tienistých záhonov. Listy sú podlhovasto eliptické, zelené, na jeseň žltnú a odumierajú. Plodom sú výrazné červené bobule.
Pestovanie: Vyžaduje humóznu, dobre priepustnú, mierne vlhkú pôdu s mierne kyslou až neutrálnou reakciou, ktorá nesmie byť dlhodobo suchá ani premokrená. Najlepšie prospieva na polotienistom až tienistom stanovisku, kde vytvára hustý a dekoratívny pôdopokryvný porast, priame slnko znáša iba za dostatočnej pôdnej vlahy. Rez nie je nutný, vykonáva sa iba udržiavacou odstránením poškodených či prestarnutých listov a kvetných stoniek. Zálievka je dôležitá najmä po výsadbe a počas dlhších suchých období, rastlina znáša prechodné sucho, ale optimálna je pravidelná vlaha. Pri výsadbe viacerých rastlín sa odporúča spôn približne 20-30 cm, aby porast rýchlo zaplnil plochu a vytvoril jednotný koberec.
Táto jarná cibuľovina sa sadí najčastejšie na jeseň, aby stihla zakoreniť. Vyber slnečné miesto až polotieň a pôdu, ktorá na jar neostáva premokrená. Cibuľu sadíš 2-3× tak hlboko, ako je vysoká, do kyprého lôžka s kompostom; v íle pridaj piesok. Po výsadbe zalej, potom už nech príroda pracuje. Na jar jej dopraj vlhkosť hlavne pri rašení a kvitnutí, no stojatá voda vedie k hnilobe. Po odkvitnutí odstrihni len kvetnú stonku, listy nechaj zatiahnuť - práve vtedy si „nabíja“ energiu na ďalší rok. Listy zrež až keď zožltnú a ľahko sa oddeľujú. Raz za rok (ideálne skoro na jar) prihnoj kompostom alebo hnojivom na cibuľoviny. V chudobných pôdach pomáha aj menšia dávka po odkvitnutí. Ak sa trs časom zahustí a kvitnutie slabne, po zatiahnutí listov ho vyber, cibule rozdeľ a zasaď na nové miesto. V suchom lete znesie pokoj, no v extrémnom suchu jej pomôže občasná zálievka. Chráň pred hlodavcami (košíky, odpudzovače) a slimákmi; pri poškodení cibúľ rany rýchlo zahnívajú. V ťažkých, mokrých pôdach sa oplatí pestovať na vyvýšenom záhone.
Z ponúkaných odrôd stojí za zmienku konvalinka voňavá (Convallaria majalis) ‘Albostriata’ s bielou, pozdĺžnou kresbou na listoch, var. rosea s jemnými ružovými kvetmi alebo ‘Grandiflora’ s kvetmi väčšími ako základný druh.
Konvalinky sú aj populárnymi kvetmi na rezanie, obľúbenými nielen pre nežnú krásu, ale najmä pre príjemnú až omamnú vôňu, ktorá naplní celú miestnosť. Ak zberáme konvalinky do vázy, je lepšie ich opatrne vytrhávať ako rezať nožnicami. Konvalinka predstavuje od nepamäti symbol šťastia a lásky, preto sa používa do svadobných kytíc. Podľa starej povery ten, kto má prvého mája na šatách pripnutú konvalinku, bude po celý rok šťastný. Konvalinky sú aj prastarým symbolom kresťanstva. Okrem toho však boli aj významnou liečivou rastlinou, využívanou niekoľko storočí na liečenie srdcových ochorení. V súčasnosti sa stále používa v homeopatii.
V prírode rastie v svetlých lesoch, najčastejšie v rozľahlých kolóniách. Podobne sa uplatní aj v záhradách ako podrast menších či väčších skupín drevín, v odľahlých častiach záhrady alebo v zabudnutých kútoch, kde sa môže nerušene rozrastať. Svoje stanovište si dokáže pred nežiaducou burinou veľmi dobre obhájiť. Obľubuje humóznu, stredne vlhkú, mierne vápenatú pôdu. V dostatočne vlhkej pôde ju môžeme vysádzať aj na slnečné stanovištia. Podzemky vysádzame vždy vodorovne, do hĺbky asi desať centimetrov.
Bergénia srdcovitolistá (Bergenia cordifolia)
Masívne tmavé listy uprostred záhona alebo podrast magnólie spomedzi ktorých sa na jar predierajú jemné ružové kvety sú typické pre bergéniu srdcovitolistú, ktorá je doma v strednej Ázii. Od jesene do jari je bergénia atraktívna svojimi tmavo červenými listami. Veľké plus pre túto trvalku je, že dokáže rásť aj na stanovištiach s menšou zásobou vlahy. Najviac sa jej darí v polotieni, preto je vhodné ju vysádzať pod stromy a vyššie kry, ktoré ju chránia pred silnými slnečnými lúčmi. Ak máte psíka je fajn, aby sa k nej nedostal nakoľko sa jej listy ľahko polámu.
Bergénia dobre rastie v každej záhradnej pôde, je otužilá a nenáročná. Obľubuje polotieň, ale dobre rastie aj na slnku, kde potrebuje výdatnejšiu zálievku. Má vždyzelené listy. Bergénia srdcovitolistá dorastá do výšky 0,30 - 0,40 m. Má veľké, okrúhle srdcovité lesklé listy a ružové kvety. Kvitne v marci a v apríli.
Ďalšie trvalky vhodné do polotieňa a tieňa
Okrem spomenutých rastlín existuje mnoho ďalších, ktoré sa skvele hodia do menej slnečných častí záhrady:
- Orlíček (Aquilegia): Náročný na výživnú humusovú pôdu s dostatkom vápnika, vyžaduje polotieň. Ľahko sa vysemeňuje. Je vhodný do skupín, na záhony, na rezanie, nízke druhy aj do skaliek.
- Čemerica (Helleborus): Nízka, otužilá trvalka s dlaňovito dielnymi, kožovitými, prezimujúcimi listami. Kvitne skoro na jar, často ešte počas snehovej pokrývky. Vyžaduje dobrú humusovú, ťažšiu pôdu s dostatkom vlahy a polotienisté až tienisté stanovište.
- Prvosienka (Primula): Veľmi rozšírený rod nízkych až stredne vysokých trvaliek s prízemnými ružicami listov. Najlepšie sa im darí v polotieni.
- Funkia (Hosta): Má význam predovšetkým ako dekoratívna trvalka s okrasnými listami, hoci niektoré druhy funkie aj pekne kvitnú. Početné biele alebo fialové kvety v jednostranných strapcoch kvitnú od júla do augusta. Veľkolisté druhy sa vysádzajú do skupín v trávniku.
Kombinácie a umiestnenie
Pri výbere trvaliek je dôležité zohľadniť charakter stanovišťa, najmä množstvo slnečného svitu a typ pôdy. Pre tienisté a polotienisté miesta sú ideálne rastliny ako funkia, brunnera, astilba, paprade, ale aj spomínaná konvalinka či bergénia. Konvalinka sa výborne uplatní ako pôdopokryvná rastlina pod stromami a kríkmi, kde vytvorí hustý zelený koberec. Bergénia zase poslúži ako solitér alebo doplnok do zmiešaných záhonov.
Mojich 7 najlepších rastlín do tieňa – Premeňte svoju záhradu!
Pri zostavovaní farebného ladenia myslíme už pri návrhu záhona. Harmonickú farebnú kompozíciu dosiahneme kombináciou žltých, oranžových a červených farieb alebo zvolením modrých, fialových a purpurových tónov. Dôležité je zladiť súčasne kvitnúce rastliny navzájom, ale aj s okolím trvalkového záhona.
tags: #trvalka #s #kvetmi #ako #konvalinka