Tuja západná a tuja riasnatá: Kompletný sprievodca pestovaním a rozdielmi
Tuje, známe aj ako živé ploty, sú stálozelené ihličnaté dreviny, ktoré sa stali jedným z najobľúbenejších okrasných prvkov v záhradách. Vďaka svojmu rýchlemu rastu, hustému olisteniu a odolnosti sú ideálne na vytváranie súkromia, vetrolamov alebo ako dekoratívny prvok. Patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae) a v rode Thuja nájdeme 5 druhov. V našich podmienkach sa najčastejšie stretávame s tujou západnou (Thuja occidentalis) a tujou riasnatou (Thuja plicata), ktoré sa líšia pôvodom, vzhľadom a využitím.
Tuja západná (Thuja occidentalis) - charakteristika a kultivary
Tuja západná, známa aj ako zerav západný, pochádza zo Severnej Ameriky a v Európe si získala obľubu od 16. storočia. Je to menší až stredne veľký strom, ktorý dorastá do výšok okolo 5-20 metrov, výnimočne až do 30 metrov. Charakteristická je pre ňu hustá, pravidelná kužeľovitá koruna, ktorá sa ľahko tvaruje.

Fyzické vlastnosti
- Kôra: Červenkastohnedá, vláknitá, odlupuje sa v tenkých prúžkoch.
- Listy: Malé, šupinovité, tesne priliehajú k vetvičkami. Usporiadané v rovinatých, vejárovitých výhonkoch. Farba listov sa pohybuje od žltozelenej až po tmavozelenú a v zimnom období môže nadobudnúť bronzovohnedý odtieň. Pri rozdrvení listy uvoľňujú charakteristickú, príjemnú živicovú vôňu.
- Kvety: Jednodomá rastlina. Samčie šištičky sú žltkasté a umiestnené na koncoch výhonkov, samičie zelenkasté a o niečo väčšie. Kvitne skoro na jar, zvyčajne v apríli.
- Plody: Malá, podlhovastá, drevnatá šištica, meria približne 1 cm. Po dozretí zhnedne a otvára sa, skrývajúc drobné, krídelkaté semienka. Dozrievajú na jeseň v tom istom roku.
Pôvod a rozšírenie
V prirodzenom prostredí rastie tuja západná v severovýchodnej časti Severnej Ameriky, predovšetkým v Kanade a v oblasti Veľkých jazier. V Európe je často pestovaná ako okrasná drevina v záhradách, parkoch a na cintorínoch. Je známa svojou nenáročnosťou na pôdu, výbornou znášanlivosťou sucha a znečisteného ovzdušia. Vďaka svojej schopnosti dobre znášať tvarovací rez je veľmi obľúbená pri zakladaní živých plotov.
Najpopulárnejšie druhy a odrody tuje západnej
Existuje viac ako 120 kultivarov tují, ktoré sa líšia vzrastom, tvarom a farbou. Medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie patria:
Tuja Smaragd (Thuja occidentalis Smaragd)
Tuja Smaragd je momentálne najrozšírenejšia a najobľúbenejšia tuja. Má sviežu zelenú farbu, ktorá pretrváva aj vo veľkých suchách a počas zimy. Využíva sa najmä na živé ploty, ale vytvorí aj obdivuhodný solitér. Táto odroda je populárna aj pre svoju malú náchylnosť na choroby. Je to veľmi nenáročná a vďačná drevina, ktorá si nevyžaduje pravidelnú starostlivosť, ale občasné zastrihávanie sa jej odvďačí. Vyznačuje sa jemným ihličím a patrí medzi rýchlo rastúce dreviny. Je to odroda vyšľachtená na kužeľovitý tvar, ktorý bežne tuja nemá. Dorastá do výšky 3 až 4 metre a môže sa rozmnožovať odrezkami alebo semenom. Rastie 60 a viac cm za rok, preto je často využívaná v nových záhradách. Vysádza sa spravidla 50 až 70 cm od seba. Existujú aj rôzne odrody, ako napríklad tuja smaragd zlatá so špeciálnym zlatým sfarbením.

Trpasličie odrody tují
Pre menšie záhrady, skalky alebo nádoby sú ideálne trpasličie odrody:
- Tuja Teddy (Thuja occidentalis Teddy): Mäkučká tuja trpasličieho vzrastu s pravidelným guľovitým tvarom. Lístky sú drobné, ihlicovitého tvaru a farba dreviny je zelená, v zime tmavne. Pôsobí dojmom pichľavej dreviny, ale je jemnulinká na dotyk. Má sýto zelenú farbu aj v zime. Je nenáročná na akékoľvek stanovisko, vhodná do tieňa, na slnko, do suchej aj zamokrenej pôdy.
- Tuja Danica (Thuja occidentalis Danica): Dorastá do trpasličích rozmerov, nazýva sa aj tuja trpaslík. Má tvar sploštenej gule a patrí medzi dreviny s veľmi hustou a celistvou korunou silno zelenej farby. Za rok narastie okolo 5-10 cm, vďaka čomu je vhodná do alpínií alebo na okrasné skalky. Vyniká svojou farebnou stálosťou aj počas zimy.
- Tuja Kobold (Thuja occidentalis Kobold): Sivobielej farby, táto trpasličia odroda s hustou a pravidelne tvarovanou korunou sa perfektne hodí do skaliek alebo na tvorbu malých okrasných živých plotov.
- Tuja Little Champion (Thuja occidentalis Little Champion): Rastie ročne takmer 20 cm. Je veľmi zdravá a nenáročná, hodí sa do každej záhrady ako okrasná gulička, ale tiež dokáže tvoriť 1-2 metre vysoké súvislé deliace ploty aj bez strihania.

Ďalšie zaujímavé odrody tuje západnej
- Tuja Malonyana (Thuja occidentalis Malonyana): Veľmi rozšírená a obľúbená odroda. Najatraktívnejšia je, ak má iba jeden dominantný kmeň. Výhonky dreviny tvoria dojem majestátnych stĺpov, a tak je táto tuja veľmi vhodná ako solitér.
- Tuja Malonyana Aurea (Thuja occidentalis Malonyana Aurea): Vyšľachtená v Maďarsku. Má menší vzrast ako jej základná forma, ale vynahradí to intenzívnou zlatožltou farbou, ktorá z nej robí neobvykle krásny solitér.
- Tuja Recuvra Nana (Thuja occidentalis Recuvra Nana): Tieto maličké dreviny majú spočiatku tvar sploštenej gule. Neskôr sa vyvíjajú dominantné konáre, ktorých výhonky sú zaoblené a chumáčovito sa zhlukujú. Pre svoju nezvyčajne vlnitú korunu si táto drevina získala veľkú obľubu ako tuja v skalkách a alpínach.
- Tuja Rheingold (Thuja occidentalis Rheingold): Táto odroda má mäkké lístky zlatožltej farby, siahajúcej až do pomarančovej. Často má mladé výhonky ružovej farby. Je to okrasný ker, ktorý narastie do výšky 2 metrov. V plnej výške sa rozpadne na niekoľko terasovitých podkríčkov.
- Tuja Spiralis Mini (Thuja occidentalis Spiralis Mini): Táto špirálovitá tuja patrí medzi dreviny s výhradne trpasličím vzrastom. Rastie do tvaru zahroteného kužeľa, pričom výhonky dreviny má špirálovito skrútené. Farba dreviny je sýto zelená, cez zimu môže nadobudnúť sivozelenú farbu.
Tuja riasnatá (Thuja plicata) - charakteristika a výskyt
Tuja riasnatá, známa aj ako zerav obrovský, je rozšírená na severozápadnom pobreží Severnej Ameriky. Je to veľký, statný strom, ktorý je považovaný za jedného z najväčších ihličnatých stromov Severnej Ameriky. Môže dosiahnuť výšku až 60 metrov a priemer kmeňa cez 5 metrov. Má pyramidálny tvar so širokou korunou a hustým porastom ihlíc, ktorý vytvára tmavo zelený až žltozelený lesklý vzhľad.

Fyzické vlastnosti
- Ihličie: Vždy zelené a neopadáva. Je zvyčajne sploštené a skladá sa zo šupinatých a mäkkých vetvičiek v protiľahlých pároch. Samotné ihličie má žltozelenú farbu, v letných mesiacoch je sfarbenie viac v zelených odtieňoch. Na hlavnom výhonku sú dlhé 8-10 mm, špičkou sa odchyľujú od výhonku, pod špičkou majú malú výraznú vyvýšenú žľazu. Na bočných výhonkoch sú listy dlhé 2-3 mm, takmer bez žľazy. Po rozdrvení je výrazne príjemne aromatické.
- Vetvy: Mierne od seba a smerom hore sa zužujú. Jednotlivé vetvičky sa zohýbajú smerom dolu.
- Kvety a plody: Jednodomé drevo. Samčie šišky sú veľké asi 2 mm, guľovité, žltohnedé. Samičie šišky sú veľké 2-3 mm, guľovité, zelené. Kvitnú v apríli a máji.
Výskyt
Tuja riasnatá sa vyskytuje na severozápade Spojených štátov a juhozápade Kanady, od južnej Aljašky a Britskej Kolumbie smerom na juh do severozápadnej Kalifornie, pričom zasahuje až do vnútrozemia do západnej Montany. Často rastie spolu s douglaskou tisolistou a jedľovcom rôznolistým vo vlhkých lesoch, zalesnených bažinách a pri brehoch potokov a riek. Darí sa jej aj v tieni a je schopná reprodukcie aj v tienistých miestach.
Kultivary tuje riasnatej
Tuja riasnatá má oveľa menej podskupín, ktoré sa viac odlišujú. Medzi nimi je najviac obľúbená odroda Gerderland, ktorá sa používa aj na výstavbu živých plotov. Tuja riasnatá '4ever' je neopadavý ihličnan dorastajúci do výšky 2-5 m a šírky 1-2 m s kužeľovitým habitusom a stredne rýchlym rastom. Ide o dekoračný strom.
Porovnanie tuje západnej a riasnatej
Aj keď oba druhy patria do rodu Thuja a sú obľúbené v záhradách, existujú medzi nimi podstatné rozdiely, najmä vo veľkosti, tvare a ideálnom použití.
| Druh (latinský názov) | Slovenský názov | Pôvod | Výška / rast | Farba ihlíc | Tvar koruny | Použitie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Thuja occidentalis | Tuja západná / zerav západný | Severná Amerika | 10-20 m (podľa kultivaru) | Svetlo- až tmavozelená, v zime bronzová | Kužeľovitá, hustá | Živé ploty, solitéry, tvarovanie |
| Thuja plicata | Tuja obrovská / zerav obrovský | Západná Severná Amerika | 30-60 m (v Európe 15-25 m) | Lesklá, tmavozelená | Kužeľovitá, menej hustá | Veľké parky, solitéry |
Všeobecné pestovanie tují
Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi asi najvyhľadávanejšie pre svoj celoročný dekor a jednoduchosť pestovania. Potrebujú dobre odvodnenú pôdu a plné slnka, ale sú schopné prežiť aj v čiastočnom tieni. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Mladé rastliny vyžadujú pravidelné zavlažovanie, ale akonáhle sa zakorenia, sú schopné znášať mierne sucho. Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy.

Vysádzanie tují
Vysádzanie tují sa odporúča skoro na jar, keď rozmrzne pôda, prípadne na jeseň, kým pôda nezamrzne. Tuje obľubujú priame slnko až mierny polotieň. Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak chcete skupinovú výsadbu alebo živý plot, prispôsobte vzdialenosť výsadbových jám podľa kultivaru.
Príprava pôdy: Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá, napríklad z hmyzieho trusu (TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík). Kvalitný kompost alebo kravský či konský hnoj dodajú živiny, potrebný humus a pomôžu pôde čiastočne zvýšiť jej vodnú kapacitu.
Keď máte pripravenú zeminu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Pravidelnú zálievku doprajte novovysadenej tuji pravidelne. Ak nakoniec použijete na prekrytie pôdy mulč, zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa.
Strihanie tují
Pravidelný každoročný rez je nevyhnutný, najmä pri rýchlorastúcich kultivaroch používaných na živé ploty. Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje, čím sa predchádza tvorbe drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť.
- Kedy strihať: Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom je neskoré leto až skorá jeseň, prípadne neskorá jar po vyzretí nových výhonkov. Vyhnite sa strihaniu počas horúcich dní.
- Ako strihať: Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru (spodná časť širšia, smerom k vrcholu sa zužuje). Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Pri strihaní začnite úpravu vždy spodnou časťou, následne boky a ako poslednú zostrihajte vrchnú časť. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu - prvý termín na konci jari a druhý na konci leta.

Hnojenie tují
Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3-4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Vyvážené hnojivo by malo mať rovnomerné pomery dusíka (N), fosforu (P) a draslíka (K). Dusík podporuje rast zelenej hmoty a draslík posilňuje odolnosť rastliny. Vhodné sú organické hnojivá ako TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík, ktoré obsahujú aj Chitín s repelentnými účinkami na škodcov. Taktiež je dobré používať KlinoGrow, ktorý prispieva k sýtejšiemu vyfarbeniu a pôsobí preventívne voči hubovým ochoreniam.

Forestina hnojivo pre tuje a zive ploty
Choroby a škodcovia tují
Pri pestovaní tují sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami:
Choroby tují
Najčastejšie ochorenia tují v našich klimatických podmienkach sú:
- Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
- Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
- Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
- Spáľovka tuje (Kabatina thujae)
Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je vhodná nielen pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia. Vhodné je tiež zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec, ktorý vyrovná pH pôdy a vytvorí nevhodné prostredie pre huby.
Škodcovia tují
Niektorí škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na tujách, sú:
- Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
- Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
- Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
- Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
- Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
- Červce (Coccoidea) a puklice
- Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
- Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
- Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
- Méry (Psylloidea)
Proti škodcom sa niekedy bojuje ťažšie. Pri silnom napadnutí je potrebné použiť insekticídne prípravky. Preventívne pomáha správna výživa rastlín a posilnenie ich imunity, napríklad pomocou prípravkov s obsahom Chitínu.

tags: #tuja #riasnata #tuja #zapadna
