Hnednutie tují: Príčiny, rozpoznanie a riešenia pre zdravý živý plot
Hnednutie tují, najmä obľúbeného kultivaru ‘Smaragd’, je častým problémom, ktorý trápi mnohých záhradkárov. Vysychajúce, hnednúce alebo postupne odumierajúce tuje, ktoré dlhé roky slúžili ako živý plot, sú smutnou realitou mnohých záhrad. Tento problém sa týka najmä druhu Thuja occidentalis, konkrétne kultivaru „Smaragd“. Hoci sa tuje často považujú za nenáročné, ich hustá výsadba a niektoré špecifické požiadavky môžu viesť k rôznym problémom. V našich klimatických podmienkach je hnednutie tují po zime veľmi častý jav a v 80 % prípadov nejde o likvidačnú chorobu. Poďme sa pozrieť na najčastejšie príčiny a spôsoby, ako im predchádzať a riešiť ich.
Identifikácia príčin hnednutia tují
Hnednutie tují môže mať rôzne príčiny, ktoré je potrebné správne rozlíšiť, aby bolo možné zvoliť účinnú liečbu. Postupné vysychanie tují je často spôsobené kombináciou viacerých faktorov, od environmentálnych podmienok až po napadnutie škodcami a chorobami.
1. Nedostatok vlahy
Toto je absolútne najčastejšia príčina, prečo nám zákazníci píšu. Tuje sú stálozelené rastliny. To znamená, že aj v zime cez ihličie odparujú vodu, najmä ak svieti slnko a fúka suchý vietor. Hoci sa tuje často považujú za nenáročné, pravidelná a dostatočná zálievka je kľúčová, najmä počas horúcich letných mesiacov a v zime. V lete môžu dlhé obdobia bez dažďa viesť k vysychaniu rastlín. V zime, keď slnko odparuje vodu z ihličia, ale pôda je zamrznutá a korene nemôžu prijímať vlahu, dochádza k tzv. fyziologickému suchu. Hnednutie začína od spodnej časti rastliny alebo od kmeňa smerom von.
Riešenie: Zabezpečte výdatnú zálievku pred príchodom zimy a v priebehu zimných mesiacov počas dní bez mrazov. Voda je kľúčová. Zabezpečte pravidelnú a výdatnú zálievku, najmä mladým výsadbám. Kľúčové je zaliať tuje poriadne pred príchodom zimy a využiť dni, keď v zime nemrzne, na doplnenie vlahy. Jesenná zálievka: Pred príchodom mrazov tuje poriadne zalejte (tzv. zimná závlaha).
2. Nedostatok živín (najmä horčíka)
Strata sýtej farby staršieho ihličia, ktoré sa mení na svetlozelené, žlté až hnedé, zatiaľ čo konce výhonkov zostávajú zelené, často signalizuje nedostatok horčíka (Mg), ktorý je nevyhnutný pre tvorbu chlorofylu. Problémom môže byť aj celkové vyčerpanie pôdy. Keď sa pôda zohreje a tuje sa „preberú“, potrebujú komplexné hnojivo (dusík, fosfor, draslík). To aplikujte zvyčajne v apríli.
Riešenie: Ako prvú pomoc pri nedostatku horčíka možno použiť postrek „horkou soľou“ (síran horečnatý), ktorý dodá horčík priamo cez ihličie. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny. Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu. Dlhodobé riešenie spočíva v aplikácii hnojiva s obsahom horčíka do pôdy na jar a začiatkom leta.
3. Hubové choroby
Pri starostlivom polievaní a hnojení môžu byť na vine hubové infekcie, ako sú napríklad rody Kabatina alebo Pestalotiopsis. Typickým prejavom je odumieranie končekov vetvičiek, ktoré postupuje smerom dovnútra rastliny. Na rozhraní zdravého a suchého pletiva sa niekedy dajú voľným okom spozorovať drobné čierne plodnice húb. Pri silnejších hubových ochoreniach, ako je napríklad Phytophthora cinnamomi, ktorá napáda korene, rastlina vädne a ihličie žltne a hnedne odspodu nahor. Pokiaľ sú na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním.
Riešenie: Základom je hygiena. Všetky napadnuté hnedé časti musíte vystrihať až do zdravého dreva a spáliť (nedávať do kompostu!). Nožnice po práci dezinfikujte. Pri silnejších hubových ochoreniach, ako je napríklad Phytophthora cinnamomi, ktorá napáda korene, rastlina vädne a ihličie žltne a hnedne odspodu nahor. Pri hubových ochoreniach je nevyhnutná hygiena: napadnuté časti treba ostrihať až do zdravého dreva a spáliť. Používajú sa aj špeciálne fungicídy.
4. Napadnutie škodcami
Tuje sú náchylné na rôznych škodcov, ktorí spôsobujú hnednutie a odumieranie výhonkov:
- Molovka tujová (Argyresthia thuiella): Drobný motýľ, ktorého larvy sa zavŕtajú do končekov vetvičiek a vyžierajú ich zvnútra. Napadnuté končeky hnednú. Už na jeseň začína zreteľné hnednutie ihličia na koncoch vetiev. Keď zlomíme koniec vetvy, vo vnútri môžeme vidieť chodbičku a tam húsenicu, na jar potom kuklu. Od júna sa objavujú kruhové otvory. Škodcu je motýľ drobný 6 mm so svetlošedým sfarbením, na krídlach má hnedé a šedé škvrny. Vajíčka kladie v júli. Húsenice sa zavŕtajú do ihlíc a tie neskôr mínujú v letorastoch. Húsenice sú čeveno zelené až hnedozelené s čiernou hlavou. Hnednutie ihličia od špičiek. Najväčšie škody nám škodca predovšetkým optické poškodenie zhnednutím letorastov, ktoré sa ľahko lámu.
- Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) a lykokaz borievkový (P. aubei): Títo malí podkôrnikovití chrobáci si vyhrýzajú chodbičky pod kôrou, čím prerušujú tok miazgy a spôsobujú náhle uschnutie celých konárov alebo rastlín. Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú.
- Puklice, červce a štítničky (Coccoidea, Diaspididae): Títo škodcovia sa živia saním rastlinných štiav, čo oslabuje rastlinu a môže viesť až k jej odumretiu. Puklice, červce a štítničky napádajú veľmi široký okruh hostiteľských rastlín, vrátane okrasných. Pri silnom napadnutí sú na kôre vetvičiek (a to aj niekoľko ročných rastlín) viditeľné oválne alebo podlhovasté v priemere od 2 do 9mm veľké, viac či menej vyklenuté štítky. Larvy škodcu sú drobné a ploché, samičky sú najskôr ploché, neskôr vyklenuté so sklerotizovanýn štítkom kryjúcim časť tela, alebo celé telo, Samičky sú pevne prilepené na vetvy. Drobní a okrídlení samci skôr unikajú pozornosti. Niektoré druhy sú schopné saním výrazne poškodiť predovšetkým mladšie stromčeky. Škodia vysávaním pletív, fytotoxickým účinkom svojich slín na rastliny, prenášaním viróz a tvorbou medovice. Pri silnom napadnutí dochádza až o odumieraniu napadnutých stromčekov.
- Roztoče (napr. Tetranychus urticae): Drobné škodce, ktoré spôsobujú žltnutie a hnednutie ihličia, často sprevádzané jemnými pavučinkami. Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.
- Vošky: Sajú rastlinné šťavy a ich medovica vytvára živnú pôdu pre čierne huby.
Riešenie: Pri silnom napadnutí škodcami je často nevyhnutné použiť vhodné insekticídy alebo akaricídy. V prípade lykokazov je niekedy nutné napadnuté stromy vykopať a spáliť. Ochrana spočíva v opakovanom postreku napadnutých stromov olejovými preparátmi v intervale zhruba 7-10dní, min 2x. Priadzovčeky (Argyresthia dilectella): Listové šupiny letorastov od špičiek hnednú. Letorasty tuje sú vo vnútri vyžraté. Nachádzajú sa v nich žlté, prípade žltozelené, niekedy ľahko načervenalé 5 mm húsenice. Neskôr zostáva na báze poškodenej časti letorastu okrúhly otvor. Škodcom zapríčiňujcím tento úkaz je drobný motýľ v rozpätí krídel asi 10mm. Motýle sú svetlo hnedé alebo tmavo hnedé podľa druhu. Húsenice sú pri teplotách nad bodom mrazu aktívne i v zime. Škodlivosť pre rastlinu je zanedbateľná nakoľko dochádza iba k optickému poškodeniu. Nakoľko sú napadnuté predovšetkým horné časti koruny, môže byť hlavne pri živých plotoch intenzita napadnutia znížená jesenným rezom. Pri silnom napadnutí je najlepšie spáliť suché alebo napadnuté tuje, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu škodcu.
5. Nesprávna výsadba a podmienky
Príliš hlboká výsadba: Ak je koreňový krčok utopený pod úrovňou pôdy, kôra môže začať hniť a rastlina sa dusí. Koreňový krčok je miesto, kde kmeň prechádza do koreňov. Ak ste ho „utopili“ hlboko pod zemou, kôra na kmeni začne hniť, strom sa dusí a postupne odumiera.
Ťažká ílovitá pôda bez drenáže: Vytvára sa „bazén“, kde sa voda drží a korene hnijú. Ak vykopete jamu v ťažkom íle, vložíte tuju a zalejete, vytvorili ste „bazén“, z ktorého voda neodteká.
Nedostatok svetla: Tuje vysadené príliš blízko pri sebe, pri betónových plotoch alebo v tieni iných rastlín, môžu hnednúť kvôli nedostatku slnka. Tuje nemajú v obľube tieň (či už tieň z domu, alebo vysokého plotu). Vadiť im však môže i nadmerné slnko a prehrievanie (ak stoja pri betónovom plote alebo plechovej stene záhradného domčeka, ktorá sa v lete rozpaľuje).
Zimné slnko (popálenie): Silné zimné slnko môže poškodiť ihličie na južnej strane, najmä ak je pôda zamrznutá. Na konci zimy, keď je slnko už silné, ale zem ešte zamrznutá, dochádza k rýchlemu odparovaniu vody z ihličia na južnej strane. Pletivá sa doslova spália mrazom a slnkom.
Posypová soľ: Soľ používaná na posyp chodníkov v zime môže poškodiť spodné časti tují. Ak vám hnedne spodná časť tují pri ceste alebo chodníku, na vine je pravdepodobne zimný posyp soľou.
Moč psov: Agresívny moč psov môže spáliť ihličie na miestach, kde si značkujú teritórium. Ak máte psa (najmä samca), ktorý si značkuje teritórium stále na tom istom mieste živého plota, moč agresívne spáli ihličie.
Riešenie: Správna výsadba s dostatočným priestorom, priepustná pôda s drenážou a v prípade potreby úprava pH pôdy. Ak máte podozrenie na utopený krčok, skúste opatrne odhrabať zeminu okolo kmeňa. Jediným riešením pri moči psov je zamedziť prístupu psa k plotu alebo dané miesto ihneď po „čine“ výdatne opláchnuť krhlou vody, aby sa moč zriedil.
6. Prirodzené odumieranie staršieho ihličia
Je dôležité rozlišovať patologické hnednutie od prirodzeného procesu. Ak tuje žltnú rovnomerne vo vnútri koruny, najmä na jeseň, a staršie vetvičky ľahko opadávajú, pričom vonkajšie prírastky sú zelené, ide o prirodzené čistenie rastliny. Tieto staršie vetvičky možno jemne odstrániť. Vezmite si rukavice a rukou jemne „vyčešte“ vnútro tují. Všetko suché ihličie, ktoré samo odpadáva, musí preč. Toto je zázrak pre ihličnany. Prirodzené čistenie stromu: Rastlina sa zbavuje starého „ošatenia“, ktoré už nemá dostatok svetla.
Riešenie: Jemne odstráňte staré, odumreté vetvičky.
Ako bojovať proti chrobákovi Lamprodila festiva
Jedným z vážnych škodcov, ktorý spôsobuje vysychanie tují, je chrobák Lamprodila festiva. Tento lesklý, svetlozelený chrobák veľký asi 1 cm, sa v Európe rozšíril najmä v dôsledku klimatických zmien a obchodu s rastlinným materiálom. Samička kladie vajíčka do trhliniek na kôre, z ktorých sa vyliahnuté larvy 2 roky živia zvnútra dreviny. Po zakuklení sa vyliahnuté chrobáky prederú von, pričom zanechávajú oválne výletové otvory. Napadnuté dreviny hnednú a vysychajú.
Ochrana proti Lamprodila festiva:
- Prevencia: Keďže vývojový cyklus trvá 2 roky a obdobie kladenia vajíčok je od polovice mája do polovice júna, odporúča sa v tomto období rozvešať na slnečnejšej strane tují žlté lepiace pásy, na ktoré sa môžu vychádzajúci chrobáci nalepiť.
- Chemický postrek: V čase rojenia chrobákov sa odporúča chemický postrek viacerými prípravkami, napríklad KARATE ZEON 5CS, ACTARA 25WG, VAZTAK 10SC, MOSPILAN 20SP, v týždňových intervaloch. Pre lepšiu účinnosť je vhodné pridať zmáčadlo. Účinnosť postrekov však nie je stopercentná a dolet chrobákov zo susedných porastov je ťažko odhadnuteľný.
- Likvidácia napadnutých rastlín: V prípade silného napadnutia je najlepšie spáliť suché alebo napadnuté tuje, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu škodcu. Hoci vyššie teploty v kompostárňach by mali chrobáka zničiť, bezpečnejšou metódou je likvidácia prostredníctvom spaľovne.
Čo ak chrobák napadol tuje a tie vyschli?
Ak vaše tuje už vyschli v dôsledku napadnutia škodcami, odporúča sa ich vyrúbať a spáliť. Toto je dôležité najmä preto, aby sa v pletivách nezachovali vajíčka alebo larvy, ktoré by mohli napadnúť ďalšie rastliny. Pri likvidácii je potrebné dbať na to, aby sa škodcu nerozšíril napríklad prostredníctvom kompostu.
Ďalšie rady pre zdravé tuje
Tuje, najmä kultivar „Smaragd“, sú obľúbené pre svoju rýchlu rastúcnosť a schopnosť vytvoriť hustú zelenú stenu. Pri ich pestovaní je dôležité dodržiavať:
- Rozostupy pri výsadbe: Odporúča sa minimálne 0,7 až 0,8 metra od seba, aby mali rastliny dostatok priestoru pre rast, koreňovú konkurenciu a prístup svetla. Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch.
- Pestovanie v nádobách: Ak pestujete tuje v kvetináčoch, používajte kameninové, keramické alebo betónové nádoby s dobrou izoláciou, drenážou a otvormi na odtok vody. V zime nezabúdajte na zálievku. Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne.
- Strihanie: Tuje sa strihajú približne 2-3 krát ročne, ideálne pod mrakom. Po reze je potrebné rastliny zaliať. Mladé dreviny zvládajú hlbší rez lepšie ako staršie porasty. Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách.
- Hnojenie: Nadmerné hnojenie, najmä dusíkom, môže rastlinám uškodiť. Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Určite si ho nepomýlite.
Hnednutie tují netreba podceňovať, ale vo väčšine prípadov sa dá zvrátiť správnou starostlivosťou. Ak máte pochybnosti, neváhajte sa poradiť s odborníkmi.