Tuja: Ako vybrať vhodný substrát a zabezpečiť zdravý rast

Tuje patria medzi obľúbené a často využívané ihličnany, ktoré sú ideálne na vytvorenie zelenej steny. Dokážu opticky rozdeliť priestor, poskytnúť súkromie izoláciou od okolitého ruchu a dokonca nahradiť pevné oplotenie. Vďaka svojej nenáročnosti na pôdne podmienky a vlahu, ako aj schopnosti rásť na plnom slnku aj v polotieni, sú vhodné pre široké spektrum záhradníkov.

Tuje, známe aj ako živé ploty, sú jednou z najobľúbenejších okrasných drevín v záhradách. Vďaka svojmu rýchlemu rastu, hustému olisteniu a odolnosti sú ideálne na vytváranie súkromia, vetrolamov alebo ako dekoratívny prvok. Tuje patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae) a pochádzajú zo Severnej Ameriky a Ázie.

Zelený živý plot z tují

Čo je substrát a prečo je dôležitý pre tuje?

Či už pestujete rastliny v záhone alebo v črepníkoch, mali by ste im dopriať kvalitný a výživný substrát. Kvetom, zelenine aj drevinám poskytne lepšie podmienky pre rast, než väčšina záhradných pôd. Substráty sú zmesi určené na výsev, presádzanie alebo dlhodobé pestovanie rastlín. Pripomínajú zeminu, no skladajú sa z viacerých zložiek.

Substráty sú priemyselne pripravené a namiešané z niekoľkých druhov rašelín, vyzretého kôrového humusu, piesku, ílu, hnojív a ďalších doplnkových komponentov. Zmiešaním viacerých organických materiálov môžeme vytvoriť substrát so špecifickými vlastnosťami. Niektoré slúžia na podporu zakorenenia, iné sa starajú o priedušnosť substrátu a priepustnosť vody, ďalšie dopĺňajú živiny a upravujú pH.

Rôzne typy záhradných substrátov

Kľúčové zložky substrátov a ich funkcia

  • Rašelina: Patrí medzi najčastejšie bázy substrátov. Vzniká rozkladom rastlín a stromov vo vlhkom prostredí. Je ľahká a jemná, no obsahuje len minimum živín. Vyznačuje sa tiež kyslým pH.
  • Ornica: Je úrodná vrstva pôdy, ktorá vzniká poľnohospodárskou činnosťou na poliach.
  • Kompost: Je jednou z najčastejších zložiek záhradného substrátu, pretože je plný živín, ktoré môžu rastliny využiť.
  • Piesok: Do substrátov sa pridáva pre lepší odvod vody a požadované prevzdušnenie koreňového obalu. Hlavne v črepníkoch je však nevýhodou jeho vyššia hmotnosť. Namiesto piesku je tiež možné použiť perlit.
  • Kokosové vlákno: Dobre udržiava vlhkosť, odľahčuje ťažkú hlinu a obohacuje piesočnaté pôdy. Má neutrálne pH.
  • Hnojivo: Je to, čo rastlinám dodáva výživu. Obsahuje rôzne chemické prvky, ktoré sa zo substrátu dostávajú cez korene k celej rastline.
  • Íly: Fungujú ako nosiče chemických hnojív a je možné využívať pri zlepšovaní vlastností pôd. Ílovitý substrát je ťažší, zostáva dlho mokrý a po vyschnutí praská.
  • Kôra z ihličnanov: Podobne ako kokosové vlákno, aj kôra z ihličnanov sa pridáva do substrátov najmä kvôli prevzdušneniu a hrubej štruktúre, ktorá niektorým rastlinám slúži ako opora.

pH substrátu pre tuje

Väčšina substrátov má neutrálne až mierne kyslé zloženie s pH 5,5 - 7, ktoré vyhovuje väčšine druhov rastlín. Tuje preferujú mierne kyslú až neutrálnu pôdu. Ideálna pôda pre tuje by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá, priedušná, prípadne piesčitá. Nevhodné sú ílovité a ťažké pôdy.

Pre pestovanie druhov, ktoré prosperujú v kyslých pôdach, sú vhodné záhradnícke substráty pre kyslomilné rastliny. pH záhradného substrátu sa zvyšuje pridaním vápenca alebo popola. Zásaditý substrát je možné dosiahnuť pridaním síry či niektorých druhov hnojív.

Ak sa potrebujete ubezpečiť o kyslosti pôdy v záhrade alebo vami namiešaného substrátu, môžete pH otestovať sami doma. Najpraktickejšie sú lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH, ktoré zoženiete v lekárňach či vo väčších drogériách. Trochu suchej pôdy zalejte destilovanou vodou a nechajte pár hodín lúhovať, potom do roztoku ponorte indikátorový papierik.

Typy substrátov a výber pre tuje

Existuje naozaj veľké množstvo substrátov a väčšina z nich je namiešaná priamo na mieru konkrétnemu druhu rastlín, alebo širšej skupine druhov s rovnakými nárokmi na pôdu. Substráty delíme na jednodruhové (to je napr. záhradná zemina či rašelina) a viaczložkové.

Univerzálne substráty

Záhradnícky substrát je univerzálnym substrátom. Je vhodný pre rôzne druhy záhradných rastlín. Zvyčajne má jednoduché zloženie bez špeciálnych prísad - obsahuje rašelinu, kvalitný humus a má upravené pH. Záhradnícky substrát dobre absorbuje vodu a zaisťuje prísun vzduchu ku koreňom rastlín. Používa sa na výsadbu okrasných, ovocných kríkov a stromov, na zeleň v kontajneroch a na pestovanie kvetín a zeleniny v záhonoch a skleníkoch.

Špeciálne substráty pre okrasné dreviny

Substrát na okrasné dreviny je vhodný na pestovanie listnatých aj ihličnatých okrasných stromov a kríkov. Radíme medzi ne smrek, tis, borovice, tuje, borievky, cyprušteky či okrasné javory. Substrát má vzdušnú a jemnú štruktúru s výbornou absorpciou vody, čo podporuje rozvoj koreňového systému po výsadbe. AGRO Substrát pre okrasné dreviny je vynikajúcim základom pre výsadbu drevín. Špeciálne zloženie, vyvážený obsah živín a stopových prvkov a upravená hodnota pH napomáhajú správnej funkcii koreňového systému aj nadzemnej časti ihličnatých a listnatých stromov a kríkov. AGRO substrát pre okrasné dreviny je vyváženou zmesou prírodných surovín - rašelina, vyzretý kôrový humus a výživové zložky tvoria úrodný komplex na výsadbu drevín.

Pri výsadbe tují odporúčame použiť špeciálny substrát pre kyslomilné rastliny, ktorý je obohatený o mikro a makroprvky. Organické substráty z našej ponuky podporujú vzdušnosť pôdy, ľahko sa vstrebávajú koreňmi rastlín a podporujú zdravý rast tuje.

Tuja zelená obrovská | Ako sadiť a starať sa

Zloženie špeciálneho substrátu pre okrasné dreviny (príklad)

Substrát obsahuje aj ďalšie veľmi účinné zložky:

  • Vodorozpustné kryštalické hnojivo KRISTALON na 6 týždňov rastu - najobľúbenejšie hnojivo na trhu, určené aj profesionálnym pestovateľom.
  • Súbor živín VITALITY komplex pre vitalitu a regeneráciu rastlín. VITALITY komplex je unikátny súbor enzýmov a stimulačných látok zo zažívacieho traktu dážďoviek, zrýchľujúci transport živín z pôdy do rastlín a zlepšujúci ich využitie. Tieto látky sú nápomocné pri zväčšení koreňovej plochy a následne aj nadzemnej časti rastliny. Spolu s humínovými a fulvinovými kyselinami obmedzujú únavu a vyčerpanie pôdy.

Výsadba tují: Kedy, ako a do akého substrátu

Dreviny zakúpené v kontajneroch je možné vysádzať od marca do novembra, prípadne až do momentu trvalého zamrznutia pôdy. Najideálnejšie obdobie na výsadbu je však leto, konkrétne mesiace jún a august.

Príprava pôdy a výsadba

KVALITA PÔDY: Nikdy nesaďte tuju smaragd do ílu alebo inej ťažkej nepriedušnej pôdy, najlepšia je kyprá a priedušná pôda, aj piesčitá pôda je ideálna. Ak v mieste výsadby nie je dostatočne kvalitná pôda, možno pôdu skvalitniť pridaním rašelinového substrátu. Keď je pôda v mieste výsadby nepoužiteľná, je nutné vytvoriť celistvú drážku o minimálnej hĺbke 50 cm a min. šírke 50 cm, táto drážka by mala mať aj drenáž pre odvod prebytočnej vody, aby nedošlo k utopeniu koreňových systémov.

Pred výsadbou je vhodné upraviť pôdu a vykopať dostatočne hlbokú jamu. Sadenice sa vkladajú do jamy, zalejú vodou, zasypú zeminou a pôda sa utlačí. Odporúča sa záhon mulčovať kôrou alebo trávou, ktorá udržuje vlhkosť. Pokosenú trávu je však na jeseň vhodné zo záhonu odstrániť, pretože sa v nej držia hlodavce.

Rozostupy pri výsadbe tují

Pri výsadbe je nevyhnutné dodržať správne rozostupy, ktoré sa odvíjajú od budúcej požadovanej výšky plota:

  • Pre živý plot s výškou 4-5 metrov sú odporúčané rozostupy 80-90 cm.
  • Pre finálnu výšku plota do 3 metrov je ideálny rozostup 70 cm.
  • Pre menšie ploty postačujú menšie rozostupy, minimálne však 50 cm.

Nesprávne zvolené rozostupy môžu viesť k pomalému rastu, zakrpateniu jednotlivých drevín, konkurenčnému boju o vodu a živiny a v konečnom dôsledku k nedostatočnému prevzdušneniu priestoru, čo podporuje vznik múčnatiek a hubových ochorení. Odporúča sa dodržať vzdialenosť 70-80 cm aj od oplotenia.

Pokiaľ chcete vytvoriť živý plot, mali by ste dodržať minimálny rozostup 30 cm, ideálne 40-60 cm medzi stromami. Pri príliš tesnej výsadbe hrozí žltnutie či hnednutie ihličia až úplné vyschnutie.

Schéma správnych rozostupov pri výsadbe tují

Starostlivosť o tuje

Zálievka

Tuje potrebujú pravidelný prísun vody. Po výsadbe je potrebné polievať výdatne, pokojne aj každý deň počas prvého mesiaca. Neskôr, keď rastliny trochu vyrastú, väčšie druhy polievajte raz týždenne približne litrom vody, pričom množstvo závisí od veľkosti stromu a počasia. Polievať treba aj v zime, ak nemrzne, a dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla.

Hnojenie

Po zasadení tuje nehnojte. Prvé hnojenie by malo prebehnúť najskôr po 6 týždňoch, ideálne po 2 mesiacoch, aby nedošlo k poškodeniu koreňov. Na jar používajte hnojivá s obsahom dusíka, ktoré môžete aplikovať aj v lete (jún). Neskoršie hnojenie dusíkom môže predĺžiť vegetačné obdobie a oslabiť odolnosť proti mrazom. V auguste a septembri je vhodné použiť jesenné hnojivo s obsahom draslíka na zvýšenie mrazuvzdornosti. Odporúča sa aj používanie horkej soli, ktorá by mala byť súčasťou hnojiva na tuje.

Pri pestovaní je dôležité zvoliť hnojivo určené priamo na tuje, či už tekuté alebo tuhé.

Rôzne druhy hnojív pre tuje

Pôda a umiestnenie

Tuje preferujú slnečné alebo polotienisté miesta. V tieni síce prežijú, ale ich rast sa výrazne spomalí. Obľubujú slnko, preto sa im najlepšie darí na mieste so slabým tieňom. Vhodné sú nielen do záhrady, ale aj na slnečný balkón, schodisko či terasu.

Ideálna pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá a priedušná, prípadne piesčitá. Nemali by sa sadiť do ílovitých ťažkých pôd.

Rast a strihanie tují

Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne, v závislosti od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnom prostredí s pravidelným hnojením a primeranou závlahou môžu dosiahnuť rast 25-40 cm za rok. Bežná starostlivosť zahŕňa primeranú závlahu počas celého roka, najmä v prvých 1-2 rokoch po výsadbe a počas zimy, keď nemrzne.

Tuje sa strihajú približne 2-3 krát ročne. Rez sa vykonáva zo strán, zatiaľ čo vrchol sa necháva dorásť do požadovanej výšky a až potom sa zastrihne. Pre extra hustý plot je možné zastrihnúť aj vrchol, čo podporí jeho rozvetvenie. Ideálny čas na prvý rez je na jar v apríli, druhý letný rez v júni a posledný na konci augusta alebo v septembri. Strihať je možné nožnicami alebo krovinorezom, ideálne pred dažďom, nie v horúčavách.

Pri strihaní živých plotov je ideálne strihať ich do kónického tvaru (sklon 5-10%), aby malo svetlo prístup k dolným častiam a plot nezostal odspodu bez listov.

Správny rez tují pre živý plot

Pestovanie tují v nádobách

Tuje je možné pestovať celoročne aj v nádobách, pričom sú ideálne keramické alebo drevené. Plastové nádoby vyžadujú dodatočné zaizolovanie koreňov, napríklad obalením črepníka dekou. Nádoba musí byť dostatočne veľká, aby poskytla primeraný priestor pre koreňový bal. V malých kvetináčoch bude rast tují minimálny.

Pri pestovaní v nádobách je dôležitá pravidelná a výdatná zálievka, pričom treba dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla. Pre udržanie vlhkosti a teploty môžu pomôcť rôzne materiály.

Pri výsadbe do kvetináča sa tiež odporúča použiť črepník s dostatočnou hĺbkou a šírkou. Korene tují sa časom rozrastajú, preto je dôležité zvoliť vhodnú drevinu, ktorá sa hodí do takýchto podmienok.

Tuje pestované v nádobách na terase

Rozmnožovanie tují

Tuje je možné jednoducho rozmnožovať z vlastných zásob. Zo stromu sa nastrihajú zdravé zrelé výhonky s dĺžkou 10 až 20 centimetrov, ktoré sa namočia do špeciálneho rastového stimulátora. Následne sa vetvičky zasadia do kvetináča s pripravenou mierne kyslou pôdou (rašelina alebo rašelinový substrát zmiešaný s pieskom, pH 4-5). Substrát sa udržuje vlhký, až kým nebudú mať rastlinky dostatok miesta pre korene.

Najčastejšie druhy tují

Tuje sú vždyzelené, neopadavé ihličnany s dobrou odolnosťou proti mrazu. Existuje veľké množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a spôsobom využitia.

Tuja západná (Thuja occidentalis)

Tento druh sa vyznačuje hustou kužeľovitou korunou s rovnomerne rozostavanými vetvami. Je často využívaný na stavbu živých plotov, pričom obľúbené sú najmä odrody 'Smaragd' a 'Brabant'.

  • Brabant: Rastie rýchlo, dorastá do výšky 5 metrov a má celoročne zelené sfarbenie. Dobre znáša znečistené prostredie.
  • Smaragd: Tmavozelená odroda dorastajúca do výšky 10 metrov s kužeľovitým tvarom a husto rastúcimi vetvami. Je obľúbená pre svoj subtílny rast a minimálnu potrebu strihania bokov.

Tuja riasnatá (Thuja plicata)

Známá aj ako tuja obrovská, dorastá do výšky až 60 metrov a jej kmeň môže dosiahnuť priemer až 6 metrov. Medzi známe odrody patria 'Atrovirens', 'Gerderland', 'Whipcord' alebo '4Ever Goldy'.

Zakrpatené odrody

Pre menšie záhrady, skalky alebo lemovanie ciest sú vhodné zakrpatené formy, ako napríklad 'Danica', 'Tiny Tim' alebo 'Mr Bowling Ball'. Guľovitá 'Danica' či 'Tiny Tim' dorastajú maximálne do osemdesiat centimetrov.

Pri výbere tují je dôležité zohľadniť typ využitia, požadovaný tvar a konečnú výšku rastliny.

Rôzne odrody tují: Smaragd, Brabant, Danica

Choroby a škodcovia tují

Tuje môžu byť napadnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré spôsobujú hnednutie, žltnutie alebo odumieranie ihličia a výhonkov.

Škodcovia

  • Priadovček smrekovcový: Mole požierajúce vetvičky, spôsobujúce ich hnednutie.
  • Lykokaz tujový: Napáda staré a poškodené stromy, oslabuje ich a spôsobuje vysychanie.
  • Mínerka tujová: Malý motýľ, ktorý poškodzuje tuje najmä v máji a júni, ale môže pôsobiť celoročne.

Choroby

  • Vysychanie ihličia: Najčastejšou príčinou sú huby, ktoré sa vyskytujú v premokrených pôdach.
  • Hnednutie ihličia: Môže byť spôsobené plesňami, mechanickým poškodením alebo obhrýzaním škodcami.
  • Odumieranie výhonkov: Spôsobené hubou Kabatina, prejavuje sa hnednutím mladých výhonkov a tvorbou plodničiek. Často sa vyskytuje v hustých živých plotoch s nedostatkom svetla.

Pri napadnutí chorobami je dôležité odstrániť napadnuté časti a použiť vhodný fungicídny postrek. Pravidelne kontrolujte aj zdravotný stav drevín.

tags: #tuja #vhodny #substrat

Populárne príspevky: