Komplexný sprievodca chorobami a škodcami tuje západnej

Tuja (Thuja) je rod vždyzelených ihličnatých stromov a kríkov, ktoré sú často využívané v záhradách a krajinárskom dizajne. Tieto rastliny sú cenené pre svoj atraktívny vzhľad, jednoduchú údržbu a rôznorodé použitie. Rod Tuja zahŕňa niekoľko druhov, z ktorých najznámejšie sú Thuja occidentalis (Tuja západná) a Thuja plicata (Tuja riasnatá). Tuje sú obľúbené pre svoju otužilosť a nenáročnosť. Napriek tomu sú napádané chorobami a škodcami. Nemýľte si však choroby a škodcov za iné faktory, ktoré zapríčiňujú vysychanie tují, ako je silné priame slnečné lúče, sneh, mráz, dlhodobý vietor, blesky, nedostatok alebo prebytok vody v lete alebo aj v zime, nevhodná pôda, prehnojenie alebo nedostatok živín. Ak tieto faktory vylúčite, zostanú vám choroby zodpovedné za časté odumieranie listov alebo konárov, alebo škodcovia ako roztoče a molovky.

Záhradný plot z tují

Druhy tují a ich charakteristiky

Rod tují v sebe zahŕňa 5 rozličných druhov. V minulosti bolo do tohto rodu zaradených 6 druhov. Patria tu:

  • Tuja západná (Thuja occidentalis): Je to vždyzelený ihličnan so šupinovitými ihlicami a úzkym stĺpovitým tvarom. Je to najčastejšie u nás pestovaná tuja, ktorá ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí i farieb.
  • Tuja japonská (Thuja standishii): Tento druh je menší vždyzelený ker alebo strom s jemnými šupinovitými ihlicami.
  • Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
  • Tuja riasnatá (Thuja plicata): Tento druh je známy ako Tuja riasnatá. Je to veľký strom so šupinovitými ihlicami, ktorý môže dosiahnuť impozantné rozmery, až 60 metrov a priemer kmeňa cez 5 metrov. Má pyramidálny tvar so širokou korunou a hustým porastom ihlíc, ktorý vytvára tmavo zelený až žltozelený lesklý vzhľad. Je nápadná svojou výškou a objemom.
  • Tuja kórejská (Thuja koraiensis): Tento druh je menší vždyzelený ker alebo strom s tenkými až stredne veľkými šupinovitými ihlicami.
  • Tuja východná (Thuja orientalis) alebo správne Tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis): V minulosti tento ihličnan patril do rodu tují, v súčasnosti sa radí do samostatného rodu. Je to menší vždyzelený ihličnan s jemnými šupinovitými ihlicami, ktorý môže dosiahnuť výšku okolo 5-8 metrov. Má tenké, svetlo hnedé kmene a ihlice sú tmavo zelené, mäkké a šupinovité.

V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov. Vďaka tomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkosti i farieb. Vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité. Stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného i nepravidelného tvaru. V odtieňoch od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale i s modrým nádychom.

Obľúbené kultivary tuje západnej

Najčastejšie u nás pestovaná tuja západná ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí i farieb. Obľúbenými kultivarmi sú:

  • Tuja Smaragd: Je to konkrétna odroda rodu Thuja, ktorá je známa svojim úzkym, stĺpovitým rastom a jasne zelenými ihlicami. Smaragd je stredne vysoký ker alebo strom, ktorý dosahuje výšku približne 3-4 metre a šírku okolo 1 metra. Jeho stĺpovitý tvar a kompaktný rast ho robí ideálnou voľbou pre živé ploty, zelené steny, alebo ako solitérnu rastlinu v záhradách. Ihlice tuje Smaragd majú sýto zelenú farbu, ktorá sa drží po celý rok. Dorastá do výšky 4-6 m a šírky 0,8 m, vhodná na živý plot.
  • Tuja Golden Smaragd: Rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky 2-2,5 m a šírky 1-1,5 m, vhodná na živý plot.
  • Tuja Brabant: Je obľúbený kultivar druhu Thuja occidentalis. Tuja Brabant sa vyznačuje svojim hustým stĺpovitým rastom, čo ju robí skvelou voľbou pre vytváranie súkromia a ochrany pred vetrom. Obvykle dosahuje výšku 5-8 metrov a šírku 1-2 metre. Jednou z hlavných výhod tuja Brabant je jej rýchly rast. Môže pridať niekoľko metrov na výške za rok, rýchlo vytvárajúce hustú bariéru alebo zelené pozadie v krajine. Dobre znáša znečistené prostredie.
  • Tuja Frieslandia: Rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 3 m. Svetlozelená farba so žltými až krémovožltými mladými výhonkami, vhodná na živý plot.
  • Tuja Jantar: Pomalyrastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladýmí výhonkami na jeseň sa mení na tmavomedenú farbu, dorastá do výšky 2-3 m a šírky 1m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
  • Tuja Danica: Pomalyrastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda, dorastá do výšky 1m a šírky 60 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
  • Tuja Meinekes Zwerg: Pomalyrastúca, vajcovitý tvar, tmavozelená farba s krémovými mladými výhonkami, dorastá do výšky 2 m a (po 10 rokoch 0,80 m x 0,70 m), vhodná do skaliek a kvetináčov.
  • Tuja Rheingold: Pomalyrastúca, guľovitý tvar (neskôr široký kužeľ), zelená farba s oranžovozlatými mladými výhonkami, dorastá do výšky 3-4 m a šírky 2-4 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
  • Tuja Tiny Tim: Pomalyrastúca, guľovitý tvar, sýtozelená farba, dorastá do výšky a šírky 40-50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
  • Tuja Mirjam: Pomalyrastúca, guľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky a šírky 30-50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.

Pestovanie a starostlivosť o tuje

Tuje sú medzi okrasnými ihličnanmi asi najvyhľadávanejšie. Veľké pozitívum prinášajú svojím celoročnom dekorom a jednoduchosťou pestovania.

Výsadba tují

Výsadba tují sa zvyčajne vykonáva na jar alebo na jeseň, kým pôda nezamrzne. Tuje obľubujú priame slnko až mierny polotieň. Vyberte miesto, ktoré dostáva dostatok slnečného svetla, ale môže aj zniesť mierny tieň. V tieni síce prežijú, ale ich rast sa výrazne spomalí. Vytvorte dostatočne veľkú jamu, aby sa korene rastliny mohli voľne rozprestrieť. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak chcete skupinovú výsadbu alebo živý plot, prispôsobte vzdialenosť výsadbových jám podľa kultivaru, ktorý chcete vysadiť.

Schéma správnej výsadby tuje

Odporúčané rozostupy pre živý plot:

  • Pre živý plot s výškou 4-5 metrov sú odporúčané rozostupy 80-90 cm.
  • Pre finálnu výšku plota do 3 metrov je ideálny rozostup 70 cm.
  • Pre menšie ploty postačujú menšie rozostupy, minimálne však 50 cm.

Nesprávne zvolené rozostupy môžu viesť k pomalému rastu, zakrpateniu jednotlivých drevín, konkurenčnému boju o vodu a živiny a v konečnom dôsledku k nedostatočnému prevzdušneniu priestoru, čo podporuje vznik múčnatiek a hubových ochorení. Odporúča sa dodržať vzdialenosť 70-80 cm aj od oplotenia. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Pravidelnú zálievku doprajte novovysadenej tuji pravidelne.

Príprava pôdy

Tuje rastú najlepšie v dobre odvodnenej pôde. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Obľubujú výživnú, priepustnú pôdu. Ideálna pôda pre tuje by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá, priedušná, prípadne piesčitá. Pred výsadbou je dobré pripraviť pôdu, odstrániť buriny a zlepšiť jej odvodnenie. Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Ako drenáž môžete použiť rôzne prírodné materiály, napríklad ZeoSand alebo Zeolit Agro.

Zálievka

Spočiatku po výsadbe je dôležité pravidelne zalievať tuje, aby sa dobre zakorenili. Mladé rastliny vyžadujú pravidelné zavlažovanie, ale akonáhle sa zakorenia, sú schopné znášať mierne sucho. Väčšie druhy polievajte raz týždenne približne litrom vody, pričom množstvo závisí od veľkosti stromu a počasia. Polievať treba aj v zime, ak nemrzne, a dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla. Tuje pestované v pestovateľských nádobách alebo kvetináčoch počas suchej zimy potrebujú dostatočnú zálievku.

Strihanie tují

Pravidelné prerezávanie tují je dôležité na udržanie ich tvaru a hustoty. Rez sa vykonáva zo strán, zatiaľ čo vrchol sa necháva dorásť do požadovanej výšky a až potom sa zastrihne. Pre extra hustý plot je možné zastrihnúť aj vrchol, čo podporí jeho rozvetvenie. Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam. Strihanie tují sa neodporúča počas horúcich dní.

Nástroje na strihanie tují

Živý plot z tují sa odporúča strihať 2-3x ročne pre získanie hustejšieho habitu. Prvý termín je na konci jari (apríl), druhý letný rez v júni a posledný na konci augusta alebo v septembri. Strihať je možné nožnicami alebo krovinorezom, ideálne pred dažďom, nie v horúčavách.

Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky. Ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.

Střih živého plotu z tújí - POV video

Hnojenie tují

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Prvé hnojenie by malo prebehnúť najskôr po 6 týždňoch, ideálne po 2 mesiacoch po výsadbe, aby nedošlo k poškodeniu koreňov. Hnojivo sa obvykle aplikuje na tuje na jar, krátko po prebudení rastliny zo zimného spánku. Môžete použiť granulované hnojivo alebo tekuté hnojivo rozpustné vo vode. Tuje zvyčajne vyžadujú hnojenie raz ročne. Pokiaľ používate dlhodobo uvoľňujúce sa granulované hnojivo, môže byť potrebné iba jedno ošetrenie na jar.

Pre tuje sa odporúča používať vyvážené hnojivo so zmesou živín, ako je dusík (N), fosfor (P) a draslík (K). Hnojivo by malo mať rovnomerné pomery týchto živín, napríklad 10-10-10 alebo 14-14-14. Dusík je živina, ktorá podporuje rast zelenej hmoty a zelenej farby ihlíc. Draslík je dôležitý na posilnenie odolnosti rastliny voči chorobám a nepriaznivým podmienkam. V auguste a septembri je vhodné použiť jesenné hnojivo s obsahom draslíka na zvýšenie mrazuvzdornosti. Odporúča sa aj používanie horkej soli, ktorá by mala byť súčasťou hnojiva na tuje.

Po aplikácii hnojiva je dôležité zaliať rastlinu dostatočným množstvom vody. To pomôže živinám preniknúť do koreňov a minimalizuje riziko popálenia koreňov v prípade koncentrovaného hnojiva.

Tuje v nádobách

Tuje je možné pestovať celoročne aj v nádobách, pričom sú ideálne keramické alebo drevené. Plastové nádoby vyžadujú dodatočné zaizolovanie koreňov, napríklad obalením črepníka dekou. Nádoba musí byť dostatočne veľká, aby poskytla primeraný priestor pre koreňový bal. V malých kvetináčoch bude rast tují minimálny. Pri pestovaní v nádobách je dôležitá pravidelná a výdatná zálievka, pričom treba dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla.

Choroby a škodcovia tuje západnej

Hnednutie tují je najčastejším signálom, že s rastlinou nie je niečo v poriadku. Príčin môže byť mnoho, od banálnych až po fatálne. Skôr než prejdeme k patologickým stavom, musíme vylúčiť jednu prirodzenú vec. Každý ihličnan, aj ten neopadavý, obmieňa svoje ihličie (v prípade tují šupiny). Ak pozorujete, že tuje žltnú rovnomerne vo vnútri koruny, najmä na jeseň, a tieto staršie vetvičky po dotyku ľahko opadávajú, pričom vonkajšie prírastky sú krásne zelené, zachovajte pokoj. Ide o prirodzené čistenie stromu. Rastlina sa zbavuje starého "ošatenia", ktoré už nemá dostatok svetla. Ak však hnednú konce výhonkov, celé vonkajšie strany, alebo sa objavujú škvrny, je potrebné venovať tomu pozornosť.

Hnednutie tuje

Faktory spôsobujúce hnednutie a žltnutie tují

Okrem chorôb a škodcov existujú rôzne environmentálne a pestovateľské faktory, ktoré môžu spôsobiť zmeny farby a vitality tují:

  • Nedostatočná zálievka (letné a zimné sucho): Toto je absolútne najčastejšia príčina. Letné sucho: Ak v horúcom lete neprší dva týždne a vy nezalejete živý plot, začne trpieť. Zimné sucho (fyziologické sucho): Keď svieti zimné slnko, tuja sa snaží fotosyntetizovať a odparuje vodu. Ak je však pôda zamrznutá, korene žiadnu vodu neprijmú.
  • Nedostatok živín: Ak vidíte, že staršie ihličie smerom od kmeňa stráca sýtu farbu, mení sa na svetlozelenú, neskôr žltú až hnedú, kým konce sú stále zelené, rastlina vám signalizuje hlad. Konkrétne ide najčastejšie o nedostatok horčíka (Mg). Prvou pomocou pri deficite horčíka je postrek na list tzv. horkou soľou (síran horečnatý).
  • Prehnojenie: Nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú.
  • Nesprávna výsadba: Príliš hlboká výsadba: Ak ste koreňový krčok "utopili" hlboko pod zemou, kôra na kmeni začne hniť, strom sa dusí a postupne odumiera. Ťažká ílovitá pôda bez drenáže: Ak vykopete jamu v ťažkom íle, vložíte tuju a zalejete, vytvorili ste "bazén", z ktorého voda neodteká.
  • Zimné popálenie slnkom: Na konci zimy, keď je slnko už silné, ale zem ešte zamrznutá, dochádza k rýchlemu odparovaniu vody z ihličia na južnej strane. Pletivá sa doslova spália mrazom a slnkom.
  • Posypová soľ: Ak vám hnedne spodná časť tují pri ceste alebo chodníku, na vine je pravdepodobne zimný posyp soľou.
  • Psí moč: Ak máte psa (najmä samca), ktorý si značkuje teritórium stále na tom istom mieste živého plota, moč agresívne spáli ihličie.

Choroby tují

V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami tují:

  • Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.): Jednou z najnebezpečnejších je fytoftóra (Phytophthora cinnamomi), ktorá napáda korene. Rastlina začne postupne vädnúť, jej ihličie žltne a hnedne odspodu nahor. Keďže choroba zasahuje koreňový systém, väčšinou si ju všimneme až vo chvíli, keď je už rastlina vážne poškodená. Korene postupne mäknú a rozpadávajú sa. Medzi zdravým a napadnutým pletivom je ostrá hranica. Prevencia spočíva v dobrej drenáži a nepremokrenej pôde. V prípade výskytu sa používajú fungicídy ako Previcur Energy alebo Ridomil Gold, ktoré dokážu zastaviť šírenie patogéna.
  • Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina): Častou chorobou u mladých jedincov tují, jeden až štyri roky starých je hnednutie ihlíc tují. Príznaky ochorenia sa objavujú na mladých rastlinách obvykle v polovici leta. Šupinovité listy, hlavne na spodných vetvách majú na hornej strane žltohnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr hnednú. Vyzerajú ako spálené plameňom. Na jar budúceho roku sa objavujú na hornej strane odumretých šupinatých listov temne hnedé vankúšiky, v ktorých sa pod pokožkou vytvárajú plodnice.
  • Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea): Najčastejšie sa vyskytuje na šupinatých lístkoch druhov r. Thuja a Juniperus, napáda aj druhy r. Chamaecyparis, Cupressus. Napadnuté časti od vrcholov výhonov žltnú a hnednú. Pri väčšom výskyte začne rastlina opadávať zvonka smerom dnu. Huba prežíva v plodniciach na rastúcich alebo už spadnutých infikovaných ihliciach. Parazit napáda predovšetkým oslabené rastliny (nedostatok alebo nadbytok výživy, nevhodné stanovište, poškodenie imisiami, hustá výsadba spojená s nadmernou vlhkosťou a pod.).
  • Spáľovka tuje (Kabatina thujae): Hnednutie výhonkov spôsobené hubami rodu Kabatina, ktoré sa prejavuje usychaním jednotlivých vetvičiek. Napadnuté časti majú sivastý povrch s čiernymi bodkami - plodničkami huby. Výrazným príznakom je hnednutie jednotlivých šupinových lístkov alebo vrcholových častí výhonov. Na kôre napadnutých výhonov sa koncom mája až začiatkom júna objavujú drobné (0,2-0,4 mm) čierne plodničky (acervuli). Včasný zásah spočíva v odstránení infikovaných výhonkov a preventívnom postreku fungicídmi ako Ortiva alebo Score.
  • Hrdza tují (Gymnosporangium spp.): V niektorých oblastiach sa objavuje aj hrdza tují, ktorá spôsobuje oranžové alebo hnedé výrastky na konárikoch. Táto choroba je zradná, pretože jej vývojový cyklus často zahŕňa aj iné hostiteľské rastliny, napríklad hrušky. Aj tu pomáha rez a fungicídny postrek.

Škodcovia tují

Škodcovia, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách, je niekoľko. Pozrime sa na tie, ktoré sa u nás vyskytujú najčastejšie:

  • Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus) a Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae): Tieto drobné chrobáky si robia chodbičky pod kôrou. Prerušujú tok miazgy, čo vedie k náhlemu uschnutiu celých veľkých konárov alebo aj celého stromu. Lykožrút má počas roka jednu generáciu a hlavným obdobím rojenia chrobákov je máj a jún. Postreky, ktoré sa odporúčajú používať počas rojenia chrobákov, nemávajú príliš veľký účinok. Pri extrémne silnom výskyte sa odporúčajú dva postreky s dvojtýždňovým odstupom prípravkami Dursban 480 EC a Karate Zeon 5 CS.
  • Mínerka tujová (Argyresthia thuiella): Tento drobný motýľ kladie vajíčka priamo na ihličie a jeho larvy sa zavrtávajú do výhonkov. Poškodené časti postupne žltnú a odumierajú. Zhnednutie koncov výhonkov je prvým príznakom napadnutia mínerkou tujovou. V júni sa na ihliciach objavujú pravidelne kruhovité otvory. Na jeseň pokračuje hnednutie šupín od špičiek výhonkov. Prevencia spočíva v dostatočnej zálievke a pravidelnom rosení.
  • Priadza smrekovcová (Argyresthia dilectella, A. trifasciata): Mole požierajúce vetvičky, spôsobujúce ich hnednutie. Poznávacím znakom škodcu sú tri nápadné pruhy krídlach. Za mierneho počasia poškodzujú rastlinu aj v zimnom období.
  • Krasoň borievkový (Lamprodila festiva): V strednej Európe sa objavil chrobák, ktorý napáda junipery (borievka obyčajná, jalovec) a tuje. Svojim zafarbením lesklý svetlozelený chrobák je veľmi nápadný, vyzerá akoby bol vytepaný z nejakého zeleného lesklého kovu. Je asi 1 cm veľký. Samička nakladie v období od cca 15. mája do 15. júna po spárení vajíčka do trhliniek na kôre. Z nich sa vyliahnu larvy, ktoré 2 roky požierajú stromy/tuje zvnútra. Zostanú po nich len oválne otvory, tzv. výletové, ktorými sa dospelé jedince vykusávajú z dreva. Dreviny zhnednú a vysychajú. Odporúča sa rozvešať na slnečnejšiu stranu tují žlté lepiace pásy. Následne chemický postrek viacerými prípravkami v týždňových intervaloch (KARATE ZEON 5CS, ACTARA 25WG, VAZTAK 10SC, MOSPILAN 20SP).
  • Červce (Coccoidea) a puklice Štítnička borievková (Carulaspis juniperi): Patria medzi savý hmyz, ktorý oslabuje rastliny.
  • Roztoče (roztoč červený Tetranychus urticae): Tieto drobné škodce sú voľným okom ťažko viditeľné, no prezrádzajú ich jemné pavučinky na výhonkoch a strácajúce sa sfarbenie ihličia. Roztoče sa najviac rozmnožujú počas suchého a horúceho počasia. Pri napadnutí pomáhajú špecializované akaricídy, napríklad Sanmite 20 WP alebo Vertimec 1.8 EC.
  • Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea): Živia sa miazgou a zanechávajú na ihličí lepkavý povlak. Ten sa stáva živnou pôdou pre čiernu hubu, ktorá znižuje fotosyntézu. Napadnuté tuje žltnú, oslabujú sa a postupne rednú. Vošky sa dajú potlačiť biologickými prípravkami na báze olejov alebo dravým hmyzom, no pri silnom výskytu je nutný chemický zásah (Mospilan 20 SP).
  • Strapky: Spôsobujú drobné bodkovité poškodenia a sivasté sfarbenie ihličia.
Tabuľka škodcov tují
Škodca Príznaky Riešenie
Molovka tujová Žltnutie a odumieranie končekov vetvičiek Pravidelný strih, insekticídy
Vošky Žltnutie ihličia, lepkavý povlak, čierna huba Biologické prípravky (oleje), dravý hmyz, chemické zásahy (Mospilan 20 SP)
Roztoče Jemné pavučinky, strácajúce sa sfarbenie ihličia Dostatočná zálievka, rosenie, akaricídy (Sanmite 20 WP, Vertimec 1.8 EC)
Strapky Drobné bodkovité poškodenia, sivasté sfarbenie ihličia Cielené prípravky
Lykokaz tujový/borievkový Chodbičky pod kôrou, uschnutie konárov/stromu Odstránenie a spálenie napadnutých stromov, insekticídy (Dursban 480 EC, Karate Zeon 5 CS)
Krasoň borievkový Oválne výletové otvory v kôre, hnednutie a vysychanie drevín Žlté lepiace pásy, insekticídy (KARATE ZEON 5CS, ACTARA 25WG, VAZTAK 10SC, MOSPILAN 20SP)

Prevencia a ochrana

Najdôležitejším krokom v ochrane tují je prevencia. Správna výsadba s dostatočnými rozostupmi, priepustná pôda s drenážou a pravidelná zálievka počas sucha dokážu výrazne znížiť riziko napadnutia. Dôležitá je aj údržba - rez poškodených a suchých častí, odstraňovanie napadnutého ihličia a zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu v poraste. Preventívne postreky na jar a jeseň môžu pôsobiť ako ochranný štít, ktorý minimalizuje rozvoj hubových chorôb. V prípade škodcov je vhodné kombinovať biologické a chemické postupy tak, aby sa rastlina chránila bez zbytočného zaťaženia prostredia.

Pri konkrétnych prípravkoch sa osvedčili biologické produkty na báze olejov alebo extraktov, napríklad NeemAzal-T/S, ktorý pôsobí proti voškám aj niektorým druhom húseníc. Na vošky a strapky je účinný aj Mospilan 20 SP, ktorý preniká do rastliny a ničí škodcov zvnútra. Proti roztočom sa používajú špecializované akaricídy, napríklad Sanmite 20 WP alebo Vertimec 1.8 EC. Pri hubových chorobách sú vhodné prípravky ako Ortiva, Score 250 EC alebo Ridomil Gold MZ, ktoré pomáhajú pri hrdzi, kabatíne aj fytoftóre. Na korene a pôdne patogény je osvedčený Previcur Energy. Pri použití chemických prípravkov je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie a termíny aplikácie, aby sa dosiahol účinok a minimalizovalo riziko rezistencie.

tags: #tuja #zapadna #choroby

Populárne príspevky: