Tuja západná a jej šišky: Vlastnosti, pestovanie a využitie
Tuja, známa aj pod latinským označením Thuja, patrí medzi obľúbené vždyzelené ihličnany z čeľade cyprusovitých. Tieto dreviny sú v našich podmienkach mimoriadne populárne, a to nielen pre svoj estetický vzhľad, ale aj pre svoju všestrannosť a nenáročnosť. Hoci si mnohí pri slove "tuja" predstavia najrozšírenejší druh "Smaragd", rod Thuja je v skutočnosti oveľa bohatší a zahŕňa mnoho zaujímavých druhov a kultivarov.
Tuja západná (Thuja occidentalis) - Odolný strom s bohatou históriou
Tuja západná, nazývaná aj zerav západný, je vždyzelený ihličnatý strom alebo ker z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae). Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ bola v 16. storočí dovezená do Európy ako okrasná drevina. V prirodzenom prostredí rastie tuja západná v severovýchodnej časti Severnej Ameriky, najmä v Kanade a v oblasti Veľkých jazier. Tuja západná je pôvodom z Kanady a Severnej Ameriky, kde sa vyskytuje takmer všade. V Európe je rozšírená ako pestovaná okrasná drevina v záhradách, parkoch a cintorínoch. Je to pomerne odolný druh, ktorý dobre znáša mráz a nepotrebuje na svoj rast bohatú pôdu. Často rastie osamotene a uprednostňuje miesta ako sú močiare, vlhké lesy a niekedy aj skaly.
Charakteristika a vzhľad Tuja západnej
Tuja západná je menší až stredne veľký strom, dorastá do výšok okolo 5-20 metrov, výnimočne až 30 metrov. Dosahuje výšku až 20 m, ale šírku spravidla len okolo 4 - 5 m. Priemer kmeňa je do 40 cm, výnimočne až 90 cm. Koruna má tvar hustého, pravidelného kužeľa, ktorý sa dá ľahko tvarovať. Koruna býva užšia, kónická, v starobe je vzdušnejšia a nepravidelná. Konáre sú rozprestreté a previsnuté, vyrastajú mierne šikmo nahor až vodorovne. Zploštené výhonky sú bohato rozkonárené a ich šupiny sú usporiadané ako strešné škridle.
Kôra a listy
Kôra je červenkastohnedá, vláknitá, v tenkých prúžkoch sa odlupuje. S pribúdajúcim vekom je sivastá, hrubá 6-9 mm, odlupuje sa v dlhých, tenkých pásoch. Listy sú drobné, šupinovité, tesne priliehajúce ku konárikom. Usporiadané sú v rovinatých, vejárovitých výhonkoch, ktoré sú typickým znakom rodu Thuja. Farba listov je žltozelená až tmavozelená, na spodnej strane o niečo svetlejšie, žltkasto zelené a bez kresby. V zime sa môže meniť na bronzovo hnedú, žltohnedý odtieň. Sú matné až jemne lesklé, jasne zelené. Pri rozdrvení vydávajú charakteristickú živicovú vôňu.
Kvety a plody (šišky)
Tuja západná je jednodomá rastlina - samčie aj samičie kvety sa tvoria na tom istom jedinci. Kvety sú nenápadné, drobné, bez okvetia. Samčie šištičky sú žltkasté a nachádzajú sa na koncoch výhonkov, samičie sú zelenkasté a o niečo väčšie. Kvitne skoro na jar, väčšinou v apríli. Plodom je malá, podlhovastá, drevnatá šištica dlhá asi 1 cm. Spočiatku je zelená, po dozretí hnedne a otvára sa do niekoľkých šupín, ktoré obsahujú drobné, krídelkaté semienka. Šišky sú svetlo hnedé, zložené z 3 až 5 šupín. Šišky sú drobné, 8 mm dlhé, dozrievajúce v septembri. Plody dozrievajú na jeseň v tom istom roku.
Jak vyčistit túji, aby znovu ožila | Jarní péče krok za krokem @zahrada a dům plný nápadů
Pestovanie a nároky tuje západnej
Je nenáročná na pôdu, znáša sucho aj znečistené ovzdušie a dobre znáša tvarovací rez, čo z nej robí obľúbenú drevinu na živé ploty. Pôdu vyžaduje kvalitnú, radšej ľahšiu, priepustnú, slabo kyslú až alkalickú. Príliš kyslé pôdy sa upravujú mletým vápencom. Vyžaduje dostatok svetla, pri dlhšom zatienenie rastie za svetlom a nakláňa sa. Na vodu je pomerne nenáročná, ale za pravidelné zavlažovanie sa vám odmení prudkým rastom. V príliš vysychavé pôde môže predčasne zhadzovať staršie ihlice a rednúť. Tuja západná nie je náročná na pôdny typ, znáša kyslú aj alkalickú pôdu, ale nemá rada vlhkostné extrémy: zem nesmie byť ani podmáčaná a ani vysušená (najmä v lete), mala by tendenciu presychať. Na dosiahnutie krásnej rastliny ju odporúčame pestovať zamulčovanú. Je to mimoriadne odolný a mrazuvzdorný druh, ktorý toleruje aj sucho. Pri tujách sa údaje o jej mrazuvzdornosti trochu líšia, ale väčšinou sa udáva extrémna odolnosť tují až okolo -40 °C. Správny čas na výsadbu stromu je mimo vegetačné obdobie.
Využitie tuje západnej
Tuja západná sa používa najmä ako okrasná a izolačná drevina. Často sa pestuje v rôznych kultivaroch odlišujúcich sa tvarom, farbou a vzrastom. Uplatňuje sa pri výsadbe živých plotov, solitérov a tvarovaných záhonov. Je často vysádzaná na cintorínoch, sídliskách, do živých plotov a stien. Pekne vynikne v ihličnatých skupinách, tvarom a žltým vyfarbením. Možno ju použiť aj pre výsadbu živých plotov.
Drevo tuje západnej
Drevo tuje je ľahké, mäkké, aromatické a veľmi trvanlivé, preto sa využíva v stavebníctve, na výrobu šindľov, plotov a drobných rezbárskych výrobkov. Drevo tuja západnej sa pre svoje vlastnosti hojne využíva. Vďaka svojej odolnosti voči rozkladu sa často používa na výrobu plotov a vonkajších šindľov. Jeho ľahkosť ho predurčuje na výrobu dekoratívnych nástenných dosiek. Okrem toho slúži ako vynikajúci prírodný odpudzovač molí vďaka svojej silnej vôni a je ľahko horľavé, čo umožňuje jeho použitie na podpaľovanie. V súčasnosti je však najviac známa ako okrasná drevina pre výsadbu živých plotov.
Historické a liečivé využitie
Pôvodní obyvatelia Ameriky, Indiáni, využívali tuju západnú ako liečivú rastlinu. Počas druhej výpravy Jacquesa Cartiera do Kanady v roku 1535, keď jeho posádku postihla epidémia skorbutu, Indiáni ponúkli Francúzom rastlinu, ktorá ich mala vyliečiť. Cartier priniesol vzorky do Európy, no až v 20. storočí bolo presne určené, že liek sa vyrába z rozdrvených cédrových listov a kôry, ktoré sú bohaté na vitamín C. V súčasnosti sa výťažky z tuja západnej, najmä z jej vetiev, využívajú na výrobu tinktúr a homeopatík. Tieto výťažky obsahujú triesloviny, flavonoidy a éterické oleje, vrátane thujónu. Po stáročia využívali tuju americkí Indiáni na liečbu kašľa, horúčok, bolesti hlavy, prečistenie od parazitov a proti pohlavne prenosným chorobám. Topicky sa používala na urýchlenie hojenia popálenín, úľavu od reumatizmu, artrózy, dni, bradavíc a lupienky. V súčasnosti sa najčastejšie využíva proti bradaviciam a polypom vo forme tinktúry, ako súčasť prírodnej liečby akútnej bronchitídy a pri ďalších respiračných komplikáciách. Pôsobí tiež diureticky. Vďaka svojim antibakteriálnym, antivírusovým a protiplesňovým vlastnostiam má potenciál využitia pri čistení poranení, popálenín či kožných infekcií.
Zaujímavé kultivary Tuja západnej
Existuje viac ako 120 kultivarov tují. Atraktívny vzhľad a jednoduchá starostlivosť týchto kultivarov tují poteší každého milovníka rastlín, ktorý nemá veľa času na úpravu záhrady.
- Tuja západná ´LITTLE DOME´: Elegantný kultivar s prirodzene guľatým, trpasličím a hustým tvarom. Rastie veľmi pomaly a v dospelosti dosahuje výšku len okolo 50 cm. Ihličie je jemné, smaragdové a jasnozelené s hnedým alebo bronzovým nádychom počas zimy.
- Tuja západná HERZBERG: Trpasličia odroda s výškou do cca 80 cm. Vyniká dvojfarebným sfarbením - celoročne je tmavozelená s krémovými škvrnami a mladými výhonkami.
- Tuja západná ´MIRIAM´: Jedna z najvýraznejších tují s jasne zlatými až oranžovými, jemnými ihlicami, najvýraznejšími počas leta. V zime sa farba mení na hlbšie odtiene bronzovej až červenej. Rast je skôr guľovitý, neskôr kužeľovitý.
- Tuja západná ´SMARAGD´: Je to najznámejší kultivar. Charakteristický je hustým, stočeným rastom ihličia a schopnosťou rásť aj v úzkom priestore. Ihličie je tmavozelené až smaragdové a túto farbu si udržuje aj počas zimy. Rez nie je nutný.
Tuja východná (Thuja orientalis) - Strom života
Pre tuju východnú sa v latinčine vžilo označenie „strom života“, čo naznačuje jej blahodarné účinky a liečivé vlastnosti. Tento druh pochádza z Ázie, no dnes je rozšírený po celom svete. Je to veľmi obľúbený ihličnan vďaka svojej nenáročnosti na starostlivosť a klimatické podmienky.
Charakteristika a vzhľad Tuja východnej
Tuja východná zvyčajne tvorí menšie stromy s výškou 5 až 10 metrov, ktoré sú bohato rozkonárené. Má široko kužeľovitú až vajcovitú korunu. Kôra je tenká, vláknitá a postupne sa odlupuje. Listy sú šupinaté, tesne priliehajúce k vetvičkami. Koreňový systém je pomerne plytký, jemne rozvetvený, s niekoľkými hlbšími koreňmi. Konáre má viac rozprestreté a previsnuté. Šištičky tuja východnej sú sprvoti dužinaté.
Odrody Tuja východnej
- Tuja Orientalis Berkmannii: Trpasličí odroda s hustou korunou. V lete má peknú zlatožltú farbu, ktorá sa na jeseň mení na červený odtieň. Ideálna do alpínia alebo skupín trpasličích drevín.
- Tuja Orientalis Meldensis: Pomaly rastúca odroda s konármi obrastenými ihlicovitými lístočkami sviežej zelenej farby. Dobre znáša pestovanie v nádobe alebo balkónovom kvetináči.
- Tuja Orientalis Pyramidalis Aurea: Veľmi krásna, súmerná a štíhla odroda s kužeľovitým, plným tvarom koruny. V lete má intenzívnu zlatožltú farbu, ktorá sa v zime mení na hnedastú. Vhodná ako solitér do záhrad.
- Tuja východná ´AUREA NANA´: Kompaktný, pomaly rastúci ihličnan, ktorý po 10 rokoch dorastá do výšky približne 100 cm. Vyznačuje sa hustým, pravidelným usporiadaním výhonkov. Vetvičky sú vejárovité, pokryté zlatožltými šupinami, ktoré na zimu nadobúdajú medený odtieň.
Pestovanie Tuja východnej
Všetky odrody tuja východná veľmi dobre znášajú sucho a nemajú špecifické nároky na pôdu. V mladom veku sú však mierne citlivé na mráz. Ideálne je slnečné stanovisko alebo polotieň. Tento druh najkrajšie vynikne v malých záhradách, na záhonoch medzi inými ihličnanmi alebo na vresoviskách.
Rozlišovanie tuja západnej a východnej
Pri porovnaní s tuju východnou, tuja západná má konáre zvyčajne zvislé, obojstranne rovnako zelené, zatiaľ čo tuja východná má konáre viac rozprestreté a previsnuté. Šištičky tuja východnej sú sprvoti dužinaté.