Pestovanie paradajok: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Paradajky sú v slovenskej domácnosti obľúbené ovocie alebo zelenina. V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok.

V súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie druhy zeleniny. Plody obsahujú veľké množstvo vitamínov C, B1, PP, provitamín A, cukry a veľa minerálnych látok. Vitamíny a minerálne látky sú v plodoch v rovnomernom pomere, preto ani konzumácia väčšieho množstva nespôsobuje tráviace ťažkosti.

Výber vhodných odrôd

Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.

Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne sú kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Práve koktejlové paradajky sú vhodným adeptom, ktorý sa osvedčí v záhradách skúsených pestovateľov, ale aj na balkónoch bytových domov v strede mesta. Medzi obľúbené patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Odroda paradajky Tiger je veľmi skorý kolíkový hybrid, ktorý má veľmi vysokú produktivitu a je to veľmi silná rastlina. Samotné paradajky rastú v trsoch a majú červenú tehlovú až čiernu farbu s červeno-zelenými pruhmi, ktoré pripomínajú tigra. Vážia niekde medzi 40-45 g a majú sladkú a ovocnú chuť. Majú vysoký obsah lykopénu.

Odroda paradajok Picolino je skorý kolíkový hybrid, ktorý v spotrebiteľských testoch získal najlepšie hodnotenie. Poskytuje vysokú úrodu. Samotné paradajky sú stredne veľké, jasne červené so silnou, korenistou arómou, ktorá dokonale ladí s príjemnou sladkosťou. Vážia cca 20 až 40 g. Majú mäkšiu dužinu, preto sa ťažko krájajú, ale sú odolné voči prasknutiu.

Plody tejto odrody paradajky majú srdcovitý tvar a lahodnú sladkastú chuť. Výška rastliny je 30 - 35 cm v závislosti od koreňového balu. Odroda je ideálna do závesných kvetináčov aj hrantíkov. Názov tejto rannej odrody s bujnejším vzrastom vychádza z tvaru aj veľkosti jej plodov. Ten je naozaj jahodový s typickým rebrovaním. JAHODO vytvára vetvený vijan plodov s násadou 16 a viac kusov na vijane a je určený predovšetkým na zber jednotlivých plodov.

Odroda paradajky BEJBINO F1 je jednou z tých výnimiek, ktoré potvrdzujú pravidlo. Sú chutné, a pritom nie príliš malé. BEJBINO F1, tzv. „kokteilová“ paradajka je odroda s mimoriadne chutnými a dostatočne pevnými plodmi s priemerom 2 - 3 cm a hmotnosťou 30 - 40 g. Vyniká mimoriadnou chuťou s vyváženým pomerom cukrov a kyselín a výraznou arómou. Plody sú pomerne odolné proti praskaniu.

Pre tých z vás, ktorí majú radi veľké beefsteakové paradajky, je tu tohtoročná novinka v kolekcii MAXI. JERGUS F1 od našej dcérskej slovenskej spoločnosti ZELEED je poloraná beefsteaková kolíková paradajka s veľkými a mäsitými plodmi. Plody sú rebrovité a plocho guľovité s hmotnosťou 400 až 500 gramov. Dužina je mäsitá, a preto vhodná na plátkovanie či prípravu zeleninových šalátov. Plody beefsteakových paradajok dorastajú nezriedka do hmotnosti pol kilogramu.

V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob.

Medzi obľúbené tyčové odrody patria: Consuelo F1: Hybridná koktailová paradajka s vysokou odolnosťou voči plesniam, ideálna na priamu konzumáciu. Mandad: Hybridná odroda s bohatou úrodou a sladkými plodmi tvaru ďatle. Cherrola: Hybridná odroda s guľatými plodmi, odolná voči plesniam. Herodes: Odroda s veľkými plodmi, vhodná na sušenie a výrobu pretlaku. Citrina: Zaujímavá odroda s plodmi podobnými citrónom.

Pre tých, ktorí uprednostňujú kríčkové odrody, sú tu: Dalimil: Rezistentná odroda s dobrým výnosom. Semaprim F1: Stredne skorá odroda ideálna na výrobu kečupu.

A pre balkónové pestovanie: Vilma: Malý krík s hojným počtom malých červených plodov. Aztek: Podobná odroda ako Vilma, ale s plodmi žltej farby.

Bio paradajka Indigo Blue Berries je kolíková skorá odroda, ktorá patrí medzi veľmi vitálne a odolné. Plody sú menšie, guľaté a zrelé majú hnedú až čiernu farbu (pokiaľ sú dostatočne oslnené). Chuť rajčín je osviežujúca, sladká a jemne kyslá.

Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle. ‘Tumbling Tom Yellow’ Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty. ‘Mirado Red’ Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch. ‘Oxheart’ Tzv.

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť.

Medzi vysoké odrody patria: veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.

Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr. Autor článku:Lukáš je človek všestranný. Počas bežného dňa pomáha kolegom, kontroluje sklad, komunikuje so zákazníkmi a medzitým v hlave vymýšľa nové nápady pre e-shop.

Podmienky pre pestovanie

Stanovište a slnečný svit

Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnená, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane.

Paradajky sú teplomilné rastliny. Von by sa mali sadiť až vtedy, keď pominie riziko prízemných mrazov, zvyčajne po 15. máji (po „zamrznutých svätých“).

Paradajky sú skutoční milovníci slnka: majú rady slnečné, teplé a predovšetkým pred vetrom a dažďom chránené miesto.

Pri pestovaní v skleníku zabezpečte dostatočné vetranie, najlepšie denne, aby ste zabránili nadmernej vlhkosti. Na pestovanie paradajok je ideálny aj skleník.

Nádoby a substrát

Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.

Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pôdu volíme dostatočne prekyprenú - prevzdušnenú, najlepšie hlinito-piesočnatú. Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5.

Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení.

Obľubujú priepustnú výživnú pôdu, do ktorej môžete pridať rozdrvené vaječné škrupiny, rohovinu a Hnojík, aby ste svojim rastlinkám zabezpečili potrebné vyvážené živiny vo všetkých vegetačných fázach.

Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0).

Jamy vykopte do hĺbky rýľa. Zeminu dobre rozrobte a zmiešajte s trochou hnoja a kompostom.

Výsadba a starostlivosť

Termín výsadby

Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Výsadbu koktejlových paradajok nechávame na začiatok mája, kedy je pôda stále zregenerovaná a značne ohriata od postupujúceho slnka. Do pôdy sadíme vypestované priesady, avšak až po prvých jarných mrazoch. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Výsadbu samotných paradajok je vhodné realizovať zhruba od polovice apríla do konca mája. Treba si počkať, kým pominú jarné mrazy, aby vám vaše rastliny nezničili ešte skôr, ako z nich budete mať úžitok.

Kedy sadiť paradajky? Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája.

Obyčajne v našich klimatických podmienkach volíme čas na sadenie priesad po Troch zamrznutých, teda v druhej polovici mája. Predpokladom dobrého prijatia zmeny prostredia je, že nehrozí žiaden prízemný mráz a zem je už vyhriata.

Priesady vysádzame vonku spravidla v druhej polovici mája, kedy pominie nebezpečenstvo mrazov, na ktoré sú rajčiny náchylné. Preto čas výsadby na balkón prispôsobte aktuálnym poveternostným podmienkam.

Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca.

Ak ste boli nedočkaví a vysiali ste rajčiaky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok.

Hĺbka výsadby a koreňový systém

Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme. Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka.

Hĺbka výsadby: Paradajky saďte hlbšie, než boli v kvetináči.

Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy.

Do jamy pripravenej na sadenie tiež vložte spolu s rastlinou kôl. Pri pestovaní paradajok Tornádo počítajte s výškou kolíka minimálne 2 m, pričom aspoň 40 cm bude v zemi. Dôvodom je, že rastlina sa pri obľúbených kolíkových odrodách bude ťahať po tejto opore. Avšak aj pri kríčkových, či kvetináčových odrodách môžete voliť kratší kolík. Vďaka tomu nebudú plody od bahna a vy budete mať dobrý prístup na obhospodarovanie. Napríklad pri kríčkových typoch rajčín, môžete použiť nižšie kolíky.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opätovne zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.

Náš tip: Pri popínavých odrodách paradajok si zabezpečte špirálovú tyč, ktorú si viete modifikovať podľa toho, ako paradajka rastie. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu.

Zálievka

Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Zalievanie rajčín je takmer alfou a omegou celého pestovania. Zavlažujeme pravidelne každý deň, čo patrí aj o paradajkách na balkóne. Ak chceme byť pedant na túto časť starostlivosti, necháme si vodu odstáť na slnku tak, aby mala takmer rovnakú teplotu ako pôda. Aj tu však platí heslo “všetko s mierou”. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky. Sadenice výdatne zalejeme. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Pôda by mala byť vlhká, nie premočená.

Pri polievaní myslite na to, aby ste semienka nevyplavili.

Pri používaní hnojenia tekutou formou je vhodná aj možnosť zálievky do podmisky. Je to vhodná forma závlahy i hnojenia, keďže paradajky neobľubujú vlahu na listoch, čo vedie k hubovým ochoreniam paradajok.

Správna zálievka je kľúčom k pevným plodom bez prasklín.

Polievanie: Rajčiny môžete polievať často. Prirodzene to záleží od počasia V horúcich letách môžete polievať každý deň. Avšak je tu pár zásad pri polievaní. Ak používate na polievanie vašich rastliniek výbornú čerstvú vodu zo studne, radšej ju prečerpajte do suda. Počas horúcich letných dní sa voda v sude zohreje na príjemnejšiu teplotu a vaše rajčiny nedostanú šok v podobe ľadovej sprchy. Tak isto nepolievajte rastliny počas poludnia a už vôbec nie na listy. Slnečné júlové lúče nemajú problém vlhkú rastlinu spáliť.

Hnojenie

Hnojenie vykonávame rovnako ako v pôde, tak aj pri pestovaní v črepníku. Prihnojujeme kombináciou draslíka a dusíka, ktoré sú obsiahnuté vo viacerých hnojivách určených špeciálne práve na pestovanie rajčín. Pomôcť si však môžeme aj babskými receptami, ktoré sú na báze prírodných prvkov. Odvar z cibule a cesnaku údajne zvyšuje odolnosť sadeníc a plodov proti škodcom.

Paradajky sú náročné na živiny. Na začiatku potrebujú dusík pre rast listov, neskôr fosfor a draslík pre tvorbu kvetov a plodov.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Podpora rastu a zaštipovanie

Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky.

Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú.

Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Zálistky: Počas celého obdobia chce rastlina paradajky rásť a to doslova všetkými možnými smermi. Spod pazúch stoniek budú vyrastať zálistky. Pravidelne ich vylamujte. Ide to ľahko rukami alebo záhradkárskymi nožnicami. Tým dosiahneme, že rastlina bude venovať svoju energiu na dozretie plodov a nie na tvorbu nových výhonkov a ďalších plodov, ktoré nestihnú dozrieť.

Ako Zastaviť Bujný Rast Rastliny? Stáva sa to bežne, že rastlina má tendenciu prerásť svoj oporný kolík. V takom prípade bývajú rastliny ťažké, kolíky sa môžu dokonca vyvaliť a je teda lepšie vývoj do výšky zastaviť. Dosiahnete to jednoduchým vylomením vrcholu rastliny.

U tyčkových paradajok pravidelne vylamujte bočné výhonky (tzv. zálistky), ktoré vyrastajú v pazuchách listov.

Vrúbľované paradajky

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym pod حالةiam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny.

Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.

Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia.

Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Paradajky na balkóne, či v záhradke sú často rajčinami, ktoré si prešli procesom šľachtenia. Z tohto dôvodu sú paradajky menej náchylné na choroby, či parazity než iné rastliny, či druhy zeleniny.

Bežní škodcovia

Molica skleníková: Bežný hmyz, ktorý sa väčšinou vyskytuje na spodnej strane listov rastlín. Živí sa šťavou (miazgou) a jej silný útok oslabí rastlinu. Vylučuje lepkavú medovicu na spodné listy, kde podporujú rast čiernej sadzovej plesne.
Nezara viridula: Bzdocha, bežne známa ako chrobák zelený. Vyskytuje sa na celom svete a napáda veľmi širokú škálu zeleniny, strukovín a niektoré druhy ovocia.
Strapka západná: drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková: určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková: známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky: sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Bežné choroby

Septóriová škvrnitosť rajčiakov: Spôsobená hubou Septoria lycopersici.
Bakteriálna škvrnitosť: Spôsobená baktériou Xanthomonas campestrist pv. Vesicatoria, je choroba napádajúca všetky rastové štádiá paradajok.
Botrytída (sivá hniloba): Tiež známa ako pleseň sivá, je spôsobená hubou Botrytis cinerea a je bežná na paradajkách, rovnako ako na mnohých iných zeleninových plodinách.
Hniloba špičiek: Bežná fyziologická porucha spôsobená nedostatkom vápnika v rastline.
Kučeravosť listov: Skrútené alebo stočené listy na paradajkách môžu byť spôsobené environmentálnym stresom, chemickou expozíciou alebo biologickými faktormi.

Ak pôda pravidelne vysychá a potom sa naraz zaplaví veľkým množstvom vody, veľkosť paradajok predbehne rast šupky a spôsobí praskanie.

Najväčším strašiakom je pleseň zemiaková. Prevenciou je dostatočný rozostup, zalievanie ku koreňom a včasné odstraňovanie spodných listov, ktoré sa dotýkajú zeme. Pri napadnutí škodcami, ako sú vošky, môžete použiť ekologické postreky na báze olejov alebo bylinných výluhov.

Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.

Bakteriálne bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.

Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.

Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.

Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Hubové patogény, ako je hnedá hniloba a neskorá pleseň, môžu kolonizovať záhradnú pôdu a napadnúť korene rastlín na záhone. Z tohto dôvodu sa často odporúča zmeniť stanovište alebo vymeniť pôdu. Odrody paradajok, ktoré sú vysoko odolné voči neskorej plesni, sú však zvyčajne v poriadku, ak ich vysadíte na to isté miesto v záhone na dva až tri roky. V opačnom prípade by ste však mali vybrať nové miesto na pestovanie paradajok alebo zmeniť pôdu. Spravidla stačí nechať uplynúť približne štyri roky, kým sa paradajky opäť vysadia na ten istý záhon. Medzitým môžete na záhon vysadiť rastliny z iných čeľadí.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Zemiaky by sa naopak mali držať ďalej. Zemiaky napadnuté neskorou plesňou často infikujú susedné paradajky. Táto huba (Phytophthora infestans) môže prezimovať v pôde, takže môže vaše paradajky infikovať hneď na jar. Keď sa neskorá pleseň prejaví, úroda často vyzerá zle.

Vďaka tomu budú vaše rastliny chránené pred nepríjemnými hubovými chorobami, ako je napríklad neskorá pleseň, a to aj počas letných lejakov.

Robte im spoločnosť! K paradajkám sa radi pridajú malé rastliny, ktoré milujú teplo, ako napríklad bazalka, mrkva alebo špenát. Vítanými susedmi sú aj kvitnúce kapucínky, nechtík a aksamietnica.

Zber úrody

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť.

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Zber Plodov: Nie je nič krajšie ako zbierať plody vlastnej práce. A pri troche starostlivosti to pri rajčinách bude hojná úroda. Ak nepestujete práve nejaké zelené alebo čierne hybridy, tak dozretú rajčinu spoznáte podľa krásnej červenej farby. Nezameniteľná je taktiež vôňa čerstvého a dozretého plodu.

Keď Prichádza Jeseň: Všetko opäť závisí hlavne od počasia. No s príchodom kratších dní je lepšie obrať nedozreté plody a uložiť ich do veľkého skleneného pohára, kde vám budú postupne dozrievať. Chutnými domácimi rajčinami môžete prekvapiť ešte v novembri.

Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

VŠETKO, ČO SOM SI PRIALA VEDIEŤ, KEDY SOM ZAČALA S pestOVANÍM PARADAJOK 🍅

tags: #tyckove #rajciny #pestovanie