Pestovanie tyčkových paradajok: Kompletný sprievodca

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Paradajky sú v slovenskej domácnosti obľúbené ovocie alebo zelenina. Podľa botanického zaradenia je to bobuľovité ovocie. Avšak v kuchyni je pre každého zdravou zeleninou, pretože nevyniká sladkou chuťou. Nech je už ako chce, každý paradajky poznáme. Jedávame ich surové ku krajcu chleba, do šalátu alebo ako doplnok k hlavnému jedlu. Nemôžeme zabudnúť, že okrem špecifickej chuti, je paradajka pestovaná aj kvôli bohatému zloženiu vitamínov potrebných pre naše zdravie. Existuje obrovské množstvo odrôd. Niektoré sú si podobné, no zvyčajne sa navzájom líšia veľkosťou, chuťou a dokonca i farbou. V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, molekulám ktoré spôsobujú rôzne chronické ochorenia. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu. V súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie druhy zeleniny. Plody obsahujú veľké množstvo vitamínov C, B1, PP, provitamín A, cukry a veľa minerálnych látok. Vitamíny a minerálne látky sú v plodoch v rovnomernom pomere, preto ani konzumácia väčšieho množstva nespôsobuje tráviace ťažkosti.

Výber odrody paradajok

Existuje samozrejme iba jeden druh paradajky, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu. Komerční pestovatelia už desaťročia pestujú tyčkové odrody paradajok, spoliehajúc sa na ich neprekonateľne vysokú plodivosť, ktorá trvá až do jesene. Oproti kríčkovým odrodám majú dlhšiu vegetačnú dobu, ale odmení sa bohatou úrodou, ktorú môžete žať postupne až do jesene.

Medzi obľúbené tyčové odrody patria:

  • Consuelo F1: Hybridná koktailová paradajka s vysokou odolnosťou voči plesniam, ideálna na priamu konzumáciu.
  • Mandad: Hybridná odroda s bohatou úrodou a sladkými plodmi tvaru ďatle.
  • Cherrola: Hybridná odroda s guľatými plodmi, odolná voči plesniam.
  • Herodes: Odroda s veľkými plodmi, vhodná na sušenie a výrobu pretlaku.
  • Citrina: Zaujímavá odroda s plodmi podobnými citrónom.
  • Bio paradajka Indigo Blue Berries je kolíková skorá odroda, ktorá patrí medzi veľmi vitálne a odolné. Plody sú menšie, guľaté a zrelé majú hnedú až čiernu farbu (pokiaľ sú dostatočne oslnené). Chuť rajčín je osviežujúca, sladká a jemne kyslá.
  • Cocktail Crush F1: Tyčový koktailový rajčiak známy svojou vysokou odolnosťou voči plesni, ideálny na pestovanie v skleníkoch aj na voľnom priestranstve.

Medzi kríčkové odrody patria napríklad Sub-Arctic Plenty, Totem, Summerlast a Veranda Red. Medzi previsnuté odrody patria napríklad Romello, Maskotka a Losetto.

Pre balkónové pestovanie sú vhodné:

  • Vilma: Malý krík s hojným počtom malých červených plodov.
  • Aztek: Podobná odroda ako Vilma, ale s plodmi žltej farby.

V našej ponuke nájdete klasické červené paradajky, obľúbené jahodové a datľové odrody aj mix rôznych farieb vrátane žltých a oranžových variantov.

Príprava pôdy a výsadba

Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Výber správneho miesta je kľúčový. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Ideálne je slnečné stanovište.

Výsadbu samotných paradajok je vhodné realizovať zhruba od polovice apríla do konca mája. Treba si počkať, kým pominú jarné mrazy, aby vám vaše rastliny nezničili ešte skôr, ako z nich budete mať úžitok. Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).

Pri výsadbe von v polovici mája začíname so zberom zhruba v polovici júla, skoršou výsadbou do skleníka alebo fóliovníka termín zberu o niečo urýchlime. Pokiaľ chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, úplne stačí, keď začnete s výsadbou sadeníc až na sklonku marca.

Pri výsadbe pod sklo alebo vonku priviažeme hlavnú stonku k dvojmetrovej tyčke alebo vertikálnemu pletivu. Rastlina rastie rýchlo, nezabúdame odstraňovať bočné výhonky, hneď ako sa objavia. Pri rozdvojení hlavnej stonky odstránime slabší konkurenčný výhon, ktorý pripomína veľmi silný bočný výhonok.

Ak hlavnú stonku vyviažeme k približne 60-centimetrovej opore, nepotrebujú žiadne iné úpravy.

V máji máme šancu kúpiť a vysadiť zdravé priesady, ideálne také, ktoré už začínajú kvitnúť, sortiment je však obmedzenejší.

Obyčajne v našich klimatických podmienkach volíme čas na sadenie priesad po Troch zamrznutých, teda v druhej polovici mája. Predpokladom dobrého prijatia zmeny prostredia je, že nehrozí žiaden prízemný mráz a zem je už vyhriata.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.

Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka. Sadenice výdatne zalejeme.

Spôsoby pestovania

Paradajky možno pestovať tromi hlavnými spôsobmi: v nádobách, vo vreciach alebo v záhonoch.

Pestovanie v nádobách a vreciach

Nádoby a vrecia na pestovanie sú výborné v malom priestore. Do nádob, napríklad vysokých črepníkov, závesných košov alebo parapetných kvetináčov, sa najlepšie hodí záhradnícky substrát. Vyhneme sa nádobám s priemerom menším ako 25 cm. Nádoby vystelieme prepichnutými starými vrecami zo substrátu, aby sa obmedzila strata vlahy.

Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Predpripravte si pôdu, do ktorej budete siať. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla.

Použite väčší kvetináč, ktorý má dierky na dne. Je dôležité aby bola výživná pôda v kvetináči vlhká, ale dobre odvodnená. Zasaďte jednu rastlinu do kvetináča. Prakticky by vám pri správnom pestovaní mala vzísť každá odroda, no pri kríčkových alebo trpasličích odrodách, ktoré sú na tento spôsob pestovania priamo určené, získate lepšiu úrodu. Vyberte slnečné miesto s priamym slnečným svitom s intervalom svietenia aspoň 6 hodín. Týmto spôsobom si môžete pestovať paradajky aj na balkóne.

Pestovanie v záhonoch

Ak máme možnosť, výsadba priamo von na záhon je predsa len výhodnejšia, keďže umožní rastlinám vytvoriť si bohatý koreňový systém. V záhonoch si pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor.

Pri rozdvojení hlavnej stonky odstránime slabší konkurenčný výhon, ktorý pripomína veľmi silný bočný výhonok.

Trpasličie odrody nám umožňujú vypestovať domáce paradajky na obmedzenom priestore - jedna rastlina sa zmestí do nádoby s priemerom 25 cm. Sú oveľa menej náročné na starostlivosť, vďaka čomu sú perfektné pre začínajúcich pestovateľov.

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.

Predpestovanie zo semien

Výber odrôd je najširší v podobe semien, ktoré vysievame približne od polovice marca do polovice apríla. Obdobie výsevov už máme za sebou. Robíme tak v marci, prípadne počas apríla a výsevné nádoby umiestnime na slnečný parapet. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody.

Najskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.

Semiačka vložte do prstom vydlabanej dlhej jamky a zasypte substrátom. Snažte sa ich vhodiť do zeme pár milimetrov od seba. Dbajte o to, aby bola hlina spočiatku neustále vlhká. Pri polievaní myslite na to, aby ste semienka nevyplavili. Svetlo, teplo a vlhko zapríčinia rýchle klíčenie rastlín.

Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť.

Priesady si buď zakúpime v záhradkárskom obchode, alebo si ich vypestujeme zo semien. Semienka posadíme do téglikov, ktoré musia mať na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Predpestovanie priesad trvá 2 -3 mesiace. Najlepšie je začať v polovici marca.

Keď sa objavia prvé lístky presadíme paradajky do pareniska, alebo väčších kvetináčov. Parenisko poskytne Vaším paradajkám dokonalé podmienky pre rast a ochranu. Keď už sú paradajky dostatočne vyrastené môžeme začať s otužovaním. Ak ste v otázke sadenia úplný začiatočník, odporúčame si najskôr osvojiť základné body, ktoré vám pomôžu pri starostlivosti o vaše rastliny.

Po pikírovaní (rozsadení) začneme rastlinky prihnojovať zriedeným tekutým hnojivom na paradajky. Hneď od začiatku mája rastlinky otužujeme vynášaním von počas dňa. Rastlinám doprajeme pri raste dostatok priestoru, aby sa príliš nevytiahli za svetlom. Tenším rastlinám, ktoré majú tendenciu ohýbať sa, pridáme oporu, napríklad vo forme pevnej špajdle.

Ak ste semiačka roztrúsili mierne od seba, nebude žiaden problém ich presadiť, pretože korene sa vám nezamotali. Pikírovanie je spôsob presádzania paradajok, kedy si pomáhate pri presádzaní mladých a krehkých priesad tenkým a ostrím drievkom, napríklad špajdlou.

Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Ak máte predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo.

Predpestované sadenice vysadíme von po zmrznutých. Rastliny rastú do šírky a veľa sa vetvia (jedna rastlina môže zabrať plochu až 4 m2), vzájomne sa prepletajú a nezriedka kedy vytvoria nepreniknuteľnú húšť.

Pri popínavých odrodách paradajok si zabezpečte špirálovú tyč, ktorú si viete modifikovať podľa toho, ako paradajka rastie. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu.

Starostlivosť počas vegetácie

Starostlivosť o rajčiny nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka. Aj tu však platí heslo “všetko s mierou”. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Skleníkové rastliny zalievame pravidelne, podporíme tým nasadzovanie plodov.

Pri rozdvojení hlavnej stonky odstránime slabší konkurenčný výhon, ktorý pripomína veľmi silný bočný výhonok. Rastlina rastie rýchlo, nezabúdame odstraňovať bočné výhonky, hneď ako sa objavia. Týmto spôsobom rastlina bude venovať svoju energiu na dozretie plodov a nie na tvorbu nových výhonkov a ďalších plodov, ktoré nestihnú dozrieť.

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Stáva sa to bežne, že rastlina má tendenciu prerásť svoj oporný kolík. V takom prípade bývajú rastliny ťažké, kolíky sa môžu dokonca vyvaliť a je teda lepšie vývoj do výšky zastaviť. Dosiahnete to jednoduchým vylomením vrcholu rastliny.

Pravidelne zberáme úrodu. Dostatočná závlaha je nevyhnutná vzhľadom na bohatý koreňový systém aj letné teploty. Úroda bude tento mesiac opäť bohatá, najmä pri tyčkových odrodách.

Pri poklese teplôt s nástupom jesene sa dozrievanie spomalí. Pred príchodom mrazov oberieme zelené plody.

Pri rozdvojení hlavnej stonky odstránime slabší konkurenčný výhon, ktorý pripomína veľmi silný bočný výhonok.

Vonkajšie tyčkové paradajky potrebujú pravidelné vylamovanie bočných výhonov a priväzovanie k opore. Porast odburiňujeme a kypríme.

Zber úrody

Nie je nič krajšie ako zbierať plody vlastnej práce. A pri troche starostlivosti to pri rajčinách bude hojná úroda. Ak nepestujete práve nejaké zelené alebo čierne hybridy, tak dozretú rajčinu spoznáte podľa krásnej červenej farby. Nezameniteľná je taktiež vôňa čerstvého a dozretého plodu.

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána.

Keď Prichádza Jeseň. Všetko opäť závisí hlavne od počasia. No s príchodom kratších dní je lepšie obrať nedozreté plody a uložiť ich do veľkého skleneného pohára, kde vám budú postupne dozrievať. Chutnými domácimi rajčinami môžete prekvapiť ešte v novembri.

Choroby a škodcovia

Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov.

Choroby

  • Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
  • Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
  • Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
  • Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
  • Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
  • Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia

  • Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
  • Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
  • Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
  • Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Divoké paradajky sú odolné voči chorobám plodovej zeleniny a zachovávajú si pôvodný vzhľad aj chuť. Latinsky sa rastlina nazýva Solanum pimpinellifolium. Rastliny pôvodných druhov paradajok možno nájsť stále v Ekvádore a Peru vo voľnej prírode.

Pestovanie paradajok na záhrade

My TOP 10 TOMATO Growing Tips from 20 Years of Experience

tags: #tycove #rajciny #pestovanie

Populárne príspevky: